Každý z príbehov o láske dvoch ľudí je svojím spôsobom výnimočný. A vôbec sa nemusí začínať vetou: „Bola to láska na prvý pohľad.“ Živým dôkazom toho sú aj manželia Rafajovci – praví športovci, ktorí sa takmer rok ako kamaráti spoznávali pri volejbale, tenise i jazde na bicykli. Až napokon zistili, že im to „klape“ nielen pri športe, ale majú k sebe blízko vo všetkom.

Nečakané a krásne zásnuby

Zásnuby prebehli v prírode, konkrétne na zrúcanine hradu Hričov. Obaja máme k hradom veľmi blízko, preto som bola aj rada, že to bolo práve na takejto zrúcanine uprostred prírody a mimo civilizácie bez prítomnosti očitých svedkov. Moja otázka bola, prečo práve Hričov. A odpoveď? Naša prvá spoločná zrúcanina. Zásnuby boli nečakané a krásne, rovnako ako zásnubný drevený prsteň, ktorý som si zhruba polroka obzerala na internete, a pritom som nevedela, že sa pozerám na svoj „snubák“. Takisto ani môj manžel nevedel, že ho mám vyhliadnutý. Proste sa trafil do čierneho.

Obrad na lúke? Prečo nie?

Sme ľudia, ktorí majú k prírode veľmi blízko, a preto keď nám napadla myšlienka, aby sa svadobný obrad konal na lúke pod lesom, začali sme robiť všetko preto, aby sa to stalo skutočnosťou. Aj lúka pri kaplnke v Podskalí, v blízkosti rekreačného zariadenia, kde sa konala svadobná hostina bola dôvodom, prečo sme sa rozhodli práve pre Podskalie. Chceli sme byť mimo civilizácie, v prírode.

Aj keď reakcie nášho okolia sa niesli v duchu: „V októbri svadba na lúke? Nebude zima? Nebude pršať?“ – Nebola a nepršalo. Všetko bolo vymodlené. Hostí, predovšetkým dámy sme vopred upozornili na to, že terén nebude vhodný na lodičky a väčšina z nich sa podľa toho aj zariadila.

Hlavne spontánne

Pri svadbe sme sa riadili heslom: „Čo najmenej plánovať.“ Obaja máme radi spontánne veci a máme skúsenosti s tým, že práve tie sú najvydarenejšie. Pre mňa osobne bol najťažší výber svadobných šiat. Zabrať dala aj príprava výzdoby ladená do prírodna, keďže  som sa rozhodla chystať si ju sama spolu s družičkami a kvetinárkou Zuzkou. Bez nich by to nešlo. Boli pre mňa obrovskou pomocou aj psychickou podporou.

Základ tvorila čipka, drevo, vrecovina a špagát. Pri výzdobe sme použili pníky a ako menovky sme použili kamienky nazbierané pri Váhu, na ktoré sme podopisovali mená.

Atypické svadobné topánky a kytica presne podľa predstáv

Výber topánok pre mňa vôbec nebola náročná záležitosť. Mala som bezopätkové gumáky so srdiečkom a po polnoci cvičky jarmilky. Kytica musela vyzerať akoby som si ju ráno sama natrhala na lúke. Keby to v októbri išlo, tak to aj ozaj spravím. Ale nešlo, tak sme so Zuzkou sedeli nad atlasom kvetín a hľadali kvety do svadobnej kytice. Podarilo sa a kytička bola presne podľa mojich predstáv.

Text: Mária Pachová/ Foto: Juraj Čičo