Láska z fitness centra, krásny nádych jesene vo farebných tónoch, svadobná hostina na Kolibe. Svadba Barborky a Michala.

Prvé pozvanie na kávu prišlo po 10. mesiacoch stretávania sa vo fitness centre. Po jednej káve boli dve, neskôr tri, potom zásnuby a nasledovala krásna jesenná svadba v októbri minulého roka.

„Sobáš prebehol v Kostole sv. Jána Nepomuckého v Nesluši. Tento kostol má pre mňa osobitné čaro. Bola som v ňom pokrstená, na prvom sv. prijímaní a prijala sviatosť birmovania. Od malého dievčatka som si počas iných svadieb predstavovala, ako ma ocino vedie k oltáru, pyšne sa obaja nesieme tou dlhou uličkou a za mnou sa ťahá krásna biela vlečka. V tom detskom období som ešte snívala o princeznovských šatách.

Hostina sa konala v Kysuckej kolibe v obci Oščadnica. Už pri prvej návšteve tohto miesta sme vedeli, že je to presne to, čo chceme. Krásna sála s dreveným nádychom, ale v modernom štýle, s veľkými terasovými oknami. Koliba sa stala známou aj skvelým jedlom a dobrou obsluhou. Presne toto nechýbalo ani na našej svadbe. Všetko, čo sme potrebovali, sme dostali. Stoly počas celej svadby neboli ani raz prázdne a čašníci si svadbu užívali spolu s nami a za barom nám robili skvelú zábavu. K tomu má táto sála k dispozícií ešte aj druhé poschodie a tak nebolo nutné všetko vtesnať do jednej miestnosti. Dole prebiehala celá hostina a zábava, hore sme pripravili nejaké doplnky k svadbe a z paliet pripravili fotokútik.“

Výzdoba inak

„Prišla som s nápadom naaranžovať kvety do drevených bedničiek, ktoré sme dozdobili jutovinou, pekne to ladilo do dreveného štýlu sály. Stoly boli potiahnuté bielymi obrusmi, ktorými sa stredom ťahala jutovina s čipkou. Na stole sa striedali bedničky kvetov s drvenými plátmi, na ktorých sa vynímali veľké valcové sviečky. V dekorácií prevládal kvet Ruscus. Presne z neho sme aj vyrobili menovky, ktoré hostí úplne očarili. Celú dekoráciu mali na starosti šikovné dievčatá so Svadobnej a eventovej agentúry Livastyl. Výzdoba bola krásna, pre mňa iná a keď s ňou bol spokojný a milo prekvapený ešte aj manžel, tak naozaj musela stáť za to.“

Šaty

„Mám robustnejšiu/ väčšiu postavu + manžel a ja sme v rovnakej výške. Nechcela som oproti nemu vyzerať ako neforemná nevesta a snažila som sa k nemu trošku zladiť/ prispôsobiť. Po prvej skúške šiat som pochopila, že moje vysnívané šaty si musím nechať ušiť. Opäť som si cez internet našla návrhárku Janku Ľuptákovú. Na moju správu odpísala do pár hodín. Nemala problém sa stretnúť a pripraviť mi návrh a cenovú ponuku. Tak sme s pomocníčkami vycestovali za ňou do Lučenca  a doteraz výber neľutujem. Šaty, ktoré mi navrhla, sú mojou srdcovou záležitosťou a pri pohľade na ne sa stále rozplývam. Šaty mali byť  čo najjednoduchšie, čisté línie, s dlhým rukávom a dlhou vlečkou. Janku neskôr napadlo oživiť šaty na zadnej časti krajkou. Tento nápad šaty úplne vyzdvihol.“

„Najvtipnejším zážitkom bolo pre mňa, keď ma manžel niesol k svadobnému stolu. Dohodli sme sa, kadiaľ ma ponesie a kde ma zloží. Samozrejme dostal nápad, že ma prenesie pomedzi stoly a hostí až k tomu nášmu. Nečakane sa mi zamotal závoj o stoličky a strhol sa mi z hlavy. Myslela som že už nemám účes a miestami ani hlavu =D Nakoniec som si to sama po vlastných odpochodovala na naše miesta. Hostia vybuchli smiechom a strhol sa ešte väčší potlesk.

Najemotívnejšim momentom bolo čepčenie, ktoré nám pripravila manželova sestra. Bolo nádherné, vtipné, milé a tak osobné. Celé som ho preplakala, videla som oproti sebe stáť rodičov a nahrnuli sa mi spomienky z detstva, vedľa mňa sedel už môj manžel a myslela som na to, že ja a on to musíme dotiahnuť presne tam, kde to dotiahli oni.“

„Manžel chcel klasickú svadbu, veľkú svadbu. Tak bolo, ako chcel a ja neľutujem. Všetko to bolo krásne a tradičné. Mali sme emotívnu odobierku, malo byť aj rezanie brány, ale keďže manžel prišiel o dosť skôr, lebo sa ponáhľal, tak ju brat už nestihol nachystať.

Sobáš prebehol, ako každý iný. Následne som už s manželom a rodinou zaniesla svadobnú kyticu na cintorín, mojej milovanej tete. Odtiaľto sme s rodičmi išli  k nám domov, domov k manželom Šťastným, kde prebehlo požehnanie a prvý krát sme prešli prahom nášho domova, ako manželia.

Okolo pol šiestej sme prišli do sály, kde bolo klasické privítanie, rozbíjanie a zametanie taniera.

Neskôr nás však švagriná prekvapila, postavila sa za mikrofón a zaspievala nám nádhernú pieseň. Aby toho nebolo málo, tak nás všetkých vyhnala vonku zo sály moja sestra a tam už na nás čakal dlhý a krásny ohňostroj od našich kamarátov z Trnavy. Tiež sme mali aj tradičné vyberanie na tanier, po ktorom som slobodným dievčatám s batôžkom peňazí pobúchala po hlavách, aby sa aj oni čoskoro vydali. Avšak, najkrajším ľudovým zvykom bolo pre mňa čepčenie, ktoré pre nás pripravila manželova sestra a folklórny súbor Drevár.“

„Môj manžel je vždy ochotný každému pomôcť. Veľa krát sme preto museli zrušiť aj náš program. Obdivujem na ňom jeho zápal pre šport, prácu, ktorú zbožňuje a priateľskú povahu. Mám v ňom oporu, pocit domova, bezpečia a veľa veľa lásky. A od prvého momentu zbožňujem jeho veľké modré oči.“

Text:  Barbora Šťastná / Spracovanie: Martina Mackovjaková / Foto:  Lukáš Pastorek Photographer / Video: Photocam.sk / Svadobné šaty:  Jana Ľuptáková / Oblek ženícha:  butik Poľsko / Make-up: Ajwa Make-up STUDIO Ivana Marčišová / Vlasy: sesternica Gitka Hollá / Kvety: Kvetiareň Žilina / Výzdoba: Svadobná a eventová agentúra Livastyl / Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Jána Nepomuckého, Nesluša / Miesto svadobnej hostiny: Kysucká koliba Oščadnica / Cukrovinky: JANAPECIEM candybar / Tlačoviny:  Nevädza a sashe.sk / Hudba: hudobná skupina VivaBand a folklórny súbor Drevár