Kedysi magické, dnes len okrasné. Presne tak by sme mohli opísať niektoré ľudové zvyky, ktoré sa na svadbách síce stále uplatňujú, no ich významu sa už neprikladá žiadna vážnosť. Mnohé zostali súčasťou svadieb jedine kvôli tomu, že pôsobia pekne a romanticky. Toto sú ony.
Posýpanie novomanželov
Veľmi pekným a efektným zvykom je posýpanie ženícha a nevesty hneď potom, ako skončí svadobný obrad. Svadobčania dnes na tento úkon využívajú najmä ryžu, konfety či lupene kvetov, v minulosti sa však svadobné páry posýpali výhradne zrnom, chmeľom alebo zlatými peniazmi. Vtedy totiž význam tohto zvyku nebol len v peknom efekte. Išlo o doslova magický úkon, ktorý mal svadobnému páru zabezpečiť hojnosť a plodnosť.
Prenesenie nevesty cez prah
Ďalším svadobným zvykov, ktorý sa síce na oko zachoval, ale jeho podstata súčasným párom uniká, je prenášanie nevesty cez prah. Opäť ide o pekný moment, ktorý pôsobí maximálne romanticky, no hlbší význam v sebe, žiaľ, nenesie. V minulosti totiž ženích prenášal nevestu cez prah domu nie pre parádu, ale preto, aby ju ochránil pred silami, ktoré chránili jeho príbytok. Starí Slovania totiž verili, že každý jeden príbytok je chránené miesto, kde za žiadnu cenu nemôžu preniknúť žiadne zlé sily. Preto boli miestnosti vtedajších domov plné obrazov svätých či vyobrazení krížov, nehovoriac o tom, že aj zosnulí členovia rodiny sa pochovávali pod prah domu, aby ho spoločne chránili. Cudzia však bola pre nich aj nevesta, a tak mohla v očiach zosnulých predstavovať akúsi hrozbu. S cieľom chrániť svoju ženu ju preto ženích cez prah domu preniesol a duše pod prahom tak prekabátil. Počas prenášania cez prah sa však nevesta nemohla ani len obtrieť o okraj dverí, pretože podľa povery by v krátkom čase niekto z rodiny umrel. V tomto zvyku je tak ukrytá nejedna symbolika, ktorá však v aktuálnom prenášaní nevesty cez prah svadobnej sály nemá už žiadne zastúpenie.
Rozbíjanie taniera a spoločné upratovanie
Dodnes sa verí, že črepy z rozbitého taniera prinášajú šťastie. Ich spoločné upratanie má zas svadobný pár podvedome upozorniť na to, že na všetko v živote budú odteraz dvaja. Podľa pôvodného zvyku by sa však nemal rozbíjať tanier, ale poháre, ktoré ženích a nevesta držia v rukách po vypití svadobného prípitku. Práve rozbitý pohár mal totiž v minulosti podčiarkovať a posilniť význam sľubu, na ktorý sa zdvihnutými čašami spoločne pripíjalo.
Trúbenie a rámus áut po ceste zo sobáša
Trúbenie a hluk sa so svadbami spájajú už od nepamäti, v minulosti boli však typické pre celkom iné časti svadby, než pre ktoré sú typické dnes. Kým dnes sa s trúbením a rámusom stretávame na znak veselia najmä po ceste zo sobáša, v minulosti boli súčasťou najmä úvodných svadobných obradov, konkrétne pri odchode nevesty z rodného domu. Tento zvyk mal totiž pôvodne za úlohu odohnať od nevesty zlé sily a ochrániť ju tak pred akýmikoľvek nástrahami, ktoré ju v živote čakajú.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: David Kamenský Photography