Kategória: Denník nevesty

Zostaviť zoznam hostí je naozaj ťažká úloha. Môže totiž ovplyvniť množstvo vecí a detailov. Svadba je pre mňa jedna z najvýznamnejších udalostí v mojom živote, a preto je samozrejmé, že ju chcem osláviť so všetkými svojimi blízkymi. Myslím, že Filip to berie podobne. V tento deň by sme chceli mať pri sebe celú našu rodinu, svojich blízkych či známych.

Z rôznych dôvodov sa však na zoznam nedostane každý, koho by ste tam chceli a občas sa tam dostanú ľudia, ktorých až tak veľmi na svadbe nechcete. My sme sa s mojim budúcim mužom rozhodli, že sa posnažíme urobiť zoznam, ktorý bude obsahovať len tých, ktorých na svadbe určite chceme. Jedného večera sme si sadli na posteľ a začali na papier písať mená. Najprv sme urobili zoznam so 120 hosťami. Potom sme si však povedali hop, nemôžeme predsa pozvať každého, koho máme uloženého v mobile. Tak sme to skresali a vybrali len tých, ktorých by sme v tento deň naozaj chceli mať pri sebe. Myslím, že sa nám to v podstate podarilo, za čo som rada.

Náš zoznam obsahoval šesť skupín ľudí:

1. Rodina – Naše maminky a tatinkovia nám do zoznamu pozvaných vôbec nekecali. Veľa ľudí nám hovorilo, ako to v rodinách býva, že rodičia vedia zaúradovať, aby ste pozvali aj sesternice z druhého kolena. Naši rodičia to nechali na nás. Najviac sa tešíme, že prídu naši starí rodičia. Moja babka totiž už koláče vypeká týždeň pred svadbou a kroje máme nachystané už od februára.
2. Kamaráti – Na každej svadbe by mali byť. Bez nich by to snáď ani nemalo zmysel! Kamarátom rozdelíte úlohy, ako družbovia, družičky či svedkovia. My sme si to podelili a tešíme sa, že nám pomôžu a prežijú tak intenzívnejšie tento deň s nami. Môžem povedať, že presne v týchto chvíľach zistíte, kto je váš pravý kamarát. Kto by pre vás urobil všetko a kto zasa nie. Bez kamarátov by ste si ani tento deň neužili, keďže vás odbremenia od niektorých povinností.
3. Partneri – Počet hostí výrazne ovplyvní aj to, či budete pozývať svojich kamarátov a známych aj s partnermi alebo bez nich. My s Filipom sme zvolili taktiku, že koho poznáme ako pár, tých pozveme spolu a koho nie, tak jednotlivo. Môžete si určiť ale aj iný postup, napríklad, že páry, manželov či partnerov, ktorí spolu dlhšie žijú pozvete spolu. Záleží, samozrejme, aj od vášho finančného limitu.
4. Deti – My na svadbe mať detičky budeme z čoho sa tešíme, pretože čo je krajšie a zlatšie, ako malá družička v princeznovských šatkách alebo malý družba v košeli a motýliku? Hmm, možno šteniatko. Ale myslím, že to je 50 na 50.
5. Kolegovia/Spolužiaci – Ak sú vaši kolegovia zároveň vaši dobrí priatelia, potom, samozrejme, nie je nad čím váhať. Nemusíme pozývať, samozrejme, všetkých, veď niekto z nich aj musí pracovať. My sme si pozvali tých, ku ktorým máme blízko a rozumieme si s nimi.
6. Predchádzajúce pozvania – Pri vytváraní zoznamu hostí sme mysleli aj na to, kto pozval na svadbu nás. Ak neplánujete len maličkú svadbu s rodinou, mali by ste zvážiť aj pozvanie ľudí, ktorým ste boli na svadbe vy. My máme takú stredne veľkú svadbu, tak sme si povedali, že pozveme aj ľudí, ktorí pozvali nás, pretože ich máme radi.

Chceme, aby bola naša svadba jedna veľká párty pre nás a všetkých, ktorí budú v tento deň s nami. Sme bláznivá dvojica, tak si to chceme užiť. Tešíme sa !!!

Text a foto: Veronika Kuzlbauerová

Budem ťa milovať a ctiť, pokiaľ nás smrť nerozdelí. Toto je posledná veta, ktorú poviete ešte slobodní. Posledná veta pred tým, ako budete oficiálne svoji. Je možné, že znie trochu depresívne, priznávam. No je silná. Pre mňa taká silná, že ma dojíma tá predstava, ak to hovorí muž žene. To je také pekné… Asi budem plakať. Ach, tie svadby sú fakt dojímavé…

Viete o tom, že ak chcete mať svadbu v kostole, musíte absolvovať takzvané 3 kurzy? Ja som vedela, že nás niečo také bude čakať, ale nevedela som, že toho bude tak veľa. Takže predtým, ako sme sa mohli zosobášiť v kostole, sme museli absolvovať:

1. Príprava snúbencov na manželstvo (čas cca 9 hodín, nie naraz, nebojte sa. My sme to mali rozdelené na dve soboty, každá cca 5 hodín. Ale príprava býva rozdelená aj na 9 večerov – 1 večer v týždni počas 9 nasledujúcich týždňov po jednej hodine. Uff, snáď som to dobre vysvetlila. Rozprávate sa v podstate o tom, ako pochopiť opačné pohlavie.
2. Prednáška zodpovedného rodičovstva. (čas cca 1 hodina, rozprávate sa
   o plodení detí.)
3. Poučenie na fare s pánom farárom. (čas cca 1 a pol hodiny, preberiete základy z Biblie, neskôr detaily o tom, ako bude prebiehať svadba v kostole).

S Filipom sme si povedali, že to absolvujeme čím skôr, pretože naraz toho bude veľa. Tým pádom sme to absolvovali asi trištvrte roka pred svadbou.

Večer pred tým, ako sme absolvovali kurz číslo jeden, to jest,  Príprava snúbencov na manželstvo, som sa pýtala našich, o čom to vlastne celé bude. Verzia maminky – „Vieš čo, ja ti už ani neviem, to bolo dávno, čo sme my s tatinom toto absolvovali. Ale bolo to fajn.“ Ocinova verzia „ hmmm… , koštovali sme omšové víno. Náš farár bol fantastický, neverila by si, ale to víno je fakt dobré.“  Tak škoda no, my sme víno nekoštovali. Zato tento kurz viedli dvaja úžasní manželia. Aj vďaka nim dvom to bolo skvelé. Pokojne by som si tie soboty zopakovala. Naozaj sme sa tam veľa nasmiali. Rozprávali sme sa napríklad o potrebách ženy a muža. Vtedy som ja, ako žena, mala aspoň nachvíľu pocit, že rozumiem mužskej logike. Verili by ste tomu, že muž má v hlave upratané mini krabice na každú jednu vec? Má v mozgu krabicu na auto, na vás, na robotu, na svokru, proste na všetko. Ale tieto krabice sa ani trošku nedotýkajú. A keď muž rozpráva, vyberie si len jednu krabicu. To znamená, že rozpráva vždy len o jednej veci, o aute, o vás, o robote či o svokre… Lenže ženy sa od mužov diametrálne odlišujú. Náš mozog je tvorený mega super diaľnicou a všetko je prepojené so všetkým. Peniaze s nákupmi, nákupy s autom a podobne. A túto super diaľnicu poháňa jedna jediná energia, emócie. Preto si my ženy pamätáme, no budeme k sebe úprimné, VŠETKO. To, aké šaty sme mali na sebe na prvom rande, či všetky výročia prvého stretnutia, prvej pusy a podobne. Pretože tieto veci máme spojené s emóciami, ktoré máme v hlave. Preto presne vieme, aj ako sme sa v danej situácii cítili. Muži toto nemajú, pretože im to je jedno. Neriešia, aké mali tričko na prvom rande ani to, kedy to rande bolo. Muži majú v mozgu totiž ešte jednu krabicu o ktorej nevieme. Táto krabica v sebe nič nemá. Krabica „NIČOHO“. A presne túto krabicu majú najradšej. Preto radi chodia na ryby, pozerajú telku či hrajú hry na PC. Pretože pri týchto aktivitách nemyslia na nič. No nie je to úžasné? Pre mňa je úplne nepredstaviteľné myslieť na nič. Asi som ani nikdy ten pocit nemala. Len tak pozerať do blba a nič neriešiť. Naozaj ma to fascinuje. Vy ste v strese, depresii a chcete sa o tom porozprávať, no chlap nie. Koľkokrát som v depke volala svojej budúcej svedkyni, Gitke. Telefonovali sme spolu aj 3 hodiny. Potom, keď sa skončil náš rozhovor, cítila som sa lepšie. Ženy, určite to poznáte, keď sa vyrozprávate jedna druhej a ste také odľahčené, že na to nie ste samy, že vás niekto vypočul. A čo urobí chlap? Ten keď je v strese, chce svoju krabicu ničoho a relaxovať. A preto vybuchne, lebo za ním prídeme a povieme mu: „Na čo myslíš?“ a on: „NA NIČ.“ My sa v tej chvíli nahneváme, lebo určite na niečo myslí a nechce nám to povedať. Potom doma vznikne cirkus kvôli nedorozumeniu. Muži sú pritom naozaj jednoduchí.

Pochopila som aj to, ako si navzájom ubližujeme. Muži ženám najviac ubližujú tým, že ich podvedú. Pritom do toho nemusia dávať city, ale stačí už len to, že to urobia. Ženy mužom ubližujú slovami. Sťažujeme sa svojim kamarátkam pri káve, ako ten náš nevyniesol kôš, nevie zdvihnúť ponožky zo zeme či neopravil vodovod. Viete si predstaviť muža, ktorý by pred kamarátom ohováral svoju ženu? Muž to robiť nebude, aj keď vie, že máte tisíc zlých vlastností, vždy vás bude prezentovať len v tom dobre svetle. Pretože, ak by priznal, že nie ste dokonalá pred kamarátmi, bolo by to len jeho zlyhanie, že niekoho takého doma má. Ten správny chlap vás bude prezentovať ako svoju princeznú.

Ešte jedna vec, o čom by som sa s vami chcela podeliť, sú základné potreby ženy a muža. Každý z nás ma iné potreby. Preto je fajn, ak poznáme potreby toho druhého. Tým pádom si dávate lásku stále, lebo viete, čo ten druhý chce. Ak čítate knihy, skúste si prečítať jednu od Garyho Chapmana – 5 jazykov lásky.

Žena potrebuje:

– ochranu, nežnosť, starostlivosť muža a pocit istoty,

– aby bol muž dobrým otcom, odovzdaným svojej rodine,

– priestor na diskusiu,

– otvorenosť a poctivosť muža,

– zodpovednosť muža za finančné zabezpečenie rodiny.

Muž potrebuje:

– sexuálne naplnenie,
– nájsť v žene kamaráta, spoločníka a partnera,
– mať príjemnú a krásnu ženu,
– aby žena vytvorila príjemný domov,
– obdiv, uznanie a úctu od ženy.

Prednáška o zodpovednom rodičovstve vo mne zanechala zmiešané pocity. Boli chvíle, keď sme sa s Filipom na seba pozreli a cítili sa trápne, chvíle, keď sme sa smiali a potom, keď sme sa na seba pozerali, čo sme sa to vlastne dozvedeli. A posledné vec, ktorú absolvujete,  je poučenie s pánom farárom. Povie vám, ako čo bude prebiehať, kedy idete do kostola. Ženích by mal mať po svojej ľavici svoju budúcu ženu a maminku, ktorá ho vedie k oltáru. Nevesta zasa opačne, po svojej pravici musí mať ženícha aj tatina.

PS: Chcela by som veľmi pekne poďakovať svojej kamarátke Gitke, ktorá ilustrovala tieto fotografie. Aspoň raz za život som si vyskúšala, ako sa cíti princezná na hrášku. Ďakujem ti, že si.

Text: Veronika Kuzlbauerová / Ilustrácia fotografií: Margita Havlíková

Ja, ako večná milovníčka svadieb, som už dlhšie pozerala na internete nejaké to pekné miesto na svadbu. S mojim budúcim mužom sme sa o tom často rozprávali ešte skôr, ako ma požiadal o ruku. Preto mám pre vás zopár rád, ako nájsť to ideálne miesto.

Vedeli sme, že ak sa vezmeme, tak v kostole. Filip si dokonca počas nášho randenia/chodenia urobil aj birmovku. Bolo to také jeho spontánne rozhodnutie, za ktoré mu veľmi ďakujem.

Obaja milujeme staré kostoly. Také, čo dýchajú tou sviatočnou atmosférou. Na druhej strane, absolútne chápem ľudí, ktorí sa rozhodnú pre svadbu na mestskom úrade alebo majú radi niečo menej oficiálne, a tak vystroja svadbu napríklad v prírode. Ale čo nemám rada, sú ľudia, ktorí do všetkého frflú. „Vy máte obrad v kostole? No veď prežijem to tam snáď…,“ „ Aha, sobáš s omšou, to koľko tam budeme? Hodinu?.“ Pamätajte si však: Vaša svadba, vaše pravidlá. Nenechajte sa odradiť okolím. Je to vaša svadba, keď ju budete chcieť hocikde, nájdu sa ufrflaní ľudia, čo vám do toho budú kecať. V prírode je zase veľa hmyzu, doštípu ich komáre. Na Hawai nepôjdu, lebo sú drahé letenky. V Las Vegas mal už svadbu každý, to je trápne a zámok je predsa veľmi gýčový. Nikdy nevyhoviete úplne všetkým, ale nenechajte si tým pokaziť deň. Veď je to jeden jediný deň v živote, ktorý bude podľa vašich predstáv. Tak načo sa trápiť tým, čo si druhí pomyslia? Ak sa im nebude páčiť, pôjdu von z kostola skôr, v prírode si dajú repelent, letenku na Hawai si nekúpia a gýče na zámku prehliadnu.

 

Čo sa týka lokality hostiny, často som pozerala priestory, ktoré boli pekné, ale nepraktické. Boli od nás ďaleko. Filip mi vždy hovoril, aké by to bolo komplikované s dopravou. Okej, uznávam, mal pravdu (prvý a poslednýkrát v živote, samozrejme). No nakoniec sme to naše (no, skôr moje) vysnívané miesto našli v Modre. Je to na polceste zo Senice do Bratislavy, a tak s dopravou nebude žiadny problém. Aby ste si vy našli to najvhodnejšie miesto na hostinu, tu je pár mojich rád, ako na to.

Svadobná hostina tvorí prevažnú časť svadobného dňa, preto výber miesta netreba podceniť. Je to jedna z prvých vecí, ktoré je treba zarezervovať hneď po tom, ako si vyberiete dátum svadby. Ako prvé bolo pre nás dôležité určiť si, po čom vlastne túžime. Veľká alebo malá svadba, exteriér či interiér. V našom prípade to je taká stredne veľká svadba, cca 80 ľudí. Moje srdce túžilo po kombinácii exteriéru a interiéru, a keďže máme svadbu v septembri, počasie je na svadbu pod holým nebom nevyspytateľné. Výber lokality by ste teda určite mali podriadiť aj ročnému obdobiu, v ktorom sa bude vaša svadba konať.

Ak už máte predstavu, treba sa pozrieť na to, koľko ľudí chcete približne na svadbu pozvať. Priestor vyberte tak, aby sa tam pozvaní hostia nielen pomestili, ale aby sa tam zároveň cítili príjemne. Je fajn, ak si nájdete priestor, kde sa zmestí vyššia kapacita hostí, než ste pozvali. To znamená, že ak má priestor kapacitu 100 ľudí a pozývate 60, bingo, zmestíte sa a máte aj priestor na tancovanie.

Pre mňa bolo veľmi podstatné aj to, že sa svadba  bude konať v jednom priestore bez oddelených stien. Mne sa nepáči oddelenie tanečného parketu od stolovania. Keď budete mať na svadbe babky, dedkov, ktorí si zatancujú na pár ľudovečiek a potom radi sedia, rozprávajú sa, bude pre nich skvelé, ak môžu pozorovať mladých ľudí, ako sa bavia. Zabezpečuje to tak komunikáciu a zábavu medzi svadobnými hosťami navzájom. Taktiež nezabúdajte na deti, mladých ľudí či štvornohých miláčikov. Pre deti zriaďte nejaký detský kútik, mladým dostatočný svadobný parket a psíkom misky s čerstvou vodou.

Jedna z ďalších dôležitých vecí je zohľadniť aj vzdialenosť, či už od miesta konania svadobného obradu alebo od bydliska svadobných hostí. V prípade, ak je vaše vysnívané miesto svadobnej hostiny vzdialenejšie, je fajn, ak zabezpečíte dopravu. Ak nie, nič sa nestane. Ten, komu za to stojíte a váži si pozvanie, príde za vami aj na koniec sveta.

Ak svoje vysnívané miesto nájdete, bežte si ho pozrieť osobne, aby ste neboli sklamaní z fotiek na internete. Prvý dojem je veľmi dôležitý. Neváhajte a dajte na váš vnútorný pocit. Keď sa budete na tom mieste dobre cítiť vy, tak sa budú dobre cítiť aj vaši blízki.

 

Text: Veronika Kuzlbauerová / Foto: Veronika Kuzlbauerová

Neviem ako pre ostatných mužov, ale pre toho môjho to bol len jeden veľký stres. Keď som Filipovi oznámila, že také romantické fotky by sa mi páčili, nebol tým veľmi nadšený. Ale, čo by chlap neurobil pre pokoj v rodine? Tak sme sa jedného dňa s našim štvornohým chlpáčom Rickym vybrali na prechádzku a vznikli naše predsvadobné fotografie.

„Filip, čo by si povedal na to, keby sme si na pamiatku nechali nafotiť „rande“ fotky od profesionálneho fotografa? Vieš, a poprípade by sme tie fotky použili na našom svadobnom oznámení… hmm?” Po mojej otázke nasledovala nemilá, mierne podráždená odpoveď: „Noo asi nie. Mne sa také oznámenie ani nepáčia, to je také ako maturitné oznámenie. Ja sa ani fotiť nechcem, keď nemusím, je mi to nepríjemné.“ V duchu som si pomyslela, že hlavne, keď si hrkne trochu domácej na festivaloch či plesoch, fotí sa môj budúci muž s každým, no teraz je mu to zrazu nepríjemné. Svoje myšlienky som však predýchala, nestrácala som nádej a dala tomu čas. Ženy, musíme byť predsa trpezlivé.

Nakoniec som ho presvedčila, no spravili sme kompromis. Fotky nepoužijeme na oznámení a budú také nenásilné, prirodzené. Dokonca sme sa dohodli, že vezmem nášho psíka a spravíme si pár fotiek aj s ním. Mali sme vybavené miesto, dátum, čas a fotografa. No náhoda je blbec. Tri dni pred fotením si Filip oškrel nos. Na totálku. Dodnes mi tvrdí, že to bola náhoda a fakt to neurobil naschvál. Veľmi mu neverím. Ale asi to tak malo byť, asi som ho k tomu až priveľmi nútila, asi to takto bolo dobre. Nie asi. Určite to bolo dobre, pretože potom (ako sa mu zahojil nos) neprotestoval a fotenie schválil. Zrejme mal výčitky. Inak si to neviem vysvetliť. Ale čo tam po tom, možno to bolo tým, že ma ľúbi a chcel mi urobiť radosť.

Tak sme si vybrali fotografa a išli na to. Je skvelé, ak si nájdete fotografa, s ktorým sa budete cítiť dobre, prirodzene. Ak vás fotí len tak pri tom, čo robíte a nemusíte robiť žiadne silené pózy. Martin taký bol. Všetko nechal na nás a my sme sa len nechávali uniesť čarom okamihu. Dokonca si to užil aj Filip. Síce to neprizná, ale mala som z neho ten pocit. Ricky (náš psík) si išiel svoje, bez stresu ochotne pózoval, kde mal. Ak ho to už nebavilo, našiel si paličku a mal iné starosti.

Fotografie dopadli nad moje očakávania. Rada si ich pozerám. Je to krásna pamiatka. Ak by som to mala niekomu odporučiť, tak všetkými desiatimi. Viem, že muži sa tomu zvyknú brániť (mám jedného takého doma), ale ak to absolvujú, určite nebudú ľutovať, možno len trochu frflať. Je to aj taký tréning na tie svadobné portréty…

Text: Veronika Kuzlbauerova / Foto: Martin Šveda

Keď idete plánovať takú veľkú udalosť, akou je svadba, musíte si ujasniť, s čím začnete. Keď sme si s Filipom určili dátum svadby, začali sme sa spolu rozprávať o tom, akú máme predstavu. Moja predstava svadby bola inšpirovaná Pinterestom. Už ste videli, aké sú tam nádherné fotky? Tá výzdoba? Tie oznámenia? Detaily mašličiek na stoličkách pre hostí? Ja som tými fotkami fakt posadnutá. Ale presne tieto detaily, maličkosti, stoja neskutočné peniaze a sú to veľké svadobné výdavky. Preto, ak chcete mať všetko podľa svojich predstáv a musíte sa zmestiť do vášho finančného limitu, treba si stanoviť priority.

 

Financie. Je to nudná téma. Ale veľmi podstatná pri vašich svadobných predstavách. My s Filipom sme si určili maximálnu sumu, ktorú nemôžeme prekročiť. A viete čo? Prešvihli sme ju. Fakt. Jednoducho sa to nedalo a museli sme náš „badžet“ navýšiť. Najviac peňazí nám zo svadby zhltne miestnosť, jedlo, hneď za tým koláče a potom všetko ostatné.

Najprv som si na internete pozrela, koľko peňazí približne stojí taká klasická, „normálna“ svadba. Zistila som, že skoro všade píšu čudné sumy. Alebo je tu možnosť, že ja som čudná. Ide o to, že som sa napríklad dočítala, ako vás svadobná výzdoba pre cca 70 hostí s kvetmi vyjde 250 až 300 eur. Fakt? Tak mi dajte na nich, prosím, kontakt, pretože ja som nič také nenašla a nutne ich potrebujem.

Keďže každá svadba je iná, originálna, pre každú svadbu sa vypracováva samostatná cenová kalkulácia, ktorá závisí aj od výberu sály, počtu hostí a konkrétnych prvkov, ktoré sú vo výzdobe použité. Vždy sa zohľadňujú finančné možnosti každého páru. Priemerne to však vychádza od 8 do 16 €/osobu, podľa náročnosti výzdoby a kvetinovej výzdoby. Takže, ak dobre počítam, 70 x 8= 560 €. Čo je už dosť peňazí, ktoré poputujú len na dotvorenie atmosféry. Nie žiadnych 250 €. Plus jedlo pre každého svadobčana, cca 25 až 30 €/osobu, veru nazbiera sa to.

Obaja pochádzame zo západného Slovenska. Tu sú ceny veľmi vysoké a úprimne vám poviem, ak chcete svadbu podľa vašich predstáv, za menej ako 8 000 až 10 000 € to asi nepôjde. Len za prenájom sály v okolí Bratislavy ľudia pýtajú od 700 do 1 200 €. No ak ste šikovní, poprípade máte niekde kamarátov na správnych miestach, netreba smútiť a určite to zvládnete.

Dôležité je určiť si priority. Pre jednu nevestu sú najdôležitejšie šaty, pre inú zase prostredie či výzdoba. Niektorý ženích si potrpí na drahé luxusné svadobné auto, iný ženích to nerieši. Preto je super, ak si spravíte svoj vlastný svadobný rozpočet a pridelíte k jednotlivým položkám dôležitosť. Napíšte si presnú maximálnu hodnotu či cenové rozpätie za konkrétnu položku. Potom, vždy keď si niečo zabezpečíte, zapíšte si reálnu sumu, aby ste mali prehľad, koľko ste už minuli a koľko vám ešte zostáva. Mať takýto prehľad je super, mne osobne to veľmi pomáha. Plus vždy, keď niečo rezervujete, platia sa väčšinou zálohy. Tie si tiež zapisujem pekne do zošita, aby som vedela, koľko nám ešte zostáva zaplatiť.

Teraz máme s Filipom približne 3 mesiace do svadby. Je to už celkom stresujúce obdobie, počas ktorého sa vám už ozývajú všetci tí, ktorých ste rezervovali, aby sa s vami dohodli, ako presne bude váš deň „D“ vyzerať. A my dvaja? My dvaja sme sa išli zrelaxovať do Tatier. Je fajn, ak si pred svadbou ešte vyrazíte a posledné detaily doťuknete na neutrálnom území. Takže, odporúčam  šetriť si peniažky aj na posledný predmanželský výlet, pobyt či dovolenku. Stojí to za to.

Po zásnubách to prišlo. Z každej strany sa na nás s Filipom valili otázky typu:

„Kedy bude svadba?, Už viete, aký bude dátum svadby?, Zasnúbili ste sa, pretože si tehotná?.“

Je to taký zvláštny pocit, pocit zodpovednosti. Idete si vlastne plánovať jeden jediný deň v živote a organizovať ho pre množstvo ľudí. Malo by to byť perfektné… Nie. Malo by to byť dokonalé. Ale skôr, ako sa pustíte do organizácie, musíte vyriešiť tú najdôležitejšiu vec. Dátum svadby.

My s Filipom sme sa zhodli, že svadbu by sme chceli v septembri. Nebude tak teplo, mamina bude spokojná, že sa nepokazia koláče a bude to taká super bodka za letom. No mali sme takú menšiu dilemu. Keďže ja som ešte študentka a dokončila som práve bakalára, nevedeli sme, či sa nezoberieme až keď skončím školu. Do úvahy teda prišli dva dátumy a to 22. september 2018 a 7. september 2019. Jeden večer sme sa posadili na posteľ, napísali na papier pre a proti ku každému dátumu a aj tak to bolo nerozhodne. Na druhý deň som išla na zápis do školy a na chodbe som stretla spolužiačku Simonku. Ako sme sa tak začali rozprávať, zistila som, že aj ona sa cez leto zasnúbila. Veľmi som sa tešila a položila som jej, podotýkam veľmi, ale veľmi originálnu otázku: „Jeeej Simi, a kedy bude svadba?“. V momente ako som to vypustila z úst som si uvedomila, že vôbec sa jej to nepýta tristo ľudí denne. Na moje prekvapenie mi šťastne a bez váhania odpovedala: „Vieš čo, rozmýšľali sme, že jún budúci rok, ale napokon sa vezmeme 1. septembra 2018“. V tom momente mi to došlo. Ak sa máte radi a chcete spolu prežiť celý život, načo čakať kým doštudujete a podobne. Vezmite sa čo najskôr, tak aby ste si vedeli naplánovať svadbu podľa predstáv. Podľa môjho názoru, rok je akurát, pretože práve tie obľúbené priestory, kameramani či fotografi vedia byť rok dopredu obsadení, tak aby ste ich stihli! Viem o tom svoje, ale to si povieme inokedy.

Tak teda máme dátum, juchúú, 22. septembra bude svadba! Ale toto nie je len tak vymyslený dátum. Teraz si poviete, že zrejme nie som normálna, ale ja som si tento dátum dobre overila. Predstavujem Vám plán nevesty, bod číslo 1, nájsť vhodný dátum.

Podľa numerológie je ideálny dátum svadby vtedy, keď ho sčítate a dostanete číslo 6. Toto číslo by malo znamenať spoluprácu. V tarote je číslica 6 symbolizovaná ako Milenci –  spolupráca. Tak si to ideme overiť: 2+2+9+2+0+1+8=24, 2+4= 6. Splnené. Rodinný život by mal byť úspešnejší, keď sa žena vydá v  4.,  5.,  7.,  10.  alebo 11. mesiaci od dátumu svojho narodenia. Ja som sa narodila v máji, takže spĺňam.

Čo sa týka mesiaca, manželstvo by sa malo uzavrieť len za pribúdajúceho mesiaca v období od novolunia do splnu. Je to vraj preto, aby sa vám dobre vyvíjali vzťahy a mali ste veľa detí. V septembri by mal byť spln 24., tak som si odfajkla ďalší bod. Feng-shui hovorí, že dátum svadby by mal obsahovať číslo 8, 18, 28 alebo 9. Podľa starých čínskych tradícií je číslo osem veľmi priaznivé číslo pre lásku a číslo deväť vyjadruje večnosť. Najlepšie by bolo, keby dátum svadby obsahoval čísla 8 a 9. Keďže je rok 2018, túto dilemu som mala vyriešenú, ale ešte som si to pre istotu poistila s tým septembrom, ktorý je 9. mesiac v roku.

Posledný výpočet, podľa zverokruhu. Je nevhodné brať sa v znamení Barana, Býka, Panny alebo Škorpióna. Hrozí nešťastné manželstvo. Naopak, brať sa v znamení Blíženca, Leva a Váh, tu máte záruku harmonického rodinného života. Tento bod som nesplnila. Pretože sa berieme v septembri, v znamení panny, ale po polnoci 23. septembra by mali byť už váhy, tak si nahováram, že to bude fajn.

S odstupom času som však niečo zistila. Ste veriaci? Ja áno. Preto je jedno, kedy sa beriete, či piatok 13., podľa feng-shui, numerológie alebo niečoho úplne iného. Ak ste kresťania a máte svadbu v kostole, vždy bude ten najdôležitejší s vami. A je úplne jedno, ktorý deň to je. Svadba v kostole je sviatosť a sľub, ktorý si dáte a už nikdy, nikde nevrátite späť. Môžete sa rozviesť, ale tam vnútri, duchovne, budete navždy spolu. Svadba v kostole je odvaha čo?

A ak nie ste veriaci, možno som vám ukázala iné spôsoby a veci, ktorým veríte a možno sa nimi inšpirujete. Nevesty, uvedomte si však dôležitú vec, že dátum svadby je predovšetkým len a len vaša voľba a splní sa vám to, čomu budete samé veriť. Všetky veštecké a horoskopické výpočty či vzorce fungujú a naplnia sa, len ak nebudú alfou a omegou vášho plánovania. Pozrite, mne samej sa nepodarilo splniť všetky odporúčania zverokruhu. Teraz mi to je však už úplne jedno. Oddýchnite si nachvíľku od všetkých hysterických internetových diskusií a nakuknite do vlastnej intuície. Veď my, ženy, máme ten povestný šiesty zmysel. Najdôležitejšie je, že sa zhodnete so svojim nastávajúcim a ak bude v tomto taký tolerantný ako môj milovaný Filip, dátum máte schválený hneď a šup ho plánovať svadbu.

Text: Veronika Kuzlbauerová / Foto: Veronika Kuzlbauerová

Volám sa Veronika, tak trochu bláznivá extrovertka. Nemám rada puding, ananás a krupicovú kašu. Ja viem, je to neuveriteľné, som asi jediný človek na zemi, ale naozaj nemám rada krupicovú kašu. Milujem zvieratá (okrem hadov) a hlavne môjho štvornohého chlpáča Rickyho. Môj snúbenec sa volá Filip a sme spolu 4 a pol roka. Je vtipný, flegmatik, ale aj spoločenský typ zároveň, miluje horory a rodinné vlohy v sebe odhalil v máji 2013, keď ma prvýkrát uvidel. Teda, aspoň si to myslím.

2. septembra 2017 to prišlo. Požiadal ma o ruku. Tiež som jedna z tých žien, ktorá si zásnuby a svadbu predstavuje už od detstva. Niektoré z nás (napríklad ja) chcú, že ak ich chlap požiada o ruku, musí s ním tancovať minimálne celé námestie SNP a v Dunaji budú skákať od radosti delfíny. Iné by boli šťastné, aby si ich princ pokľakol niekde osamote v  prírode či doma, jednoducho tam, kde budú len oni dvaja.

Moment, keď som si uvedomila, že je Filip pre mňa ten pravý, sa stal v Prahe. Boli sme tam na výlete za mojou najlepšou kamarátkou a jej priateľom. Večer sme si išli sadnúť do baru. Práve vysielali finále ligy majstrov a chalani chceli sedieť vedľa seba, aby boli oproti televízoru. My sme sa, samozrejme, ako typické ženy nahnevali, že snáď, keď sú s nami vonku, nebudú pozerať vedľa seba futbal. Filip mi v tom však povedal jednu vetu, ktorú si dodnes pamätám: „Ale veď my budeme vedľa seba sedieť celý život, jeden večer vydržíme.“ Vtedy som si uvedomila, že to so mnou asi naozaj myslí vážne. Keď sme sa potom občas rozprávali o svadbe, tak mi toleroval aj moje poblúznenia a dokonca som ho raz presvedčila ísť na svadobný veľtrh. Dievčatá, to teda bolo. Hneď ako sme tam vstúpili a len sa poohliadli po okolí už pri nás stál nejaký pán a pýtal sa nás na dátum svadby. My sme však žiadny nemali, keďže sme spolu chodili iba rok a pol. Tak sme sa ho nejako striasli a išli ďalej. Pri obrúčkach sme sa zastavili a pozreli sme sa na ponuku. Potom sme si zopár z nich vyskúšali, pani nám dala vizitku a napísala nám na ňu veľkosti našich prstov. Vtedy Filip zistil, akú veľkosť prsta vlastne mám. Niekedy minulé leto mi len tak medzi rečou napísal, aký zásnubný prsteň by sa mi páčil, no a ja, samozrejme, celá bez seba, som začala hľadať na internete a ten vysnívaný som mu poslala. Môj budúci muž si to naozaj zapamätal. Dievčatá, ale nesmúťte, ak váš partner neuhádne ten váš vysnívaný, či už ste mu ho ukázali alebo nie. Ide o to, že bol z lásky, že ho sám vyberal a myslel na vás. To je na tom to najkrajšie, čo vám môže dať.

Filip sa rozhodol, že tento jeho (náš) zvrat v živote urobí na festivale (práve tam sme sa pred vyše štyrmi rokmi prvýkrát pobozkali). Stalo sa to po koncerte Petra Nagya (mojej platonickej lásky). Keďže mi bolo chladno, hneď ako skončil, vybrala som sa do stanu po sveter a v tom tam už kľačal môj Filip. Kľačal a mal v ruke bielu krabičku a v nej môj vysnívaný prsteň. Bol to jeden z najkrajších momentov v živote. Eufória. Chcelo sa mi plakať aj smiať, no nakoniec po vyrieknutí slovíčka ÁNO sme sa objali, dali pusu a od samého šťastia sme sa iba smiali. Okrem prstienka som dostala aj veľké perníkové srdce, asi najväčšie, aké som kedy videla. Filip mi totiž povedal: „Chcel som ti kúpiť kvety, ale tu na festivale sa to nikde nedalo zohnať, tak som ti kúpil srdiečko.“ Bolo nádherné a tak sme pri tom srdiečku odfotili moju ruku s prstienkom a poslali sme MMS-ku rodičom. Bolo to celé vtipné, pretože naši reagovali úplne rovnako. Zavolali nám späť a sami tomu akosi nemohli uveriť. Moja maminka sa ešte v telefóne rozplakala a neskôr zdesila, že keď bude svadba o rok v lete, pokazia sa v tom teple koláče, tak máme rozumne uvažovať pri výbere termínu.

Myslím, že všetci ostali v šoku, ale pozitívnom, pogratulovali nám a tešili sa s nami. Na druhý deň sme išli z festivalu domov, kúpili sme kytice pre maminky a išli najprv k Filipovým rodičom a potom k našim. Rodičia môjho snúbenca o tom, že ma chce Filip požiadať na festivale o ruku nevedeli, čo som ja, samozrejme, netušila, takže keď sa ma „budúci svokor“ pri káve v obývačke spýtal otázku: „Tak ako konkrétne prebehla žiadosť o ruku?,“ no a ja som povedala „hmmmm…, v stane,“ začali sme sa všetci smiať a môj budúci svokor ešte dodal: „No Filip, neviem, či to bolo vhodné miesto, no aspoň si originálny.“ Predtým, ako sme však k nim išli, som sa v duchu pripravovala, ako im všetko o zasnúbení porozprávame, ale nič lepšie som zo seba nevysúkala. Moji rodičia sú „stará škola“ a ich zásnuby sa vopred dohodli. Prišla celá rodina a nervózny tatko pred babkami a sesternicami z tretieho kolena požiadal maminku o ruku. Potom sa oslavovalo, pilo a jedlo. Naši teda chceli spraviť aspoň malú oslavu a nachystali nám koláčik, srdiečkovú výzdobu a na pamiatku sme dostali srdiečkový stojan s ich gratuláciou. Bolo to veľmi milé. Obaja rodičia nám vyjadrili veľkú podporu a ponúkli pomoc s prípravami na svadbu, ktorú si veľmi vážime.

Aj kamaráti boli skvelí. Všetci sa tešili, gratulovali nám a dodnes si stále robia z Filipa srandu, že čo mu napadla taká hlúposť, ženiť sa. Moja najlepšia kamarátka mi na MMS-ku s prstienkom odpísala: „Vidím tu lesklú vec na tvojom prste správne?“ a potom sa tešila ešte viac, keď zistila, že bude družička. Filipov brat s priateľkou boli na tom festivale s nami, a tiež o ničom nevedeli, potom rýchlo prišli k stanu, keď sme dlho nechodili a tešili sa s nami.

Takže, ak si lámete hlavu nad tým, ako povedať vašim najbližším o zasnúbení, nemusíte sa vôbec obávať. Keď nad výberom vášho partnera nekrútili hlavou už od začiatku, pravdepodobne z vás budú mať veľkú radosť a budú sa tešiť s vami. V opačnom prípade sa snažte zachovať chladnú hlavu, pripravte rodičom dobré vínko, odhodlajte sa, vyzbrojte sa argumentmi, buďte milí, a ak ste vy sami presvedčení, že váš partner je ten pravý, nasaďte úsmev a poďte do toho. Povedzte im to (ale najprv si možno dajte troška toho vínka). Verím, že to dobre dopadne a budete sa spolu tešiť na váš deň D!

A pamätajte, nie je dôležité, kde si váš partner kľakne na kolená a požiada vás o ruku. Či už to bude na dovolenke na Maldivách, či na námestí SNP s delfínmi alebo doma v kuchyni pri príprave nedeľného obeda. Dôležité je, že to urobil z plného presvedčenia a lásky k vám. Chápete to? Ten chlap chce s vami ostať navždy a sám išiel do zlatníctva, vybral prsteň, bol celý nervózny, kde vás o tú ruku požiada a hlavne, čo vám pri tom povie.

Text: Veronika Kuzlbauerova / Foto: Veronika Kuzlbauerova