Kategória: DIY

Svadobné pierka

Zdravíme z našej tvorivej dielne všetky šikovné slovenské nevesty. Dnes Vám chceme ukázať ďalší postup na výrobu svadobných doplnkov, tentoraz to budú pierka pre svadobných hostí, ktoré neodmysliteľne patria k svadobnej výzdobe. Farebnosť si každý vyberie podľa ostatných svadobných doplnkov, na výber je naozaj veľké množstvo farebných stúh.

Čo budeme potrebovať:  stužky, krajky, motúz, gombíčky, ihlu a niť alebo tavnú pištoľ a môžeme tiež použiť živý krušpán alebo aj iné zelené konáriky.

Podľa toho, či budeme chcieť pierka jednoduchšie, alebo viacvrstvové si nastriháme motúz, stužku a krajku. Zo stužiek si uviažeme mašličky, dĺžku mašličiek pekne zarovnáme a môžeme konce zataviť nad plameňom sviečky ak nechceme aby sa nám shuhy párali.

Pripravíme si ihlu a niť a gombíček k mašličke prišijeme. Gombíky môžu byť jednoduché, ale aj s iniciálkami novomanželov.  Využiť môžeme tiež tavnú pištoľ a gombík prilepiť. Ak chceme mať pierka väčšie, ozdobnejšie, či vyrobiť zopár pierok pre rodičov a svedkov výraznejších, môžeme k stuhe pridať ešte aj krajku. A ak máme možnosť, aj zelený konárik krušpánu. Pripevnenie pierka vyriešime pomocou klasického špendlíka. Ak chcete, môžete použiť aj zatvárací špendlík, ktorý zo zadnej strany  pierka prišijete, alebo prilepíte.

Verím, že sme Vás inšpirovali a tešíme sa na ďalšie stretnutie.

Materiál na výrobu pierok nájdete aj na stránke www.noiart.sk

Svadobné oznámenie s pečiatkou

Milé nevesty, ak rady tvoríte a chceli by ste si na svoju svadbu časť vecí samé vyrobiť, tak práve pre vás budú naše návody a inšpirácie, ktorých nie je na slovenských stránkach veľa. Dnes by sme vám chceli ukázať ako si vyrobiť svadobné oznámenie pomocou pečiatok, ale nielen oznámenie, sadu použijete aj pri výrobe pozvánok, menoviek na stoly, obálok, etikiet na fľaše, darčekov pre svadobných hostí, na krabice a určite sa nájde ešte viac možností. Výhodou tejto metódy je, že môžete experimentovať s farbami a nemusíte zostať len pri jednej farebnej možnosti.

Čo budeme potrebovať:

Tvrdý papier, obálky, pečiatky, pečiatkové podušky, nožnice, vysekávačku na papier (nie je nutná).

Papier sa zväčša predáva v rozmere A4, preto si ho nastriháme na 4 rovnaké časti o rozmere A6 (10,5×14,8cm)

V našom sete máme 4 hlavné pečiatky. Vyberieme si farbu, ktorou chceme aby bolo písmo opečiatkované a pečiatku si namáčame.

Otlačíme si najprv venček s iniciálkami, potom spodnú pečiatku s veľkým textom. Treba dobre popritláčať, aby sa celá plocha pekne otlačila. Dávame si pozor, aby sme pečiatku mali rovno a pekne v strede vycentrovanú. Nakoniec otlačíme do voľného priestoru v strede mená.

Môžeme otlačiť všetko jednou farbou, alebo môžeme experimentovať a vyskúšať rôzne farebné kombinácie. V sade je aj doplnková pečiatka s lístkovým ornamentom a ten môžeme použiť na ozdobenie oznámenia po okrajoch v jemnejšej farbe, alebo tiež na obálky, pozvánky, menovky a podobne.

Tento postup môžete vidieť aj na druhej sade, kde sme použili postavičky nevesty a ženícha a iný typ písma na mená.

K oznámeniu si vyrobíme aj pozvánku ku svadobnému stolu, použijeme nato poslednú pečiatku. Môžeme ju tiež dozdobiť ornamentom. Pozvánku si môžeme vystrihnúť do obdĺžnika v ľubovoľnom rozmere, alebo použiť vysekávačku na papier. Vysekávačky sa dajú zakúpiť v rôznych tvaroch.

Oznámenie je hotové, zladíme si ho s obálkami a môžeme posielať. Dúfam, že sme vás inšpirovali a tešíme sa pri ďalších návodoch.

Pečiatky nájdem na stránke: www.noiart.sk

Text: Karolína Chybová @Noiart

Foto: Karolína Chybová

Veľkonočné vajíčka (prírodné farbenie)

Prírodné farbenie vajíčok som doteraz ešte neskúšala. Keď som si prechádzala pinterest, vždy tie vajíčka vyzerali síce veľmi šarmantne, no nejako ma to nelákalo a stále som si vravela, že tých postupov na ne je už mnoho. Tento rok sa vo mne niečo preplo a už od februára som vedela, že sa do toho chcem pustiť a vyskúšať to. Načítala som si teda zopár článkov a pracovala s tým, čo som mala práve doma. Princíp farbenia vajíčok je úplne jednoduchý, treba len vychytať správny čas, farbiace suroviny a výsledok nemôže dopadnúť inak ako parádne.

Na farbenie sa mi podarilo zohnať len hnedé vajíčka. Ale! Čosi sa dá vykúzliť aj s nimi, takže vôbec nezúfajte ak sa vám nepodarí zohnať biele. Farbiť vajíčka môžeme vyfúknuté aj nevyfúknuté, samozrejme ale tie nevyfúknuté treba potom spotrebovať čím skôr. Ale veď to vy viete ;). Ja v
postupe pracujem s vyfúknutými.

Farebnosti  zhrniem tu, ale v článku moje pokusy rozpíšem aj podrobnejšie:

  • Žlté vajíčko – kurkuma
  • Hnedé vajíčko – káva
  • Bordové vajíčko – šupky zo žltej cibule

Ďalšie možné varianty

  • Modré vajíčko – kapustné listy, čučoriedky
  • Zelené vajíčko – špenát, žihľava, petržlen
  • Hnedé vajíčko – silný čierny čaj

Na výrobu si pripravíme 
Materiál : 

  •  vyfúknuté vajíčka (biele, hnedé)

Pomôcky :

  •  hrnce
  • sporák
  • vareška
  • biela permanentná fixa
  • ocot
  • kurkumu, kávu, šupky z cibule, cviklu, špenát …

Postup :

  • Začiatok je rovnaký. Vezmeme si hrniec, vlejeme doň približne liter vody, pridáme dve polievkové lyžice octu a surovinu, ktorou budeme vajíčko farbiť. Takto pripravený kúpeľ necháme zovrieť a vložíme doň vyfúknuté a odmastené vajíčka (vyfúknuté vajíčka z vnútra
    nepreplachujeme, zbytky bielka vo vnútri ich po uvarení spevnia) a varíme 10-15min. Plameň vypneme a necháme takto postáť najlepšie cez noc.
  • Na žlté vajíčko som použila 2 polievkové lyžice kurkumy.
  • Hnedé vajíčko – 2 polievkové lyžice kávy (použila som obyčajnú instantnú)
  • Ružové vajíčko – 3 polievkové lyžice cvikly a šupnúť môžeme aj nejaké jej kúsky.
  • Ako ale môžete vidieť, ružové vajíčko mi teda vôbec nevyšlo a moje pôvodne hnedé vajíčko cvikla dokonca odfarbila na takmer biele. Netuším, kde sa stala chyba, no veľa z vás mi radilo vyskúšať šupky z červenej alebo aj obyčajnej žltej cibule. Tie by mali vajíčko zafarbiť do sýto bordová. A mne to nedalo, tak som tieto moje cviklové pokusy očistila pomocou octu, hodila do kúpeľa so šupkami zo žltej cibule a tadadáá výsledok je na fotkách nižšie. 🙂
  • Ráno vajíčka z kúpeľa opatrne vyberieme, necháme poriadne usušiť a sme hotoví. Môžeme ich naukladať do košíka, uložiť na stôl a je to. Sú prekrásne! Alebo sa s nimi môžeme ešte trochu vyhrať.

  • Pomocou fixy na porcelán (bielu som mala doma len takúto, ale kľudne postačí aj obyčajná biela permanentná fixka) som na vajíčka nakreslila malé bodky.
  • Obodkované vajíčka som ešte zľahka prešla kvapkou olivového oleja, aby sa lesklo a nechala opäť trochu usušiť.

A tu už sú všetky moje pokusy pokope.

Tie šupky zo žltej cibule ale určite vyskúšajte! 

Text a Foto: Soňa Višňovská (TvoriťaĽúbiť)

Sponky z fima

V hlave som mala rozhodne prepracovanejšiu verziu sponiek ako budeme dnes tvoriť. Vysoko som však precenila svoje schopnosti. 😀 Tuším, že až teraz som skutočne ocenila prácu všetkých, ktorí pracujú s fimom bežne, pretože som nad tým vysedela pár dní, posilnila svoju trpezlivosť, vyrezávala fakt minipidi kúsočky, vaľkala a búchala si dlaň o čelo, že toto teda ozaj nedám. Na rad prišla teda jednoduchšia verzia a verte mi, že toto je skutočne jednoduché. Výsledok síce nie je taký epický ale myslím, že stále celkom príjemne pohľadný.

Na výrobu si pripravíme 

Materiál :

  • fimo
  • sponky 

Pomôcky :

  • valček
  • papier na pečenie
  • vykrajovačky
  • textúru na fimo  (namiesto textúry možno použiť napr. háčkovaný obrus ale trebárs aj list či rôzne vetvičky…)
  • jemný brúsny papier

Postup :

  • Na začiatok si vezmeme kúsok fima, v rukách ho rozpracujeme, vygúľame na guličku a medzi papierom na pečenie vyvaľkáme na plát hrubý 5-6mm 

  • V tomto kroku si vezmeme textúru na fimo, položíme na rozvaľkaný plát a valčekom zľahka párkrát “povaľkáme” :).

  • Šablónu s textúrou pomaly odstránime. A takto pripravené fimo vložíme do mrazničky.

  • Medzitým si pripravíme vykrajovačky. Ja som obetovala jednu starú vianočnú. Pomocou klieští som ju najprv narovnala a potom som z nej postupne vytvarovala tvar sponky. Rovnakým spôsobom som vytvorila aj vnútornú mini vykrajovačku. Spoje som chcela pôvodne zlepiť pomocou taviacej pištole no vôbec to nechcelo držať pokope. Nakoniec som použila starú dobrú lepiacu pásku. Ak sa ale nechceme hrať s vykrajovačkou, môžeme použiť aj tvrdší papier, na ktorý si nakreslíme tvar sponky, ten vystrihneme, zľahka priložíme na fimo a pomocou
    skalpelu alebo rezáka tvar vyrežeme.

  • Zabehneme do mrazničky pre fimo, ktoré medzičasom pekne stuhlo a práca s ním bude teraz jednoduchšia. Vykrajovačkami vykrojíme tvary.

  • Ja som niektoré sponky ponechala aj bez vnútorného vyrezávania, pretože som sa samozrejme nevedela rozhodnúť, čo vyzerá lepšie. 😀
    Teraz už len odstránime prebytočnú hmotu, pokiaľ možno so sponkami hýbeme čo najmenej aby ostal tvar neporušený a zbytočne sa nezačal všeliako naťahovať a krútiť. Šupneme ich do rúry na 110°C na približne 30 min. Ale priebežne kontrolujeme.
  • Sponky necháme vychladnúť a jemným brúsnym papierom vyhladíme hrany. Sekundovým lepidlom prilepíme fimo na kovovú sponku a je to. Šup s nimi do vlasov.

Text a Foto: Soňa Višňovská (TvoriťaĽúbiť)

Nápis na svetri

Dnes to bude – povedzme, že výšivka, aj keď od výšivky to má celkom ďaleko, noo je to taký 3D nápis? Tak trebárs! Volajme to takto 🙂 Jednoducho ide o nápis ,,jedným ťahom”, ktorý od trička či svetra trochu odstáva. Nič zložité, celkom rýchle, a ak vás nudí svetrúch, úplne ideálne.

Na výrobu budeme potrebovať

Materiál :

• sveter,

• bavlnku / vlnu,

• bavlnený špagát (s hrúbkou aspoň 3 – 4 mm).

 

Pomôcky :

• nožnice,

• ihla,

• krajčírska krieda /mäkká farbička /miznúca fixa.

Postup :

• Začneme tým, že si na sveter predkreslíme nápis, ktorý budeme prišívať. Stačí len tak nahrubo, aby sme určili správne umiestnenie a výšku písma. Ono sa to potom pri prišívaní bude ešte meniť, ale potrebujeme mať základ, ktorého sa budeme aspoň zľahka držať.

 

• Na prišívanie nápisu som použila obyčajnú bavlnenú prádlovú šnúru s priemerom 5 mm.

Teraz mi ešte napadlo, že namiesto bavlnenej prádlovej šnúry by šlo použiť aj špagát Bobbiny. Kľudne tento, ktorý sa rozčesáva alebo aj tento splietaný.

• A klasickú červenú mulinku z galantérie.

• S prišívaním začíname pekne od začiatku nápisu, kde jednoduchým stehom pripevňujeme bavlnenú šnúru k svetru. Pri prišívaní sa mi osvedčilo mať sveter rozprestrený na stole a vložiť do neho kartón. Tak som sa nemusela báť či náhodou nezošijem obe vrstvy svetra dokopy.

• Teraz už len pomaly prechádzame a skladáme nápis po predkreslenej predlohe. Celý nápis tvoríme z jednej neprerušovanej šnúry.

• Začiatok a koniec nápisu fixujeme tak, že niekoľkokrát obtočíme farebnú bavlnku okolo bavlnenej šnúry a koniec poriadne zauzlíme. Kúsok bavlnenej šnúry môžeme na konci nechať aj prečnievať.

• Dĺžne, mäkčene či inú diakritiku si necháme nakoniec. Tú vyšijeme obyčajným rovným stehom priamo farebnou bavlnkou.

• Svetrík je vhodné prať obrátený na rubnej strane.

A máme to. Môže byť? 🙂

Text a foto: Soňa Višňovská, Tvoriť a ľubiť

Vetvičkové sponky

Tieto sponky asi nevydržia večnosť. Je to skôr inšpirácia, ako si nimi dotvoriť účes na svadbu, stužkovú, ples či len tak, keď sa vyberiete do mesta prejsť sa. Veď aj to je predsa dostatočne slávnostná udalosť, všakže. 🙂

Výroba sponiek je naozaj veľmi rýchla a zvádne ju ktokoľvek. Aj s jednou rukou v hrnci a s druhou v práčke. Okrem zlatej fixy s ktorou pracujem v postupe by to šlo urobiť aj so zlatým sprejom a to by bola ešte väčšia brnkačka. Len nájsť ten dobrý zlatý sprej je už trochu ťažšie. Tretia možnosť je zafarbiť konárik pomocou metalických vločiek. Neporiadok je pri ňom síce zaručený, ale tiež je to celkom rýchlovka.

Poďme teda rovno na to! 🙂

Na výrobu si pripravíme 

Materiál :

  • tenké, malé konáriky

Pomôcky :

  • nožnice
  • štetec s pevnejšími štetinami

Postup

  • Ako prvé si vyberieme nejaké drobné, pekné konáriky, ktoré pomocou obyčajného štetca oprášime od nečistôt. Konárik by mal byť čo možno najviac suchý aby pod vrstvou farby “pracoval” čo najmenej.
  • Zlatú farbu budeme aplikovať fixou, ja som použila túto akrylovú od Darwi. Nájdete ju napríklad tuto.

  • Fixou pokryjeme celú plošku konárika

  • a nanesenú farbu necháme poriadne vyschnúť. Následne, ak je to potrebné, nanesieme ešte jednu vrstvu farby.

  • Nafarbené konáriky teraz už len pomocou taviacej pištole (šlo by to asi aj sekundovým lepidlom) pripevníme na sponku. Pevnejšie budú držať na sponkách s rovnou plochou, na tých klasických ktoré majú vlnky sa konárik prichytí ťažšie, a tak sa aj rýchlejšie odlepí.

  • … áá máme hotovo. Bleskovka, však?

 

Text a foto: Soňa Višňovská

DIY – šiškové menovky

Predstavím vám super jednoduché DIY na úžasné „rustic“ menovky vhodné na jesennú tematiku.

Budeme potrebovať: 

  • Šišky (najlepšie borovicové)
  • Plochý čistý štetec
  • Staré noviny alebo staré igelitové vrece
  • Metalický sprej medený alebo zlatý (je možné kúpiť v OBI, Hornbachu ale aj Lidli)
  • Hrubší biely papier na menovky
  • Nožnice
  • Pero alebo fixka vhodná na krasopis

Postup: 

 

  1. Nazbierané šišky očistíme, najlepšie štetcom.

 

  1. Šišky rozložíme na staré noviny alebo igelitové vrece. Na dobre vetranom mieste (najlepšie vonku) šišky nasprejujeme ľahkými a krátkymi pohybmi, aby sme získali rovnomerné krytie. Sprej pred použitím nezabudnite poriadne pretrepať!
  2. Nechajte uschnúť.

 

  1. Papier na menovky si nastriháme do tvaru obdĺžnika.

  1. Napíšeme meno a takto hotovú menovku vložíme medzi šiškové šupiny.

 

A máme to hotové. Čo vy nato? ☺

 

Text a foto: Natália Motýľ

Náramky z kauri mušlí

Mušle, šnúrku, zopár drevených korálok, nožnice, deku, malinové muffiny, vodu, všetko zbaliť, najmilšieho človeka pribaliť tiež a tvorenie može začať. Vonku. Kdesi na lúke. Toto DIY si to úplne pýta! Samozrejme tématickejšie by to bolo na pláži, ale budiž, lúka za domom má svoju atmosféru tiež. A to teda mocnú. Taká lúka za domom je môj sen! Zatiaľ síce nemám ani jedno ani druhé, ale raz!

Materiál : 

 

Pomôcky :

  • nožnice
  • špendlík
  • sekundové lepidlo (nemusí byť) 

Postup :

  • Vezmeme si šnúrku a odmeráme obvod svojho zápästia. Číslo, ktoré sme dostali, vynásobime dvoma a šnúrku si v danom rozmere odstrihneme. (Ale pokojne môžete ešte nejaké cm pridať navyše. Vždy je predsa lepšie mať dostatok šnúrky, ako si búchať pred koncom pletenia na čelo. 🙂 ) 

Druhú šnúrku si odstrihneme v rozmere cca 80 cm.

Kratšiu šnúrku preložíme na polovicu a približne 6 cm od kraja na nej urobíme klasický uzlík. Teraz ju pomocou špendlíka zapichneme a sme pripravený na tvorenie. Vezmeme si druhú šnúrku (tú 80 cm), nájdeme si jej stred a začíname uzliť.  Uzol robíme klasický, základný z macramé. Detailne je nafotený v tomto postupe alebo konkrétne na tejto, tejto a tejto fotke.

  • Uzol opakujeme stále dookola a môžeme ho prestriedať aj s korálkami. Tie navlečieme cez dve stredové šnúrky a pod korálkou pokračujeme v uzlení znova.

  • Takto urobíme zopár prestriedaní s korálkami, až kým sa nedostaneme na stred. Do strednej časti náramku pripevníme mušľu. Tieto moje mali len jednu dierku, tak to bude trošku zložitejšie, na rozdiel od dvojdierkových mušlí alebo takých tých, ktoré majú zadnú stranu zrezanú.

  • Teda! Cez jednu alebo obe stredové šnúrky (záleží podľa toho akú hrubú šnúrku máme a aká veľká je dierka) prevlečieme mušľu.

  • Bočné šnúrky vedieme po stranách mušle rovnako ako pri korálke a pod mušľou znova pokračujeme v uzlení základného macramé.

 

  • Dokončíme aj druhú polovicu.

  • Po dokončení bočné šnúrky uviažeme klasickým uzlíkom.

  • V tomto kroku si urobíme posuvné zapínanie.
  • Vezmeme si šnúrku s rozmerom približne 20-25 cm a urobíme obyč uzlík podľa fotografie.

 

  • Ďalej už postupujeme macramé uzlom. Stačí len pár uzlíkov a znova ukončíme obyčajným uzlom. Všetky tieto obyč uzlíky môžeme ešte poistiť kvapkou sekundového lepidla.

  • Ostatné náramky, ktoré sú na fotkách, sú vlastne len variácie tohto. Napríklad ak by ste si chceli vyrobiť náramok, ktorý je celý vyskladaný z mušlí, stačí urobiť na začiatku macramé uzol, navliecť mušľu, urobiť znova jeden-dva macramé uzly, naviecť ďalšiu mušľu, atď… 

A máme to! 🙂

Text a fotky: Soňa Višňovská

Kabelka s kovovým rámčekom

Mám pocit, že za celé moje blogovanie mi výroba žiadneho postupu netrvala tak dlho ako táto. Niežeby ste sa mohli tešiť na nejaké do detailov prepracované diy alebo to bolo niečo také zložité, čo si vyžaduje dostatok času, kým to stvoríte. Ja jednoducho nemerám. Teda merám, ale viete ako. Je to široké na dva prsty či dlhé ako moja dlaň a raz som takto ako meradlo použila aj chodidlo. To si pamätám veľmi dobre, pretože mi to diy nevyšlo. Opäť. Aj to dnešné som si párkrát zopakovala, no dnes ho tu už máme hotové a všetko sedí takmer na vlas. 🙂

Postup na výšivku som nespracovala, pretože sa mi zdalo, že je toho plný pinterest a hravo tam nájdete kopec inšpirácie, no ak by ste predsa len chceli niečo, kľudne píšte, rada to zdokumentujem. Chcela som, ale! Okrem klasickej výšivky môžete kabelku dekorovať napríklad aj korálkovou výšivkou. Vyzerá veľmi pekne. To bol môj prvotný plán, no tam sa presne ukázalo, že mám dvakrát merať a raz rezať.

 

Dávam tiež do pozornosti, že tento postup nie je od profíka, ale len zanieteného amatéra, ktorý radšej tvorí, ako dodržuje pravidlá. 🙂 Tak poďme na to.

 

Na výrobu budeme potrebovať

Materiál :

Pomôcky :

Postup :

  • Ak máme výšivku alebo akýkoľvek iný dekor na kabelke hotový, vystrihneme si látku. Toto je najdôležitejšia časť celého postupu, lebo – dvakrát meraj a raz rež. 🙂

Látku si nameráme tak, že položíme kovový rámček na látku a krajčírskou kriedou či v  mojom prípade barbarsky ceruzkou obkreslíme jeho vnútornú časť. Na foto som to vyznačila červenou farbou. Teraz prichádza trochu geometrie a pomocou pravítka si rozkreslíme aj tvar kabelky. Najširšia časť mala 22 cm a dĺžka prednej či zadnej strany 20 cm. Rovnaký geometrický útvar si prekreslíme zrkadlovo aj na druhú stranu. Celý tento proces si môžeme najprv pripraviť na obyčajný alebo pauzovací papier, vystrihnúť a potom už len obkresliť na látku. Následne pridáme ešte 2-3cm po obvode celého útvaru a látku vystrihneme.

Ja som už nemala dostatok látky, tak som to pri konci sekla s nájdejou, že mi to výjde a dala som to len tak-tak. Takže prosím, žiaden príklad si tu odo mňa neberte. 😀

  • Rovnaký tvar vystrihneme aj z druhej látky, ktorá bude tvoriť futro kabelky. Ja som znova nemala látku vo vhodnej veľkosti, tak som si vystrihla dve časti a tie potom zošila.

Látky si v tomto kroku priložíme na seba. Béžovú látku – výšivkou hore a žltú látku položíme na ňu. Teraz ich už len zošijeme po obvode a necháme si priestor na prevrátenie.

  • Prevrátime.

  • Ak si teraz kabelku preložíme na polovicu, strany by nám mali sedieť.

  • Kabelku si ohneme futrom von a preložíme na polovicu. V tomto kroku priložíme aj kabelkový rámček, vyznačíme si pokiaľ siahajú jeho bočné strany a stehy vedieme len po ne.

Môžeme urobiť len takú “tenkú” bez stojacieho dna. Ak chceme aj dno, to si jednoducho vyrobíme zopár stehmi navyše. Moje dno kabelky je len také chudé 🙂 a má cca 3cm. Tento krok som však zabudla nafotiť, no postup je rovnaký ako tu a tu.

  • Šitie ukončíme krátkym vodorovným stehom, aby sme sa vyhli natrhnutiu či páraniu.

  • Takto zošitú kabelku obrátime výšivkou von.

  • Teraz prichádza tá najstresujúcejšia časť. 😀

Pripravenú látkovú časť vsunieme do rámčeka a prichytíme si ju jednoduchým stehom po celom jeho obvode z jednej aj druhej strany. Výrazne si tým uľahčíme šitie. Látka sa dá do rámčeka rovno aj nalepiť nejakým disperzným, prípadne aj sekundovým lepidlom. A potom už len postupne prišívame na kabelkový rámček.

  • Keď máme obe strany prišité, prvotný “pridržiavací” steh vypáreme.

  • Na záver už len pripevníme retiazku pomocou spojovacích krúžkov a sme hotof!

  • A tu hľa, je finálny výsledok.

 

Text a foto: Soňa Višňovská

Zlaté veľkonočné vajíčka

Dekorovanie veľkonočných vajíčok vlastnou dekupážou. Presne toto tu dnes malo byť.

Ale poďme pekne od začiatku. Keď som prišla na to, že sa niečo také vôbec dá, bol to pre mňa celkom veľký prevrat v tejto technike, pretože dekupáž vie byť krásna, ale nájsť pekný ryžový papier či servítku s vhodným vzorom, vie byť niekedy celkom výzva. Teda! Objavila som, že sa dá kúpiť priamo papier vhodný na takúto vlastnú dekupáž, na ktorý si potom môžete vytlačiť čokoľvek laserovou tlačiarňou, a malo by to fungovať ako ryžový papier. Ten som objednala a neprišiel.  Potom som vygúglila, že sa dá takýto papier vyrobiť aj doma a bude naň stačiť obyčajný kancelársky hárok. Tak som si taký papier vyrobila a šla lepiť! A ono to dopadlo celé zle. Takto vyrobený papier na dekupáž je určite vhodný len na rovné či jemne zaoblené veľké plochy, avšak na plôške, akú má vajíčko, to stále vyzerá, akokeby som tam priamo nalepila kancelársky papier, na ktorom je čosi vytlačené.

Na výrobu si pripravíme 

Materiál :

  • vyfúknuté vajíčka

Pomôcky :

  • štetec na nanášanie lepidla
  • hustý, jemný štetec na oprášenie

Postup :

  • Na postup môžeme okrem vyfúknutých vajíčok použiť trebárs aj drevené alebo polystyrénové. Pripravené vajíčko si natrieme lepidom na metalické plátky.

  • Nanášame ho akýmkoľvek tenším štetcom. Snažíme sa natrieť ho nerovnomerne, aby sme po nalepení metalických vločiek vytvorili taký nedbalý sem-tam efekt. 🙂 Toto lepidlo je špeciálne v tom, že po zaschnutí ostáva stále lepkavé a vločky sa na neho takto hravo prichytia.
  • Lepidlo necháme na vajíčku pár minút zaschnúť. Medzitým si vysypeme vločky do misky alebo kartónovej krabice. Sú naozaj veľmi ľahké a rýchlo sa rozletia kade-tade. Všade. 😀
  • Vajíčko obalíme vločkami.

  • Tie sa na neho nalepia.
  • Potom si už len vezmeme nejaký hustý štetec s jemnými štetinami (v postupe som použila kozmetický)

A takýto je finálny výsledok.

 

Môžu byť? 🙂

 

Text a foto: Soňa Višňovská, Tvoriť a ľúbiť