Vzťah na diaľku 7 tipov na to, ako ho prežiť

Znie to desivo…a desivé to aj naozaj je. Kedykoľvek som sa s kýmkoľvek o mojom vzťahu rozprávala, dostalo sa mi mnoho reakcií typu: „wow, tak to vás obdivujem!“ alebo „ja by som toto nikdy nezvládol“. Moja odpoveď bývala zväčša rovnaká: aj ja nás obdivujem a ja som si tiež vždy myslela, že niečo také by som nikdy nezvládla.

No ale takto, zvládnuť sa dá všetko, čo zvládnuť chceme. A aj napriek tomu, že randiť s niekým, kto býva na druhej strane sveta nie je len sranda a určite to chce veľa sebazaprenia, disciplíny, a aj tak to má potenciál byť krásne a romantické. Ten vzťah má tiež takú istú možnosť byť hlbokým a dôverným vzťahom, ako vzťahy medzi ľuďmi, ktorí bývajú v tom istom meste. My sme to zvládli 2,5 roka. Nebudem tu mudrovať a tváriť sa, že to bolo skvelé a že by som si to kľudne rada zopakovala. Ach jaj. Vôbec nie. Prosím, už nikdy. Mala som momenty, kedy som zvažovala či by nebolo lepšie „dať si pauzu“ alebo či to má vlastne zmysel prejsť si toľkým trápením. Dni a týždne sa zdali nekonečné a mala som pocit, že
som celý svoj život trávila nekončiacim sa čakaním na to, keď znovu uvidím svojho milého…(alebo na to, kým si konečne znovu našetrím na letenku do USA). Ale čas plynul a bolo dôležité žiť život tam, kde som bola. Nie hlavou v oblakoch a určite nie len čakaním. Takto by som bola bývala veľmi jednoducho vymeškala mnoho vecí, ktoré sa diali okolo mňa. A to bola tá posledná vec, ktorú by som nechala dopustiť.

Pravdou je, že aj keď ste vo vzťahu na diaľku a možno aj sami už viete, čo vám funguje a čo nie, je príjemné prečítať si ako to prežíval niekto iný. Pre mňa boli všetky tie články o LDR (z angličtiny: long distance relationship – vzťah na diaľku) v niektorých momentoch ozajstnou záchranou.

Možno s tým vôbec nemáte skúsenosť a len vás zaujíma aké to je. V každom prípade, môj Ryan a ja sme zhrnuli 7 rád, ktoré považujeme za veľmi dôležité pre ľudí, ktorí budujú svoj vzťah z iných miest.

1. Vyhraďte si presný čas, ktorý bude len pre vás dvoch
Pracovný/ školský týždeň môže byť často plný všelijakých zodpovedností, popri ktorých vám nezostane čas nazvyš s vašou milou osobou. Pre nás v tom hral úlohu aj 8-hodinový časový posun medzi Slovenskom a Colorádom. Bolo preto kľúčové stanoviť si deň a čas, ktorý bol pre oboch prioritou. Pre nás to boli soboty. U nás okolo ôsmej večer, u Ryana okolo obeda. Vždy sme si zavolali cez FaceTime alebo cez Messenger. V ostatné dni sme väčšinou len stihli krátky hovor predtým, ako som sa pobrala do postele. Určite si radšej zavolajte ako píšte správy!

2. Zdieľajte spolu svoje kalendáre
Toto sa nám veľmi osvedčilo. Je to jednoduchý spôsob, akým môžete byť nad vecou. Jednoducho si otvoríte kalendár na mobile a vidíte, čo má ten druhý v pláne. Takto viete, kedy mu môžete zavolať, či náhodou nemá nejaké stretnutie alebo podobne. Je príjemné mať pocit, že ste súčasťou jeho plánov…že viete kde je a čo robí. To mi pripomína, že aplikácia na iPhone
„find my friends“ vie byť v tomto tiež veľmi nápomocná.

3. Ak môžete, vždy si dopredu naplánujte, kedy sa znovu uvidíte
Už som sa trošku dotkla toho nekonečného čakania, ale jedna vec, ktorá ho trochu uľahčuje je, keď viete kedy toto čakanie skončí. My sme sa videli vždy dva-krát do roka. Čiže každých cca 6 mesiacov. Jedno obdobie sa nám stalo, že sme nevedeli kedy presne sa budeme môcť vidieť kvôli škole a práci. Myslím si, že to bolo to to najťažšie obdobie. Naozaj sa nám zdalo, že ten čas, kedy budeme znovu môcť byť spolu nikdy nepríde.

4. Keď ste spolu, robte si veľa spoločných fotiek a točte spoločné videá
Mala som mnoho večerov po ťažkých a dlhých dňoch, kedy jediné po čom som túžila bolo schúliť sa na gauči pri mojom milom a pozrieť si spolu nejaký seriál. Často práve tieto večery boli tie, kedy Ryan nemal ani čas zavolať mi medzi jeho ďalšími zodpovednosťami na dlhšie ako 3 minúty. Nebola to jeho vina. On bol uprostred svojho dňa, keď ja som bola už na konci. V tie momenty boli naše spoločné fotky a videá mojou záchranou. Všetky naše albumy som prešla toľko-krát, že sa to ani nedá spočítať.

5. Píšte a posielajte si listy
Možno to nie je úplne moderné, ale mať niečo fyzické v rukách, čo prišlo od vášho milého znamená veľa. Aspoň pre nás to tak bolo. Listy sú klasika. Je to romantické a milé. A bonus je, že sa k nim môžete vždy vrátiť! Ja som dokonca zvykla nastriekať trochu svojho parfému na moje listy pre Ryana, aby keď ich otvoril, mohol zacítiť kúsok mojej vône. Možno je to zvláštne, ale, keď prejdú 3 či 4 mesiace od kedy ste sa naposledy videli, pamätať si vôňu je celkom náročné.

6. Vygooglite si otázky, na ktoré si môžete spolu odpovedať
Mám na mysli také otázky, ktoré vám pomôžu sa bližšie spoznať. Na internete je ich mnoho. Celé zoznamy zaujímavých otázok, ktoré by vám ani nenapadli. Niekedy je ťažké vedieť o čom sa ďalej rozprávať, keď sa zdá, že ste sa už porozprávali o všetkom. Vtedy je celkom fajn mať externý zdroj inšpirácií a tém. Takto sa nie len lepšie spoznáte, ale môžete sa spolu aj dobre zabaviť.

7. Povedzte svojmu milému všetko, čo sa deje vo vašom živote
Sú veci, ktoré zabudnete povedať. Sú veci, o ktorých sa vám rozprávať jednoducho nechce. A sú veci, ktoré sa vám zdajú nepodstatné. Avšak už je to raz tak, že keď ste vo vzťahu na diaľku, ten druhý nemá taký dobrý vhľad do vášho života, aký by mal, keby žil v tom istom meste. Pre budovanie vzájomnej dôvery je veľmi dôležité rozprávať sa o všetkom. Myslím také tie veci, že kde ste boli a s kým všetkým ste tam boli. Tiež myslím na to, že nestačí len vymenovať zoznam vecí, ktoré ste v ten deň stihli, ale aj ako ste sa cítili a čo prežívate. Predsa len ste partneri, najlepší kamaráti. Je dôležité mať dôveru jeden v druhého, ak chcete, aby váš vzťah fungoval.

A na koniec už by som len povedala jednu vec. Vzťahy na diaľku sú náročné. Sú naozaj naozaj veľmi strašne ťažké. Prinášajú veľa bolesti a sĺz, ale aj veľa radosti, hĺbky a lásky. Takže ak ste práve v takom vzťahu, tak vedzte, že to stojí za to a že sa oplatí ísť do toho a vydržať v tom. A ak nie ste, tak to sa teším s vami! A verím, že aj vaše vzťahy majú svoje vlastné výzvy. A ak poznáte niekoho, kto je v takom vzťahu, tak s nimi majte trochu trpezlivosti.
A aj napriek tomu, že by som si to nechcela zopakovať viem, že by som to urobila celé odznovu, lebo viem čo z toho vyšlo. Ryan a ja sme sa naučili ako sa rozprávať hádam o čomkoľvek. Teraz sme už spolu a sme spolu šťastní. Ten čas od seba nás naučil byť veľmi vďačnými za čas, ktorý strávime spolu.

Text a ilustrácie: Kaja Macinská

Náš príbeh

Som Kaja. Ilustrátorka na voľnej nohe, umelec telom i dušou, “mama bear” s pocitom zodpovednosti a vizionár. Mám rada interiérový dizajn a moja obľúbená farba je biela. Poriadok je pre mňa dôležitejší ako 8 hodín spánku (i keď aj na poriadnej rutine si tiež potrpím). Rada pôjdem spať skôr len preto, aby som mohla skoro ráno vstať a začať svoj deň. Radšej by som mala mačku ako psa. Svoj život žijem veľmi zorganizovane a rada trávim čas osamote medzi ľuďmi v kaviarňach. Vyrástla som v Bratiske, na ktorú sa rada sťažujem, ale ktorá mi veľmi chýba, keď som preč. Som najstaršie dievča z veľkej rodiny, vždy som nenávidela informatiku a fyziku. Sladké si vyberiem vždy a najradšej mám zmrzlinu. Som introvert, ale mám rada ľudí a rada veľa (veľmi veľa) rozprávam a analyzujem všetko, čo sa analyzovať dá. Eneagramovská 6-tka a INFJ (ak Vám tieto testy osobnosti niečo hovoria).

Ryan je hudobník. Hrá na husle od svojich 5 rokov, gitaru pozná ako svoje ponožky a vlastne sa mu poddá akýkoľvek nástroj, ktorý chytí do rúk. Je to pre neho ako pre mňa navariť obed či večeru. Úplná brnkačka. Hudba je jeho druhý jazyk a najradšej by ňou zmenil svet. Je to dobrodruh: situácie, ktoré pre mňa predstavujú des a hrôzu, sú pre neho možnosťou zažiť niečo nové. Nové…to má on rád. Má radšej slané ako sladké a je to beznádejný extrovert. Veľa toho však nepovie, niekedy je formulovanie viet jeho úhlavným nepriateľom. Spať chodí neskoro a tiež si rád pospí aspoň do 10. ráno. Ryan si nerobí to-do listy a kalendár má len v mobile. Nerád chodí von sám a na mačky je alergický. Miluje fyziku a informatiku, a preto si na výške popri husliach zvolil aj strojné inžinierstvo. Je najmladším súrodencom a vyrástol v stredne veľkom meste v Coloráde. Eneagramovská 7-mička a ENFP.

A tak je nad slnko jasné, že sme odlišní. Veľmi odlišní. Z odlišných rodín, z odlišných častí sveta, s odlišnými silnými a slabými stránkami. Sme jednoducho úplne iní. Ako je možné, že dvaja ľudia, ako my, sa stretli a z cudzincov sa stali najlepší priatelia, “spriaznené duše” a partneri na život a na smrť?

Nuž, keď sme sa stretli prvýkrát, Ryan mal priateľku a ja som riešila všeličo len nie potenciálnych partnerov. Bolo to v lete na hudobnom tábore Fusion, na ktorý každoročne príde americký tím pomôcť zorganizovať workshopy a rôzne aktivity. Ja som bola súčasťou týchto táborov dlhé roky a stretla som mnoho Američanov práve z Coloráda. Takým bol aj Ryan, nič extra špeciálne. Počas roka sme zostali v kontakte a raz za čas si vymenili zopár správ.

Na ďalší rok prišiel znovu – tentokrát na 3-mesačnú stáž, počas ktorej učil hudbu na táboroch po celom Slovensku. Aj to bolo to v lete. Škola skončila a začali sa prázdniny plné očakávania. V auguste ma čakalo veľké dobrodružstvo –  dostala som štipendium na americkej univerzite v Montane, na semester som mala žiť a študovať mimo domova, mal to byť semester plný nových zážitkov. Ani som netušila, aký veľký vplyv by to mohlo mať na môj život.

Počas Ryanovej stáže sme sa stali kamošmi: chápete, úplne normálni kamoši. Avšak bolo celkom jasné (hlavne ľuďom okolo nás), že to medzi nami akosi iskrí. Vtedy už bol Ryan single, a keď so mnou začal flirtovať, ja som si to naivne ani nevšimla. Keď som dorazila do Montany, Ryan bol prvý človek, s ktorým som zdieľala svoje dojmy a pocity. Najbližšie týždne sme boli v kontakte stále viac a naše priateľstvo sa len prehlbovalo. Neskôr sa mi už nedalo zatvárať oči pred faktom, že tento môj kamoš Američan z Coloráda má voči mne aj romantické pocity. Pomaly som už ani nevedela predstierať, že pre mňa je to tiež “len kamarátstvo” (aj keď som sa istý čas snažila, lebo predstava, že by sa z toho malo niečo vykľuť bola príliš desivá). Aj napriek tomu nám koncom septembra bolo obom jasné, že chémia medzi nami bola silnejšia a že naše zaľúbenie len rástlo.

Keď sme aj s ďalším kamarátom išli na výlet do Yellowstonu, všetko sa to len potvrdilo. Poznáte to, nenápadné pohľady, flirtujúce poznámky a zvýšená pozornosť na všetko, čo ten druhý povie či urobí. O týždeň neskôr sme konečne nabrali odvahu sa o tom celkom otvorene porozprávať, vyznali sme si svoje pocity a dohodli sa, že to, čo máme –  to naše priateľstvo má zmysel a že na ňom budeme ďalej pracovať. A to aj napriek tomu, že sa nám to zdalo šialenejšie, ako sme si kedy chceli predstaviť. Dievča z Bratislavy na štipendiu v Montane začalo teda “chodiť” s chalanom z Coloráda, ktorého stretla na Slovensku. Bolo to zamotané a zvláštne, ale tak či tak sme do toho išli s nádejou, že to bude dobré. A prezradím vám, že to dobré naozaj bolo.

Takto sme sa spoznali a stali sa kamarátmi a takto sa postupne začala kapitola nášho vzťahu na diaľku. Dvaja veľmi odlišní a vzdialení ľudia sa stali blízkymi a dôvernými partnermi…A to je kapitola sama o sebe. O tom vám poviem nabudúce…

Text a ilustrácia: Kaja Macinská

Rozlúčka so slobodou ! Ako sa zabaviť?

Dnes je už veľkým trendom aj na Slovensku zorganizovať rozlúčky so slobodou. Musím povedať, že mať čisto babský deň či víkend vôbec nie je na škodu. Oddýchnete si, porozprávate sa o veciach, ktorým muži nerozumejú a odviažete sa so svojimi najlepšími kamarátkami!  

Moja rozlúčka so slobodou. Na začiatku som povedala, že by som rada mala rozlúčku so slobodou v termíne dva týždne pred svadbou. Je to podľa mňa ideálny čas, pretože týždeň pred svadbou ste v strese, máte veľa starostí a už cítite taký ten adrenalín, že prichádza deň D. Na druhej strane mať rozlúčku so slobodou o mesiac skorej je také, ako keby „neaktuálne“, viete čo myslím? Jednoducho, ešte ani tým kamarátkam možno nedochádza také to tešenie sa na svadbu, a rozlúčka ako keby odštartuje vyvrcholenie svadobných príprav. Ale, samozrejme, je na vás, kedy si tento deň budete chcieť zorganizovať.

Ja som poprosila moje dve veľmi dobré kamarátky, či by mi nezorganizovali rozlúčku so slobodou. Ani jedna s tým nemala problém a obe súhlasili. Jedna si zobrala na starosť organizačné veci a druhá výzdobu. Mala som len pár podmienok. Chcela som, aby to bola rozlúčka na celý víkend od piatka do nedele, a aby sa konala niekde na chate.

V deň mojej rozlúčky som dostala nasledujúce inštrukcie. Stretla som sa s ďalšími dievčatami na železničnej stanici a jedna mi dala ružový balíček, ktorý som mala otvoriť. 

Balíček obsahoval:

  • korunku,
  • tričko s nápisom: „Nevesta Veronika“,
  • neónovo ružovú tylovú sukňu,
  • list.

V liste bolo napísané, že moje dievčatá ma privedú na spomínanú chatu vlakom, ale celú cestu musím mať na sebe oblečené veci z balíčka, a, samozrejme, aj korunku. No takže si viete predstaviť, ako som vyzerala. Podľa mňa, neexistuje cestujúci vo vlaku, ktorý by si ma nevšimol v tomto „cool“ outfite. Dokonca sa k nám prihovoril aj taký starší pán a veľmi rád sa pozval na našu rozlúčku. Samozrejme, nezobrali sme ho. 

Keď sme vystúpili z vlaku, čakala nás ešte cesta autobusom. Ja oblečená ako ružová guľôčka som ešte musela prežiť túto jazdu. Hneď ako sme vystúpili, videli sme ako k nám naproti išli ďalšie dievčatá (moje organizátorky) a vrúcne sme sa privítali. A potom to prišlo. Videla som našu mini chatku. Skôr ako chatku som si však všimla veľký ružový nápis: „Budúca pani Grožajová“. Ostala som dojatá a asi dve minúty som to ešte predychávala. Detaily, výzdoba a to krásne prostredie. Bola to paráda. Dokonca všade voňalo jedlo. Bola som v šoku, že dievčatá sa postarali aj o toto. Proste sú to mega super ženy, čo vám poviem.

Po príchode som dostala krásne darčeky, ktoré ma veľmi potešili. Bola to kuchárska kniha plná receptov od mojich družičiek, rámček na fotku z rozlúčky a nafukovačku v tvare donutta. Ja som totiž celé leto takú hľadala a nemohla som ju nikde zohnať.

Potom sme sa najedli a začala zábava. Bavili sme sa, tancovali, noo okej aj popili, zaspievali či hrali hry a jeden večer sme dokonca omylom vysielali naživo na youtube. Bolo to skvelé, a preto tu mám teda pre vás odo mňa pár tipov, ako sa na rozlúčke so slobodou zabaviť.

1. Natočiť video so ženíchom. Dievčatá si odchytili môjho Filipa a spýtali sa ho 15 otázok, na ktoré musel odpovedať. Všetko to natočili a potom sme si to spolu pozreli. ALE bol tu háčik. Museli sme sa s Filipom zhodnúť v odpovedi, inak sme pili. Ako príklad, vám môžem uviesť pár otázok. Aká je Filipova obľúbená farba? K akému divokému zvieraťu by si prirovnala seba a Filipa? Akú najromantickejšiu vec Filip urobil? Kedy ste si dali prvú pusu?… Ak som odpovedala správne, mala som bod, ak nesprávne, všetci sme si museli dať pohárik. 

2. Hry. Či už spoločenské, ktoré zoženiete v obchode,, alebo vymyslené na mieste. Zábavných spoločenských hier je veľmi veľa, či už sú to Aktivity, Človeče napi sa, Vypi to, Dobble, Jungle speed a Jenga. Ale potom sú aj také, ktoré si vymyslíte vy sami.

– Napríklad hra, ako dobre poznáte nevestu. Každá z družičiek povie ostatným tri príbehy alebo fakty o neveste. Môže to byť niečo, čo ste spolu zažili alebo niečo zaujímavé, vtipné, čo o sebe navzájom viete. Jeden z príbehov alebo faktov bude však vymyslený, nepravdivý. Kto ho uhádne, získava bod.

– Na lístok napíšete aktivity, ktoré keď si vytiahnete, musíte urobiť alebo napíšete meno osoby, ktorú všetky poznáte a ju musíte sparodovať.

– Na kúsky papiera vytlačte začiatok vety. Napríklad: Ženích je…; Nevesta potrebuje vo svadobnú noc…; To, že ho miluješ vieš vtedy, keď…; Prvý týždeň po svadbe… a podobne. Cieľom hry je vety dokončiť. Získate tak veľa vtipných odpovedí, ale možno aj cennú radu do života, ktorú niekedy naozaj využijete.

3. Striptér. Ja som ho na svojej rozlúčke so slobodou nemala. Avšak zažila som rozlúčku na ktorej bol. Takže túto voľbu nechám na vás, je to však ..  hmmm, zaujímavý zážitok 😀

Po rozlúčke so slobodou bola svadba, a o tej našej sa dočítate viac v časopise SVADBA 2019.

Text a foto: Veronika Grožajová

Tie pravé „popolnočné“ šaty

Popolnočné šaty, šaty na prezlečenie, šaty pre nevestu po polnoci, akokoľvek ich nazveme, stále ide presne o tie krásne šaty, ktoré odľahčia nevesty po polnoci od jej síce nádherných svadobných, aj keď často nepohodlných šiat. Popolnočné šaty sú pre nevestu menej sťahujúce, ľahšie, vzdušnejšie, pohodlnejšie, ale stále robia nevestu výnimočnou medzi ostatnými hosťami. Mali by umožniť pohyb a pohodlie nevesty až do skorých ranných hodín, nech to môže poriadne rozbaliť na parkete.

Priblížim vám, ako som si popolnočky vybrala ja. Asi ako prvé by ste si mali premyslieť, akej farby by ste šaty chceli a potom dĺžku. Veľa neviest, ktoré poznám siahajú po bielej farbe aj v otázke popolnočiek. Ja som chcela byť iná, svietiaca a výnimočná (no proste stredobod pozornosti, veď to bol môj deň, poznáte to), tak som sa rozhodla, že pôjdem do žlto-zlatej farby. Keďže som si šaty nechala ušiť (pretože si rada navrhujem šaty sama), rozhodla som sa pre dlhé. To najmä preto, lebo som tieto šaty chcela ešte využiť aj na iné akcie, napríklad plesy. Zvolila som k nim však vysoký rozparok, ktorý mi dovolil v nich pohodlne kráčať a cítiť sa pohodlne. Avšak krátke šaty sú určite super a oveľa pohodlnejšie, takže časom by som si možno dala krátke. 

Čo sa týka strihu, určite by som odporučila voľný strih, pokojne od pása vypasované a potom už len spustené. Ja som samozrejme bola ZAS veľmi premotivovaná, takže som si zvolila síce voľné šaty A-čkového strihu, ale veľmi nepraktické. Holý chrbát. My ženy s menšími hornými proporciami vieme, že aby sme nevyzerali ako laty, musíme mať na sebe nalepovaciu podprsenku, ktorá ja ale veľmi nepraktická, pretože keď sa pri tanci spotíte… no už asi ani nemusím pokračovať. Na druhú stranu, aj ženy s väčšími prsiami majú problém s holým chrbtom. Ale existujú aj ženy, ktoré si môžu dovoliť holý chrbát na ostro a vyzerajú veľmi pekne (takým, samozrejme, všetky závidíme).

Dôležité je hlavne to, aby ste vy boli so šatami spokojné. Nepozerajte len na trendy, ale aj na to, čo sa páči vám. Pretože, keď sa vy budete cítiť dobre, budete tak aj pôsobiť na hostí. Takže, držím vám palce pri výbere šiat a verím, že budete spokojné. 

 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Harmonogram svadobného dňa

Jedna z najdôležitejších vecí na svadbe, aby prebehla bez stresu, je určite vytvoriť si svadobný harmonogram dňa. Aby ste na nič nezabudli. Načrtnem vám, ako vyzeral ten náš a možno niekoho z vás inšpiruje.

Ráno:

  • 08:00 budíček a raňajky
  • 09:00 – 12:00 make-up, vlasy nevesta, maminky a družičky spoločne
  • 11:00 prichádza fotograf a kameraman a natáčajú prípravy
  • 12:30 fotky prípravy, družičky, družbovia, rodičia
  • 14:15 príchod svadobčanov, pripínajú sa ozdobné pierka
  • 14:25 odobierka (my sme nemali, ale je krásne, ak ju zakomponujete do svadby). Najlepšie tak cca hodinku až pol hodinku pred obradom, ale závisí to aj od toho, ako ďaleko máte odobierku od obradu.
  • 15:00 obrad 

Po obrade: 

  • od 15:00 obrad s gratuláciami, družičky držia kytice a svadobné dary, koniec o cca 16:30 – spoločná fotka pred kostolom
  • presun do svadobnej sály
  • 16:40 príchod do sály – uvítanie, tanier, voda vodka, cukor, soľ, poprípade iné tradície a spoločné organizované fotenie s hosťami vonku, kým ešte nezapadne slnko
  • 16:50 príhovor a prípitok – je dobré sa dohodnúť na tom, kto bude mať príhovor popredu. U nás mali príhovor otcovia, svedkyňa a môj drahý pán manžel.
  • 17:00 večera (predjedlo, polievka – polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná a hlavné jedlo)
  • 18:30 prvý tanec novomanželov (dajte vedieť kapele alebo DJ, či ste si niečo nacvičili a pripravili, aby vám pustili vašu pieseň), potom tanec s rodičmi a so starými rodičmi 
  • tanečné kolo 
  • 19:30 pauza, káva, krájanie svadobnej torty
  • 19:50 2. tanečné kolo 
  • 21:30 hádzanie kytice a podväzok
  • 21:40 švédske stoly alebo ďalšia večera
  • 22:10 kvíz s topánkami
  • 22:20 3. tanečné kolo, tance ženy vs. muži
  • 23:00 ďalšia hra, ktorú uznáte za vhodné alebo sa dohodnete so starejším, čo vymyslí. Ak sa budú vaši svadobní hostia dobre baviť na hudbu, netreba pokaziť atmosféru, ale pokojne tancovať a oželieť hry. 
  • 23:15 4. tanečné kolo alebo hranie na harmonike a spievanie

00:00 čepčenie

  • 00:20 tanec s nevestou takzvaná vykrúcanka
  • 00:40 voľná zábava až do rána bieleho !

Samozrejme, tento stručný prehľad je jeden z mnohých a možno ako inšpirácia, ako si rozvrhnúť svadobný deň, aby ste neboli až tak v strese. Netreba zabúdať na to, že nie je dobré sa za každú cenu držať vopred pripraveného scenára, ale reagovať na situáciu na parkete či celkovo na svadbe a podľa toho sa nebáť aj zaimprovizovať. Dobrý starejší, ale aj vy, to určite bez problémov zvládnete tak, aby všetci hostia boli spokojní a zábava pokračovala až do neskorého rána. 

 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Svadobné hry pre hostí

Svadba je nádherná udalosť plná radosti, šťastia a hlavne zábavy. Zábavu si hostia užijú nie len na svadobnom parkete v závane tanca, ale môžete si pre nich pripraviť aj zopár svadobných hier. Aj keď svadba je v mnohých ohľadoch pomerne stresujúca, je to predovšetkým záležitosť oslavy lásky dvoch ľudí. 

Takým milým spestrením svadby a zároveň pamiatka pre vás môže byť svadobná kniha hostí. My sme sa našej svadbe vymysleli svadobnú knihu hostí na obraze.

 

Veľa snúbencov pred svadbou absolvuje takzvané „rande fotenie“. Ako som už raz v denníku nevesty spomínala, takéto fotenie sme s Filipom zažili aj my. Výsledkom toho boli nádherné fotografie, ktoré môžete použiť na svadobnom oznámení, či ich mať len tak na pamiatku. Prečo ich však nevyužiť aj inak? Ak sa medzi predsvadobnými fotografiami nachádza aspoň jedna, ktorú by ste chceli mať doma vystavenú na stene, urobte z nej svadobnú knihu hostí. Fotografiu dajte vytlačiť na plátno, ideálne z rozmermi 60×80 cm alebo 60×90 cm. Toto plátno zakomponujte do svadobnej výzdoby spolu s fixkami. Ideálne sú tzv. centrofixky, ktoré sa na plátne nerozmazávajú a sú trvácne. Fotografia bude slúžiť ako plagát, na ktorý vám hostia môžu nechať odkazy či priania. Ja mám dodnes tento obraz veľmi rada. Samozrejme, nemusíte využiť rovnakú variantu. Veľmi populárne sú aj fotokútiky, kde si hostia spravia zábavné fotografie, ktoré vám nalepia do knihy a napíšu niečo pekné.

Veľmi som si na našej svadbe užila hru novomanželský kvíz. Sú to také otázky pre ženícha a nevestu. Takéto aktivitky sú aj v našich končinách pomerne časté a ak sa vyberú vtipné otázky, tak program na polhodinku máte úplne vybavený. Princípom hry je, že ženích s nevestou sedia chrbtami k sebe a jeden moderátor (starejší, kamarát) im dáva otázky, na ktoré pomocou topánok odpovedajú (jeden ženský pár, jeden mužský – mladomanželia dostanú jednu topánku z každého páru). Napríklad, starejší položí otázku: „Kto koho prvý pobozkal ?“, a ak jeden z novomanželov zdvihne dámsku lodičku znamená to, že prvá bola nevesta a ak pánsku topánku, tak ženích. U nás na svadba náš starejší zakomponoval do otázok aj pár typických pre nás ako pár. Ako už asi viete, Filip je policajt, tak sa v našom kvíze objavila aj otázka:„Kto z vás dvoch viac pomáha a chráni?“. Otázku vám môže položiť aj niekto z hostí, tak ich s hrou viac prepojíte a zabavíte sa.

Existuje veľa svadobných hier, dôležité je však aj to, aby ich nebolo až príliš a hostia sa mohli zabávať aj v prívale skvelej hudby a tanca. Avšak aj popri tancovaní môžete vymyslieť rôzne aktivity. Tanec s balónikom, metlový tanec či skupinové tancovanie. Najprv sa predvedú ako vedia tancovať muži so ženíchom a potom ženy s nevestou. Na našej svadbe si to v tomto prípade Filip s chlapmi užili a z tohto tanca vznikli tieto krásne momentky.

 Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Ako na zákusky!

Piatok pred svadbou som si myslela, že už nikdy v živote nebudem chcieť jesť zákusky a koláče. Bola to, samozrejme, hlúposť, pretože už v sobotu ráno som do seba tlačila „punčák“. Bolo to najmä preto, lebo všetky koláče boli domáce a výslužky sme si robili sami, takže s tým bolo veľa roboty. Filip má bezlepkovú diétu, a tak nám s pečením pomáhala babka a jedna skvelá pani z vedľajšej dediny. Chceli sme si byť úplne istí, že zákusky budú bezlepkové a finančne to vyšlo lacnejšie. Veľkým prekvapením však pre nás bolo, že v piatok pred svadbou nám začali tety, ujovia či babkine kamarátky z dediny nosiť veľké množstvo koláčov, dokonca aj trdelníky či tortu. Trdelník preto, lebo pochádzam so Záhoria, a ako by to vyzeralo, keby nemáme trdelník na svadbe. Mali sme naozaj neskutočné množstvo zákuskov, ktoré sa však do jedného kúska zjedli a náš skvelý kamarát Karol nám ich pomohol uskladniť.

Naša svadobná torta pozostávala z muffinov. Bolo to hlavne preto, lebo to bolo veľmi praktické. Vrchná časť bola vytvorená z maličkej torty, na ktorej bola nevesta, ženích a psy. Máme doma totiž jedného psíka, tak aspoň takouto formou bol s nami na svadbe. Vrchná torta sa nakrájala pre efekt a hostia si pobrali muffinky, ktoré chutili ako torta.

Svadobnú tortu si vyberte podľa predstáv a hlavne podľa toho, čo vám chutí. S koláčmi a výslužkami to býva ťažšie, preto mám pre vás typ, ako vypočítať koľko zákuskov budete na svadbu a do výslužky potrebovať. Najlepšie je vybrať si rôzne druhy, aby ste to mali pestré. K najobľúbenejším zákuskom Slovákov patria veterníky, laskonky, kokosky, kávové rezy, rôzne rolády a klasické rezy – punčové, dobošové, ruské, bratislavské, čokoládové, medové, kávové, orieškové, jahodové či citrónové.

  • Čo sa týka svadby, na jednu osobu treba počítať s 3. až 5. kusmi zákuskov. Pri plánovaní množstva je potrebné zohľadniť nasledujúce faktory:
  • Množstvo pozvaných detí: na jedno pripadajú 1 až 2 kusy zákuskov,
  • Ak máme občerstvenie, ktoré môže byť konkurenciou zákuskov (čokoládová fontána, ovocie, zmrzlina či dezert vo svadobnom menu) treba počítať s nižším počtom zákuskov pri finálnej objednávke.

Výslužky:

U nás na Slovensku je zaužívaná tradícia obdarúvať hostí, ale aj tých nepozvaných, škatuľou koláčov a prípadne fľašou vína či tvrdého alkoholu. Výslužku je vo zvyku dávať: svadobným hosťom, muzikantom, kameramanovi, fotografovi, kolegom z práce, susedom, speváckemu zboru v kostole, farárovi, oddávajúcim na úrade, šoférom a dodávateľom (kaderníčke, vizážistke a floristke). Niektoré páry zvyknú rozdávať výslužky deň pred svadbou, keď hostia prichádzajú k budúcim mladomanželom domov alebo ich novomanželia roznášajú individuálne. Ďalšou možnosťou je odovzdanie výslužky hosťom tesne pred odchodom zo svadby.

  • Škatule s výslužkami sa prepočítavajú na rodiny s deťmi, páry a jednotlivcov. Za malú a strednú výslužku sa považuje 15 až 25 kusov koláčov na jednu krabicu. Ide aj o to, či do krabice dávate aj tortu, ktorú vám dal niekto upiecť alebo ste ju dostali. Pri počte 70 hostí ide teda približne o 35 škatúľ.

Dúfam, že som Vám aspoň trošku pomohla, ako vyriešiť zákusky, výslužky a užijete si krásnu svadbu.

 

Text: Veronika Grožaková, Foto: LK studio

 

Kameraman a fotograf hrá na svadbe veľkú úlohu

Veľa snúbencov chce, aby ich svadba bola zachytená na videu a fotkách, pretože si ju tak môžu hocikedy pripomenúť. Určite sú medzi nami aj také nevesty, ktoré si na video nepotrpia a stačia im aj fotografie. Je to každého osobná voľba a určite tu hrá veľkú úlohu aj finančný rozpočet. Z môjho pohľadu, by som však fotografa a kameramana na svadbe určite odporučila.

V tomto sme mali s Filipom úplne jasno. Fotky aj video ako pamiatku na náš deň D chceme! Otázka bola, koho si z toho veľkého množstva vybrať. Ja, ako svadobná milovníčka, som mala v počítači záložku „svadba“ a tam fotky a videá od tvorcov, ktorých práca sa mi páčila. Jedny boli však pre mňa niečím výnimoční. Na jednom videu od LKáčov, starom asi 3 roky, som objavila priestor, ktorý som si zamilovala. Už keď som si pozerala tie svadobné zostrihy, chcela som zažiť svadbu na tom mieste, v Modre, aj s ich prítomnosťou. Toto miesto nás očarilo tak veľmi, že nakoniec sme tam usporiadali našu svadbu. V tom momente som vedela, že som našla tých pravých fotografov a kameramanov pre našu svadbu (okrem toho videa sa mi páčila aj ich fotografická tvorba). Túto informáciu asi nevedeli, a tu by som sa chcela poďakovať, že vďaka nim som našla pre mňa to najkrajšie miesto svadobnej hostiny.

Od prvej chvíle, keď sme sa s Matúšom stretli, sme si začali rozumieť. Bola medzi nami harmónia, presne vedel, čo môj premotivovaný rozum chce. Dohodli sme sa na predsvadobnom videu, ktoré mi Filip neviem akým zázrakom schválil. Môj introvert totiž na tieto veci vôbec nie je. Avšak myšlienka zahrať jednu scénku z filmu a použiť ju do videa sa mu páčila, tak išiel do toho. V deň svadby boli kameramani absolútne úžasní. Natočili všetky detaily, prípravy a dokonca krásne zábery s dronom na celú Modru. Popri zábave na parkete sme si ani nevšimli, že nás niekto točí. O to komickejšie bolo vidieť tanečné kreácie nás a našich hostí vo svadobnom videu. Filip: „Ja naozaj takto tancujem? Nieee, to nemôžem byť ja“, „Čo si mi nepovedala v tom kostole, že si mám prehrabnúť vlasy? Mám tam veľmi zlú ofinu“. Predtým, ako sme video dostali v darčekovej krabičke, nám ho však poslali na kontrolu. Čo je veľmi dobré najmä v tom, že ak by ste s nejakými scénkami neboli spokojní, dajú sa prerobiť. Je to totiž pohľad kameramana na vašu svadbu, a nie vždy vidí svojimi očami to, čo chcete vy. V našom prípade sme však s videom boli nadmieru spokojní.

Čo sa týka fotenia, jeden článok o predsvadobnom fotení som už písala. Takže na pripomenutie, pre Filipa je fotenie niečo, ako ísť na kontrolu k zubárovi. Strach a hrôza. Preto je fajn, ak nájdete takých fotografov, pri ktorých sa budete cítiť dobre vy sami a dajú vašej svadbe šmrnc. LKáči takí presne sú. Žiadne strnulé pózy a silené bozky, všetko prebiehalo nejako prirodzene. Možno to bolo aj tým, že naše svadobné fotky sme fotili až pondelok po svadbe v botanickej záhrade. Nemali sme vtedy s Filipom už žiadny stres a užili sme si ten deň ako náš svadobný. Smutné však bolo lúčenie. Keď som sa s Matúšom dohodla, že si prídeme po darčekové krabičky s videom a fotkami bolo asi -5 stupňov. V ten deň som vedela, že sa celý ten svadobný ošiaľ končí, takže keď sme sa stretli, stále som sa ho niečo pýtala, len aby sme nemuseli ísť domov. Bol naozaj zlatý, lebo sa celý triasol od zimy, ale veľmi milo mi na všetko odpovedal. Na koniec sme sa rozlúčili a dodali, že „ Snáď sa na nejakej inej svadbe zase stretneme.“ 

 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Ženích a jeho oblek

Nie len nevestine šaty, ale aj ženíchov oblek je veľmi dôležitou súčasťou vašej svadby. Ženíchovi často ostáva na realizáciu len to jedno jediné, outfit, v ktorom sa v ten veľký deň objaví pred oltárom. V našom prípade mal Filip viac vecí na starosti, no oblek si vybral (skoro) sám. 

Proces výberu obleku a následného šitia by mal začať najneskôr 2 až 3 mesiace pred svadbou. Najmä ak sa ženíte počas svadobnej sezóny, teda približne od mája do septembra, je vhodné myslieť na výber obleku pre ženícha včas, inak hrozí, že pre vás nestihnú ušiť oblek v dostatočnom predstihu. 

My sme išli oblek vyberať niekedy v júni. Áno, Filip asi ako každý chlap, si toto nechával na poslednú chvíľu. Typické. No jeden deň sme sa vybrali do obchodu, nech ho ušijú na mieru. Hneď na začiatku si povedal, že by ho chcel tmavomodrý. V dnešnej dobe je modrá na obleku veľmi populárna, skoro každý druhý ženích má modrý oblek. Preto Filip začal uvažovať, že by zvolil zelený alebo šedý. Na to som mu povedala, že to určite nie. Šedý oblek si na ňom neviem predstaviť. Čo sa týka zeleného, podľa mňa je veľmi ťažké zvoliť správnu zelenú farbu, tak sme napokon ostali pri modrej.

Celý proces skúšania a objednávania obleku trval cca 2 hodiny. Takže si viete predstaviť, ako to môjho terajšieho manžela veľmi bavilo (ale prežil to). Pri výbere toho správneho obleku si môžeme vybrať úplne všetko, látku, gombíky, strih, podšívku a dokonca pri obleku na mieru si môžete vyšiť iniciálky do vnútra saka, dátum svadby či meno budúcej manželky vzadu na límec. Ja ako žena som bola týmto úplne nadšená. Hneď som začala rozmýšľať, čo originálne tam bude mať vyšité. No Filip len odvetil „hmm dajte tam V+F“. Mala som po originalite, ale viete, nemohla som do toho moc brblať, je to predsa jeho oblek, on to bude nosiť.

Strih obleku určený, látka vybraná, išlo sa na podšívku. Keďže som po polnoci mala zlato-žlté šaty, Filip sa rozhodol podšiť si svoj oblek žltou podšívkou. Na mieru sme dali ušiť aj košeľu a to radšej rovno dve. Jednu na manžety a druhú na gombíky. Samozrejme, nie je to nutné, ak vám padne konfekčná košeľa ako uliata, pokojne siahnite aj po nej.

Rovnako ako u žien, aj u mužov môžu doplnky celý outfit skrášliť. Azda najvýraznejším doplnkom je kravata, viazanka alebo motýlik. V našom prípade sme siahli po motýliku s vreckovkou vo farbe a vzore mojich šiat. 

Maličkým, no nemenej dôležitým detailom sú manžetové gombíky. S Filipom sme si jedného krásneho dňa sadli za počítač a vyberali. No okej, vybrala som mu ich ja, môjmu terajšiemu manželovi bolo dosť jedno, aké manžety bude mať, hlavne, že nejaké má. Topánky si zvolil hnedé k opasku. Je to taká tá všeobecná klasika, ktorá nikdy nič nepokazí.

Dôležitým doplnkom sú aj ponožky. V tomto sme mali úplne jasno. Filip sa so svojimi družbami dohodol, aké ponožky si dajú, aby sa zladili. Chlapci si vybrali farebné s bodkami a ženích si dal s nápisom. Vyzeralo to super efektne, preto nezabúdajte na detaily. Napriek rôznym pravidlám, ako by mal byť správny ženích oblečený, riaďte sa predovšetkým vašim pocitom a vkusom. Najdôležitejšie je, aby ste sa počas svojho svadobného dňa cítili spokojne a pohodlne. Pretože nie je nič horšie, ako mrzutý a hladný chlap. Možno, už len mrzutá a hladná žena. 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Výber svadobných obrúčok

Svadba, magický okamih patriaci slovíčku „Áno“ a originálne prstene vyrobené podľa vašich predstáv tak, aby vás dokonale vystihovali a doplňovali. Svadobné obrúčky nielenže spečatia vašu vzájomnú oddanosť, ale ukrývajú v sebe aj istú hlbokú symboliku. Svadobné obrúčky si treba vybrať podľa vkusu a jedinečnosti. Dnes veľa snúbencov siaha po originalite. Tou sú napríklad vytetované obrúčky, obrúčky z rôznych recyklovaných materiálov, kvetín či úplne iného tvaru, ako je kruh. Kruh znamená nekonečný, uzatvorený rámec. Taký, aký je vaša láska. Preto sú klasické obrúčky už dlhé roky najčastejšou voľbou pri výbere prsteňov. 

Odmalička mám rada ligotavé, lesklé veci. Môj výber obrúčky bol teda jasný, tenká celá trblietavá a s kamienkami. No ale ako by takáto obrúčka vyzerala na mužovi? Bolo by to asi čudné. Preto si dnes môžete vybrať rôzne obrúčky. 

S Filipom sme sa jedného dňa vybrali do obchodu. Išli sme presne tam, kde mi kúpil zásnubný prsteň. Keďže sme chceli klasické obrúčky z bieleho zlata, povedali sme si, že tu nebudeme vymýšľať (teda ja nebudem vymýšľať) a vyberieme si ich hneď v prvom zlatníctve. Ja som si v sekunde našla moju vysnívanú, tenkú obrúčku s kamienkami. Bola dokonalá, trblietavá a ja som bola nadmieru spokojná. Chvíľku som uvažovala nad tým, že by sme mali rovnaké obrúčky s Filipom a vybrali by sme si niečo jednoducho nekamienkové. Ale Filip bol za to, že nemusíme mať rovnaké. To či sú rovnaké predsa nezávisí od toho, či sa viac alebo menej ľúbite.

Mužský pár k mojej trblietavej obrúčke bol celý z bieleho zlata a tenučký. Filip si ho skúsil dať na ruku a nevyzeralo to až tak zle, ale… Ale bolo to také veľmi jemné, obrúčku by si na ňom nik nevšimol. Ešte ho uvidí nejaká žena, ktorej sa zapáči, a úplne prehliadne jeho obrúčku… Filipovi sa však tiež veľmi nepozdávala, chcel nejakú hrubšiu. Zapáčila sa mu jedna obrúčka s vyrytým hrubým pásikom. Na prste vyzerala dobre, ale videla som na ňom, že mu ešte niečo na nej nesedí. Pani predavačka nám poradila a skúsili sme ten pásik dať inej farby, napríklad z červeného zlata. A bolo vybavené. Našli sme krásnu obrúčku, s ktorou bol spokojný.  

Z vnútornej strany obrúčok vám, teraz myslím, že všetci výrobcovia ponúkajú servis vyrytia si mena a dátumu svadby. Čo je skvelá vec. Hlavne pre mužov, akým je ten môj, keďže zapamätať si výročia, narodeniny a iné sviatky je pre nich náramne ťažké (ale aj tak ich ľúbime a odpustíme im to). Svadobné obrúčky si tak vyberajte s láskou a pamätajte, že šperky sú na celý život.

 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK studio