Kategória: Denník nevesty

A je to znovu tu. Zmenené plány v roku 2020. Už sa mi to trochu zdá, ako pokazená platňa. V marci to bolo ešte aspoň trochu zaujímavé a nové, v lete už to bolo trochu otravné…no teraz v Novembri je to už ako zlý vtip. Tak, ako sa tento rok menili hádam všetky svadobné plány asi všetkých párov na svete, tak sa menili aj plány na medové týždne. Akonáhle nám bolo jasné, že sa budeme brať  a aj spolu žiť tu v USA, rozhodli sme sa, že naše medové týždne strávime na Havaji. Zo Slovenska by to bola príliš dlhá cesta, no odtiaľto je to predsa o niečo viac znesiteľné. A tak bolo rozhodnuté. Začali sme si prezerať hotely, dokonca sme si jeden aj vybrali. Už už sme si išli všetko objednať, keď tu zrazu…Všetci vieme čo sa zrazu stalo. A tak sme náš havajský sen položili niekam na poličku a rozhodli sa, že raz, keď sa všetko ustáli naozaj pôjdeme.

A to ma privádza k dnešnému príspevku do denníka nevesty. Tak veľmi som chcela napísať krásny príbeh o našej dovolenke na Havaji, o krásnych plážach, oceáne, možno o nejakých vtipných príhodách, ale dnes by som vám mohla napísať len tak o svojich snoch vo forme nejakého vymysleného príbehu. Viete, takého toho “kde bolo, tam bolo…”. No napíšem vám o inej dovolenke… teda skôr “dovolenke”. Poďme ju nazvať prvý výlet mladomanželov.

Tak teda, poďme na to. Bol pondelok, 24. augusta. Dva dni po našej záhradnej svadobnej oslave. V tento deň Ryanovi začínal nový semester jeho posledného roka školy. Z šialených rýchlych priprav svadby sme sa veľmi rýchlo presunuli do každodenného rutinného života plného práce a školy. Bolo nám jasné, že celý náš svadobný zážitok je úplne iný, ako to bežne býva. Bolo nám ľúto, že sme nemali šancu ísť na svoju vysnívanú dovolenku, ale bolo nám tiež nad slnko jasné, že potrebujeme aspoň na chvíľu niekam vypadnúť. Letieť sme nikam nechceli, a popri práci a škole online sa nám nezdalo, že ísť niekam ku moru by bolo ideálne. Stále by sme boli vyrušovaní nejakými e-mailami, zadaniami, online hodinami a podobne. Takže nám z toho jasne vyplynul road trip do susedných štátov. Najprv sme chceli odísť až na pobrežie Oregonu, lebo ja milujem oceán, ale akurát v ten týždeň sa veľmi rozšírili požiare na celom západnom pobreží a kvalita vzduchu bola viac než príšerná. Nuž tak sme sa trochu presmerovali a rozhodli sa prejsť celým Colorádom na juh, odtiaľ zase na západ do Utahu a odtiaľ znovu na juh cez Lake Powell až do Grand Canyonu do Arizony. A keby nestačilo toľko času v aute, k tomu sme sa rozhodli aj stanovať.

Bol pondelok, veľa sme v ten deň pracovali, všetko prichystali, išli na nákup a na ďalší deň sme sa vybrali na cestu. Už len odísť nám trvalo celú večnosť. Veď viete ako to je…Plán bol odísť o 10 ráno, no my sme vyrazili až hádam o tretej poobede. Verte mi, ani sa mi už nikam nechcelo ísť. Hovorila som si, že však by bolo lepšie odísť až na nasledujúci deň. Ale Ryan nesúhlasil, že predsa by sme mali ísť podľa “plánu” (len o 5 hodín neskôr…), a tak sme sa naozaj vydali na cestu!!

Prvý večer sme sa dostali len do Colorado Springs a keďže sme na tento výlet vyrazili takmer úplne bez plánov, neplánovane sme si bookli jednu noc v hoteli. Bolo to zvláštne miesto, také nejaké eko, green, vegan friendly, ak si to viete predstaviť. Nemali žiaden plast a vo vestibule čapovali kombucha (teda fermentovaný čaj-pre tých, ktorí náhodou nevedia). Celkom zvláštne. Dobre sme sa vyspali, ráno si vyzdvihli kávu z lokálnej kaviarne a vydali sa ďalej na cestu.

Navštívili sme The Grand Sand Dunes na juhu Coloráda, čo bolo naozaj veľmi fascinujúce. Obrovské pieskové duny len tak medzi horami. Chvíľu sme tam pobudli, prešli sme sa, odfotili zopár fotiek, piesok sa nám dostal úplne všade, zjedli sme sendviče a potom znovu sadli do auta a dobrých 6 hodín sme išli až na miesto v Utahu, kde sme si konečne prvýkrát postavili stan.

Toto miesto sa volalo The Devil’s Canyon Campground a dorazili sme naň až za tmy. Tu v Amerike to funguje tak, že si nájdete svoje miestečko na stanovanie, vyplníte obálku s údajmi a dátumom, ako dlho tam stanovať budete, všetko to vložíte do obálky aj s poplatkom a vhodíte to do schránky pri vstupe do parku. Musím povedať, že to bolo naozaj krásne miesto. Hviezdy tam uprostred ničoho jasne svietili a všade naokolo bolo ticho…až šuchot v lese. Chcem veriť, že to neboli žiadne medvede či hady, ale len nejaké zajačiky a čipmankovia! Ráno sme znovu zložili stan, zjedli raňajky, zbalili auto a vydali sa opäť na cestu. Bol štvrtok a náš plán bol dôjsť až ku Lake Powell, ktoré sa nachádza na hranici medzi Utahom a Arizonou. No predtým, ako sme vyrazili sme takmer hodinu sedeli v aute na kraji cesty uprostred ničoho kým Ryan odpísal na všetky pracovné emaily…

Keď sme sa konečne dostali do národného parku Lake Powell, bolo len popoludnie, a tak sme sa rozhodli v kaňone okúpať. Bolo naozaj príjemne teplo a jazero medzi obrovskými skalami letovali červené pieskové pláže. Tak predsa sa nám dostalo aspoň trochu pláže!!! V ten večer sme si rozložili stan na vyhradenom mieste v národnom parku. Avšak kým sme sa konečne dostali k rozkladaniu stanu, znovu bola tma. Na rozdiel od predošlej noci, nás neobklopovalo krásne ticho. Neďaleko od nás mali rozložené stany asi tri rodiny, ktoré spolu prišli na výlet. Medzi sebou mali asi 10 detí, všetky tak okolo 5-10 rokov. No a tieto deti sa rozhodli, že namiesto toho, aby išli spať a namiesto toho, aby dodržiavali ticho po desiatej večer, že budú ziapať a vykrikovať a upišťane vrieskať popri hraní nejakej ich vymyslenej naháňačko-hre ako to deti zvyknú (a to myslím plne vážne, že to bol vreskot). Toto trvalo až do JEDNEJ RÁNO! Až kým sa Ryan rozhodol, že pôjde ich rodičov (ktorí sa tiež veľmi nahlas smiali a rozprávali popri hudbe) poprosiť, aby utíšil ich deti.

Neberte ma zle, ja mám deti naozaj rada, ale keď chce človek spať niekde uprostred národného parku v stane…naozaj sa mu nechce počúvať uvrieskané deti do jednej ráno…chápeme sa, že?

A tak na další deň ráno po raňajkách sme znovu všetko zbalili do auta a vydali sa na cestu až do známeho vysnívaného Grand Canyonu. Keď sme tam popoludní dorazili, až do západu slnka sme sa prechádzali popri útesoch, kochali sa krásou a veľkosťou toho, čo sme videli pred sebou. Bol to krásny zážitok. Vidieť Grand Canyon sa naozaj oplatí! V jeden moment sa na nás popri našej prechádzke z ničoho nič zo zákruty vyvalil veľký los a tak nás vydesil, že až do konca večera sme mali od vtedy oči na stopkách a čakali sme ďalšiu takúto skúsenosť.  

Keď sa zotmelo, uvedomili sme si, že nemáme žiaden plán na tú noc. Povodne sme opäť chceli stanovať, ale nevedeli sme kde a nedarilo sa nám nájsť žiadne miesto. Tak sme si na poslednú chvíľu bookli izbu v moteli uprostred ničoho. Ten motel bol presne ako z tých amerických filmov. Celý čas som mala pocit, že som v nejakom akčnom filme, v ktorom sa každú chvíľu začne nejaká dramatická scéna. Tento motel sa nachádzal na známej ceste Route 66, ktorú ak z ničoho iného asi poznáte z Pixar filmu Cars!

Nič šialené či dramatické sa nestalo. Akurát sme sa dobre vyspali bez hluku kričiacich detí a dali sme si príjemnú sprchu.

Na další deň som toho už mala fakt dosť. Nechcelo sa mi už sedieť v aute, no boli sme tak ďaleko od domova, že nemalo zmysel ísť rovno späť domov. To by boli hodiny a hodiny na ceste! A tak sme zašli len do pol cesty: na západnú stranu Colorada, kde bývajú Ryanovi starí rodičia. U nich sme pobudli 2 dni a potom sa konečne vrátili do svojho. Bol to veľmi príjemný a relaxačný koniec nášho výletu. Ryanoví starí rodičia totiž bývajú na krásnom pozemku na kopci nad malým mestom. Ich pozemok vôbec nie je malý. Pestujú na ňom všeličo od jabĺk, hrozna až po kadejaké nepoznané bobule, z ktorých Ryanova babka zavára famózne džemy a lekváre. Cez deň sme boli vonku na slnku a po večeroch sme s nimi hrali karty, čistý relax a oddych!

A to bol koniec nášho výletu. Mal veľmi ďaleko od luxusnej dovolenky na Havaji (smiech!), ale mal svoje čaro. Videli sme krásne časti Ameriky a strávili sme spolu veľa času aj napriek pracovným emailom a online prednáškach, ktoré Ryan počúval v aute. Ale nakoniec viete čo? Medové týždne sme mali aj tak. Už po tom, ako sme sa oficiálne zosobášili v marci. A aj po tom, ako sme mali svadobnú oslavu v auguste. Medové týždne sú predsa o tom byť spolu a naplno si užiť fakt, že sme svoji. Z tohto pohľadu to bol úspech! Na Havaj chceme ísť stále, to sa nezmenilo. A určite pôjdeme, keď sa nám bude dať. Na teraz máme pekné spoločné spomienky z nášho road tripu po Colorade, Utahu a Arizone.

Text a foto: Kaja Macinská

 

…alebo o tom, ako sme si vychutnali pomalé ráno, ako sa neukázal moderátor, ako skončila vymenená výzdoba, alebo ako hudba nehrala vtedy, keď mala…

Po mesiacoch zmenených plánov, úplne prevrátených očakávaní, po rokoch snívania, po preplakaných nociach a prespatých poobediach, po hodinách plánovania… konečne prišiel aj náš deň D. Je to tak, roky som o tomto dni snívala, roky som si pripínala svadobné inšpirácie na svoje nástenky na Pintereste a roky som túžila aj ja zažiť ten rozprávkový deň tak, ako ho toľko neviest a žien opisuje. Prišla sobota, 22. augusta, a s ňou aj tento deň plný očakávaní.

Náš svadobný deň mal veľmi ďaleko od toho typického, no aj tak naň budem rada spomínať. V prvom rade bol úplne netypický už len tým, že v ten deň sme boli už takmer pol roka svoji. Nemali sme žiaden stres z toho, že práve robíme obrovské životné rozhodnutie, ani možnosť sa ešte na poslednú chvíľu rozhodnúť povedať nie…toto sme už mali všetko za sebou. Čo vôbec nebolo na škodu. Práve naopak! Pretože sme to už mali za sebou, tento deň sa stal len dňom oslavy našej lásky bez tých oficiálnych papierov. A dokonca sme vedeli, že večer, keď oslava skončí, budeme sa môcť vrátiť do svojho už zabývaného bytu a nebudeme si musieť znovu zvykať na spoločný život. Toto bol ozaj príjemný pocit— hlavne pre ľudí ako som ja: takých, ktorí majú radi rutinu a zabehnutý život. No späť ku tomu, ako ten náš deň vyzeral.

Začínali sme až večer o pol siedmej, a tak naše ráno vôbec nebolo stresujúce. Vstali sme okolo ôsmej, spolu s Ryanom si prichystali raňajky. Potom sme sa prešli do najbližšej kaviarne a v pokoji sme si vychutnali skvelú kávu. Popri tom som stihla zavolať svojej mamine, ktorá žiaľ ani zo zvyškom mojej rodiny nemohla prísť osláviť tento deň s nami. Aspoň, že máme tú technológiu vďaka ktorej sa môžeme vidieť a počuť! Keď sme sa vrátili späť domov, stihli sme si spolu dať workout, vyplatiť trochu endorfíny a dobre sa naladiť na celý zvyšok dňa. Onedlho po tom, ako sme sa osprchovali a prezliekli Ryan odišiel na miesto svadobnej oslavy, kde si spolu s jeho kamarátmi dali obed a vyriešili akékoľvek “last minute” záležitosti. Ja som zostala doma a pripravila brunch pre mňa a kamošky, ktoré čoskoro dorazili. Počas toho, ako sme jedli a jednoducho bez stresu spolu trávili čas, skonštatovali sme, že tento deň zatiaľ nevyzerá ani zďaleka ako nijaký svadobný deň, ktorého sme doposiaľ boli súčasťou. Zasmiali sme sa, mávali nad tým rukou a užívali si spoločný čas naďalej. Dokonca sme stihli zavolať ďalšej kamarátke zo Slovenska, ktorá taktiež nemohla prísť kvôli všetkému, čo sa deje vo svete…veď všetci veľmi dobre vieme.

No dobre, onedlho sa to už začalo podobať na svadobný deň. A to vtedy, keď prišla ďalšia kamarátka, ktorá mi robila vlasy. Tento celý proces trval tak trochu dlhšie, ako sme pôvodne naplánovali, ale nebol to príliš veľký problém, kedže sme si dali dosť časovej rezervy. Po tom, ako som už mala spravené vlasy aj makeup, obliekla si šaty a kytice boli ready to go, prišli sme na prvú destináciu, kde sme urobili zopár fotiek. Bolo celkom horúco a kvôli požiarom bolo aj trochu zadymene, no našťastie to v ten deň nebolo nič príšerné. Po 20 minútach sme sadli do áut a presunuli sa na miesto, kde sme si s Ryanom naozaj povedali svoje áno ešte v marci. Je to pre nás celkom špeciálne miesto, a tak sme si tam chceli urobiť zopár fotiek. Mali sme so sebou Ryanovho brata TJ a moju kamarátku Abby, ktorí boli aj našimi svedkami. Taktiež samozrejme našu skvelú fotografku Brooke, s ktorou sa veľmi dobre pracovalo a napokon sa ku nám pridal ešte jeden kamarát, ktorý sa ponúkol, že nám natočí video z celého dňa! Po pol hodine sme sa konečne vybrali späť na miesto, kde sa celá oslava konala— teda na záhrade našich dobrých kamarátov.

Keď sme tam dorazili, rýchlo som aj s Abby vybehla na poschodie, kde sme sa na pár minút schovali od hluku a všetkých ľudí, ktorí sa postupne usádzali. Vykukla som z okna, aby som skontrolovala či bolo všetko pripravené tak, ako som si naplánovala, no kvôli tomu, že som nemala svoje okuliare (ani šošovky) som toho veľa nevidela. Bolo pár minút pred začiatkom a zistili sme, že človek, ktorý mal celú svadbu moderovať sa vôbec neukázal…Nikto sa mu nevedel dovolať a nikto z nás nevedel, prečo sa neukázal. Neskôr nám povedal, že sa deň predtým rozišiel so svojou priateľkou a ako povedal “v búrke emócií som na vašu svadbu úplne zabudol”. Nuž, niektorí ľudia majú asi iné predstavy o záväzku. Čo už! Pustila som to z hlavy a ešte som si naposledy prešla svoj sľub. O pár minút sme sa prichystali na ten moment, kedy sme mali všetci prejsť uličkou.

Začala hrať hudba. TJ a Abby vykročili a na pár sekúnd som zostala sama. Prišlo mi ľúto, že som nemala nikoho, kto by ma viedol uličkou až k Ryanovi, no veľmi rýchlo som smutné myšlienky zahnala, usmiala sa, a keď sa spustila hudba z môjho obľúbeného filmu Pýcha a Predsudok, vykročila som z poza rohu aj ja. Predo mnou stálo veľa ľudí. Viac než som očakávala. Všetci sa na mňa pozerali a usmievali sa a mne len veľmi búšilo srdce…ani nie zo stresu, ale skôr z toho, že nemám rada byť centrom pozornosti. Snažila som sa presvedčiť sama seba, že sme tam len my dvaja s Ryanom a že na mňa určite nepozerá vyše 70 párov očí. No konečne som sa dostala až dopredu, kde ma prevzal Ryan. Keď sme tam už stáli spolu, všetka nervozita pominula a ja som sa len pokojne zadívala na svojho (už) manžela. Celé to prebehlo celkom bez problémov. Steve, ktorý nás oddával (aj v marci), v krátkosti povedal hosťom náš príbeh, dodal pár milých slov, TJ a Abby nám zaspievali našu obľúbenú pieseň “500 miles” od Sleeping at Last a potom sme si vymenili naše vlastne napísané sľuby. Z nejakého dôvodu sa mi veľmi začala triasť ruka, keď som držala ten papier a mikrofón a párkrát sa mi hádam aj podlomil hlas, no po skončení mi mnoho ľudí povedalo, že naše sľuby boli pre nich naozaj inšpiratívne, tak hádam to bolo fajn! Keď sa “obrad” skončil, mala sa spustiť hudba, aby sme odišli uličkou späť, no z technických dôvodov sa tak nestalo, a tak sme tam na pár sekúnd trochu trápne stáli a čakali čo ďalej. To ma veľmi rýchlo omrzelo, a tak som potiahla Ryana za sebou a rozhodla sa odísť s hudbou či bez nej. Na fotke by to nikdy nikto nezistil, lebo sa usmievame od ucha k uchu, no v realite to bol trochu trapas. Nevadí, aj také sa toleruje

Po obrade sme sa klasicky chvíľku fotili s rodinou a priatelmi. Potom nastal menší chaos, keď sa rozmiestňovali stoly a stoličky, ale úprimne si nasledujúcu asi hodinu ani veľmi nepamätám. To, čo mi však ostalo v pamäti bolo, že voda, ktorá mala mať príchuť rozmaríne a černíc nakoniec skončila s rozmarínom a uhorkami…čo ma celkom zarmútilo. Aká blbosť, však? Ďalšia vec, ktorú som nevedela dostať z hlavy bol fakt, že zeleň, ktorú som chcela na stoloch (teda krásne minimalistické olivové konáre) vôbec neskončili na stoloch, ale na zemi, kde letovali uličku. Na stoloch nakoniec zostala zmes eukalyptu a inej zelene. Tiež to bola “maličkosť”, ktorú jednak nikto neriešil, ale taktiež, ktorú by si nikto ani nevšimol. Mňa to však veľmi vo vnútri škrípalo, keďže som mala jasnú predstavu svojej vysnívanej výzdoby. Ach, no čo už. Svet sa nezrútil, všetko išlo ďalej. Keď som si konečne sadla, že idem čosi zjesť, už sa ztmievalo. Svetielka svietili, sviečky na stoloch taktiež. Vo vzduchu sa ozývala príjemná hudba, smiech a rozhovory hostí. Atmosféru sme mali fantastickú. Zdalo sa mi, že sa naozaj všetci bavia…to bolo pre mňa aj Ryana asi to najhlavnejšie.

Potom prišli príhovory od svedkov, krájanie torty, ktorú na poslednú chvíľu kúpila Ryanova mama, lebo si nevedela predstaviť, že by sme tortu nemali. (Aj keď nám na nej naozaj nezáležalo.) Potom sa pustila hudba a prišiel náš prvý tanec. No a tento tanec bol naozaj náš prvý. Akosi sme si počas plánovania úplne zabudli nacvičiť akýkoľvek tanec, a tak mi Ryan nenápadne šepkal vždy, keď ma išiel zatočiť alebo podobne. Znovu, nebolo to pre mňa príjemné, keďže sme boli stredobodom pozornosti, ale prešlo to celkom rýchlo a aj bezbolestne. No a potom nasledovalo tancovanie, ľudia sa pridali na “parket”— teda do stredu záhrady— a bavili sa. Ja som sa po jednej pesničke rozhodla, že idem ešte obiehať stoly a porozprávať sa s hocikým, na koho narazím.

Ani sme sa nenazdali a bol čas odísť. Ľuďom sme rozdali bublifúky, utvorili koridor a vypustili nás s bublinkami naokolo. Keď sme vkĺzl späť do domu, aby sme si zobrali naše veci, zrazu nám prišlo ľúto tak rýchlo odísť. Zdalo sa nám, že veď predsa sme to plánovali tak dlho a tak rýchlo už bolo po tom. Abby pri nás stála a povedala nám toto: “Je to vaša svadba, robte si čo len chcete”. Usmiali sme sa na ňu a ešte na chvíľu sme sa vrátili na záhradu. Bolo ešte zopár ľudí, ktorých sme nestihli pozdraviť a chceli sme to napraviť. Nakoniec sme tam zostali ešte omnoho dlhšie než sme plánovali a dokonca sme pomohli aj čo to upratať. Domov sme sa dostali krátko pred polnocou a boli sme tak vyčerpaní, že sme zaspali hádam hneď po tom, ako som si vybrala všetky tie sponky z vlasov.

A bolo po tom. Koniec. Toľko energie, toľko peňazí a plánovania a zrazu to bolo fuč. Nebudem vám klamať, pár dní po svadbe som sa ešte stále snažila zvyknúť si na to, že zrazu nemáme čo plánovať. Zostalo po tom trochu prázdno. Samozrejme to bolo aj príjemné. A naša vysnívaná svadba? Nebola presne taká, ako sme si ju vysnívali. Boli veci, ktoré nevyšli úplne 100% podľa predstáv (ako ochutenú voda, hudba, moderátor, či vymenená zeleň na stoloch a zemi), ale bola naša a aj tak sme si ju veľmi užili. Ak už kvôli ničomu inému, tak preto, že konečne máme krásne svadobné fotky, že sme mohli naše manželstvo osláviť s kamošmi (aj keď nie so všetkými), a že to bola párty, ktorú si užili aj naši hostia a nie len my. Podľa mňa to bol teda celkom úspech!

Text: Kaja Macinská

Foto: Brooke Forwood, Megan Maddocks

V dnešnom denníku nevesty by som vám len v krátkosti chcela priblížiť, ako vyzeral náš deň pred svadbou. Totiž všetci vieme, že veľké udalosti vyžadujú veľa energie, veľa kreativity a pevné nervy. Veľa sa hovorí o tom, ako je dôležité si ten veľký deň hlavne užiť a nestresovali príliš. Júj, to by sme aj mali, ale ako nestresovať deň pred svadbou? V deň, keď treba doklepnúť všetky malé (alebo aj veľké) detaily, uistiť sa, že je všetko pripravené, k tomu pripraviť ešte aj seba, dobre sa vyspať a aj emocionálne sa pripraviť na ten veľký deň?

Nuž, na to vám odpovedať neviem. Deň pred našou svadbou som behala hore dole a robila presne to, čo som už opísala. Hneď ráno sme zbalili do auta všetky veci, ktoré sme mali pripravené na výzdobu a odišli na miesto, kde sa mala konať svadba. Začali sme vešať svetielka po celej záhrade, rozložili sme repráky a prichystalo ozvučenie. Začali sme viazať kvety, roztriedili stužky a servítky, príbory a taniere. Všetkým našim kamošom, ktorí nám pomáhali s výzdobou som rozdala celý dokument s pokynmi na výzdobu. Nepamätám si, či som toho v ten deň veľa zjedla, ale pamätám si, že som nemala veľa času na pohodové posedávanie.

Niekde medzi prípravami sme museli vyzdvihnúť posledné zabudnuté veci, ako napríklad ešte zopár pohárov a naberačiek na šaláty…Okrem toho sme si dali aj nácvik svadby. To bolo celkom rýchle, len sme si prešli program nášho “sobáša” (keďže sme už boli vzatí, tak to bolo trochu upravené našim potrebám, ale o tom napíšem viac nabudúce) a uistili sa, že všetci vedia, čo a ako bude prebiehať. Nanešťastie aj tak nevyšlo všetko podľa plánov, takže kebyže si tento deň mám zopakovať, asi by sme venovali viac pozornosti práve tomuto nácviku.

Ku večeru sme ešte zašli ku Ryanovým rodičom na večeru. Prešli sme si program nasledujúceho dňa a potom sa ku nám pridala aj Ryanova vzdialená rodina, ktorá pricestovala z iného mesta. Chvíľku sme spolu sedeli a rozprávali sa. Aj keď teda, musím povedať, že vtedy už mi trochu klipkali oči aj napriek tomu, že bolo len asi 8 hodín večer.

Potom sme sa pobrali späť na záhradu našich kamarátov a rozmiestnili stoličky a stoly, ktoré v ten deň priniesla firma, od ktorej sme si ich požičali. Trvalo to omnoho dlhšie, ako sme plánovali, lebo usporiadať okolo 80 stoličiek tak, aby to vyhovovalo všetkým covid opatreniam a k tomu to aj pekne vyzeralo a zmestilo sa na záhradu, kde sa konala svadba…A hlavne o 8:30 večer po dlhom dni, nuž, boli sme unavení a už sa nám nechcelo pohnúť ani prstom. Domov sme sa dostali až okolo polnoci. Vtedy sme si veru povedali, že ako dobre, že sme svadbu mali až o 6:30 večer na ďalší deň, lebo sme nemuseli ráno vstávať príliš skoro. Ale teda, aj o tom vám napíšem nabudúce. Poviem vám o všetkých veciach, ktoré nevyšli tak, ako mali, ale aj o veciach, ktoré sa veľmi podarili.

Celá pointa tohto tu asi je, že aj napriek tomu, že som všetko poriadne naplánovala a ku všetkému som mala detailné zoznamy a to-do listy a všetko bolo “pripravené”, aj tak nešlo deň pred všetko tak, hladko, ako sme chceli alebo ako som si myslela, že to pôjde. A to je úplne normálne. A aj keď sa treba pripraviť na to, že ten proces prípravy a riešenie posledných detailov stresujúce budú, tak asi je to tak v poriadku a je to súčasť toho celého. A píšem o tom preto, lebo je upokojujúce vedieť, že všetci sa vieme začať v svadobných prípravách topiť. Že plánovanie veľkých a dôležitých udalostí je síce radostné, ale nie je vždy úplne bez stresu. A tak dúfam, že tým, že s vami zdieľam aj tú našu realitu stresovania, budete sa môcť upokojiť a vedieť, že nie ste jediní, ak je toho na vás trochu veľa. Lebo verte mi, nie len deň pred, ale celý týždeň pred sa mi svadbu samotnú už ani nechcelo vôbec mať a nechcelo sa mi už nič riešiť. Už som toho mala jednoducho dosť. Takže tak. Ak práve pripravujete svoju svadbu, užite si to najviac ako viete, vypýtate si pomoc, a snažte čo najmenej stresovať.

Text: Kaja Macinská

Fotografie: Brooke Forwood, Megan Maddocks

Plánovať svadbu vie byť celkom šialenstvo. Hlavne teda ak plánujete veci sami svojpomocne pripraviť a nachystať. Veď viete, plánovanie svadby obnáša celý dlhočizný zoznam úloh:

Nájsť priestory na sobáš aj hostinu, vymyslieť celú výzdobu- kvety, doplnky, servítky, sviečky, obrusy, nápisy, zaobstarať si šaty pre seba aj svoje družičky, oblek a doplnky pre ženícha, vymyslieť program hostiny, pripraviť playlist alebo zaobstarať dj-a, samozrejme vymyslieť jedlo a pitie, no jednoducho je toho veľa… Dnešný blog je celý o tom, ako svadbu naplánovať čo najefektívnejšie, bez stresu. Samozrejme čerpám len z vlastnej skúsenosti a dúfam, že môj zážitok bude môcť byť nápomocný aj vám.

V prvom rade je podľa mňa veľmi dôležité vedieť, čo chcete.

Ešte úplne na začiatku si urobiť “mood board” napríklad na Pintereste. Vymyslieť celkový vizuál, ktorý sa snažíte docieliť, atmosféru, priority, ktoré určite nesmú chýbať. Akonáhle viete, čo chcete a čo sa vám páči, je načase rozhodnúť sa aký peniaz do tejto udalosti môžete investovať. Resp. zistiť, či budete za svadbu platiť s partnerom sami alebo vám prispejú aj rodičia, súrodenci, tety, ujovia alebo či plánujete vyhrať lotériu… (srandujem!)

Akonáhle som toto všetko mala ako-tak vymyslené, napísala som si zoznam všetkých vecí, ktoré bolo treba vybaviť. Vyzeral presne takto. Písala som to tak, ako mi veci prišli na rozum:

• Vybaviť priestory na sobáš aj hostinu
• Vybaviť odkiaľ budeme objednávať jedlo
• Budeme mať alkohol? Víno a pivo? Ochutenú vodu?—Vybaviť odkiaľ a dohodnúť koľko.
• Dezerty— dohodnúť sa s priateľmi, ktorí sú ochotní pomôcť
• Vyriešiť zeleň a kvety na výzdobu stolov a priestoru
• Zohnať sviečky a svietniky (sklenené nádoby)
• Zohnať taniere a obrúsky
• Nájsť fotografa
• Hudba/DJ?
• Svadobná torta? Chceme/nechceme?
• Svadobné šaty a oblek
• Obrúčky
• Svadobné pozvánky—kde ich budeme tlačiť?
• Výzdoba: kvety, kytica, sviečky, obrusy, nápisy, taniere, servítky, poháre, svetielka, atď
• Program

Prvá vec, do ktorej som sa pustila boli pozvánky. Navrhla som si ich sama, dali sme ich vytlačiť a obálky sme ku ním kúpili zvlášť. Keďže sa naše plány potom veľmi menili, rozosielali sme aktuálne informácie len cez e-mail.

Potom som začala online hľadať kde všetko nájdem.

Zapísala som si linky na všetky veci, čo som potrebovala objednať. Chcela som sa uistiť, že keď sa už bude svadba blížiť, nebudem musieť pobehovať kade-tade a zháňať dôležité časti výzdoby. Keďže sme mali celkom malý budget na našu svadbu, šetrila som kde sa dalo- aj na kvetoch- objednala som si dve krabice zelene (eukalyptu, olivových konárov, atď) a jednu krabicu bielych kvetov z veľkoobchodu spolu za 250 dolárov. Oproti tomu, čo sa dá minúť na kvetinovú výzdobu na svadbu to bolo takmer nič. Táto zeleň taktiež tvorila väčšinu našej výzdoby.

Keď som toto všetko mala vyriešené (začiatok marca tohto roku), prišla svadobnému plánovaniu dlhšia pauza kvôli COVID-19 a karanténe. Istý čas sme nevedeli kedy a či svadbu vôbec budeme môcť mať. Keď sa veci trochu utriasli a my sme sa rozhodli pre nový dátum svadby v auguste, prišlo zopár zmien- a jedna zásadná: zmenili sme priestory. (O tomto som už napísala celý článok…).

No tuhé plánovanie prišlo niečo vyše dvoch týždňov pred svadbou. Do vtedy sa mi do toho nijak raz nechcelo pustiť. A verte či nie, veci vyšli takmer presne tak, ako mali.

To, čo celý proces výrazne zjednodušilo bolo množstvo “to-do listov”, ktoré som si pripravila.

Takže takto, ak máte svoju svadbu akurát pred sebou, odporúčam vám pripraviť si niekoľko zoznamov. Jeden tzv. “Master zoznam úloh”, na ktorom bude všetko na čo si len spomeniete: veci, čo som písala vyššie, ale aj čokoľvek iné, na čo pomyslíte. Najlepšie je, ak máte tento zoznam po ruke (napríklad na mobile) kedykoľvek vám niečo napadne.

Druhý zoznam by podľa mňa mali byť všetky veci týkajúce sa výzdoby. Od toho kde a kedy vyzdvihnúť kvety po to, koľko sviečok chcete na každom stole a to, ako chcete poukladané taniere a obrúsky.

Tretí zoznam by mal byť taký, na ktorom si zapíšete všetko, čo môžete a musíte delegovať ďalej. Vyriešiť veci ako to, koho poveríte žehlením obrusov a kto zápolí pred večerou sviečky…

Štvrtý zoznam sa týka financií. Podľa mňa je veľmi nápomocné odkladať si bločky a zapisovať si koľko ste na čom minuli, aby ste sa uistili, že ste stále v rozpočte.

No a piaty “zoznam” vlastne nie je zoznam. V mojich dokumentoch som ho nazvala “Ryan & Kaja Wedding Guideline”. Tento dokument mal v sebe všetky logistické veci. Išlo o program sobáša a hostiny a rozvrh toho, kedy bolo treba čo urobiť. Dva týždne pred svadbou som si dokonca urobila podrobný rozvrh každého dňa a rozpísala si čo všetko bolo ešte treba vyzdvihnúť, dokúpiť, uistiť sa, nájsť, prichystať…Išlo o veci ako: v tento deň napíšem všetkým, ktorí pomáhajú s jedlom a dám im všetky potrebné informácie o tom kedy a kde majú byť, v tento deň vyzdvihne kvety a pripravím kytice, v tento deň pôjdem ešte do tlačiarne a do obchodov vybaviť posledné detaily, ktoré sme zabudli…a tak ďalej. Tento dokument sa stal mojou záchranou. Keď sa to už všetko nakopilo a už som si pomaly nepamätala ako sa volám, lebo som toľko detailov držala v hlave, vždy som len mrkla na dokument a vedela som každému odpovedať na jej otázku.

Posledný dokument, ktorý si veľmi odporúčam pripraviť je detailný opis výzdoby. Pre mňa to bolo ešte o to dôležitejšie, lebo v deň svadby som nič nepripravovala ja sama. Vtedy už bolo všetko v rukách kamarátov a rodiny. V tomto dokumente som všetko rozdelila do kategórií:

• Uvítacie stoly
• Priestor sobáša
• Celkový priestor (tu išlo o svetielka, ktoré boli rozvešané po záhrade a celkové rozmiestnenie stolov a stoličiek)
• Stoly
• Bar a jedlo (teda stoly, na ktorých sa podávalo jedlo a pitie)

Ku každej kategórii som presne rozpísala kde chcem mať veci poukladané a dokonca som k nim priložila ilustrované “inštrukcie” a ilustračné fotografie z môjho mood board na pintereste, aby sa nič “nestratilo v preklade”.

Takže nakoniec, myslím si, že vašim najlepším priateľom je dobrá organizácia. Nesnažte sa všetko držať sami vo vašej hlave, ale naopak, dajte to všetko na papier a pozvite k tomu svojich kamarátov. Bude pre nich jednoduchšie vedieť ako pomôcť, ak budú mať aj oni jasnú predstavu. Upustite z predstavy, že keď neplánujete všetko do detailov, všetky tie detaily aj naozaj vyjdu. Tak to žiaľ nefunguje a vždy bude niečo, čo nebolo 100% podľa plánov. A to je v poriadku. Ak by ste sa mali stresovať každou maličkosťou…nuž asi by ste sa ozaj zbláznili. Takže ako sa nezblázniť? Skúsiť sa nad to celé povzniesť, pýtať si pomoc, kde sa dá a snažiť sa tešiť z celého procesu s vedomím toho, čo idete oslavovať. A vedzte, že vaša svadba nemusí byť nijaká. Nie taká alebo onaká. Je to úplne jedno aké to bude, ak to je také, aké to chcete. Pre mňa za mňa ani nemajte na svadbe jedlo…Veď čo! Je to o vás a má to byť vaše. A ak upustíte z vonkajších očakávaní rodiny (alebo kohokoľvek), podľa mňa sa vám bude aj lepšie plánovať!

Text: Kaja Macinská 

Fotografie: Brooke Forwood

Snom hádam každej nevesty je vyzerať v svoj veľký deň čo najlepšie. Veľkú časť našej pozornosti venujeme svadobným šatám a tomu, aby sme im pekne prispôsobili naše telá. Mnoho neviest začne všakovaké diéty tak, aby boli čo najviac fit v svoj svadobný deň. Tak isto veľa rozmýšľame nad účesmi a makeupom a kvetmi, ktoré budeme držať v rukách celý deň. Zdá sa mi však, že často sa zabúdame starať o našu pleť tak, aby na našej svadbe prekrásne žiarila a tak doplnila celý náš výzor. Aj keď nie som odborník na pleť a odporúčam, aby ste si všetko sami overili, dnes mám pre vás zopár tipov na to, ako sa starať o vašu pleť pred svadbou, alebo po nej či vlastne úplne kedykoľvek. Sú to veci, ktoré pomohli mne osobne a myslím, že by mohli pomôcť aj vám:

Najdôležitejšie je pokožku poriadne hydratovať. Ak sa plánujete brať v jesenných či zimných mesiacoch, je tento bod pre vás úplne kľúčový. Avšak aj na jar či v lete, keď trávime veľa času na slnku, je dôležité myslieť na to, aby sme zbytočne pokožku nevysúšali. Či máte pleť mastnú, zmiešanú, alebo suchú ako ja, je dôležité jej venovať pozornosť.

Tu v Colorade je sucho celý rok a kedže suché pery a šupajúca koža na nose sú mojou nočnou morou, robím všetko pre to, aby som im predišla. Objav tohto roka je pre mňa hydratujúci krém od značky Kiehl’s. Tento ULTRA FACIAL CREAM je každodenný krém, ktorý sa ľahko a rýchlo vstrebáva do pokožky, nie je prehnane mastný a nie je plný parfumov, takže pokožku určite nerozhádže. Ak zájdete do Kiehl’s predajne, môžete si od nich vyzdvihnúť tester a verte mi, nebudete ľutovať. Toto je jediný krém, ktorý dokázal udržať moju pokožku v krásnom stave počas celého roka.

Okrem toho posledné mesiace používam aj hydratačné pleťové sérum od slovenskej značky DULCIA. Tieto dva produkty dokopy sú takmer všetko, čo potrebujete.

Hydratovať treba ako zvonku, tak aj zvnútra. To, čo dávame do svojho vnútra sa odzrkadlí aj na našom vonkajšku, to už sme všetci počuli veľakrát, všakže? Je to úplne jednoduché, ak chceme, aby naša pokožka bola a aj vyzerala hydratovane, musíme začať zvnútra. Počas dňa treba prijímať dostatočné množstvo tekutín, aby sme podporili elasticitu a pružnosť pokožky a aby sa naše bunky mohli obnovovať.

Ak je vašim problémom akné, je zopár vecí, ktoré môžete vyskúšať. (Samozrejme, akné je často spôsobené hlbokými problémami, ktoré sa nedajú vyriešiť len tak zo dňa na deň či z mesiaca na mesiac a je potrebné konzultovať profesionálneho dermatológa, aby ste našli najlepšie riešenie práve pre vás.) Tu sú však veci ktoré konzistentne pomáhajú mne:

• Vyhýbať sa mliečnym výrobkom. Mlieko má v sebe dostatok hormónov, ktoré môžu mať nevďačné účinky pre vašu pleť. Od kedy som odstavila mliečne výrobky zo svojej diéty takmer úplne, moja pleť mi veľmi poďakovala. A myslím, že za vyskúšanie nič nedáte!
• Prehnané množstvo cukru môže viesť k akné či ekzému, ale podporuje aj zápaly a tým znižuje množstvo kolagénu a elasticity pokožky, čo má potom priame následky na jej výzor.
• Mnoho produktov, ktoré sa dajú bežne zakúpiť sú plné látok, ktoré nijak našej pleti nepomáhajú, naopak, sú škodlivé. Je dobré si overiť, čo tie produkty obsahujú predtým, ako si ich napatláme na tvár. Na overenie produktov odporúčam túto stránku, ktorá vám ukáže aké látky jednotlivé produktu obsahujú a povie vám ako veľmi sú škodlivé: http://cosdna.com

Umývať si pokožku je tak isto dôležité, ako umývať si zuby aspoň dvakrát denne. Mnohí tento krok buď odfláknu, alebo niekedy preskočia úplne. A nie, makeup si nestačí zotrieť odličovačom a nechať to tak. Pleť je vždy potrebné dôkladne umyť, aby sme zmyli všetkú nečistotu, ktorú sme nazbierali počas dňa. Aj pri tomto kroku je dôležité používať produkty, ktoré zbytočne pokožku nevysušujú a neiritujú. Môj obľúbený čistiaci gél je LA ROCHE-POSAY HYDRATING GENTLE CLEANSER pre normálnu až suchú pokožku. Tento čistiaci gél nielenže nevysušuje moju pokožku, po umytí ju naopak hydratuje. Tento krok jednak robím večer predtým ako nanesiem krémy a oleje pred spaním, ale taktiež aj ráno predtým, ako nanesiem makeup.

Stres pokožke nikdy nepomôže. Pri plánovaní svadby sa stres síce môže veľmi jednoducho nakopiť, no je veľmi dôležité stále si pripomínať, že je všetko v poriadku. Treba toho veľa vyriešiť a stihnúť často aj nemožné a tie detaily sa v jedinom bode stanú až neúnosnými, ALE vždy je priestor na minútu či dve (či aj 20) na nádych a výdych, spísanie si povinností a povznesenie sa nad to všetko. Svadba má byť oslavou lásky, má to byť radostná záležitosť a preto, ak sa nakopí stres, len si pripomeňte prečo to vlastne celé robíte. Mne to zakaždým veľmi pomohlo ukľudniť sa a schladiť si hlavu. A moja pleť mi len poďakovala.

A môj posledný tip dnes sa vlastne ani netýka pleti. Ide totiž o zuby. Veď viete, biele šaty a žleté zuby…to nie je úplne ideál. A ak ste milovníkom kávy a vína tak ako ja, tie zuby teda nebudú bielo biele vždy. To je realita a je to tak v poriadku. Avšak na ten veľký deň, keď budete celá v bielom (teda AK sa rozhodnete pre tradične biele šaty, lebo dnes sa dá čokoľvek a je mnoho krásnych farebných možností), tie žlté zuby budú celkom žiariť. A tak je fajn vyskúšať zopár jednoduchých vecí, ktorými môžete svoje zuby zladiť so šatami:

• Zuby si môžete nechať vybieliť profesionálne. Týmto určite nič nepokazíte a síce zaplatíte trošku viac, bude to určite stáž za to.
• Dnes je už veľmi veľa bieliacych pásikov, ktoré si na zuby nalepíte na 30 minút pred spaním a postupne vám vytiahnu odtieň viac do biela. Toto je to, čo sme s Ryanom robili obaja dva týždne pred svadbou.
• Je aj zopár prírodných produktov, ktoré pomáhajú. Medzi nie patrí kokosový olej, kurkuma, soda bikarbóna a citrón. Vyskúšajte čo len chcete ak chcete, ak vám to stojí za to.

A to je odo mňa na dnes všetko. Dodalo mi to veľa odvahy a cítila som sa sama so sebou lepšie vediac, že sa mi na svadbe nešúpal nos a nikomu do očí nebil žltý odtieň zubov bijúci sa s bielymi šatami. Každý má síce úplne iné priority, no ak ste ako ja, kľudne vyskúšajte niektoré z týchto tipov či produktov a dajte mi vedieť ako sa vám páčia! Budem rada, ak sa mi ozvete na Instagrame na @kaiah.illustrates dáte mi vedieť ako to s plánovaním svadby máte vy…Alebo ako ste to mali vy!

Text a Foto: Kaja Macinská 

Ani by to nebol “Kajin denník nevesty”, keby sa všetky plány neobracali hore nohami a keby sme to dotiahli do konca bez ďalších zmien. Pamätáte si, ako som hovorila, že prvú vec, čo sa svadby týka, ktorú sme vyriešili bol priestor? Tá super hipsterská kaviareň s tehlovými stenami v centre mesta? Nuž, zmena plánov! Svadba sa nakoniec bude konať niekde inde.

Naši dobrí priatelia sa pred nedávnom presťahovali do ich prvého domu. Tento dom je postavený na celkom veľkom pozemku a má skvelú obrovskú záhradu. Vzadu sa po celej dĺžke týčia vysokánske ihličnaté stromy, je tam priestoru až až a dokonca takmer uprostred jeden veľký listnatý strom. Keď sme ich prišli prvýkrát navštíviť a ukázali nám tento priestor, hneď mi v hlave skrsla myšlienka, či by predsa len nebolo lepšie urobiť našu svadobnú slávnosť práve tam. Áno, hipsterská kaviareň je skvelý priestor, ale jednak som takmer vždy túžila po letnej záhradnej oslave… (a tým, že sme pôvodne mali mať svadbu začiatkom apríla, nebolo dostatočne teplo na niečo také) a po druhé, kvôli korone sa neviem stotožniť s tým, že by sme zhromažďovali toľko ľudí niekde vo vnútri. Obaja s Ryanom máme pocit, že urobiť túto svadobnú oslavu niekde vonku je to zodpovednejšie riešenie. Opýtali sme sa našich kamarátov, čo si o tom myslia. Im sa táto idea veľmi pozdávala a tak bolo rozhodnuté.

Tento krok však prináša do nášho plánovania zopár zmien:

– Prvou pozitívnou zmenou je, že ušetríme celkom pekný peniaz na prenájom priestoru. Za využitie tejto záhrady budeme platiť len náklady spojené s elektrinou a následne vodou, ktorou budú musieť po takomto evente o trochu viac polievať trávnik. Zároveň budeme platiť za prenájom stoličiek a stolov, čo nás však stále vyjde omnoho menej ako prenájom celej kaviarne.

– Druhou pozitívnou zmenou je jednoduchosť plánovania a prípravy priestoru deň vopred a v deň svadby. Keďže sa jedná o pozemok našich blízkych kamarátov, komunikácia je rýchla a jednoduchá a tiež budeme môcť nachystať všetko úplne bez stresu a tak, ako budeme chcieť.

– Zopár zmien príde aj v plánovaní výzdoby. Chceme kúpiť svetielka, ktoré zavesíme pomedzi stromy a vytvoríme nimi príjemnú atmosféru. Už teraz sa teším na všetky tie fotky z tohto dňa. Počas nášho “sobáša” budeme stáť rovno pred tým stromom, cez ktorý chceme zavesiť dlhú bielu drapériu a vytvoriť tak pekný, ale minimalistický fokálny point našej výzdoby. Ostatné zostane viac-menej také isté.

– Kvôli letným horúčavám a kvôli túžbe po príjemnej večernej atmoške so svetielkami sme sa rozhodli našu slávnosť presunúť na neskôr večer. Pôvodný plán bol začať okolo druhej poobede, ale zdá sa nám, že to bude lepšie neskôr. Teda okolo 18:30- presne okolo času, keď má slnko ten krásny zlatistý odtieň.

– Jedna nevýhoda, ktorá prišla s týmto rozhodnutím je risk počasia. Väčšinou v Colorade v auguste veľmi neprší, takže dúfame, že to bude tak aj v ten deň, ale keby sa dážď náhodou rozhodol nás navštíviť… nuž, tak neviem, čo budeme robiť… Asi si na poslednú chvíľu prenajmeme nejaký ten eventový stan alebo čo. Držíme si však palce a úpenlivo dúfame, že to nebude treba!

Momentálne sedím v kaviarni blízko nášho bytu. Je 4. Augusta, teda len o niečo menej, ako tri týždne pred svadbou a ja som sa konečne znovu začala na tento deň tešiť. Viete ako to je: keď sa veci stále menia a neviete či sa vôbec udejú, nejako vás to omrzí, lebo kto by chcel byť sklamaný z toho,že vám plány vôbec nevychádzajú znovu a znovu… Konečne mám pocit, že máme reálnu šancu, aby sa tento deň stal skutočnosťou (teda samozrejme ak nás do vtedy znovu nezavrú v karanténe….). Ale teda takto sme na tom my necelé tri týždne pred svadbou. A je to úplne v poriadku! Tak vás len chcem povzbudiť, že ak aj vy bojujete s plánmi prevrátenými hore nohami, bude to nakoniec všetko tak, ako to má byť a ja dúfam, že aj v tomto období, ktoré nie je ideálne na plánovanie svadby, budete môcť nájsť radosť!

Text a ilustrácie: Kaja Macinská 

Pred pár dňami som volala s kamoškami a zhodli sme sa na tom, že dnešná svadobná kultúra tak trochu presadzuje pompéznosť, luxus a dokonalosť. Zhodli sme sa, že sa nám zdá, že svadba už dlhé roky musí byť niečo veľmi extravagantné a dokonalé. Pohostenia na prasknutie a otvorené bary s neobmedzeným počtom kokteilov na hosťa. Drahé šaty, drahé priestory, drahé jedlo, drahé medové týždne… drahé všetko.

Síce proti tomu nič nemám, lebo veď nech každý robí tak, ako to cíti! Nech každý oslavuje tak, ako sa mu páči! No predsa sa mi zdá, že sa z každej strany valí na nastávajúcich mladomanželov obrovský tlak. Ako keby svadba určovala kvalitu ich budúceho spoločného života.

A tiež sme sa zhodli na tom, že je nás viac takých, ktorí toto odmietame a všímame si, že sa začína presadzovať istá ležérnosť a uvoľnenosť.

Samozrejme sú rôzne typy svadieb. Sú tie cirkevné a tradičné, tie, ktoré sú organizované nejakou svadobnou agentúrou, tie úplne spontánne niekde v prekrásnej destinácii, tie, za ktoré zaplatia rodičia, tie hand-made a dokonca aj tie, ktoré sú totálna katastrofa. Každý do plánovania svadby vstupuje s inou predstavou a s inými finančnými limitmi. A to je úplne v poriadku.

Ak ste však takí, ako ja a záleží vám na kráse navôkol (a teda chcete, aby vaša svadba bola vizuálne, atmoškou a všelijako možne uspokojujúca), ale nemáte si ako dovoliť spomínanú pompéznosť či dokonalosť, mám pre vás dnes zopár tipov na čom a ako sa dá ušetriť.

• Minimalizmus vo výzdobe

Verte či nie, na to, aby bol priestor krásne vyzdobený, nepotrebujete milióny kvetov a stužiek a obrúskov a neviem čoho všetkého. Stačí mať jasnú predstavu o tom, čo chcete a ubrať tam, kde to nie je také potrebné/ kde to nie je taká priorita. K výzdobe som čo-to napísala aj v poslednom článku, tak si môžete ísť prečítať, aké jednoduché a minimalistické plány mám ja.

• Jedlo

Na to, aby sa vaši hostia príjemne najedli, nepotrebujete štyri rôzne chody. Stačí jedlo, ktoré si každý dokáže užiť. Bola som na svadbe, kde to boli palacinky! Aj na takej, kde sa podával domáci guláš. My plánujeme pizzu, bezlepkovú, vegetariánsku aj bez laktózovú. Tak, aby sme vyhoveli, čo najviac ľuďom bez toho, aby sme zbankrotovali. Ako dezert budeme podávať ovocné misy a domáce koláčiky a zákusky, s ktorými nám pomôže rodina a priatelia. Takto ušetríme na kúpe svadobnej torty…A popravde, my dvaja aj tak nie sme veľmi “tortový” typ.

• Alkohol

Viem, že alkohol a drinky sú dôležitou súčasťou mnohých svadieb, ale je to jedna oblasť, ktorú my dvaja nevnímame ako prioritu a teda je to niečo, čo sme sa rozhodli úplne vyškrtnúť. Myslíme si, že na to, aby sme sa poriadne zabavili a užili si spoločne strávený čas nepotrebujeme alkohol. Takto si ušetríme čas (nemusíme vybavovať ďalšiu položku na zozname) a samozrejme aj celkom dosť peňazí.

• Hudba

Ryan je hudobník a máme mnohých priateľov, ktorí sa venujú hudbe. Platiť preto za DJ-a nám osobne príde ako nepotrebné. Namixovať si hudbu a playlist vieme sami a máme okolo seba veľa ľudí, ktorí nám s tým budú vedieť v deň svadby pomôcť. Neberieme to príliš vážne aj napriek tomu, že máme hudbu veľmi radi.

• Svadobný outfit

Ó šaty… o svadobných šatách snívam už veľmi dlho. Za tie roky sa moja predstava veľakrát zmenila, ale vždy som túžila po krásnych a kvalitných šatách. Dnes je tých možností veľa. Šaty sa dajú kúpiť na Sashe, v luxusných svadobných salónov, viete si ich požičať, nechať si ich ušiť na mieru, objednať zo zahraničných online stránok…alebo skombinovať viaceré možnosti. O šatách som už tiež písala samostatný článok, tak si ho kľudne bežte prečítať a zistíte, ako som sa ja dostala k tým svojim. Ale jedna vec je istá: na to, aby to boli tie vaše pravé šaty, nemusia stáť tisíce. (Aj keď verte mi, keby mám tie tisíce na zvyš, tak šaty sú práve jedna z tých vecí, na ktorých by som nešetrila ani trochu!)

• Darčeky pre hostí

Je to taká milá pozornosť, ale myslím si, že nie nevyhnutná. Predsalen ako hostia dostanú večeru a milý čas strávený s vami, nie? Myslím si, že je určite dobré nejakou formou poďakovať aspoň tým, ktorí vám niečo darovali či prispeli na medové týždne…ale ak máte obmedzený budget na váš slávnostný deň, darčeky pre hostí sú jednou z vecí, na ktorej sa dá ušetriť.

A asi je tých oblastí, na ktorých sa dá ušetriť ešte omnoho viac… Naša “svadba” v marci- teda keď sme sa naozaj vzali nás nestála takmer nič! V bielych svetroch sme si vyšli na skalu v kopcoch nad mestom, povedali si svoje áno a potom sme sa so zopár kamarátmi a rodinou išli najesť do peknej reštaurácie. Deň sme ukončili s Ryanom v hipsterskom hoteli v centre mesta. A sme svoji a je nám dobre. Áno, stále túžime po takej tej viac plánovanej a zorganizovanej svadbe, lebo chceme túto udalosť osláviť s viac ľuďmi. Ale aj tá naša marcová svadba bola superská, lebo bola taká unikátna naša.

To, čo chcem týmto celým povedať je, že plánovanie svadby nemusí byť o stresovaní sa. A už dupľom nie o stresovaní sa z peňazí. Tie prídu a odídu. A niekedy treba zaplatiť skôr iné veci ako veľkú svadobnú párty (pre nás je to momentálne právnička a imigračné poplatky, aby som tu vôbec mohla s Ryanom žiť :)). Na život síce potrebujeme peniaze, ale nenechajme ich ho diktovať. Ak ich je dostatok, tak si dovoľme minúť na tie drinky a šaty a výzdobu…a ak nie, tak sa toho nebojme, lebo aj za menej peňazí sa dá mať niečo krásne. A tak teda, kdekoľvek sa nachádzate na tomto peňažnom/svadobnom spektre, hlavne myslite na to, čo idete oslavovať. Že je to o vašej láske a o začínajúcom spoločnom živote. A tešte sa z toho, lebo ak ten vzťah stojí za to…tak to celé stojí za to! Či už to bude pompézne, dokonalé, ležérne, spontánne, cirkevné, či tradičné, hlavne nech je to to vaše.

Text a Ilustrácie: Kaja Macinská

Budem k vám úplne úprimná. Ešte do včera som si nebola úplne istá či vlastne našu svadobnú oslavu, ktorú sme z apríla preložili na august, budeme môcť mať. Práve kvôli tejto neistote sa mi nad tým celým už ani nechcelo premýšľať a pomaly som sa začala zmierovať s tým, že si tie svoje svadobné šaty tento rok teda neoblečiem a ak náhodou, tak že možno raz o pár rokov si na výročie spravíme nejaké “svadobné” fotky. Že moju vysnívanú ležérnu elegantnú výzdobu a všetky nápady, ktoré som si vymyslela za tie roky môžem zahodiť do koša alebo odložiť do šuflíka a vytiahnuť raz, keď sa bude vydávať jedna z mojich sestier. Koniec koncov, aj keby to tak bolo, nie je to koniec sveta!

ALE! 

Podľa najnovších informácií sa zdá, že naša svadobná oslava sa predsa len stane skutočnosťou a tak sa môj plánovací duch a spirit vizionár znovu ozvali! A kamoši, po chvíľke večerného stresovania, že nič nemám pripravené som si spomenula, že to vlastne vôbec nie je pravda. Že všetko, čo som si vo februári a marci naplánovala mám stále odložené a že ma vlastne s prípravou tejto našej udalosti nečaká až tak veľa práce! A tak som sa znovu začala tešiť na tie malé milé detaily ako kvety a sviečky a obrusy a ostatné záležitosti, ktoré aj keď nie sú najdôležitejšie, predsa vedia priniesť veľa radosti.

Môj pôvodný plán na začiatku roka bol napísať tento článok pár mesiacov PO svadbe, aby som vám mohla ukázať všetky fotky a porozprávať vám o tom, ako to celé dopadlo. Ale svet mal iné plány, a tak sa naša svadobná oslava stále neuskutočnila a ja stále žiadne fotky nemám… preto jediné čo môžem, je vám trošku priblížiť moju predstavu opisom a mojimi približnými ilustráciami.

V predošlých článkoch som už spomínala, že naša svadobná oslava sa bude konať v hipsterskej kaviarni v našom meste. Je to priestor s odhalenými tehlovými stenami a svetielkami visiacimi zo stropu. Sú tam betónové podlahy a samozrejme, keďže je to kaviareň, dýcha to tam kávou! Toto samo o sebe už robí veľa. Atmosféra priestoru je niečo, čo nemôžete len tak vyrobiť (a už dupľom nie ak máte obmedzený budget), takže mám o to jednoduchšiu úlohu pri rozmýšľaní nad výzdobou.

Tak na to poďme pekne poporiadku.

Prvá vec, ktorú sme si vymysleli a rozmysleli sú farby. Všetko sa bude niesť v tmavej (až takmer smaragdovej) zelenej a bielej s troškou zlatého akcentu a prírodných drevených odtieňov. Pôjde o elegantný minimalizmus s prvkami geometrie a nádychom ležérnosti. Samozrejme nesmie teda chýbať aj trochu hipsterský štýl. To sme jednoducho my. K tomu budem mať aj zladené svoje minimalistické šaty a v rukách strapatú ťahavú zelenú kyticu so zopár bielymi kvetmi, Ryan bude ladiť so zeleným motýlikom a svetlo-sivým oblekom.

Druhá vec, ktorá je dôležitá v priestore svadobnej hostiny (náš priestor bude aj priestor hostiny aj „sobáša“) sú stoly. Tie budeme mať okrúhle (aspoň myslím) s bielymi obrusmi. Na nich budú prestreté bambusové štvorcové taniere s tmavozelenými obrúskami a bambusovým príborom previazanými stužkou s nejakým kvietkom. Cez stôl sa bude ťahať akási zeleň – nie som si presne istá aká, ale pravdupovediac mi na tom až tak nezáleží. Pravdepodobne objednáme niečo pekné za čo najvýhodnejšiu cenu! Medzi zeleň umiestnime zopár sviečok v iných veľkostiach, ktoré budú uložené v guľatých sklenených nádobách. Úplne jednoduché a podľa môjho aj veľmi efektné. 

Ďalšou z dôležitých vecí je “oltár”. Aj napriek tomu, že sme s Ryanom už svoji, chcem mať ten klasický moment, kedy ako nevesta prejdem uličkou až k môjmu milému, kde si obaja povieme svoje vlastné napísané sľuby a takto si ešte raz verejne vyznáme lásku aj pred širším “publikom”. Moja predstava je takáto:

Zo stropu bude visieť biely padavý záves a pred ním bude geometrická konštrukcia- odhalené drevo v tvare trojuholníka (myslím, že je to jednak pekné vizuálne, ale aj symbolicky- sme dvaja jednotlivci, ktorí spájajú svoje cesty do jednej). Pred našim trojuholníkom budú postavené nejaké väčšie bytové rastliny v pekných košíkoch. Toto je podľa mňa úplne geniálne, lebo to slúži ako dobrá zámienka nakúpiť si viac rastlín do našej domácej vysnívanej džungle. No a nakoniec, aby sme vyvážili rastliny na pravej strane, na ľavú vrchnú stranu trojuholníka obmotáme našu ťahavú zeleň.

Okrem toho treba samozrejme vyzdobiť aj stoly, na ktorých sa bude podávať jedlo. Toto bude na ten istý štýl avšak namiesto bielych obrusov sme sa rozhodli pre recyklovaný hnedý baliaci papier, ktorý oblepíme okolo stolov. Na ne porozkladáme misy a taniere s jedlom, všetko označíme kartičkami, na ktorých bude zlatou napísané naše menu. No a pomedzi, ako inak, sa bude prepletať zeleň. To ste nečakali, čo? (Žartujem!)

A napokon už mám naplánovaný len priestor, ktorým sa do celej kaviarne vchádza. Po pravej strane budú visieť biele stužky a zopár kvietkov/rastlín, ktoré budú slúžiť ako foto stena. Po ľavej strane bude vystavený nápis s milým uvítaním a vedľa neho program svadobnej oslavy. 

A to je všetko! Ak by sa nám zdalo ešte niečo príliš prázdne či fádne, šupneme tam ešte zopár sviečok a rastliniek. Je to celé veľmi jednoduché, efektné a praktické. A ak ste čítali moje ostatné články, tak viete, že sa vždy snažím nebrať to príliš vážne. A aj napriek tomu, že mám veľmi rada vizuálne pekné veci, nevidím zmysel v tom sa z toho príliš stresovať. 

Tak toto je moja výzdoba od A po Z. A ak som na niečo zabudla, buď si spomeniem v čas alebo až príliš neskoro… a ak to príliš neskoro bude, nuž tak nech! Teraz sa chcem tešiť z toho, že aj napriek tomu, že je to celé inak ako sme pôvodne plánovali, predsa len to bude môcť byť. Teším sa, že sa s našimi kamošmi budeme môcť zabaviť a užiť si dúfam prijemné poobedie plné radosti a bez zbytočného stresu. Aj tak sa hovorí, že človek si najviac pamätá, ako sa cítil a nie detaily toho ako a aké boli naaranžované kvety a koľko sviečok bolo na každom stole. A ja dúfam, že táto naša oslava bude presne taká. Dúfam, že vytvoríme krásnu atmosféru radosti, zábavy a lásky.

Text a Ilustrície: Kaja Macinská 

Neviem ako to máte vy, ale mne sa zdá, že neodlúčiteľnou súčasťou prípravy svadby je taktiež príprava nastávajúcich novomanželov. Zdá sa mi, že častokrát je pozornosť venovaná len výzdobe, pohosteniu, šatám a všetkým týmto krásnym súčastiam svadby, ale zabúda sa na (podľa mňa) ešte dôležitejšiu prípravu samotných oslávencov.

Poznáte tie Hollywoodske filmy, v ktorých sa každý príbeh skončí tým, že dvaja zaľúbení si nakoniec povedia svoje áno na rozprávkovej svadbe? Áno, je to krásne a romantické, ale všetci tiež veľmi dobre vieme, že svadbou sa dráma len začína. Videli sme to vo vzťahu našich rodičov či iných manželských vzťahoch okolo nás. Pravdou je, že ak s niekým plánujete uzavrieť manželský vzťah, svadba nebude nijakou mágiou, ktorou si zachránite vzťah alebo udržíte dokonalo romantický a harmonický vzťah.

Samozrejme, v živote sa deje veľmi veľa nepredvídateľných vecí a ja sa tu nechcem hrať na nejakú odborníčku na život a vzťahy, ale mám pocit, že sú isté veci, ktoré pod kontrolou máme, a ktorými môžeme našu spoločnú cestu s partnerom uľahčiť. Pre nás s Ryanom je to bez pochýb aj fakt, že ešte predtým než sme sa vzali, položili sme si navzájom množstvo otázok. Otázok, ktorými sme sa nie len lepšie spoznali, ale aj takých, ktorými sme odhalili časti našich životov, ktoré sú na prvý pohľad viac skryté. Sú to otázky, ktoré nám pomohli zmapovať oblasti, v ktorých vynikáme a naopak aj také, v ktorých sa určite potrebujeme zlepšiť. Dokonca sme si tieto otázky nekládli len sami dvaja, ale rozhodli sme sa stretávať s našimi dobrými priateľmi, ktorí sú svoji už vyše dvadsať rokov a teda majú aj viac skúseností.

Áno, stále sme mladomanželia a stále sme v našej „honeymoon“ fáze manželstva, takže sa na to stále pozeráme cez tak trochu ružové okuliare a zároveň sme zatiaľ nemali tak veľmi veľa príležitostí byť v našom vzťahu testovaní… ale aj napriek tomu sa nám zdá, že všetka tá príprava nášho vzťahu pred tým než sme si povedali naše áno, mala zatiaľ len veľmi pozitívny dopad.

Chcem veriť, že sú veci, ktoré každý pár spolu rieši predtým ako sa rozhodnú začať spoločný život. Viete také tie klasiky a veci, ktoré by ste o sebe jednoducho mali vedieť. Odkiaľ pochádzate, koľko máte rokov, akú máte rodinu, aké máte zázemie, náboženstvo, politické smerovanie, aké máte v živote ciele a sny, čo máte radi, čo radi robíte…viete také normálne veci, ktoré sa dozviete už počas randenia.

Ďalej však tiež dúfam, že to nie je všetko, čo o sebe ľudia vedia a že sa to posúva na ďalší level (aj toto sú veci, ktoré sa zväčša riešia ešte počas randenia), v ktorom skúmate hlbšie motívy a názory, ktoré krásne ukazujú celkové životné nastavenie. Názory na feminizmus, vegánstvo, kapitalizmus či komunizmus a podobné záležitosti, na ktorých ak sa nezhodnete, mám pocit, že sa vám bude spolu kráčať o čosi ťažšie.

Vlastne je toho mnoho, čo nám obom s Ryanom prišlo dôležité vedieť o sebe navzájom predtým, než sme sa stali manželmi, ale o tom by sa samozrejme dali napísať celé dlhé knihy, všakže?

Preto som sa rozhodla napísať len zopár vecí, ktoré mi prídu úplne kľúčové na to, aby sme mohli v našom manželstve zdravo fungovať:

1. Vedieť ako sa hádať

Hádky prídu tak, ako príde dážď. Môžete mať obdobie „sucha“ ale eventuálne sa mu nevyhnete. Preto je nevyhnutné naučiť sa to už predtým, ako spolu začnete žiť. Mám na mysli naučiť sa koľko priestoru váš partner pri hádke potrebuje, ako dlho po nej potrebuje byť sám na vyvetranie si hlavy, ktoré slová alebo slovné spojenia ho maximálne rozčúlia a ktoré slová potrebuje počuť, aby si bol stále istý tým, že ho milujete. Je dobré tieto veci pozorovať a taktiež sa na ne otvorene opýtať.

2. Poznať svoje „jazyky lásky“ a „jazyky ospravedlnenia“

Mnoho ľudí jazyky lásky pozná a ovláda, ak nie, rýchle surfovanie internetom vám určite prezradí všetko, čo by ste o nich potrebovali vedieť. Je to presne to, ako to znie. Ide o váš „jazyk lásky“ resp. spôsob akým potrebujete počuť, že ste milovaní (je ich 5: slová uistenia, dary, skutky služby, dotyky, pozornosť). A „jazyky ospravedlnenia“ nie sú až také známe, ale pre nás s Ryanom bolo prelomovým bodom, keď sme sa o nich dozvedeli. Tak ako potrebuje každý počuť, že je ľúbení inak, to isté platí aj o tom, ako potrebujeme, aby sa nám niekto ospravedlnil. Veľmi by som všetkým párom odporúčala sa tieto veci o sebe naučiť, aby sa tak mohli potom vyhnúť zbytočným nedorozumeniam.

3. Vedieť sám v sebe rozoznať vzorce, ktoré sme sa naučili doma

Mám na mysli veci, ktoré sme odpozorovali od našich rodičov, tie dobré aj tie zlé. Niektoré veci sú pozitívne a chceme ich zakomponovať aj v živote s našim parterom, no sú aj také, ktorým sa chceme za každú cenu vyhnúť. Ide o správanie, individuálne role v danom vzťahu, malé poznámky, ale aj veľké gestá. Za tých pár mesiacov, čo spolu s Ryanom bývame sa mi stalo už niekoľkokrát, že som z ničoho nič na neho vybuchla. Až neskôr som si uvedomila, že to bolo preto, že to, ako na mňa reagoval/ to, čo mi povedal vo mne trošku evokovalo správanie jedného z mojich rodičov, ktoré som vždy nenávidela. Síce to nebola veľká a dôležitá vec, pripomenulo mi to niečo nechcené a mala som hneď tendenciu sa brániť. Akonáhle som si uvedomila o čo ide, bolo mi jasné, že som vybuchla len a len kvôli svojim vlastným skúsenostiam a očakávaniam. Netreba sa toho báť, takéto reakcie prídu, ale je dobré svojho partnera na to pripraviť a zdieľať s ním to, čo sú tie veci, ktoré by to mohli spôsobovať.

4. Naučiť sa otvorene komunikovať svoje očakávania

Netuším prečo, ale z nejakého dôvodu je pre nás často ťažké komunikovať naše očakávania priamo a otvorene. Akoby sme sa hanbili ich vysloviť nahlas alebo sa báli, že nebudeme porozumení alebo možno, že budeme odmietnutí. ALE v akomkoľvek vzťahu a preto ešte duplom v manželskom vzťahu je extrémne dôležité neočakávať potichu, ale nahlas. Očakávať bez toho, aby sme to povedali otvorene môže veľmi rýchlo a ľahko viesť k manipulácii, ktorá je tá posledná vec, ktorú vo vzťahu chcete. Niektoré očakávania zostanú stále také isté – napríklad pre mňa ako pre introverta to, že budem vždy raz za čas potrebovať čas sama pre seba, Ryan ako extrovert toto musí tolerovať a ja sa musím učiť, ako mu dať najavo, keď tento čas príde). Niektoré sa na druhej strane budú meniť a vtedy je úplne v poriadku otvorene priznať, že ste na niečo zmenili názor a potrebujete niečo iné.

5. Naučiť sa navzájom rešpektovať a počúvať sa

Je to normálna vec, základ medziľudských vzťahov, ale predsa je to pre nás niekedy ťažšie, ako by sme chceli. Nie znamená nie, áno znamená áno. Nemusíme partnera tlačiť do niečoho, čo nechce len preto, že chceme my (a tu nehovorím len o sexuálnych záležitostiach). Mne sa zdá, že o tomto to celé tak trochu je. O naučení sa, že to nie je len o nás samých a že manželský život znamená, že si už nežijete len sám pre seba a so sebou, ale že tento druhý človek sa stane vašou druhou polovičkou, vašim najdôležitejším človekom a parťákom na život. Myslím si, že je veľmi dôležité sa na tento fakt dobre nastaviť a nepustiť sa do spoločného života s tým, že si tak vy sami naplníte nejaký sen alebo si vykompenzujete isté prázdno vo svojom vnútri. Je to makačka, ale stojí to za to!

Samozrejme existuje mnoho odborníkov, ktorí vám povedia aj väčšie múdrosti. Toto je len moje prežívanie – také, na ktorom sa s mojím milým zhodneme a také, za ktorým si úprimne stojíme. Máme pred sebou hádam ešte veľa dobrých rokov plných učenia sa a neustáleho pripomínania si tých dôležitých vecí vo vzťahu. Je nám jasné, že nie vždy to bude malina, ale  pokúsime sa urobiť všetko preto, aby nám toto nastavenie, s ktorým sme do manželstva vstúpili, vydržalo čo najdlhšie. Tak a to je ďalší zápis do denníka nevesty, sú to veci, ktoré boli veľkou súčasťou plánovania našej svadby a stále sú veľkou súčasťou nášho manželstva.

Text a Ilustrácie: Kaja Macinská 

Mnohí ľudia chcú mať na svadbe to najlepšie jedlo, tie najzvláštnejšie maškrty, tú najkrajšiu poschodovú tortu celú ozdobenú tak, že je vám to až ľúto pokrájať. Ale buďme k sebe úprimní…skvelé a exotické jedlo je aj celkom drahé. Och a nehovoriac o drinkoch, šampanskom a víne…

Práve preto, keď sme sa dohodli, že na našej svadbe nechceme minúť celé naše úspory, bolo nám jasné, že práve v tejto oblasti budeme musieť byť kreatívni. To znamená, že nebudeme mať žiadnu troj-chodovú večeru so super duper dezertom a otvorený neobmedzený bar. Aj keď by som svojim hosťom dopriala, moja peňaženka by vôbec nesúhlasila.

Keďže sme mali jasnú predstavu atmosféry našej svadobnej „hostiny“ (ale asi by som ju radšej nazvala svadobná „oslava“, lebo ako hovorím- žiadne hody to nebudú), nebolo to pre nás také ťažké upustiť od ideálnych predstáv o jedle, ktorým hostí nakŕmime.

Ak ste čítali moje predošlé články, tak viete, že sme sa rozhodli mať svadbu v jednej väčšej hipsterskej kaviarni s tehlovými stenami a svetielkami visiacimi zo stropu. Tento priestor nám dovolil si vyriešiť jedlo po svojom- vlastne oni sami takéto služby ani neposkytujú. Toto bol jeden z dôležitých faktorov pri výberu miesta našej svadbe, keďže bola pre nás voľná ruka v príprave občerstvenia veľkou prioritou. Napokon sme sa rozhodli takto:

1. KÁVA

Pred samotnou oslavou pozveme hostí na kávu. Toto nás tak veľmi teší, keďže sme obaja s Ryanom milovníkmi kávy. A predsa, príjemná hudba v pozadí, šálka kvalitnej kávy v ruke a úprimné rozhovory s priateľmi…to sa podľa mňa dá len ťažko prekonať.

2. PIZZA A ŠALÁT

Kto nemá rád pizzu, všakže? Na samotnú večeru sme sa rozhodli podávať práve toto neomylné jedlo. Samozrejme myslíme na všetkých, a preto bude pizza vegánska, vegetariánska, aj bezlepková. A pre tých, ktorí nebodaj pizzu nemajú radi, prídu si na svoje aj milovníci šalátu! Dokonca to máme aj krásne vizuálne naplánované. Veľký dlhší stôl obalený hnedým recyklovaným papierom na ňom rôzne pizze označené krasopisne napísanými štítkami a pomedzi ne dekorácie v podobe nejakej ťahavej zelene. Vedľa toho ďalší stôl – šalátový bar. Predstavujem si veľké misy asi troch rôznych typov šalátov. Mňamka.

3. OVOCIE

Ak ma poznáte, tak viete, že milujem ovocie. Ale že veľmi. Odjakživa. Je to pre mňa asi tá najlepšia sladkosť a keďže chcem, aby moja svadobná oslava bola tak autentická, ako sa dá, ovocie na nej nemôže chýbať. Toto je niečo, čo si dokonca môžem s ľahkosťou (a pár pomocnými rukami) pripraviť aj sama deň pred svadbou!

4. DEZERTY

Júúúj, v dnešnej dobe existuje toľko skvelých cukrárov a cukrárok, ktorí robia asi tie najkrajšie torty EVER! Všakovaké vegánske, raw či klasické s mliekom, múkou aj cukrom. Je to čisté umenie…nuž ale v našom budgete naň nevyšlo veľmi veľa peňazí. A hlavne to pre nás nebola priorita. Rozhodli sme sa preto poprosiť blízkych, aby napiekli cookiesky a možno nejaké menšie okrúhle koláče/tortičky. A keďže ja sama bezlaktózová, určite budú aj také bez mliečne. No a čo sa toho tradičného krájania torty týka…nuž neviem. Možno si to deň pred svadbou ešte rozmyslím a zbehnem niekam kúpiť už pripravenú menšiu tortu, aby bola. Ale inak si nad tým hlavu veľmi nelámem.

5. ALKOHOL

Ja síce nie som veľký „popíjač“, no rada si niekedy štrngnem pohárom šampanského alebo si vyložím nohy pri pohári bieleho či ružového vína. Pivo som sa piť zatiaľ nenaučila, zato môj drahý Ryan je jeho veľkým milovníkom. Keby bolo po mojom, na alkohol by som sa úplne vykašľala. Mne by stačila mňamkovská čerstvá limetková alebo citrónová limonáda, čistá voda a už spomínaná káva. Ale svadba nie je len o mne samej, je o nás oboch, a preto si pýta kompromis. Nebudeme mať však žiadny otvorený bar, len zopár fliaš vína a niekoľko typov piva v takých tých pekných sklenených fľaškách. Výber som nechala na Ryana, má moju plnú dôveru. Takto si dúfam príde na svoje každý.

A to je vlastne všetko, čo máme prichystané. Jedlo a pitie sú samozrejme veľmi dôležitou súčasťou akejkoľvek oslavy, ale ešte dôležitejšie je nezabudnúť, že to nie je len o tom. Nie je to o tom, koľko chodov hosťom ponúknete alebo aké exotické kokteily pre nich necháte namiešať. Svadobná oslava je predsa oslava začiatku vášho spoločného života. Pre nás osobne je oveľa dôležitejšie sústrediť sa na celkovú atmosféru, ktorú chceme vytvoriť a fakt, že chceme, aby sa naši hostia dobre zabavili. Takto nad tým rozmýšľame my, ale myslím si, že na to, ako nakŕmiť hostí na svadbe nie je žiadna správna odpoveď. A ak vám to vaša peňaženka dovolí, tak smelo do vymýšľania tých najluxusnejších pokrmov a drinkov! Hlavne nech vám je dobre a hlavne nech je tá svadba taká vaša, taká autentická!

Text a ilustrácie: Kaja Macinská