Deň pred

V dnešnom denníku nevesty by som vám len v krátkosti chcela priblížiť, ako vyzeral náš deň pred svadbou. Totiž všetci vieme, že veľké udalosti vyžadujú veľa energie, veľa kreativity a pevné nervy. Veľa sa hovorí o tom, ako je dôležité si ten veľký deň hlavne užiť a nestresovali príliš. Júj, to by sme aj mali, ale ako nestresovať deň pred svadbou? V deň, keď treba doklepnúť všetky malé (alebo aj veľké) detaily, uistiť sa, že je všetko pripravené, k tomu pripraviť ešte aj seba, dobre sa vyspať a aj emocionálne sa pripraviť na ten veľký deň?

Nuž, na to vám odpovedať neviem. Deň pred našou svadbou som behala hore dole a robila presne to, čo som už opísala. Hneď ráno sme zbalili do auta všetky veci, ktoré sme mali pripravené na výzdobu a odišli na miesto, kde sa mala konať svadba. Začali sme vešať svetielka po celej záhrade, rozložili sme repráky a prichystalo ozvučenie. Začali sme viazať kvety, roztriedili stužky a servítky, príbory a taniere. Všetkým našim kamošom, ktorí nám pomáhali s výzdobou som rozdala celý dokument s pokynmi na výzdobu. Nepamätám si, či som toho v ten deň veľa zjedla, ale pamätám si, že som nemala veľa času na pohodové posedávanie.

Niekde medzi prípravami sme museli vyzdvihnúť posledné zabudnuté veci, ako napríklad ešte zopár pohárov a naberačiek na šaláty…Okrem toho sme si dali aj nácvik svadby. To bolo celkom rýchle, len sme si prešli program nášho “sobáša” (keďže sme už boli vzatí, tak to bolo trochu upravené našim potrebám, ale o tom napíšem viac nabudúce) a uistili sa, že všetci vedia, čo a ako bude prebiehať. Nanešťastie aj tak nevyšlo všetko podľa plánov, takže kebyže si tento deň mám zopakovať, asi by sme venovali viac pozornosti práve tomuto nácviku.

Ku večeru sme ešte zašli ku Ryanovým rodičom na večeru. Prešli sme si program nasledujúceho dňa a potom sa ku nám pridala aj Ryanova vzdialená rodina, ktorá pricestovala z iného mesta. Chvíľku sme spolu sedeli a rozprávali sa. Aj keď teda, musím povedať, že vtedy už mi trochu klipkali oči aj napriek tomu, že bolo len asi 8 hodín večer.

Potom sme sa pobrali späť na záhradu našich kamarátov a rozmiestnili stoličky a stoly, ktoré v ten deň priniesla firma, od ktorej sme si ich požičali. Trvalo to omnoho dlhšie, ako sme plánovali, lebo usporiadať okolo 80 stoličiek tak, aby to vyhovovalo všetkým covid opatreniam a k tomu to aj pekne vyzeralo a zmestilo sa na záhradu, kde sa konala svadba…A hlavne o 8:30 večer po dlhom dni, nuž, boli sme unavení a už sa nám nechcelo pohnúť ani prstom. Domov sme sa dostali až okolo polnoci. Vtedy sme si veru povedali, že ako dobre, že sme svadbu mali až o 6:30 večer na ďalší deň, lebo sme nemuseli ráno vstávať príliš skoro. Ale teda, aj o tom vám napíšem nabudúce. Poviem vám o všetkých veciach, ktoré nevyšli tak, ako mali, ale aj o veciach, ktoré sa veľmi podarili.

Celá pointa tohto tu asi je, že aj napriek tomu, že som všetko poriadne naplánovala a ku všetkému som mala detailné zoznamy a to-do listy a všetko bolo “pripravené”, aj tak nešlo deň pred všetko tak, hladko, ako sme chceli alebo ako som si myslela, že to pôjde. A to je úplne normálne. A aj keď sa treba pripraviť na to, že ten proces prípravy a riešenie posledných detailov stresujúce budú, tak asi je to tak v poriadku a je to súčasť toho celého. A píšem o tom preto, lebo je upokojujúce vedieť, že všetci sa vieme začať v svadobných prípravách topiť. Že plánovanie veľkých a dôležitých udalostí je síce radostné, ale nie je vždy úplne bez stresu. A tak dúfam, že tým, že s vami zdieľam aj tú našu realitu stresovania, budete sa môcť upokojiť a vedieť, že nie ste jediní, ak je toho na vás trochu veľa. Lebo verte mi, nie len deň pred, ale celý týždeň pred sa mi svadbu samotnú už ani nechcelo vôbec mať a nechcelo sa mi už nič riešiť. Už som toho mala jednoducho dosť. Takže tak. Ak práve pripravujete svoju svadbu, užite si to najviac ako viete, vypýtate si pomoc, a snažte čo najmenej stresovať.

Text: Kaja Macinská

Fotografie: Brooke Forwood, Megan Maddocks

Ako naplánovať DIY svadbu a nezblázniť sa?

Plánovať svadbu vie byť celkom šialenstvo. Hlavne teda ak plánujete veci sami svojpomocne pripraviť a nachystať. Veď viete, plánovanie svadby obnáša celý dlhočizný zoznam úloh:

Nájsť priestory na sobáš aj hostinu, vymyslieť celú výzdobu- kvety, doplnky, servítky, sviečky, obrusy, nápisy, zaobstarať si šaty pre seba aj svoje družičky, oblek a doplnky pre ženícha, vymyslieť program hostiny, pripraviť playlist alebo zaobstarať dj-a, samozrejme vymyslieť jedlo a pitie, no jednoducho je toho veľa… Dnešný blog je celý o tom, ako svadbu naplánovať čo najefektívnejšie, bez stresu. Samozrejme čerpám len z vlastnej skúsenosti a dúfam, že môj zážitok bude môcť byť nápomocný aj vám.

V prvom rade je podľa mňa veľmi dôležité vedieť, čo chcete.

Ešte úplne na začiatku si urobiť “mood board” napríklad na Pintereste. Vymyslieť celkový vizuál, ktorý sa snažíte docieliť, atmosféru, priority, ktoré určite nesmú chýbať. Akonáhle viete, čo chcete a čo sa vám páči, je načase rozhodnúť sa aký peniaz do tejto udalosti môžete investovať. Resp. zistiť, či budete za svadbu platiť s partnerom sami alebo vám prispejú aj rodičia, súrodenci, tety, ujovia alebo či plánujete vyhrať lotériu… (srandujem!)

Akonáhle som toto všetko mala ako-tak vymyslené, napísala som si zoznam všetkých vecí, ktoré bolo treba vybaviť. Vyzeral presne takto. Písala som to tak, ako mi veci prišli na rozum:

  • Vybaviť priestory na sobáš aj hostinu
  • Vybaviť odkiaľ budeme objednávať jedlo
  • Budeme mať alkohol? Víno a pivo? Ochutenú vodu?—Vybaviť odkiaľ a dohodnúť koľko.
  • Dezerty— dohodnúť sa s priateľmi, ktorí sú ochotní pomôcť
  • Vyriešiť zeleň a kvety na výzdobu stolov a priestoru
  • Zohnať sviečky a svietniky (sklenené nádoby)
  • Zohnať taniere a obrúsky
  • Nájsť fotografa
  • Hudba/DJ?
  • Svadobná torta? Chceme/nechceme?
  • Svadobné šaty a oblek
  • Obrúčky
  • Svadobné pozvánky—kde ich budeme tlačiť?
  • Výzdoba: kvety, kytica, sviečky, obrusy, nápisy, taniere, servítky, poháre, svetielka, atď
  • Program

Prvá vec, do ktorej som sa pustila boli pozvánky. Navrhla som si ich sama, dali sme ich vytlačiť a obálky sme ku ním kúpili zvlášť. Keďže sa naše plány potom veľmi menili, rozosielali sme aktuálne informácie len cez e-mail.

Potom som začala online hľadať kde všetko nájdem.

Zapísala som si linky na všetky veci, čo som potrebovala objednať. Chcela som sa uistiť, že keď sa už bude svadba blížiť, nebudem musieť pobehovať kade-tade a zháňať dôležité časti výzdoby. Keďže sme mali celkom malý budget na našu svadbu, šetrila som kde sa dalo- aj na kvetoch- objednala som si dve krabice zelene (eukalyptu, olivových konárov, atď) a jednu krabicu bielych kvetov z veľkoobchodu spolu za 250 dolárov. Oproti tomu, čo sa minúť na kvetinovú výzdobu na svadbu to bolo takmer nič. Táto zeleň taktiež tvorila väčšinu našej výzdoby.

Keď som toto všetko mala vyriešené (začiatok marca tohto roku), prišla svadobnému plánovaniu dlhšia pauza kvôli COVID-19 a karanténe. Istý čas sme nevedeli kedy a či svadbu vôbec budeme môcť mať. Keď sa veci trochu utriasli a my sme sa rozhodli pre nový dátum svadby v auguste, prišlo zopár zmien- a jedna zásadná: zmenili sme priestory. (O tomto som už napísala celý článok…).

No tuhé plánovanie prišlo niečo vyše dvoch týždňov pred svadbou. Do vtedy sa mi do toho nijak raz nechcelo pustiť. A verte či nie, veci vyšli takmer presne tak, ako mali.

To, čo celý proces výrazne zjednodušilo bolo množstvo “to-do listov”, ktoré som si pripravila.

Takže takto, ak máte svoju svadbu akurát pred sebou, odporúčam vám pripraviť si niekoľko zoznamov. Jeden tzv. “Master zoznam úloh”, na ktorom bude všetko na čo si len spomeniete: veci, čo som písala vyššie, ale aj čokoľvek iné, na čo pomyslíte. Najlepšie je, ak máte tento zoznam po ruke (napríklad na mobile) kedykoľvek vám niečo napadne.

Druhý zoznam by podľa mňa mali byť všetky veci týkajúce sa výzdoby. Od toho kde a kedy vyzdvihnúť kvety po to, koľko sviečok chcete na každom stole a to, ako chcete poukladané taniere a obrúsky.

Tretí zoznam by mal byť taký, na ktorom si zapíšete všetko, čo môžete a musíte delegovať ďalej. Vyriešiť veci ako to, koho poveríte žehlením obrusov a kto zápolí pred večerou sviečky…

Štvrtý zoznam sa týka financií. Podľa mňa je veľmi nápomocné odkladať si bločky a zapisovať si koľko ste na čom minuli, aby ste sa uistili, že ste stále v rozpočte.

No a piaty “zoznam” vlastne nie je zoznam. V mojich dokumentoch som ho nazvala “Ryan & Kaja Wedding Guideline”. Tento dokument mal v sebe všetky logistické veci. Išlo o program sobáša a hostiny a rozvrh toho, kedy bolo treba čo urobiť. Dva týždne pred svadbou som si dokonca urobila podrobný rozvrh každého dňa a rozpísala si čo všetko bolo ešte treba vyzdvihnúť, dokúpiť, uistiť sa, nájsť, prichystať…Išlo o veci ako: v tento deň napíšem všetkým, ktorí pomáhajú s jedlom a dám im všetky potrebné informácie o tom kedy a kde majú byť, v tento deň vyzdvihne kvety a pripravím kytice, v tento deň pôjdem ešte do tlačiarne a do obchodov vybaviť posledné detaily, ktoré sme zabudli…a tak ďalej. Tento dokument sa stal mojou záchranou. Keď sa to už všetko nakopilo a už som si pomaly nepamätala ako sa volám, lebo som toľko detailov držala v hlave, vždy som len mrkla na dokument a vedela som každému odpovedať na jej otázku.

Posledný dokument, ktorý si veľmi odporúčam pripraviť je detailný opis výzdoby. Pre mňa to bolo ešte o to dôležitejšie, lebo v deň svadby som nič nepripravovala ja sama. Vtedy už bolo všetko v rukách kamarátov a rodiny. V tomto dokumente som všetko rozdelila do kategórií:

  • Uvítacie stoly
  • Priestor sobáša
  • Celkový priestor (tu išlo o svetielka, ktoré boli rozvešané po záhrade a celkové rozmiestnenie stolov a stoličiek)
  • Stoly
  • Bar a jedlo (teda stoly, na ktorých sa podávalo jedlo a pitie)

Ku každej kategórii som presne rozpísala kde chcem mať veci poukladané a dokonca som k nim priložila ilustrované “inštrukcie” a ilustračné fotografie z môjho mood board na pintereste, aby sa nič “nestratilo v preklade”.

Takže nakoniec, myslím si, že vašim najlepším priateľom je dobrá organizácia. Nesnažte sa všetko držať sami vo vašej hlave, ale naopak, dajte to všetko na papier a pozvite k tomu svojich kamarátov. Bude pre nich jednoduchšie vedieť ako pomôcť, ak budú mať aj oni jasnú predstavu. Upustite z predstavy, že keď neplánujete všetko do detailov, všetky tie detaily aj naozaj vyjdu. Tak to žiaľ nefunguje a vždy bude niečo, čo nebolo 100% podľa plánov. A to je v poriadku. Ak by ste sa mali stresovať každou maličkosťou…nuž asi by ste sa ozaj zbláznili. Takže ako sa nezblázniť? Skúsiť sa nad to celé povzniesť, pýtať si pomoc, kde sa dá a snažiť sa tešiť z celého procesu s vedomím toho, čo idete oslavovať. A vedzte, že vaša svadba nemusí byť nijaká. Nie taká alebo onaká. Je to úplne jedno aké to bude, ak to je také, aké to chcete. Pre mňa za mňa ani nemajte na svadbe jedlo…Veď čo! Je to o vás a má to byť vaše. A ak upustíte z vonkajších očakávaní rodiny (alebo kohokoľvek), podľa mňa sa vám bude aj lepšie plánovať!

Text: Kaja Macinská 

Fotografie: Brooke Forwood

Ako sa starať o svoju pleť pred svadbou?

Snom hádam každej nevesty je vyzerať v svoj veľký deň čo najlepšie. Veľkú časť našej pozornosti venujeme svadobným šatám a tomu, aby sme im pekne prispôsobili naše telá. Mnoho neviest začne všakovaké diéty tak, aby boli čo najviac fit v svoj svadobný deň. Tak isto veľa rozmýšľame nad účesmi a makeupom a kvetmi, ktoré budeme držať v rukách celý deň. Zdá sa mi však, že často sa zabúdame starať o našu pleť tak, aby na našej svadbe prekrásne žiarila a tak doplnila celý náš výzor. Aj keď nie som odborník na pleť a odporúčam, aby ste si všetko sami overili, dnes mám pre vás zopár tipov na to, ako sa starať o vašu pleť pred svadbou, alebo po nej či vlastne úplne kedykoľvek. Sú to veci, ktoré pomohli mne osobne a myslím, že by mohli pomôcť aj vám:

Najdôležitejšie je pokožku poriadne hydratovať. Ak sa plánujete brať v jesenných či zimných mesiacoch, je tento bod pre vás úplne kľúčový. Avšak aj na jar či v lete, keď trávime veľa času na slnku, je dôležité myslieť na to, aby sme zbytočne pokožku nevysúšali. Či máte pleť mastnú, zmiešanú, alebo suchú ako ja, je dôležité jej venovať pozornosť.

Tu v Colorade je sucho celý rok a kedže suché pery a šupajúca koža na nose sú mojou nočnou morou, robím všetko pre to, aby som im predišla. Objav tohto roka je pre mňa hydratujúci krém od značky Kiehl’s. Tento ULTRA FACIAL CREAM je každodenný krém, ktorý sa ľahko a rýchlo vstrebáva do pokožky, nie je prehnane mastný a nie je plný parfumov, takže pokožku určite nerozhádže. Ak zájdete do Kiehl’s predajne, môžete si od nich vyzdvihnúť tester a verte mi, nebudete ľutovať. Toto je jediný krém, ktorý dokázal udržať moju pokožku v krásnom stave počas celého roka.

Okrem toho posledné mesiace používam aj hydratačné pleťové sérum od slovenskej značky DULCIA. Tieto dva produkty dokopy sú takmer všetko, čo potrebujete.

Hydratovať treba ako zvonku, tak aj zvnútra. To, čo dávame do svojho vnútra sa odzrkadlí aj na našom vonkajšku, to už sme všetci počuli veľakrát, všakže? Je to úplne jednoduché, ak chceme, aby naša pokožka bola a aj vyzerala hydratovane, musíme začať zvnútra. Počas dňa treba prijímať dostatočné množstvo tekutín, aby sme podporili elasticitu a pružnosť pokožky a aby sa naše bunky mohli obnovovať.

Ak je vašim problémom akné, je zopár vecí, ktoré môžete vyskúšať. (Samozrejme, akné je často spôsobené hlbokými problémami, ktoré sa nedajú vyriešiť len tak zo dňa na deň či z mesiaca na mesiac a je potrebné konzultovať profesionálneho dermatológa, aby ste našli najlepšie riešenie práve pre vás.) Tu sú však veci ktoré konzistentne pomáhajú mne:

  • Vyhýbať sa mliečnym výrobkom. Mlieko má v sebe dostatok hormónov, ktoré môžu mať nevďačné účinky pre vašu pleť. Od kedy som odstavila mliečne výrobky zo svojej diéty takmer úplne, moja pleť mi veľmi poďakovala. A myslím, že za vyskúšanie nič nedáte!
  • Prehnané množstvo cukru môže viesť k akné či ekzému, ale podporuje aj zápaly a tým znižuje množstvo kolagénu a elasticity pokožky, čo má potom priame následky na jej výzor.
  • Mnoho produktov, ktoré sa dajú bežne zakúpiť sú plné látok, ktoré nijak našej pleti nepomáhajú, naopak, sú škodlivé. Je dobré si overiť, čo tie produkty obsahujú predtým, ako si ich napatláme na tvár. Na overenie produktov odporúčam túto stránku, ktorá vám ukáže aké látky jednotlivé produktu obsahujú a povie vám ako veľmi sú škodlivé: http://cosdna.com

Umývať si pokožku je tak isto dôležité, ako umývať si zuby aspoň dvakrát denne. Mnohí tento krok buď odfláknu, alebo niekedy preskočia úplne. A nie, makeup si nestačí zotrieť odličovačom a nechať to tak. Pleť je vždy potrebné dôkladne umyť, aby sme zmyli všetkú nečistotu, ktorú sme nazbierali počas dňa. Aj pri tomto kroku je dôležité používať produkty, ktoré zbytočne pokožku nevysušujú a neiritujú. Môj obľúbený čistiaci gél je LA ROCHE-POSAY HYDRATING GENTLE CLEANSER pre normálnu až suchú pokožku. Tento čistiaci gél nielenže nevysušuje moju pokožku, po umytí ju naopak hydratuje. Tento krok jednak robím večer predtým ako nanesiem krémy a oleje pred spaním, ale taktiež aj ráno predtým, ako nanesiem makeup.

Stres pokožke nikdy nepomôže. Pri plánovaní svadby sa stres síce môže veľmi jednoducho nakopiť, no je veľmi dôležité stále si pripomínať, že je všetko v poriadku. Treba toho veľa vyriešiť a stihnúť často aj nemožné a tie detaily sa v jedinom bode stanú až neúnosnými, ALE vždy je priestor na minútu či dve (či aj 20) na nádych a výdych, spísanie si povinností a povznesenie sa nad to všetko. Svadba má byť oslavou lásky, má to byť radostná záležitosť a preto, ak sa nakopí stres, len si pripomeňte prečo to vlastne celé robíte. Mne to zakaždým veľmi pomohlo ukľudniť sa a schladiť si hlavu. A moja pleť mi len poďakovala.

A môj posledný tip dnes sa vlastne ani netýka pleti. Ide totiž o zuby. Veď viete, biele šaty a žleté zuby…to nie je úplne ideál. A ak ste milovníkom kávy a vína tak ako ja, tie zuby teda nebudú bielo biele vždy. To je realita a je to tak v poriadku. Avšak na ten veľký deň, keď budete celá v bielom (teda AK sa rozhodnete pre tradične biele šaty, lebo dnes sa dá čokoľvek a je mnoho krásnych farebných možností), tie žlté zuby budú celkom žiariť. A tak je fajn vyskúšať zopár jednoduchých vecí, ktorými môžete svoje zuby zladiť so šatami:

  • Zuby si môžete nechať vybieliť profesionálne. Týmto určite nič nepokazíte a síce zaplatíte trošku viac, bude to určite stáž za to.
  • Dnes je už veľmi veľa bieliacych pásikov, ktoré si na zuby nalepíte na 30 minút pred spaním a postupne vám vytiahnu odtieň viac do biela. Toto je to, čo sme s Ryanom robili obaja dva týždne pred svadbou.
  • Je aj zopár prírodných produktov, ktoré pomáhajú. Medzi nie patrí kokosový olej, kurkuma, soda bikarbóna a citrón. Vyskúšajte čo len chcete ak chcete, ak vám to stojí za to.

A to je odo mňa na dnes všetko. Dodalo mi to veľa odvahy a cítila som sa sama so sebou lepšie vediac, že sa mi na svadbe nešúpal nos a nikomu do očí nebil žltý odtieň zubov bijúci sa s bielymi šatami. Každý má síce úplne iné priority, no ak ste ako ja, kľudne vyskúšajte niektoré z týchto tipov či produktov a dajte mi vedieť ako sa vám páčia! Budem rada, ak sa mi ozvete na Instagrame na @kaiah.illustrates dáte mi vedieť ako to s plánovaním svadby máte vy…Alebo ako ste to mali vy!

Text a Foto: Kaja Macinská 

Zmeny, zmeny a ďalšie zmeny

Ani by to nebol “Kajin denník nevesty”, keby sa všetky plány neobracali hore nohami a keby sme to dotiahli do konca bez ďalších zmien. Pamätáte si, ako som hovorila, že prvú vec, čo sa svadby týka, ktorú sme vyriešili bol priestor? Tá super hipsterská kaviareň s tehlovými stenami v centre mesta? Nuž, zmena plánov! Svadba sa nakoniec bude konať niekde inde.

Naši dobrí priatelia sa pred nedávnom presťahovali do ich prvého domu. Tento dom je postavený na celkom veľkom pozemku a má skvelú obrovskú záhradu. Vzadu sa po celej dĺžke týčia vysokánske ihličnaté stromy, je tam priestoru až až a dokonca takmer uprostred jeden veľký listnatý strom. Keď sme ich prišli prvýkrát navštíviť a ukázali nám tento priestor, hneď mi v hlave skrsla myšlienka, či by predsa len nebolo lepšie urobiť našu svadobnú slávnosť práve tam. Áno, hipsterská kaviareň je skvelý priestor, ale jednak som takmer vždy túžila po letnej záhradnej oslave… (a tým, že sme pôvodne mali mať svadbu začiatkom apríla, nebolo dostatočne teplo na niečo také) a po druhé, kvôli korone sa neviem stotožniť s tým, že by sme zhromažďovali toľko ľudí niekde vo vnútri. Obaja s Ryanom máme pocit, že urobiť túto svadobnú oslavu niekde vonku je to zodpovednejšie riešenie. Opýtali sme sa našich kamarátov, čo si o tom myslia. Im sa táto idea veľmi pozdávala a tak bolo rozhodnuté.

Tento krok však prináša do nášho plánovania zopár zmien:

– Prvou pozitívnou zmenou je, že ušetríme celkom pekný peniaz na prenájom priestoru. Za využitie tejto záhrady budeme platiť len náklady spojené s elektrinou a následne vodou, ktorou budú musieť po takomto evente o trochu viac polievať trávnik. Zároveň budeme platiť za prenájom stoličiek a stolov, čo nás však stále vyjde omnoho menej ako prenájom celej kaviarne.

– Druhou pozitívnou zmenou je jednoduchosť plánovania a prípravy priestoru deň vopred a v deň svadby. Keďže sa jedná o pozemok našich blízkych kamarátov, komunikácia je rýchla a jednoduchá a tiež budeme môcť nachystať všetko úplne bez stresu a tak, ako budeme chcieť.

– Zopár zmien príde aj v plánovaní výzdoby. Chceme kúpiť svetielka, ktoré zavesíme pomedzi stromy a vytvoríme nimi príjemnú atmosféru. Už teraz sa teším na všetky tie fotky z tohto dňa. Počas nášho “sobáša” budeme stáť rovno pred tým stromom, cez ktorý chceme zavesiť dlhú bielu drapériu a vytvoriť tak pekný, ale minimalistický fokálny point našej výzdoby. Ostatné zostane viac-menej také isté.

– Kvôli letným horúčavám a kvôli túžbe po príjemnej večernej atmoške so svetielkami sme sa rozhodli našu slávnosť presunúť na neskôr večer. Pôvodný plán bol začať okolo druhej poobede, ale zdá sa nám, že to bude lepšie neskôr. Teda okolo 18:30- presne okolo času, keď má slnko ten krásny zlatistý odtieň.

– Jedna nevýhoda, ktorá prišla s týmto rozhodnutím je risk počasia. Väčšinou v Colorade v auguste veľmi neprší, takže dúfame, že to bude tak aj v ten deň, ale keby sa dážď náhodou rozhodol nás navštíviť… nuž, tak neviem, čo budeme robiť… Asi si na poslednú chvíľu prenajmeme nejaký ten eventový stan alebo čo. Držíme si však palce a úpenlivo dúfame, že to nebude treba!

Momentálne sedím v kaviarni blízko nášho bytu. Je 4. Augusta, teda len o niečo menej, ako tri týždne pred svadbou a ja som sa konečne znovu začala na tento deň tešiť. Viete ako to je: keď sa veci stále menia a neviete či sa vôbec udejú, nejako vás to omrzí, lebo kto by chcel byť sklamaný z toho,že vám plány vôbec nevychádzajú znovu a znovu… Konečne mám pocit, že máme reálnu šancu, aby sa tento deň stal skutočnosťou (teda samozrejme ak nás do vtedy znovu nezavrú v karanténe….). Ale teda takto sme na tom my necelé tri týždne pred svadbou. A je to úplne v poriadku! Tak vás len chcem povzbudiť, že ak aj vy bojujete s plánmi prevrátenými hore nohami, bude to nakoniec všetko tak, ako to má byť a ja dúfam, že aj v tomto období, ktoré nie je ideálne na plánovanie svadby, budete môcť nájsť radosť!

Text a ilustrácie: Kaja Macinská 

Čo netreba a na čom sa dá ušetriť?

Pred pár dňami som volala s kamoškami a zhodli sme sa na tom, že dnešná svadobná kultúra tak trochu presadzuje pompéznosť, luxus a dokonalosť. Zhodli sme sa, že sa nám zdá, že svadba už dlhé roky musí byť niečo veľmi extravagantné a dokonalé. Pohostenia na prasknutie a otvorené bary s neobmedzeným počtom kokteilov na hosťa. Drahé šaty, drahé priestory, drahé jedlo, drahé medové týždne… drahé všetko.

Síce proti tomu nič nemám, lebo veď nech každý robí tak, ako to cíti! Nech každý oslavuje tak, ako sa mu páči! No predsa sa mi zdá, že sa z každej strany valí na nastávajúcich mladomanželov obrovský tlak. Ako keby svadba určovala kvalitu ich budúceho spoločného života.

A tiež sme sa zhodli na tom, že je nás viac takých, ktorí toto odmietame a všímame si, že sa začína presadzovať istá ležérnosť a uvoľnenosť.

Samozrejme sú rôzne typy svadieb. Sú tie cirkevné a tradičné, tie, ktoré sú organizované nejakou svadobnou agentúrou, tie úplne spontánne niekde v prekrásnej destinácii, tie, za ktoré zaplatia rodičia, tie hand-made a dokonca aj tie, ktoré sú totálna katastrofa. Každý do plánovania svadby vstupuje s inou predstavou a s inými finančnými limitmi. A to je úplne v poriadku.

Ak ste však takí, ako ja a záleží vám na kráse navôkol (a teda chcete, aby vaša svadba bola vizuálne, atmoškou a všelijako možne uspokojujúca), ale nemáte si ako dovoliť spomínanú pompéznosť či dokonalosť, mám pre vás dnes zopár tipov na čom a ako sa dá ušetriť.

  • Minimalizmus vo výzdobe

Verte či nie, na to, aby bol priestor krásne vyzdobený, nepotrebujete milióny kvetov a stužiek a obrúskov a neviem čoho všetkého. Stačí mať jasnú predstavu o tom, čo chcete a ubrať tam, kde to nie je také potrebné/ kde to nie je taká priorita. K výzdobe som čo-to napísala aj v poslednom článku, tak si môžete ísť prečítať, aké jednoduché a minimalistické plány mám ja.

  • Jedlo

Na to, aby sa vaši hostia príjemne najedli, nepotrebujete štyri rôzne chody. Stačí jedlo, ktoré si každý dokáže užiť. Bola som na svadbe, kde to boli palacinky! Aj na takej, kde sa podával domáci guláš. My plánujeme pizzu, bezlepkovú, vegetariánsku aj bez laktózovú. Tak, aby sme vyhoveli, čo najviac ľuďom bez toho, aby sme zbankrotovali. Ako dezert budeme podávať ovocné misy a domáce koláčiky a zákusky, s ktorými nám pomôže rodina a priatelia. Takto ušetríme na kúpe svadobnej torty…A popravde, my dvaja aj tak nie sme veľmi “tortový” typ.

  • Alkohol

Viem, že alkohol a drinky sú dôležitou súčasťou mnohých svadieb, ale je to jedna oblasť, ktorú my dvaja nevnímame ako prioritu a teda je to niečo, čo sme sa rozhodli úplne vyškrtnúť. Myslíme si, že na to, aby sme sa poriadne zabavili a užili si spoločne strávený čas nepotrebujeme alkohol. Takto si ušetríme čas (nemusíme vybavovať ďalšiu položku na zozname) a samozrejme aj celkom dosť peňazí.

  • Hudba

Ryan je hudobník a máme mnohých priateľov, ktorí sa venujú hudbe. Platiť preto za DJ-a nám osobne príde ako nepotrebné. Namixovať si hudbu a playlist vieme sami a máme okolo seba veľa ľudí, ktorí nám s tým budú vedieť v deň svadby pomôcť. Neberieme to príliš vážne aj napriek tomu, že máme hudbu veľmi radi.

  • Svadobný outfit

Ó šaty… o svadobných šatách snívam už veľmi dlho. Za tie roky sa moja predstava veľakrát zmenila, ale vždy som túžila po krásnych a kvalitných šatách. Dnes je tých možností veľa. Šaty sa dajú kúpiť na Sashe, v luxusných svadobných salónov, viete si ich požičať, nechať si ich ušiť na mieru, objednať zo zahraničných online stránok…alebo skombinovať viaceré možnosti. O šatách som už tiež písala samostatný článok, tak si ho kľudne bežte prečítať a zistíte, ako som sa ja dostala k tým svojim. Ale jedna vec je istá: na to, aby to boli tie vaše pravé šaty, nemusia stáť tisíce. (Aj keď verte mi, keby mám tie tisíce na zvyš, tak šaty sú práve jedna z tých vecí, na ktorých by som nešetrila ani trochu!)

  • Darčeky pre hostí

Je to taká milá pozornosť, ale myslím si, že nie nevyhnutná. Predsalen ako hostia dostanú večeru a milý čas strávený s vami, nie? Myslím si, že je určite dobré nejakou formou poďakovať aspoň tým, ktorí vám niečo darovali či prispeli na medové týždne…ale ak máte obmedzený budget na váš slávnostný deň, darčeky pre hostí sú jednou z vecí, na ktorej sa dá ušetriť.

A asi je tých oblastí, na ktorých sa dá ušetriť ešte omnoho viac… Naša “svadba” v marci- teda keď sme sa naozaj vzali nás nestála takmer nič! V bielych svetroch sme si vyšli na skalu v kopcoch nad mestom, povedali si svoje áno a potom sme sa so zopár kamarátmi a rodinou išli najesť do peknej reštaurácie. Deň sme ukončili s Ryanom v hipsterskom hoteli v centre mesta. A sme svoji a je nám dobre. Áno, stále túžime po takej tej viac plánovanej a zorganizovanej svadbe, lebo chceme túto udalosť osláviť s viac ľuďmi. Ale aj tá naša marcová svadba bola superská, lebo bola taká unikátna naša.

To, čo chcem týmto celým povedať je, že plánovanie svadby nemusí byť o stresovaní sa. A už dupľom nie o stresovaní sa z peňazí. Tie prídu a odídu. A niekedy treba zaplatiť skôr iné veci ako veľkú svadobnú párty (pre nás je to momentálne právnička a imigračné poplatky, aby som tu vôbec mohla s Ryanom žiť :)). Na život síce potrebujeme peniaze, ale nenechajme ich ho diktovať. Ak ich je dostatok, tak si dovoľme minúť na tie drinky a šaty a výzdobu…a ak nie, tak sa toho nebojme, lebo aj za menej peňazí sa dá mať niečo krásne. A tak teda, kdekoľvek sa nachádzate na tomto peňažnom/svadobnom spektre, hlavne myslite na to, čo idete oslavovať. Že je to o vašej láske a o začínajúcom spoločnom živote. A tešte sa z toho, lebo ak ten vzťah stojí za to…tak to celé stojí za to! Či už to bude pompézne, dokonalé, ležérne, spontánne, cirkevné, či tradičné, hlavne nech je to to vaše.

Text a Ilustrácie: Kaja Macinská

Svadobnú oslavu nemusíme znovu preložiť, a tak je čas riešiť výzdobu...

Budem k vám úplne úprimná. Ešte do včera som si nebola úplne istá či vlastne našu svadobnú oslavu, ktorú sme z apríla preložili na august, budeme môcť mať. Práve kvôli tejto neistote sa mi nad tým celým už ani nechcelo premýšľať a pomaly som sa začala zmierovať s tým, že si tie svoje svadobné šaty tento rok teda neoblečiem a ak náhodou, tak že možno raz o pár rokov si na výročie spravíme nejaké “svadobné” fotky. Že moju vysnívanú ležérnu elegantnú výzdobu a všetky nápady, ktoré som si vymyslela za tie roky môžem zahodiť do koša alebo odložiť do šuflíka a vytiahnuť raz, keď sa bude vydávať jedna z mojich sestier. Koniec koncov, aj keby to tak bolo, nie je to koniec sveta!

ALE! 

Podľa najnovších informácií sa zdá, že naša svadobná oslava sa predsa len stane skutočnosťou a tak sa môj plánovací duch a spirit vizionár znovu ozvali! A kamoši, po chvíľke večerného stresovania, že nič nemám pripravené som si spomenula, že to vlastne vôbec nie je pravda. Že všetko, čo som si vo februári a marci naplánovala mám stále odložené a že ma vlastne s prípravou tejto našej udalosti nečaká až tak veľa práce! A tak som sa znovu začala tešiť na tie malé milé detaily ako kvety a sviečky a obrusy a ostatné záležitosti, ktoré aj keď nie sú najdôležitejšie, predsa vedia priniesť veľa radosti.

Môj pôvodný plán na začiatku roka bol napísať tento článok pár mesiacov PO svadbe, aby som vám mohla ukázať všetky fotky a porozprávať vám o tom, ako to celé dopadlo. Ale svet mal iné plány, a tak sa naša svadobná oslava stále neuskutočnila a ja stále žiadne fotky nemám… preto jediné čo môžem, je vám trošku priblížiť moju predstavu opisom a mojimi približnými ilustráciami.

V predošlých článkoch som už spomínala, že naša svadobná oslava sa bude konať v hipsterskej kaviarni v našom meste. Je to priestor s odhalenými tehlovými stenami a svetielkami visiacimi zo stropu. Sú tam betónové podlahy a samozrejme, keďže je to kaviareň, dýcha to tam kávou! Toto samo o sebe už robí veľa. Atmosféra priestoru je niečo, čo nemôžete len tak vyrobiť (a už dupľom nie ak máte obmedzený budget), takže mám o to jednoduchšiu úlohu pri rozmýšľaní nad výzdobou.

Tak na to poďme pekne poporiadku.

Prvá vec, ktorú sme si vymysleli a rozmysleli sú farby. Všetko sa bude niesť v tmavej (až takmer smaragdovej) zelenej a bielej s troškou zlatého akcentu a prírodných drevených odtieňov. Pôjde o elegantný minimalizmus s prvkami geometrie a nádychom ležérnosti. Samozrejme nesmie teda chýbať aj trochu hipsterský štýl. To sme jednoducho my. K tomu budem mať aj zladené svoje minimalistické šaty a v rukách strapatú ťahavú zelenú kyticu so zopár bielymi kvetmi, Ryan bude ladiť so zeleným motýlikom a svetlo-sivým oblekom.

Druhá vec, ktorá je dôležitá v priestore svadobnej hostiny (náš priestor bude aj priestor hostiny aj „sobáša“) sú stoly. Tie budeme mať okrúhle (aspoň myslím) s bielymi obrusmi. Na nich budú prestreté bambusové štvorcové taniere s tmavozelenými obrúskami a bambusovým príborom previazanými stužkou s nejakým kvietkom. Cez stôl sa bude ťahať akási zeleň – nie som si presne istá aká, ale pravdupovediac mi na tom až tak nezáleží. Pravdepodobne objednáme niečo pekné za čo najvýhodnejšiu cenu! Medzi zeleň umiestnime zopár sviečok v iných veľkostiach, ktoré budú uložené v guľatých sklenených nádobách. Úplne jednoduché a podľa môjho aj veľmi efektné. 

Ďalšou z dôležitých vecí je “oltár”. Aj napriek tomu, že sme s Ryanom už svoji, chcem mať ten klasický moment, kedy ako nevesta prejdem uličkou až k môjmu milému, kde si obaja povieme svoje vlastné napísané sľuby a takto si ešte raz verejne vyznáme lásku aj pred širším “publikom”. Moja predstava je takáto:

Zo stropu bude visieť biely padavý záves a pred ním bude geometrická konštrukcia- odhalené drevo v tvare trojuholníka (myslím, že je to jednak pekné vizuálne, ale aj symbolicky- sme dvaja jednotlivci, ktorí spájajú svoje cesty do jednej). Pred našim trojuholníkom budú postavené nejaké väčšie bytové rastliny v pekných košíkoch. Toto je podľa mňa úplne geniálne, lebo to slúži ako dobrá zámienka nakúpiť si viac rastlín do našej domácej vysnívanej džungle. No a nakoniec, aby sme vyvážili rastliny na pravej strane, na ľavú vrchnú stranu trojuholníka obmotáme našu ťahavú zeleň.

Okrem toho treba samozrejme vyzdobiť aj stoly, na ktorých sa bude podávať jedlo. Toto bude na ten istý štýl avšak namiesto bielych obrusov sme sa rozhodli pre recyklovaný hnedý baliaci papier, ktorý oblepíme okolo stolov. Na ne porozkladáme misy a taniere s jedlom, všetko označíme kartičkami, na ktorých bude zlatou napísané naše menu. No a pomedzi, ako inak, sa bude prepletať zeleň. To ste nečakali, čo? (Žartujem!)

A napokon už mám naplánovaný len priestor, ktorým sa do celej kaviarne vchádza. Po pravej strane budú visieť biele stužky a zopár kvietkov/rastlín, ktoré budú slúžiť ako foto stena. Po ľavej strane bude vystavený nápis s milým uvítaním a vedľa neho program svadobnej oslavy. 

A to je všetko! Ak by sa nám zdalo ešte niečo príliš prázdne či fádne, šupneme tam ešte zopár sviečok a rastliniek. Je to celé veľmi jednoduché, efektné a praktické. A ak ste čítali moje ostatné články, tak viete, že sa vždy snažím nebrať to príliš vážne. A aj napriek tomu, že mám veľmi rada vizuálne pekné veci, nevidím zmysel v tom sa z toho príliš stresovať. 

Tak toto je moja výzdoba od A po Z. A ak som na niečo zabudla, buď si spomeniem v čas alebo až príliš neskoro… a ak to príliš neskoro bude, nuž tak nech! Teraz sa chcem tešiť z toho, že aj napriek tomu, že je to celé inak ako sme pôvodne plánovali, predsa len to bude môcť byť. Teším sa, že sa s našimi kamošmi budeme môcť zabaviť a užiť si dúfam prijemné poobedie plné radosti a bez zbytočného stresu. Aj tak sa hovorí, že človek si najviac pamätá, ako sa cítil a nie detaily toho ako a aké boli naaranžované kvety a koľko sviečok bolo na každom stole. A ja dúfam, že táto naša oslava bude presne taká. Dúfam, že vytvoríme krásnu atmosféru radosti, zábavy a lásky.

Text a Ilustrície: Kaja Macinská 

Predmanželská príprava a ťažké otázky

Neviem ako to máte vy, ale mne sa zdá, že neodlúčiteľnou súčasťou prípravy svadby je taktiež príprava nastávajúcich novomanželov. Zdá sa mi, že častokrát je pozornosť venovaná len výzdobe, pohosteniu, šatám a všetkým týmto krásnym súčastiam svadby, ale zabúda sa na (podľa mňa) ešte dôležitejšiu prípravu samotných oslávencov.

Poznáte tie Hollywoodske filmy, v ktorých sa každý príbeh skončí tým, že dvaja zaľúbení si nakoniec povedia svoje áno na rozprávkovej svadbe? Áno, je to krásne a romantické, ale všetci tiež veľmi dobre vieme, že svadbou sa dráma len začína. Videli sme to vo vzťahu našich rodičov či iných manželských vzťahoch okolo nás. Pravdou je, že ak s niekým plánujete uzavrieť manželský vzťah, svadba nebude nijakou mágiou, ktorou si zachránite vzťah alebo udržíte dokonalo romantický a harmonický vzťah.

Samozrejme, v živote sa deje veľmi veľa nepredvídateľných vecí a ja sa tu nechcem hrať na nejakú odborníčku na život a vzťahy, ale mám pocit, že sú isté veci, ktoré pod kontrolou máme, a ktorými môžeme našu spoločnú cestu s partnerom uľahčiť. Pre nás s Ryanom je to bez pochýb aj fakt, že ešte predtým než sme sa vzali, položili sme si navzájom množstvo otázok. Otázok, ktorými sme sa nie len lepšie spoznali, ale aj takých, ktorými sme odhalili časti našich životov, ktoré sú na prvý pohľad viac skryté. Sú to otázky, ktoré nám pomohli zmapovať oblasti, v ktorých vynikáme a naopak aj také, v ktorých sa určite potrebujeme zlepšiť. Dokonca sme si tieto otázky nekládli len sami dvaja, ale rozhodli sme sa stretávať s našimi dobrými priateľmi, ktorí sú svoji už vyše dvadsať rokov a teda majú aj viac skúseností.

Áno, stále sme mladomanželia a stále sme v našej „honeymoon“ fáze manželstva, takže sa na to stále pozeráme cez tak trochu ružové okuliare a zároveň sme zatiaľ nemali tak veľmi veľa príležitostí byť v našom vzťahu testovaní… ale aj napriek tomu sa nám zdá, že všetka tá príprava nášho vzťahu pred tým než sme si povedali naše áno, mala zatiaľ len veľmi pozitívny dopad.

Chcem veriť, že sú veci, ktoré každý pár spolu rieši predtým ako sa rozhodnú začať spoločný život. Viete také tie klasiky a veci, ktoré by ste o sebe jednoducho mali vedieť. Odkiaľ pochádzate, koľko máte rokov, akú máte rodinu, aké máte zázemie, náboženstvo, politické smerovanie, aké máte v živote ciele a sny, čo máte radi, čo radi robíte…viete také normálne veci, ktoré sa dozviete už počas randenia.

Ďalej však tiež dúfam, že to nie je všetko, čo o sebe ľudia vedia a že sa to posúva na ďalší level (aj toto sú veci, ktoré sa zväčša riešia ešte počas randenia), v ktorom skúmate hlbšie motívy a názory, ktoré krásne ukazujú celkové životné nastavenie. Názory na feminizmus, vegánstvo, kapitalizmus či komunizmus a podobné záležitosti, na ktorých ak sa nezhodnete, mám pocit, že sa vám bude spolu kráčať o čosi ťažšie.

Vlastne je toho mnoho, čo nám obom s Ryanom prišlo dôležité vedieť o sebe navzájom predtým, než sme sa stali manželmi, ale o tom by sa samozrejme dali napísať celé dlhé knihy, všakže?

Preto som sa rozhodla napísať len zopár vecí, ktoré mi prídu úplne kľúčové na to, aby sme mohli v našom manželstve zdravo fungovať:

  1. Vedieť ako sa hádať

Hádky prídu tak, ako príde dážď. Môžete mať obdobie „sucha“ ale eventuálne sa mu nevyhnete. Preto je nevyhnutné naučiť sa to už predtým, ako spolu začnete žiť. Mám na mysli naučiť sa koľko priestoru váš partner pri hádke potrebuje, ako dlho po nej potrebuje byť sám na vyvetranie si hlavy, ktoré slová alebo slovné spojenia ho maximálne rozčúlia a ktoré slová potrebuje počuť, aby si bol stále istý tým, že ho milujete. Je dobré tieto veci pozorovať a taktiež sa na ne otvorene opýtať.

  1. Poznať svoje „jazyky lásky“ a „jazyky ospravedlnenia“

Mnoho ľudí jazyky lásky pozná a ovláda, ak nie, rýchle surfovanie internetom vám určite prezradí všetko, čo by ste o nich potrebovali vedieť. Je to presne to, ako to znie. Ide o váš „jazyk lásky“ resp. spôsob akým potrebujete počuť, že ste milovaní (je ich 5: slová uistenia, dary, skutky služby, dotyky, pozornosť). A „jazyky ospravedlnenia“ nie sú až také známe, ale pre nás s Ryanom bolo prelomovým bodom, keď sme sa o nich dozvedeli. Tak ako potrebuje každý počuť, že je ľúbení inak, to isté platí aj o tom, ako potrebujeme, aby sa nám niekto ospravedlnil. Veľmi by som všetkým párom odporúčala sa tieto veci o sebe naučiť, aby sa tak mohli potom vyhnúť zbytočným nedorozumeniam.

  1. Vedieť sám v sebe rozoznať vzorce, ktoré sme sa naučili doma

Mám na mysli veci, ktoré sme odpozorovali od našich rodičov, tie dobré aj tie zlé. Niektoré veci sú pozitívne a chceme ich zakomponovať aj v živote s našim parterom, no sú aj také, ktorým sa chceme za každú cenu vyhnúť. Ide o správanie, individuálne role v danom vzťahu, malé poznámky, ale aj veľké gestá. Za tých pár mesiacov, čo spolu s Ryanom bývame sa mi stalo už niekoľkokrát, že som z ničoho nič na neho vybuchla. Až neskôr som si uvedomila, že to bolo preto, že to, ako na mňa reagoval/ to, čo mi povedal vo mne trošku evokovalo správanie jedného z mojich rodičov, ktoré som vždy nenávidela. Síce to nebola veľká a dôležitá vec, pripomenulo mi to niečo nechcené a mala som hneď tendenciu sa brániť. Akonáhle som si uvedomila o čo ide, bolo mi jasné, že som vybuchla len a len kvôli svojim vlastným skúsenostiam a očakávaniam. Netreba sa toho báť, takéto reakcie prídu, ale je dobré svojho partnera na to pripraviť a zdieľať s ním to, čo sú tie veci, ktoré by to mohli spôsobovať.

  1. Naučiť sa otvorene komunikovať svoje očakávania

Netuším prečo, ale z nejakého dôvodu je pre nás často ťažké komunikovať naše očakávania priamo a otvorene. Akoby sme sa hanbili ich vysloviť nahlas alebo sa báli, že nebudeme porozumení alebo možno, že budeme odmietnutí. ALE v akomkoľvek vzťahu a preto ešte duplom v manželskom vzťahu je extrémne dôležité neočakávať potichu, ale nahlas. Očakávať bez toho, aby sme to povedali otvorene môže veľmi rýchlo a ľahko viesť k manipulácii, ktorá je tá posledná vec, ktorú vo vzťahu chcete. Niektoré očakávania zostanú stále také isté – napríklad pre mňa ako pre introverta to, že budem vždy raz za čas potrebovať čas sama pre seba, Ryan ako extrovert toto musí tolerovať a ja sa musím učiť, ako mu dať najavo, keď tento čas príde). Niektoré sa na druhej strane budú meniť a vtedy je úplne v poriadku otvorene priznať, že ste na niečo zmenili názor a potrebujete niečo iné.

  1. Naučiť sa navzájom rešpektovať a počúvať sa

Je to normálna vec, základ medziľudských vzťahov, ale predsa je to pre nás niekedy ťažšie, ako by sme chceli. Nie znamená nie, áno znamená áno. Nemusíme partnera tlačiť do niečoho, čo nechce len preto, že chceme my (a tu nehovorím len o sexuálnych záležitostiach). Mne sa zdá, že o tomto to celé tak trochu je. O naučení sa, že to nie je len o nás samých a že manželský život znamená, že si už nežijete len sám pre seba a so sebou, ale že tento druhý človek sa stane vašou druhou polovičkou, vašim najdôležitejším človekom a parťákom na život. Myslím si, že je veľmi dôležité sa na tento fakt dobre nastaviť a nepustiť sa do spoločného života s tým, že si tak vy sami naplníte nejaký sen alebo si vykompenzujete isté prázdno vo svojom vnútri. Je to makačka, ale stojí to za to!

Samozrejme existuje mnoho odborníkov, ktorí vám povedia aj väčšie múdrosti. Toto je len moje prežívanie – také, na ktorom sa s mojím milým zhodneme a také, za ktorým si úprimne stojíme. Máme pred sebou hádam ešte veľa dobrých rokov plných učenia sa a neustáleho pripomínania si tých dôležitých vecí vo vzťahu. Je nám jasné, že nie vždy to bude malina, ale  pokúsime sa urobiť všetko preto, aby nám toto nastavenie, s ktorým sme do manželstva vstúpili, vydržalo čo najdlhšie. Tak a to je ďalší zápis do denníka nevesty, sú to veci, ktoré boli veľkou súčasťou plánovania našej svadby a stále sú veľkou súčasťou nášho manželstva.

Text a Ilustrácie: Kaja Macinská 

Ako nakŕmiť hostí na svadobnej „hostine“?

Mnohí ľudia chcú mať na svadbe to najlepšie jedlo, tie najzvláštnejšie maškrty, tú najkrajšiu poschodovú tortu celú ozdobenú tak, že je vám to až ľúto pokrájať. Ale buďme k sebe úprimní…skvelé a exotické jedlo je aj celkom drahé. Och a nehovoriac o drinkoch, šampanskom a víne…

Práve preto, keď sme sa dohodli, že na našej svadbe nechceme minúť celé naše úspory, bolo nám jasné, že práve v tejto oblasti budeme musieť byť kreatívni. To znamená, že nebudeme mať žiadnu troj-chodovú večeru so super duper dezertom a otvorený neobmedzený bar. Aj keď by som svojim hosťom dopriala, moja peňaženka by vôbec nesúhlasila.

Keďže sme mali jasnú predstavu atmosféry našej svadobnej „hostiny“ (ale asi by som ju radšej nazvala svadobná „oslava“, lebo ako hovorím- žiadne hody to nebudú), nebolo to pre nás také ťažké upustiť od ideálnych predstáv o jedle, ktorým hostí nakŕmime.

Ak ste čítali moje predošlé články, tak viete, že sme sa rozhodli mať svadbu v jednej väčšej hipsterskej kaviarni s tehlovými stenami a svetielkami visiacimi zo stropu. Tento priestor nám dovolil si vyriešiť jedlo po svojom- vlastne oni sami takéto služby ani neposkytujú. Toto bol jeden z dôležitých faktorov pri výberu miesta našej svadbe, keďže bola pre nás voľná ruka v príprave občerstvenia veľkou prioritou. Napokon sme sa rozhodli takto:

  1. KÁVA

Pred samotnou oslavou pozveme hostí na kávu. Toto nás tak veľmi teší, keďže sme obaja s Ryanom milovníkmi kávy. A predsa, príjemná hudba v pozadí, šálka kvalitnej kávy v ruke a úprimné rozhovory s priateľmi…to sa podľa mňa dá len ťažko prekonať.

  1. PIZZA A ŠALÁT

Kto nemá rád pizzu, všakže? Na samotnú večeru sme sa rozhodli podávať práve toto neomylné jedlo. Samozrejme myslíme na všetkých, a preto bude pizza vegánska, vegetariánska, aj bezlepková. A pre tých, ktorí nebodaj pizzu nemajú radi, prídu si na svoje aj milovníci šalátu! Dokonca to máme aj krásne vizuálne naplánované. Veľký dlhší stôl obalený hnedým recyklovaným papierom na ňom rôzne pizze označené krasopisne napísanými štítkami a pomedzi ne dekorácie v podobe nejakej ťahavej zelene. Vedľa toho ďalší stôl – šalátový bar. Predstavujem si veľké misy asi troch rôznych typov šalátov. Mňamka.

  1. OVOCIE

Ak ma poznáte, tak viete, že milujem ovocie. Ale že veľmi. Odjakživa. Je to pre mňa asi tá najlepšia sladkosť a keďže chcem, aby moja svadobná oslava bola tak autentická, ako sa dá, ovocie na nej nemôže chýbať. Toto je niečo, čo si dokonca môžem s ľahkosťou (a pár pomocnými rukami) pripraviť aj sama deň pred svadbou!

  1. DEZERTY

Júúúj, v dnešnej dobe existuje toľko skvelých cukrárov a cukrárok, ktorí robia asi tie najkrajšie torty EVER! Všakovaké vegánske, raw či klasické s mliekom, múkou aj cukrom. Je to čisté umenie…nuž ale v našom budgete naň nevyšlo veľmi veľa peňazí. A hlavne to pre nás nebola priorita. Rozhodli sme sa preto poprosiť blízkych, aby napiekli cookiesky a možno nejaké menšie okrúhle koláče/tortičky. A keďže ja sama bezlaktózová, určite budú aj také bez mliečne. No a čo sa toho tradičného krájania torty týka…nuž neviem. Možno si to deň pred svadbou ešte rozmyslím a zbehnem niekam kúpiť už pripravenú menšiu tortu, aby bola. Ale inak si nad tým hlavu veľmi nelámem.

  1. ALKOHOL

Ja síce nie som veľký „popíjač“, no rada si niekedy štrngnem pohárom šampanského alebo si vyložím nohy pri pohári bieleho či ružového vína. Pivo som sa piť zatiaľ nenaučila, zato môj drahý Ryan je jeho veľkým milovníkom. Keby bolo po mojom, na alkohol by som sa úplne vykašľala. Mne by stačila mňamkovská čerstvá limetková alebo citrónová limonáda, čistá voda a už spomínaná káva. Ale svadba nie je len o mne samej, je o nás oboch, a preto si pýta kompromis. Nebudeme mať však žiadny otvorený bar, len zopár fliaš vína a niekoľko typov piva v takých tých pekných sklenených fľaškách. Výber som nechala na Ryana, má moju plnú dôveru. Takto si dúfam príde na svoje každý.

A to je vlastne všetko, čo máme prichystané. Jedlo a pitie sú samozrejme veľmi dôležitou súčasťou akejkoľvek oslavy, ale ešte dôležitejšie je nezabudnúť, že to nie je len o tom. Nie je to o tom, koľko chodov hosťom ponúknete alebo aké exotické kokteily pre nich necháte namiešať. Svadobná oslava je predsa oslava začiatku vášho spoločného života. Pre nás osobne je oveľa dôležitejšie sústrediť sa na celkovú atmosféru, ktorú chceme vytvoriť a fakt, že chceme, aby sa naši hostia dobre zabavili. Takto nad tým rozmýšľame my, ale myslím si, že na to, ako nakŕmiť hostí na svadbe nie je žiadna správna odpoveď. A ak vám to vaša peňaženka dovolí, tak smelo do vymýšľania tých najluxusnejších pokrmov a drinkov! Hlavne nech vám je dobre a hlavne nech je tá svadba taká vaša, taká autentická!

Text a ilustrácie: Kaja Macinská

A čo šaty?

Ako som už pár-krát zmienila v predošlých článkoch, svoju svadbu som si vizuálne naplánovala už dlho pred svadbou. Vlastne dlho predtým, ako bola myšlienka svadby realitou v mojom živote. Tiež som už písala o tom, ako veľmi rada pokukujem na Pintereste krásne vecičky: od interiérového dizajnu, cez módu až po všetko, čo sa týka svadby. Výnimkou neboli ani svadobné šaty. Popravde som strávila hodiny a hodiny prezeraním si všetkých štýlov a rôznych dizajnérov a čo ja viem čoho všetkého podobného.

Pôvodne som uvažovala nad tým, že si ich nechám ušiť na mieru. Hneď mi napadla skvelá a talentovaná Ivica, ktorú možno poznáte pod značkou RIVICA. (na Instagrame ju nájdete pod menom rivica.sk). Šije krásne sukne, ktoré sú tak nádherné, že by vám nemali chýbať v šatníku! A tak som sa jedného dňa na trhu v Starej tržnici v Bratislave (toto bolo ešte na jeseň- teda pred zásnubami) rozhodla, že tento nápad Ivici spomeniem. Najprv na mňa tak trochu prekvapene pozrela, že či si robím srandu alebo čo, lebo veď zasnúbená nie som a milý v Amerike, tak reku že na čo by mi boli svadobné šaty. Chápem, aj ja by som sa na seba takto pozerala a vtedy som samozrejme ani nevedela ako to celé bude, len som si snívala a brain-stormovala o svadobných šatách. Ale teda Ivica súhlasila, že by mi tie moje vytvorila a ja som sa tešila a dokonca som si aj nakreslila zopár návrhov. Nič super špeci – ja nie som dizajnér… veď posúďte sami:

Ale môj príbeh už poznáte a preto viete, že toto sa asi úplne neuskutočnilo, keďže som sa ocitla tu v Amerike. A tak keď prišiel čas plánovania svadby, začala som vymýšľať kde a ako ich zohnať. Ideu šiat od Ivice som odložila do šuflíka, hoci stále dúfam, že sa niečo také uskutoční. Možno na inú príležitosť alebo možno na svadobnú oslavu na Slovensku?

Potom mi napadlo posurfovať internety a možno si šaty objednať online. Neviem či ste niekedy na YouTube videli tie videá, na ktorých si slečny objednajú 4-5 šiat z rôznych e-shopov, vyskúšajú si ich a pošlú späť. Často sú tie šaty hrôzostrašné, ale niekedy sa stane, že padnú ako uliate. Ja som si povedala, že veď vyskúšam a uvidím…že keby niečo, tak môžem šaty jednoducho vrátiť. A tak som si najprv objednala šaty z jedného obchodu a o dva dni ďalšie štyri z iného.

Keď som bola mladšia, túžila som po takých klasických princeznovských šatách s veľkou nafúknutou sukňou, s čipkou a rukávmi. Túto predstavu som už však dávno zahodila, lebo viem, že to úplne nesedí s mojím štýlom. Teraz mám radšej minimalizmus a čisté línie asi vo všetkom. Dokonca som si už nebola ani istá tou čipkou. No a takéto jednoduché šaty sa online hľadajú omnoho ľahšie ako tie viac extravagantné.

Keď o pár týždňov šaty konečne dorazili, nevedela som sa dočkať a hneď som sa vrhla na skúšanie. Z prvých dvoch boli jedny ozaj krásne. Mali odvážny otvorený chrbát, jemnú látku, ktorá prekrývala ramená…boli také vílovské. Druhé boli celkom kvalitné a aj pekné, ale nebolo to ono. Mali pekný korzet poprešívaný bielymi kvetmi a veľkú sukňu strihanú do Áčka. Z ďalších štyroch som mala dvoch favoritov- oba boli veľmi minimalistické a elegantné kúsky, ktoré pekne komplimentovali moju postavu. Boli pohodlné a cítila som sa v nich taká svoja. A tak som sa po pár dňoch uvažovania rozhodla si jedny z nich nechať a všetky ostatné vrátiť. Verte či nie, tieto šaty ma vyšli necelých 70 dolárov! Povedala som si, že ak to sú tie, s ktorými napokon skončím aj na svadbe, tak je to skvelý úlovok.

No napriek tomu, že boli krásne a pohodlné, aj tak som chcela mať ten pravý salónový zážitok skúšania svadobných šiat. Onedlho som do jedného takého zavolala, vybavila si termín a tešila sa na ďalšie skúšanie! Obsluhovala ma veľmi milá dáma. Poprezerali sme si hádam všetky šaty, vybrali tie, ktoré ma oslovili a začali sme skúšať.

No takto vám poviem… po štvrtých šatách som aj zabudla ako vyzerali tie prvé a po tých 8. sa mi už zdali všetky také isté. Veď napokon, všetky boli biele a všetky boli svadobné. Neberte ma zle – oni tie salónové šaty boli ozaj krásne, veď sa na ne pozrite! Napokon sme sa vylučovacou metódou prepracovali k posledným dvom, ale pravdu povediac som nevedela prestať myslieť na tie, ktoré som už mala doma odložené. Tie, ktoré ma stáli bizarných 70 dolárov. Všetky v salóne začínali okolo tisícky (a to ešte pred úpravami, aby mi presne sadli!).

Keď som povedala ako nad tým premýšľam, táto milá dáma zo salóna sa ma nesnažila presvedčiť, ani za každú cenu mi vnútiť šaty. Chcela, aby som sa cítila príjemne a aby som si bola istá svojim rozhodnutím. Dala mi svoju vizitku a povedala nech si to v kľude celé premyslím. Vraj že keď mi inštinkt hovorí, že tie, ktoré mám doma sú lepšie, tak to musí niečo znamenať. Prišla som domov, poprezerala si fotky všetkých šiat, ktoré som skúšala a veru sa mi zdalo, že tie sedemdesiat-dolárové sú pre mňa aj tak najkrajšie. Vôbec nie príliš extra a omnoho pohodlnejšie. Och a nehovoriac o tej cene!

A tak som sa rozhodla nechať si ich, vymyslela som si, ako im pridať trošku viac charakteru (lebo sú ozaj úplne minimalistické) a s pokojom som si pogratulovala za úspešný lov svadobných šiat. Tieto šaty vám však ukážem až keď ich odfotím v náš svadobný deň…Tak zatiaľ toľko ku šatám. Zdá sa, že nemusia byť zo salóna alebo od najlepšieho dizajnéra (aj keď od Ivice by boli dokonalé tiež!!!) na to, aby to boli tie pravé šaty pre vás. Zdá sa, že je hlavné sa v nich cítiť dobre a príjemne. Vôbec nejde o to, koľko stoja či o to, akú veľkú majú sukňu a koľko čipky ich pokrýva…Ak sa vám páčia, tak sú tie pravé. A ak sa vám páčia obrovské nafúknuté sukne, tak je to skvelé. Ak sa chcete vziať v nohavicovom kostýme, aj to je super! Ako som písala aj minule: príprava svadby je celá o tom, čo sú vaše priority. O tom, na čom vám naozaj záleží. A ak sú to tie najlepšie šaty, tak nech! Ak je to hudba či dezerty či miesto alebo fotografie…tak nech! Hlavne nech je to tak, ako je vám najprirodzenejšie.

Text, Ilustrácie, Foto: Kaja Macinská 

Plánovať svadbu ako zahraničná nevesta v čase pandémie

Po tom, ako sme sa v januári zasnúbili, hlavná vec, ktorú sme riešili bola jednoduchá, ale nesmierne komplikovaná otázka: Zostať či odísť? Letenku som mala spiatočnú a 23. januára (jedenásť dní po našom zasnúbení) som sa mala pekne krásne vrátiť späť domov do Bratisky, do svojho bytu, v ktorom som bývala so svojimi kamarátmi.

Doma som mala ideálny život. Dobrý plat, začatá kariéra ilustrátorky na voľnej nohe, skvelé priateľstvá, rodinu, a aj napriek tomu, že som nemala všetko naplánované a vyriešené, žilo sa mi dobre. Preto keď sa ma Ryan opýtal či si ho vezmem, ale najmä či si ho vezmem vo veľmi blízkej budúcnosti a či s ním zostanem bývať v Coloráde, nebolo mi všetko jedno. Zdalo sa mi, že ak tak spravím, na jednej strane bude konečne môcť skončiť utrpenie v podobe vzťahu na diaľku…na tej druhej, však, by to prinieslo mnoho nových výziev a iný druh bolesti.

Ak by som zostala, znamenalo by to odlúčenie od rodiny a „vzťah na diaľku“ so všetkými kamarátmi doma. Znamenalo by to vytrhnutie z rutiny, vytrhnutie z príjemného pocitu poznania. Bola by som zrazu nepoznaný niktoš a zároveň by som sama poznala okrem Ryana len niekoľko ďalších ľudí. Nebolo to vôbec ľahké rozhodnutie a sama vlastne neviem ako sa to stalo, že som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla. Ak ma sledujete na Instagrame, tak viete, že som zostala. A vlastne viete aj to, že sme sa s Ryanom už vzali, ale to sa ešte predbieham. Poďme na to pekne postupne.

Po rozhodnutí zostať sme rýchlo začali plánovať svadbu. Dátum sme si dali na veľkonočný víkend: 11. apríla. Vtedy sme ani len netušili, že v ten čas by sme mohli byť zavretí doma v karanténe kvôli celosvetovej pandémii. Teraz je nám to celé vlastne trochu smiešne. Nikdy predtým sme necítili „Človek mieni, Pán Boh mení“ tak bytostne na vlastnej koži. Nuž ale vtedy v januári sme svoju plnú pozornosť venovali príprave svadby, ktorá bola neskôr odložená o niekoľko mesiacov.

Úplne na začiatku sme si stanovili našu víziu. Ja osobne už dlhé roky zbieram svadobné nápady na Pintereste a preto pre mňa nebolo vôbec náročné vysvetliť a opísať, čo si predstavujem (hlavne po tej vizuálnej stránke). Chcela som niečo trochu industriálne, trochu hipsterské. Niečo nekonvenčné a hlavne žiadny gýč. Aj napriek tomu, že rozumiem kráse ruží a lesklých záležitostí, ja som túžila po niečom viac prírodnom. Veľa zelene, bielej farby a trochu zlatého akcentu. Veľa svetielok a sviečok, dobrého vína, jedla a kávy…Chcela som, aby naša svadba bola príjemná párty bez zbytočných tradícií, ktorým ja ani Ryan nerozumieme a nadovšetko bez zbytočného stresu. Chceli sme sa z toho celého tešiť, a tak isto sme chceli, aby si aj naši hostia mohli s nami užiť príjemný deň. Pinterestovú nástenku som si preorganizovala, pridala ďalšie nápady, začala spisovať súhrnný dokument/plánovač svadby, ktorý som nazvala „Wedding Guide 101“ a zapisovala som si, čo všetko treba vyriešiť, komu všetkému treba zavolať, čo všetko treba zohnať a aj kto by mal čo na starosť. Rada plánujem a tak verte či nie, toto bolo pre mňa veľmi príjemné.

Dôležitá vec bola, že po tom, ako sme mali jasnú víziu, stanovili sme si náš budget – teda limit, ktorý sme určite nechceli prekročiť. Po približnom spočítaní nákladov za priestory, jedlo, dezert, drinky, šaty, obrúčky a všakovaké iné výdavky, sme ho stanovili na 6 tisíc amerických dolárov. Nie je to „málo“. Mám kamarátov, ktorí všetko vtesnali do 3, avšak aj takých, ktorí zďaleka prekročili 10.

A tak sa to celé začalo, plánovanie svadby v plnom prúde. Ale chcela by som podotknúť, že plánovať svadbu v meste, ktoré nepoznáte veľmi dobre a v ktorom nepoznáte veľmi veľa ľudí/ nemáte kontakty, nie je také jednoduché. Samozrejme dá sa to…len vás to bude stáť trochu viac času. Keď sme konečne našli ten správny priestor pre našu svadbu, veľmi sa mi uľavilo.  Je to väčšia hipsterská kaviareň v centre mesta s odhalenými tehlovými stenami, so svetielkami zavesenými zo stropu a s veľmi príjemnou atmosférou. Okrem iného som sa veľmi tešila, že tento priestor znamenal dobrú kávu pre našich hostí. Ďalej sme vyriešili svadobnú fotografku. Toto bola pre mňa trochu výzva, lebo ako som už spomenula, nemám tu kontakty. Našťastie existuje instagram a sociálne siete, na ktorých sa dá umelcov celkom ľahko vyhľadať. Tieto dve položky – priestor a fotografie – už sami o sebe zabrali väčšinu nášho rozpočtu (teda 4000 dolárov). Ďalej sme teda pracovali s vedomím, že ak nechceme prekročiť rozpočet, na všetko ostatné nám zostávajú už len dve tisícky. O tom, na čom sme sa rozhodli ušetriť a ako sme vyriešili jedlo, výzdobu a aj šaty vám napíšem neskôr. Zatiaľ len toľko, že veľmi odporúčam mať najprv víziu a jasne stanovené svoje priority. Keď viete, čo je pre vás dôležité a na čo vám nevadí minúť viac peňazí, viete si to pekne porozkladať a jednoducho vynechať položky, ktoré pre vás nehrajú tak dôležitú rolu.

Pomerne rýchlo sme mali vyriešené aj letenky a prepravu dôležitých hostí (teda moje družičky a maminu). Keďže som z väčšej rodiny (mám 7 súrodencov), mnohí sa ma pýtajú či mi to nie je ľúto, že nemôžu prísť na svadbu všetci. Nuž, je. Ale niekedy sa nedá všetko. Letenky do USA sú drahé a prepraviť celú rodinu by stálo viac než si môžeme dovoliť. Preto sme sa rozhodli mať mini svadobnú oslavu, keď prídeme Slovensko znovu navštíviť.

Zdalo sa nám, že všetko ide tak, ako má. Pozvánky sme už mali nadizajnované, vytlačené aj odoslané, šaty vybraté, Ryan svoj oblek, mali sme prichystané rôzne objednávky dekoračných záležitostí a všetko presne podľa plánu, keď tu zrazu jeden marcový večer popri pečení vystúpil americký prezident vo večerných správach s náležitým oznamom. Spozornela som, ale nevenovala som mu svoju plnú pozornosť. Ešte som si miešala cesto, keď oznámil, že najbližších 30 dní nebude môcť nikto z Európy cestovať do Ameriky. Vtedy sa mi zdalo, akoby sa trochu zastavil svet. Na pár sekúnd som sa zasekla až kým mi došlo, čo to vlastne znamenalo. O tých 30 dní sme totiž mali mať svadbu. Takže žiadne z mojich družičiek a ani moja mamina by sa na svadbu nemohli dostať ani keby veľmi chceli. V tom čase sme v Coloráde mali zakázané stretnutia nad 250 ľudí. Naša svadba mala mať do 100 hostí a preto sme ešte príliš nestresovali. „Veď to má byť až v apríli.“ Neskôr prišiel zákaz stretávania sa v skupinách nad 10 ľudí a čoskoro aj povinná karanténa. Bolo nám teda jasné, že žiadna svadba v apríli nebude. A tak sa naše plány zas a znovu prekrútili dolu hlavou a zase raz sme sa museli prispôsobiť. Zdá sa, že život neplynie presne podľa toho, ako si zmyslíme, ale asi je to v poriadku. A ako som už hovorila, ak ma sledujete na instagrame (@kaiah.illustrates), tak viete, že sme sa vzali aj tak. Ešte týždne pred karanténou samozrejme. Mali sme maličký obrad so zopár kamarátmi a Ryanovou rodinou pri rezervoári nad mestom. Bol to veľmi chladný deň. Mali sme na sebe krémové biele svetre (žiadne šaty či oblek), vymenili sme si sľuby, podpísali sme papiere, oslávili sme večerou s našimi blízkymi a nakoniec sme s Ryanom strávili noc vo veľmi peknom hoteli v centre mesta. A bolo to milé a unikátne a veľmi špeciálne. Vtipné na tom je to, že sme to takto plánovali urobiť ešte pred koronou kvôli všetkým legálnym záležitostiam. Chceli sme sa oficiálne vziať už predtým, ako by sme mali veľkú svadbu. A tak sme to aj spravili. Celkom spontánne, bez stresu, s radosťou, s láskou. A teraz s danou situáciou sme o to radšej, že to tak bolo.

A tak je teraz svadobná oslava preložená na koniec leta. Väčšina z nej je už naplánovaná a teraz je len odložená v šuflíku a čaká. My sme už svoji a začíname naše manželstvo spolu v karanténe v našom novom byte a čakáme, ktoré z našich ďalších plánov budú prevrátené na ruby. Ale viete čo? Asi je to jedno, lebo sme spolu tak či onak a budujeme si nový domov. Domov, ktorý je ďaleko od toho môjho, domov, ktorý je iný ako ten, ktorý som doposiaľ poznala. Domov, ktorý je náš spoločný a ktorý budem ešte dlho spoznávať…až dokým znovu nebude čas na vytrhnutie koreňov a nepresunieme sa niekam inam.

Nakoniec len toľko, že plánovať svadbu v zahraničí bez najbližších kamarátov a rodiny je výzva sama o sebe. O to viac, ak sa zasnúbite a plánujete mať svadbu v priebehu troch mesiacov. A o to viac, ak ste toto zahraničie pôvodne prišli len navštíviť na Vianoce…a o to viac, keď sa do toho celého pripletie celosvetová pandémia a karanténa. Vtedy už môžu ísť všetky plány do koša, ale aj napriek tomu je toho tak veľa, z čoho sa môžeme tešiť. Aj napriek všetkým zmenám a výzvam stojí za to bojovať za naše vzťahy…za naše lásky. Tak sa majte pekne, držte sa v karanténe a o pár týždňov sa ozvem znovu!

Text a ilustrácia: Kaja Macinská

Foto: TJ Wessel