Kika a Vojto

Počuli ste už niekedy o neveste, ktorá pred svadbou nenavštívila ani jeden svadobný salón a prvé šaty objednané z internetu boli hneď tie pravé? Možno ich je niekoľko, ale určite veľmi málo. Dnešnej neveste Kike sa to teda podarilo a očarujúca teda bola.

Kika a Vojto boli dlho iba priatelia a kolegovia v reklamnej agentúre. Iskra preskočila o niečo neskôr a zrazu spolu chodili.

Svadbu mali (ne)tradične vo štvrtok, čo im spôsobilo dlhú svadbu.

„Pôvodne sme ju chceli v sobotu o týždeň neskôr, ale Daniel Pastirčák, náš oddávajúci, išiel na Pohodu a iné termíny nám nesedeli. Štvrtok je však na svadbu super, urobí vám najkrajší predĺžený víkend.

Štvrtkový termín je však skvelý aj v tom, že väčšina dodávateľov má voľno, takže plánovanie bolo veľmi jednoduché.“

A teraz o tých šatách..

„Výber svadobných šiat bol asi celkom netradičný – do svadobného salónu som ani len nevkročila. Šaty som si objednala cez internet s malou dušičkou, či mi budú sedieť. A sedeli perfektne! Nemusela som ich vôbec upravovať, len som vpredu jemne skrátila ich dĺžku.“

„Naša svadba bola taká akurát veľká, veselá, plná smiechu, zábavy a šťastia. Brali sme ju vážne, ale nie príliš, išlo nám hlavne o to, aby sa tešili naši hostia a s nimi aj my – aj preto sme si ju spravili po svojom. Svadbu sme nemali “prečačkanú”, zopár “must have” sa však našlo, najmä v ľuďoch – ako oddávajúci Daniel Pastirčák, na fotenie a video manželia Žitňanskí, na čepčenie Mária Straková a jej súbor a kvetinovú výzdobu v podaní našej kamarátky Katky a jej báb z Ateliéru Papaver.“

 

 

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Kika / Foto: Katarína Žitňanská / Video: Panamera motion pictures / Svadobné šaty: https://www.lulus.com/ / Oblek ženícha:  Alain Delon / Make-up: nevesta sama / Vlasy: Kaderníčka Katka / Kvety: Ateliér Papaver / Výzdoba: Ateliér Papaver / Miesto svadobného obradu: Evanjelický kostol v Modre / Miesto svadobnej hostiny: Starý dom – u Ludvíka / Cukrovinky: torticky.sk / Tlačoviny: vo vlastnej réžii / Hudba: DJ Kabát

Peter a Barbora

Rande fotenie v Chorvátsku, trojdielne svadobné šaty či 2 000 papierových origami žeriavov. Málo ružovej vo výzdobe a na mieru vyrábané okrúhle drevené stoly. Barborka a Peťo mali veľmi zaujímavú a prepracovanú svadbu. Krásne fotky vo Vás istotne rýchlo vyvolajú tú správnu emóciu!

Barborku a Peťa spojila ich spoločná kamarátka, ktorá následne aj organizovala celú svadbu. Zabezpečovala výzdobu, catering, ráno vo svadobný deň viazala neveste kyticu a potom aj stála za nevestou ako svedok. „Vďaka Barči bola naša svadba ako z pinterestu“, spomína nevesta.

Kde sa odohrávala Vaša svadba a podľa čoho ste si vyberali priestor?

„Obrad aj následná párty sa odohrávali v Neco Estate Winery – Modra. Od začiatku sme obaja vedeli, že svadbu chceme v Modre, aj keď odtiaľ nikto z nás nepochádza. Často tam chodievame na rande alebo v lete na zmrzlinu. A hlavne tam majú toľko krásnych svadobných priestorov. Pôvodne sme mali vyhliadnuté iné miesto, ale kvôli termínu a podmienkam sme sa nedohodli. Odchádzali sme na pár mesiacov zo Slovenska a bola som nešťastná, že ten priestor nevyšiel a keď sa vrátime, už budú určite všetky vhodné obsadené. V tom mi volala Barča, tá naša kamoška, že bude robiť svadbu v Neco, nech sa tam ideme pozrieť, že je to také malé Toskánsko a určite si to zamilujeme. Deň pred odletom sme tam mali stretnutie s manažérom, v tme, počas malej rekonštrukcie priestoru a za 10 minút sme si podali ruky, že to berieme. Pre nás to bol  priestor, ktorý vytvoril dokonalú súkromnú oázu. Vzadu na dvore sme si pred Bohom sľúbili lásku, v prednej záhrade bol detský kútik aj fotokútik a sála bola epicentrom zábavy. Hore v izbách sme mali opatrovateľky pre detičky a zároveň miesto, kde si mohli oddýchnuť aj rodičia. Nikto sa nemusel nijako zvlášť presúvať, hľadať niečo mimo priestorov či odchádzať. Mať všetko na jednom mieste považujem za obrovskú výhodu.“

Trojdielne šaty a ich príbeh

Barborka má blízku kamarátku, ktorá vlastní salón, kde šijú krátke svadobné šaty. Tá jej odporúčala nevyberať si dlhé klasické šaty s ťažkou a nemotornou sukňou. Preto vznikol nápad pre trojdielne šaty – na obrade dlhá sukňa ľahká a príjemná ako morská pena a po obrade vzdušné krátke šaty pod ňou. 

„Komunikačným šumom medzi Luckou – majiteľkou salónu a krajčírkou sa stalo to, že vlečka nemala pol metra ale 2,5 metra. Keď som prišla na skúšku, Lucka ma s malou dušičkou uisťovala, že to strihnú, len nech si vyskúšam, či mi sedí na páse a dĺžka vpredu. Keď mi ju obliekla, iba zo mňa vypadlo: Necháte mi ju prosím? Zamilovala som si ju a nakoniec som sa jej nevzdala ani pár hodín po obrade. Myslím, že som sa prezliekala až po 22.00 večer. A krátke šaty boli zase až neobvykle krátke. Pod nimi som mala spodnicu, aby mala krásny objem a držala tvar. Tým, že sme to nechceli preplácať, predok šiat bol úplne jednoduchý a nadčasový, chrbát zase jemne rafinovaný. Nemusela som riešiť popolnočné šaty a mohla som si vychutnať ten jeden deň vo vysnívaných svadobných.“

TOP okamihy očami oboch

BARBORKA: „Ja mám tendenciu si skôr pamätať také tie vtipné momenty, čiže nikdy nezabudnem, keď hostia začali štrngať lyžicou o tanier a pokrikovať:  Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná … a môj manžel vtedy ani nebol v sále. Môj najobľúbenejší svadobný moment vznikol asi tri dni po svadbe, keď som si spomenula, že sme na niečo zabudli a nestihli a môj drahý povedal, že to je všetko jedno, hlavne, že sme si povedali ÁNO. Jediný problém bol, že my sme si počas obradu hovorili „iba“ sľuby, „áno“ ako také sme si nepovedali. Doteraz ho s tým podpichujem. Ale, samozrejme, si spomínam, ako som si uprostred kázne uvedomila, že sa to vlastne celé deje. Pozrela som sa doprava na môjho onedlho manžela, doľava, kde sedela moja rodina a stáli družičky, všetci buď plakali alebo boli dojatí. V tom momente som sa skoro porútila, ale potom som si uvedomila, že to nemôžem preplakať. Keď sme si vymenili obrúčky a dali prvú pusu, začali zvoniť kostolné zvony, ktoré boli len pár metrov od záhrady, kde sme mali svadbu. To bolo milé a symbolické. Tiež si pamätám na nervozitu z popolnočného tanca. Cítili sme zodpovednosť voči Veronike, ktorá s nami trénovala Peťov akademický obdĺžnik a moju absenciu rytmu. To je asi ten top moment, že na tej svadbe sa podieľalo toľko našich úžasných priateľov a vďaka nim sme sa bavili až do rána bieleho.

PETER: „Celé to začalo už pred svadbou, bavilo ma pracovať s Barborkou (nezavadzať veľmi) na tom našom „projekte“ svadby, ako sa to celé skladalo a keď som potom videl výsledok, bolo to úžasné. V deň svadby to začalo už darčekom, ktorý som od Barborky dostal, bol veľmi osobný a chytil ma za srdce. Top moment pre mňa bola určite tá celá atmosféra, ktorá sa niesla dňom. Naozaj si uvedomujeme, že nebyť toľkých ochotných a milých priateľov, určite by to vyzeralo inak. Tiež pozitívne vnímam, že sme od piatku do nedele boli ubytovaní aj s našimi najbližšími na jednom mieste a trávili sme spolu čas pred aj po svadbe. Silný moment bolo pre mňa aj čepčenie a, samozrejme, keď Barborka prichádzala ku mne uličkou. A rád spomínam aj na to, keď sa Barborkini starí rodičia fotili vo fotobúdke.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Barborka, ženích Peťo / Foto a video: Panamera, Katarína Žitňanská / Svadobné šaty: Peter a Lucia, svadobný salón s príbehom / Oblek ženícha:  Peter a Lucia, svadobný salón s príbehom / Make-up a vlasy: Lucid Style / Kvety: 5s – catering, events, decor / Výzdoba: 5s – catering, events, decor / Miesto svadobného obradu: Neco estate Winery, Modra / Miesto svadobnej hostiny: Neco estate Winery, Modra / Cukrovinky: Baking moments, Cakes / Tlačoviny: Kristína Bártfayová / Hudba: Peter Letto and friends

Janka a Kenny

Slnečné záblesky, šaty plné kvetov, venezuelský tanečník, čínske tradície, dve rozdielne kultúry. Svadba Janky a Kennyho stojí za pozretie aj prečítanie.

Janka a Kenny sa spoznali v Londýne, v práci. Najprv si Janka myslela, že bude musieť zaúčať nového kolegu, neskôr zistila, že je manažér a bude zaúčať práve on ju. Od začiatku si boli veľmi sympatickí. 

Snúbenci sa sobášili v júni. Výber dátumu bol skôr náhodný, svadbu chcela mať nevesta v lete, keď sa dá veľmi dobre využiť aj exteriér a všetko je farebnejšie. Napokon im všetky predstavy splnil hotel Zlatý kľúčik v Nitre. S kostolom boli blízko seba a aj pre svadobčanov to bola výhoda, mať všetko pokope.

Janka, aká bola výzdoba?

„Výzdoba bola neskutočná. Všade bolo veľa živých a jemných kvetov, sviečok, svetielok atď. Všetko bolo vytvorené s pomocou Lucky Šimikovej od Spicy Brown agency, s ktorou sa mi veľmi dobre komunikovalo, tak ako aj s celým tímom zo Spicy Brown, ktorý mi pomáhal na ‘čiastočný úväzok’.“

Šaty vs. oblek

„Vyber svadobných šiat bol dosť náročný proces. Mala som jasnú predstavu o tom, čo chcem, a síce v podobe tzv. 3D kvetov, ktoré akoby vystupovali zo sukne/šiat. Bolo veľmi ťažké ich nájsť, obehala som s mojou obetavou sestrou salóny v BA, Brne, Viedni a už som bola celkom zúfalá, až nakoniec som na odporúčanie svadobnej koordinátorky Zuzky išla do salónu Isabell v Bratislave a tam to bola láska na prvý pohľad. Majú tam veľmi originálne dizajnérske kúsky plus veľmi príjemnú a priateľskú pani majiteľku s pánom manželom. Odporúčam všetkým budúcim nevestám, ktoré chcú vyniknúť! Manžel mal oblek na mieru z Hong Kongu.“

Tie naj zo svadby

„Najvtipnejší zážitok sa odohral v kostole. Keď som prišla k budúcemu manželovi, vyhrnul mi (na moje požiadanie) závoj. To som ale nevedela, že to bude brat ako povolenie na bozk! Našťastie som sa reflexne odtiahla, ruka mi vystrelila smerom k nemu a zastavila ho na ‘pol ceste’ so slovami “ešte nie zlato, až na konci”. Celý kostol burácal smiechom spolu s nami. To jednoducho človek nevymyslí. 

Najemotívnejší zážitok sa hľadá veľmi ťažko, pretože ich bolo veľa. Ale asi nikdy nezabudnem na moment, keď som tancovala na parkete, obzrela sa zrazu vôkol seba a videla ten mix kultúr a ako sa všetci spolu, bez rozdielu na to, kto odkiaľ pochádza, úprimne zabávajú. To ma tak zahrialo pri srdci… V Číne sa totiž normálne na svadbách netancuje, jedine ak mladomanželia zarezervujú nejaký klub alebo iné miesto pre mladých po celej ceremónii. Cela svadba v Hong Kongu normálne trvá od skorého rana do cca 22:00, kedy sa väčšina ľudí poberie domov.“

Výnimočnosti 

„Naša svadba bola špecifická asi v tom, že to bol mix slovensko-čínskych tradícii. Pred obradom sme mali čínske tradície, čo sú vlastne ako naše pytačky. Ženích so svojimi družbami musel prekonať rôzne hry a výzvy, ktoré im pripravili družičky. Potom mi predniesol svoje vyznanie lásky a nakoniec som prestrihla červenú stužku ako znamenie, že si ma získal. Ja som sa po celý čas skrývala v druhej miestnosti a vyšla až po tom vyznaní v tradičnom čínskom oblečení. Potom sme ešte vykonali čajový obrad s našimi najbližšími (rodičia a súrodenci) na znak rešpektu a mohli nám ešte povedať a popriať, ak by mali ešte niečo na srdci. Po obrade sme mali slovenské tradície ako rozbíjanie taniera, voda – vodka či prenos nevesty k svadobnému stolu. Veľmi dobrú atmosféru robila foto búdka, kde sa všetci vyšantili s rekvizitami a taktiež topánková hra, kde sme s Kennym sedeli chrbtom a odpovedali na otázky. Skvelá bola aj živá hudba a venezuelsky tanečník, ktorý precvičoval salsu, sambu, rumbu, vtedy to bol plný parket! Takisto Hongkongčania boli očarení čepčením, pretože to nepoznali. Naozaj tých výnimočných momentov bolo neskutočne veľa a suma sumárom, bola to jedna z najlepších párty, na akej som kedy bola a som rada, že to bola moja.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Janka / Foto: Panamera, Katarína Žitňanská / Svadobné šaty: Salón Isabell, Bratislava / Oblek ženícha: Hong Kong / Make-up a vlasy: Lucia Lucid Sládečková / Kvety: Lucia Simiková, Spicy Brown / Výzdoba: Lucia Simiková, Spicy Brown/ Miesto svadobného obradu: Zoborský kostolík v Nitre / Miesto svadobnej hostiny: Zlatý kľúčik, Nitra / Cukrovinky: Pure sweet / Tlačoviny: Sisine / Hudba: Dominika Titková & friends

Anežka & Filip

Novembrová svadba. Skôr ako slnečné lúče, zelenú lúku a na nej veľa kvetov si predstavíme chladné počasie, opadané lístie a možno aj trošku snehu. Pre niekoho nie lákavé, no pre Anežku a Filipa ideálny čas na svadbu. Aj keď to nebol dátum ich snov, po letných zásnubách sa chceli vziať čím skôr. A piatok, keď je aj štátny sviatok, sa javí ako skvelá voľba.

Obyčajný začiatok, neobyčajný koniec

S manželom pochádzame z jedného mesta, študovali sme na tom istom gymnáziu, kde sme sa obchádzali nejaký ten rôčik. No naše cesty sa nakoniec predsa len náhodne stretli jedného letného večera ku koncu prázdnin na terase miestneho podniku, kde sme oslavovali kamarátkine narodeniny. Filip sa tam náhodne zjavil a prisadol si k nášmu stolu vďaka spoločným známym. A tak to celé začalo už skoro pred 10 rokmi.

Svadbu ste mali v piatok, prečo?

Malo to svoje výhody. Po svadbe čakal nás aj svadobčanov ešte celý voľný víkend, čo sme všetci veľmi ocenili. A keďže 17.11. je štátny sviatok, budeme mať vždy v deň výročia s manželom voľno.

Spomeniete si na svadobné prípravy?

Po tom, ako sme dostali povolenie u pána kaplána s novembrovým termínom sobáša, pustili sme sa do hľadania sály a iných vecí. V krátkom časovom období sme oslovili fotografa, ktorého tvorba sa nám veľmi páčila, absolvovali „túr de sály“, oslovili možných DJ, kaderníčky, vizážistky, cukrárky a, samozrejme, hľadanie tých pravých svadobných šiat. Výstupom bola spleť našich predstáv a voľných a obsadených termínov. Všetko to do seba začalo krásne zapadať a termín 17.11.2017 sa zdal  ideálny. Po tom, ako som si obliekla šaty Deirdre zo svadobného salónu Maggie v Poprade, v ktorých som sa cítila ako víla, sa svadba mohla začať.

Svetlá svetielok vyzerajúce spoza okien sály, ženích nesúci nevestu na rukách, burgundovo marhuľové tóny kombinované tmavou zeleňou a rozvoniavajúcim eukalyptom, živý spev v doprovode klavíra a polnočné čepčenie folklórnym súborom Dúbravček. Nádherné záblesky jednej výnimočnej svadby.

Text: Martina, nevesta Anežka / Foto: Lukáš Pastorek Photography / Svadobné šaty: Maggie Svadobné štúdio, Poprad / Oblek ženícha: Ciao di Maxtara, Nová Karolina Ostrava / Make-up a vlasy: Zlatica Jamborová / Kvety a výzdoba: Kvety Záhrada, Bytča / Miesto svadobného obradu: Farský kostol všetkých svätých v Bytči / Miesto svadobnej hostiny: Koliba Papradno / Cukrovinky: Torty Mia, Žilina / Tlačoviny: vlastná réžia / Hudba: ANIMA, Silvia Adamova Frait, Pavel Frait, Folklórny súbor Dúbravček

Miška & Honza

O neveste z dnešného príbehu reálnej svadby sme sa v našej redakcii dozvedeli tak trošku inak. Dostali sme totiž konkrétny tip. Keď mi jedného dňa napísala Katka, majiteľka svadobného salónu Magic, že má pre nás námet na článok, mail som otvorila plná očakávania. Katka v ňom opísala svoje stretnutie s nevestou, ktorá ju podľa jej vlastných slov „chytila za srdce“. Okrem toho, že jej na neveste Miške učarovalo to, že je to mladá, energická, pozitívna a scestovaná žena, ktorá má aj svoj vlastný cestovateľský blog pod názvom Travelismus, imponovalo jej na nej, že si neoblomne šla za svojou predstavou netradičnej svadby. Obrad na lúke pod holým nebom, prednesenie vlastných sľubov a oslava v stodole… Viac však o svojej krásnej, uvoľnenej a nie príliš typickej oravskej svadbe porozprávala nevesta Miška.

Perfektné načasovanie

V čase, keď sme sa zoznámili som akurát končila štvrtý ročník farmácie v Hradci Králové. O tri týždne som mala letieť do Ameriky na celé leto a po ňom ma čakal presun do Nemecka na niekoľko mesiacov. Ani mi nenapadlo, že práve vtedy mi osud pošle moju životnú lásku.
V ten deň som oslavovala svoju predposlednú skúšku a aj keď Honza žil v Prahe, práve v tento deň zamieril do Hradca, takže sme sa stretli na jednej akcii. Potom to už malo rýchly spád.
Počas leta za mnou prišiel aj do Ameriky a aj napriek tomu, že kvôli môjmu cestovaniu za hranice boli prvé mesiace náročné, myslím si, že tá počiatočná vzdialenosť náš vzťah iba posilnila.

Svadobný obrad aj hostina v srdci malej oravskej dedinky

O našej svadbe sme mali jasnú predstavu. Chceli sme obrad v prírode a hostinu v stodole. Popravde sme boli na začiatku plánovania rozhodnutí, že to bude v Česku. Svadby tohto typu sú tu už pomerne časté a je tu niekoľko zaujímavých miest, kde by sa to dalo zrealizovať. Okrem toho som vedela, že nebude problém s obradom vonku a pravdepodobnosť dobrého počasia oproti rodnej Orave bol tiež významný faktor.
Nakoniec to však život zariadil inak. Moja mamina dostala tip na stodolu v Žaškove, malej dedinke na Orave, a tak sme sa tam išli pozrieť.
S Honzom sme videli potenciál toho miesta hneď na prvej návšteve. Potom stačilo prepočítať náklady a rozhodli sme sa pre svadbu u nás na Slovensku.
Samotný sobáš prebehol na lúke kúsok nad stodolou, uprostred prírody, pod kopcami. Oddala nás pani starostka zo susednej dediny Párnica, ktorá má úžasný dar reči a jej príhovor bol naozaj jedinečný zážitok. Slovami sa dotkla každého.
Samotná svadobná hostina potom prebehla v stodole. Myslím si, že to prostredie, kde sa svadba odohráva má veľký vplyv na to, ako sa hostia cítia. U nás panovala uvoľnená atmosféra, možno hlavne preto, že  sme si našu vlastnú svadbu naozaj chceli užiť. Stodola bola celú dobu dokorán otvorená, pivo sa čapovalo vonku, hostia občas vysedávali na slame, ktorá bola v areáli ako tzv. “leháro” a deti sa hrali pri malom jazierku.
Priznám sa, že sme nemali veľmi premyslený plán B, v prípade, že by pršalo, čo je na Orave pomerne častý jav. Jednoducho sme verili iba v ten dobrý variant. A to v tom týždni pred svadbou lialo ako z krhly každý deň, takže nám nebolo všetko jedno. Pred svadbou sa však počasie až zázračne upokojilo a v náš svadobný deň nespadla ani jedna kvapka.

Výzdoba v kombinácii rustikálneho a boho štýlu

Našu výzdobu robila moja mamina, ktorá si akurát zakladá agentúru pod názvom “Stylika”. Z výzdoby sme boli nadšení nielen my, ale aj všetci svadobní hostia.
Na začiatku sme sa nechali inšpirovať Instagramom a Pinterestom. Chcela som mať svadbu sčasti v boho štýle,  sčasti rustikálnu, a tak sme hľadali práve takéto prvky.
Vybrali sme obrázky, ktoré sa nám páčili a mamina to potom všetko zrealizovala. Samozrejme, že pri samotnom zdobení už pomáhala celá rodina, ale skoro všetky veci vyrobila sama po večeroch a my sme už potom pred svadbou iba rozmiestňovali jej výtvory.
Základom správnej atmosféry boli určite svetielka, sviečky, praporky, biele plachty a potom to bolo hlavne o detailoch. K nim patrili napríklad malé fľašky s kvietkami visiace na špagátiku zo stropu alebo drevené šípky ukazujúce rôznymi smermi.

Svadobný salón, v ktorom sa plnia sny

Svadobné šaty aj oblek sme volili tak, aby nás nielen vystihovali, ale tiež aby sa hodili do prostredia, v ktorom sa konal náš veľký Deň. Zatiaľ, čo výber obleku bol u ženícha bezproblémový a prebehol hladko, ja ako nevesta som našla tie správne šaty až v utorok pred svadbou.
Pritom som vedela, aké šaty chcem, ale v každom salóne, ktorý som navštívila mi ponúkali niečo úplne iné. Začínala som mať pocit, že šaty podľa mojich predstáv u nás neexistujú.
Potom som si pár mesiacov pred svadbou rezervovala jedny šaty v salóne MAGIC, ktoré boli krásne a zo všetkých šiat, čo som dovtedy skúsila sa aspoň trochu približovali tomu, čo som chcela.
Keď som sa však v priebehu nasledujúcich mesiacov pozrela na svoju fotku  v týchto šatách, vedela som, že to nie je ono. V utorok pred svadbou som mala skúšku šiat. Vtedy som si ich obliekla po druhýkrát a majiteľka salónu Katka na mne hneď spozorovala, že nie som spokojná. Popísala som jej, aká bola moja pôvodná predstava šiat, lebo na prvej skúške nebola a ona zrazu povedala, že jedny také šaty možno má. Zašla po ne niekam preč, a keď som si ich skúsila boli to naozaj ony. Takže Katke patrí veľké ďakujem!

Keď k vám na svadbu príde nepozvaný hosť…

Ak si mám spomenúť na najvtipnejší zážitok, určite musím spomenúť miestneho  podguráženého pána, ktorý sa prepašoval na našu svadbu. Keďže je stodola uprostred dediny, susedia sa občas zo zvedavosti zastavili pri ceste. Vždy ich niekto pohostil koláčikmi alebo borovičkou. Avšak o polnoci počas čepčenia boli skoro všetci v stodole. Záhrada bola skoro prázdna a vtedy tam prišiel jeden pán v košeli, zrejme aby zapadol medzi hostí. Najskôr sa pohostil jedlom z grilu, načapoval si pivo a zobral si pod pazuchu jednu fľašu borovičky. Spokojne sa vybral na odchod, keď si ho v tom všimla moja mamina s bratom a on sa dal na útek. Dobehli ho a borovičku mu úspešne zobrali.

Netradičná, no presne podľa predstáv

Pre nás bola naša svadba špecifická v tom, že sme si doslova vybojovali to, aby bola podľa našich predstáv. Na Orave takéto svadby skoro nie sú a ľudia na to nie sú zvyknutí, aby sa niečo menilo na klasike – obrad v kostole, oslava v sále.

Takže moja rodina z toho nebola nadšená a zo začiatku proti tomu bojovali. Nakoniec boli však  radi, že sme sa nimi nenechali presvedčiť a urobili sme si to podľa seba. Veľmi sa im tento koncept svadby páčil.
Pred svadbou každý pomáhal, ako len mohol a ja som za každého jedného člena rodiny cítila veľkú vďačnosť, lebo práve v týchto chvíľach si uvedomíte, že nie je nič dôležitejšie, ako rodina.

Text: Anežka, nevesta Miška / Foto: Radovan Škohel / Svadobné šaty: Svadobný salón Magic / Oblek ženícha: Obchod Oblack / Make-up: Nevestina krstná mamka Initka / Vlasy: Michaela Greššová / Kvety, výzdoba a tlačoviny: Stylika / Miesto svadobného obradu: Lúka v dedinke Žaškov / Miesto svadobnej hostiny: Stodola Trnka v Žaškove / Sladký kútik: Koláčikovo / Svadobná torta: Mirka Regulyová / Hudba: Kapela 4others

Kristína & Majo

Obaja hlavní aktéri tejto svadby, Kristína a Majo, pochádzajú z jednej lokality v Bratislave, no aj napriek tomu sa celý život, podľa Kristíninych slov, tak trochu obchádzali. Jedného dňa sa však predsa len stretli a vznikol nádherný príbeh. Ten dopodrobna vyrozpráva nevesta Kristína, ktorá riadi eventovú agentúru Veryberry.

Osudový prvý apríl

Stále sa na tom smejem, že naše prvé stretnutie bolo osudové, pretože prebehlo 1. apríla, na deň bláznov. Manžel kráčal po ulici, a keďže som ho z videnia evidovala a vedela som, že máme spoločného dobrého kamaráta, pristavila som sa a len tak sme sa dali do reči. Začali sme sa čisto kamarátsky stretávať, tráviť spolu čas, rozprávať sa naozaj o všetkom a z kamarátstva sa asi po polroku vykľulo prvé rande.

 Svoje „áno“ si povedali hneď dvakrát

Jednou z najpodstatnejších vecí pri plánovaní našej svadby, ktorú sme si spolu rokmi vysnívali bol fakt, že sme obaja chceli, aby nás sobášil náš rodinný priateľ Štefan Bučko. Má úžasný hlas a vie krásne rozprávať o láske. Úrady nám to bohužiaľ nedovolili, pretože naša svadba sa konala v Modre a on môže sobášiť len v bratislavskom Starom Meste. Keďže sme chceli, aby naša svadba bola podľa našich predstáv a v mnohých veciach symbolická, museli sme sa tomu prispôsobiť. Takže máme dva dátumy svadby. Jeden je oficiálny, ktorý sa konal na úrade a druhý neoficiálny. Pre nás je podstatnejší ten druhý termín, dva dni po oficiálnom, a to 24.6.2017, kedy nás „zosobášil“ Štefan Bučko a to naše „áno“ sme si povedali  pred našimi najbližšími v Modre.

 Sobáš pod holým nebom

Sobáš aj svadobná hostina sa odohrávali na jednom mieste, v Modre, v Neco Estate Winery. Podstatné bolo, aby sme sa zobrali vonku, pod holým nebom. Keďže robím to čo robím, viem, že počasie je silnejší element, ako moje túžby a sny. Preto sme vyberali miesto, ktoré by v prípade zlého počasia malo pekný plán B, a práve Neco takýto pekný priestor poskytuje aj v interiéri.

WOW efekt z každého detailu

Čo sa týka výzdoby a ostatných príprav, spojených s plánovaním svadby, presne som vedela  čo nechcem, pretože poznám všetky alebo teda aspoň väčšinu dostupných možností a alternatívy toho, čo sa dá zrealizovať, aj toho čo sa zrealizovať nedá. Tým, že robím koncepty pre ostatných ľudí sa ťažšie vymýšľal koncept pre mňa. Svojou svadbou som chcela ukázať ľuďom svoju prácu a to, že aj netradičná svadba môže byť pekná a nemusí pôsobiť negatívne. Jedinou mojou konkrétnou požiadavkou bolo, aby som tam mala „svojich ľudí“, ľudí s ktorými spolupracujem na iných svadbách a eventoch.

Povedala som im, že chcem, aby tam bol hlavne ten „wow“ efekt, aby naša svadba bola zážitková a aby každý odchádzal s pocitom, že v ten večer prežil naozaj niečo výnimočné. Ešte som dodala, že sa môžu vyblázniť a spraviť aj to, čo im iní klienti nedovolili. Postupne sme prichádzali na  konkrétne predstavy a požiadavky, podľa ktorých sme to spolu vyskladali. Zastávam teóriu, že svadba je pre ľudí, ktorí sa berú, je to o nich dvoch a malo by to vystihovať pravé ich. Aj z tohto dôvodu som veľmi rada, že sa nám spolu s cateringovkou podarilo vytvoriť menu, ktoré bolo podľa našich požiadaviek a predstáv. Obsiahlo tak chute a jedlá, ktoré máme skutočne radi. Dokonca nemali problém nám pripraviť obľúbený koláč podľa babičkinho receptu, či netradičnejšiu polievku, keďže sme sa v lete chceli vyhnúť klasickému slepačiemu vývaru.

Celkovo sme však vo „svadobnom koncepte“ mali viaceré netradičné veci, ako napríklad externý bar, ktorý sme umiestnili vonku na terase. Barmani nám robili drinky do chemického skla, niektoré bublali, z niektorých sa dokonca dymilo. Nazvali sme to „experimentálny bar“ a každý sa tak mohol nechať prekvapiť originálnym drinkom.

Koláčov sme mali na svadbe pomenej. Keďže bolo leto, rozhodli sme sa radšej pre sorbetové nanuky, z ktorých sa pri servírovaní tiež dymilo.

Celkovo som výzdobu nechala na tím ľudí, s ktorými spolupracujem a ktorým plne dôverujem. Ukázala som im, čo sa mi zhruba páči, zvyšok som nechala na nich. Napríklad výber kvetov som plne nechala na kvetinárku a výsledok mi viac, než vyrazil dych. Výzdoba pozostávala z pivónií, ktoré počas dňa a noci krásne menili farbu, postupne ako sa otvárali. Doslova to prežili celé s nami.

V kytici a pierku boli svetielka, mali sme symbolickú tortu, ktorá bola posiata černicami a teda v sebe ukrývala názov Veryberry a vnútri, keď sa rozkrojila bola červená s príchuťou Red velvet, čo je názov blogu mojej kolegyne. Mali sme svadbu vyskladanú z malých symbolických detailov, ktoré boli pre nás naozaj podstatné.

Výslužky pre hostí sme taktiež poňali špeciálne. Chceli sme hlavne, aby ostatných potešili, nestáli doma v kúte,  aby boli jedinečné. My s manželom varievame čili džem a naši kamaráti ho majú veľmi radi. Tak sme im ho navarili. Nakúpili sme niekoľko kíl čili papričiek, ktoré sme čistili v gumených rukaviciach a celý náš byt bol počas tohto procesu ako hermeticky uzavretý ekrazit. K džemu sme si dali ešte natlačiť plátené tašky a ruksačiky s nápisom „Love is like a chilly jam.“ Dodnes tie tašky vidím po meste, vídavam ich aj na Pohode a veľmi sa teším, že si tie naše darčeky našli aj reálne využitie a naši blízki ich radi nosia.

Svadobné šaty musia byť jedinečné

Svadobné prípravy prebiehali tak, že popri plánovaní iných svadieb a eventov som so svojím pracovným tímom občas myslela aj na tú svoju, a keď zostal nazvyš nejaký ten čas, trochu sme sa o nej porozprávali. Nebola som však úplne tradičná nevesta, ktorá si zbiera fotky z Pinterestu, nespáva a neustále plánuje. Hlavne som typ človeka, ktorý čím má viac možností, tým je to horšie, preto som sa potrebovala čo najviac eliminovať z príprav. Skôr som bola prekvapená, že svadobné prípravy viac prežívalo moje okolie, ako ja samotná.

Pri svadobných šatách som opäť vedela, čo nechcem ale nemala som konkrétnu predstavu. Vedela som len, že nie som človek, ktorý by si svadobné šaty požičiaval. Mám rada jedinečnosť a rada si dávam veci robiť na mieru. Tiež mám rada spomienky a ten pocit, že sa k tým šatám môžem kedykoľvek vrátiť, hoci aj o 20 rokov. Preto som si chcela dať šaty ušiť. Mala som vytipovaných pár ľudí, ale  osud to zamiešal tak, že mi kamarátka, s ktorou som konzultovala detaily svojej svadby povedala, že pozná návrhárku, ktorá by sa mi mohla páčiť. Volá sa Andrea Pojezdálová a zhodou náhod bola zasnúbená,  pripravovala svadbu a potrebovala s ňou pomôcť. Tak som ju skúsila osloviť s tým, že ja svadby organizujem a hneď na prvom stretnutí sme si tak sadli, že sme sa dohodli na spolupráci. Ja som jej urobila svadbu a ona mi za to ušila šaty. Takže v tomto smere boli tie moje šaty naozaj osudové a pre mňa s pridanou osobnou emóciou. A hoci musím mať vo svojom profesijnom živote nad všetkým kontrolu a o všetkom vedieť, svoje šaty som reálne videla iba dva dni pred svadbou. Bola som na dvoch skúškach a tie šaty úplne milujem. Sú ľahké, krásne a úžasné. Keby som mohla, tak si ich oblečiem a nosím ich od dneška každý deň kedykoľvek. Dodnes si pamätám, ako na svadbe moja 92-ročná babička povedala, že pôjde domov až keď sa prezlečiem do polnočných šiat. Ja som jej na to povedala: „Babi, ale ja sa neprezlečiem.“ A naozaj som v nich vydržala do šiestej ráno.

Výber obleku bol veľmi jednoduchý. Vedeli sme farbu obleku a aj to, že môjmu mužovi nesadne bežná konfekcia asi nikde. Preto sme to vyriešili oblekom na mieru. Nemysleli sme si však, že to bude také komplikované a že pri obleku sa naskytne viac otázok, ako pri svadobných šatách. Môj muž riešil pracku na opasku, to či topánky k tomu opasku naozaj ladia, akú kravatu si dá, či dve alternatívy košieľ je dosť a koľko párov ponožiek bude naozaj postačujúci počet. V konečnom dôsledku bol on v procese riešenia oblečenia vlastne nevesta.

Keď sa plnia „detské sny“

Celý život som sa smiala môjmu bratovi, že jedného dňa, keď sa budem vydávať bude jeho úlohou vypúšťanie holubov, labutí aj motýľov. Týmito gýčovými záležitosťami som sa mu „vyhrážala“ pred jednou mojou kamarátkou. Rokmi sme na to zabudli a viac sme to nespomínali. Táto moja kamarátka, ktorej otec chová holuby, prišla za mnou v deň svadby, chvíľu po obrade a vraví: „Mám tu tie holuby! Kedy ich môžeme vypúšťať?“ V tom momente ma tam skoro porazilo. Veď sme sa o tom rozprávali naposledy, keď sme boli v puberte. Napokon z celej akcie vypúšťania holubov vznikli veľmi vtipné fotky, pretože som s holubmi nebola úplne stotožnená a vždy som to brala ako vtip. Avšak ten moment, že niekto z vášho detstva si niečo takéto pamätá je taký krásny, až si uvedomíte, že aj tí ľudia okolo vás naozaj prežívajú Váš deň s vami.

Osudová láska vďaka mandarínke

Na našej svadbe sme nemali klasické zvyky ako je napríklad rozbíjanie taniera, či kŕmenie sa polievkou, ale chceli sme niektoré z nich poňať netradičnou formou. Napríklad už spomínané rozbíjanie taniera sme preniesli do menoviek. Každý mal namiesto menovky svoj črep s menom pre šťastie a ten si mohol zobrať domov.

Na našom stole bol malý mandarínkovník, ktorý v sebe ukrýval symboliku začiatku nášho vzťahu. Hovorí sa, že keď si roztvoríte mandarínku a je tam 12 mesiačikov, máte si niečo priať. A môj manžel mi pred 13 rokmi povedal, že si takto prial dievča ako som ja a že si ma vysníval v mandarínke. A tak sa s nami tie mandarínky dodnes nejako nesú životom. Keď má manžel nejaký sviatok, veľmi sa teším, že mu tie mandarínky kúpim.

Tým, že som chcela, aby celá svadba bola zážitková, výnimočná a aby si ju ľudia najmä užili, nechcela som celý večer preplniť nejakým programom, hrami alebo tombolami. Nikto pred svadbou nevedel, čo má očakávať, čo sa tam bude diať, aké menu bude, kto tam bude alebo čo sa tam bude robiť.

Prekvapením boli napríklad priatelia, hudobníci, Nikolaj Nikitin, Samuel Hošek spolu s Gabom Jonášom, ktorí nám prišli zahrať náš prvý novomanželský tanec. To s nimi dohodol pre mňa ako prekvapenie môj manžel, hoci v daný deň mali iné hranie v iných mestách. Veľmi som sa tešila, že im to aspoň na chvíľu vyšlo. Neskôr nám hrali Sendreiovci, na ktorých som mala veľmi dobré referencie a jedným z mojich snov bolo mať na svadbe takú kapelu, ktorá postaví do tanca všetkých. Tak sa aj stalo! Hrali vonku, na trávniku, do neskorej noci. Asi sme sa dobre zabávali, lebo prišla aj polícia. Všetko však dobre dopadlo a mne sa veľmi páčila tá emócia, ktorá z celej tej situácie vzišla.

Mojím snom bolo fotiť sa v tropickom skleníku v botanickej záhrade. Keď ten nápad počul môj manžel, myslel si, že som sa úplne zbláznila. Išli sme tropickým skleníkom, kde bolo nakoniec ešte chladnejšie, ako vonku a ja som bola spokojná, pretože som vedela, že sa mi plní ďalší sen. Som veľmi rada, že nás tam fotil práve Martin Šveda a že sa na to dal nahovoriť. Tie fotografie by som si vedela pozerať dookola.

Naša svadba bola pre mňa špecifická aj tým, že som sa chcela zabávať do rána a chcela som vidieť východ slnka. Aj napriek tomu, že organizujem eventy nie som veľký párty človek a nikdy nie som hore dostatočne dlho na to, aby som si ten východ slnka užila. Kamaráti však poodpadávali už o tretej ráno, išli spať a ja som s barmanmi a mojím manželom tancovala do rána. Robili sme sabráž, púšťali sme si pesničky a nakoniec som sedela v šatách na tráve a s Proseccom v ruke som vítala nový deň. To bol práve ten wow moment, kedy som si uvedomila, že sa mi v ten deň plnili sny bez toho, aby som dovtedy vedela, že také sny mám.

Zopár rád na záver pre budúce nevesty

Hlavne sa nestresovať a užívať si to. Ten deň preletí naozaj veľmi rýchlo. Pokiaľ ste prípravy svojho veľkého dňa nechali na profesionálov, tak im dôverujte. Ja som sa rovnako spoľahla na ľudí, s ktorými spolupracujem a všetko dopadlo nad moje očakávania. Áno, vždy sa môžu vyskytnúť nejaké nečakané situácie, no ako zázrakom sa všetko alebo teda väčšina vecí dá vyriešiť. Z vlastných skúseností odporúčam možno svojich hostí  poprosiť, aby vám pri gratuláciách nenosili kvety. Je to možno zvláštne odporúčanie, no tých kvetov máte na druhý deň veľmi veľa, zostanú vám veľakrát aj z výzdoby sály, či obradu. Preto sa skúste možno zamyslieť, či vám, alebo niekomu niečo iné nespraví radosť. My sme práve aj z tohto dôvodu, aj z dôvodu symboliky oslovili jedno konkrétne občianske združenie, ktoré nám poradilo, čo by ich potešilo. Na naše prekvapenie to naši blízki zobrali ako samozrejmosť a doniesli nám veľmi veľa spoločenských hier a kníh, ktorými sme neskôr spravili radosť ďalšiemu množstvu detí v nemocnici. Bolo to super! To bol ten pocit, ktorý si budem a chcem pamätať v spojení so svojou svadbou.

Text: Lucia Kršiak Ponická, nevesta Kristína / Foto: Martin Šveda / Svadobné šaty: Andrea Pojezdálová / Oblek ženícha: Tom Steed / Make-up: Stanislava Hudcovská / Vlasy: Tatiana Čamborová, salón Anais / Kvety a výzdoba: Veryberry, kvety – Kristína Lempochnerová / Miesto svadobného obradu a svadobnej hostiny: Neco Estate Winery / Cukrovinky: Art Bakin (torta), Soupa (koláče), Marinela (nanuky) / Tlačoviny: Petra Esterling / Hudba: DJ Adriana Mižigánová, Nikolaj Nikitin, Samuel Hošek, Gabo Jonáš, Sendreiovci / Catering: Soupa / Bar: Dreamcocktail

Írska svadba očami slovenského fotografa

Lukáša ako fotografa som zaregistrovala už dosť dávno. Ani neviem, ako som sa preklikala na jeho facebookovú stránku, ale fotky, ktoré som pod jeho menom sledovala ma neskutočne očarili. Z každej z nich vyžarovalo niečo jedinečné, hlboké a úprimné. Čím viac som ich sledovala, tým viac som si uvedomovala, akú moc má fotograf v rukách. Moc uchovať z vášho najvýnimočnejšieho dňa tie najkrajšie spomienky. Po tom, ako sme spoločne absolvovali ľudové fotenie v skanzene v Starej Ľubovni pre časopis Svadba som zistila, že Lukáš je nie len mimoriadne talentovaný fotograf, ale aj veľmi milý človek.

V portfóliu Lukáša Pastoreka nájdete množstvo inšpiratívnych príbehov, skladajúcich sa z nádherných fotografií krásnych mladých ľudí. O tom, aké bolo fotiť svadbu až v Írsku porozprával bližšie v rozhovore.

Čo ťa priviedlo k dráhe profesionálneho fotografa?

Foteniu sa venujem približne 5 rokov, ale začínal som s divou zverou. Potom som počas výšky skúšal fotiť portréty v provizórnom ateliéri v intrákovej izbe, no a prvý pár, ktorý to so mnou „riskol“ na svadbu, bola Blanka a Braňo. Od začiatku boli veľmi milí a kamarátski, takže urobili môj vstup do sveta svadieb veľmi príjemným. Dodnes pri fotení považujem za najdôležitejšie vytvoriť si dôveru medzi mnou a párom a snažiť sa o uvoľnenú atmosféru, v ktorej by sa cítili dobre a spontánne. Je to predsa veľká udalosť v ich živote a posledné, čo chcú, je byť v strese ešte aj z fotenia.

Čo na svadbách najviac zbožňuješ? Nelezú ti ešte „hore krkom“? 

Čo mám na svadbách rád je, že sa aj spolu s ostatnými kolegami stávame súčasťou konkrétneho príbehu, v ktorom nie som iba zaplatený profesionál, ale predovšetkým človek. Fotil som okolo 200 svadieb, ale pocit zodpovednosti a ranný stres mám stále. A či mi svadby ešte nelezú krkom? Nie! Fotenie ma veľmi baví, ale nenapĺňa ma. Ako veriaci človek sa snažím čerpať zo vzťahu s Bohom a pozerať sa na svadobný pár i hostí tak, ako sa na nich díva On, teda s pohľadom plným lásky a trpezlivosti. Hlavne preto ma fotenie ľudí stále baví. Samozrejme, niekedy to ide ťažšie a niekedy aj ľahšie.

Poďme teda k tej írskej svadbe, ktorú si fotil. Ako si sa vôbec k páru Nancy a Matt dostal, resp. ako sa dostali oni k tebe a prečo si ťa vybrali?

Dobrá otázka, neviem. Pre istotu som túto otázku napísal Nancy a odpísala mi zhruba to, že si ma vybrali na základe odporúčania Mattovho známeho, Daniela, ktorý pochádza zo Slovenska, ale s rodinou žije v Írsku. Fotil som mu svadbu dva roky dozadu v Konskej. Po prezretí zopár fotiek z môjho portfólia si ma napokon vybrali.

Priblíž nám ako prebiehala ich svadba?

Musím konštatovať, že svadba nebola typická írska, no bola krásna a dojemná. Nancy a Matt mali prenajatý pekný kaštieľ alebo ako by som nazval tú starú, kamennú usadlosť, aké bývajú v Írsku. Celý deň od príprav až po párty prebiehal v tomto areáli. Svadobný obrad bol na trávniku pod veľkým stromom. Bol august, vonku bolo okolo 20 stupňov, svietilo slniečko a bolo to veľmi príjemné. Výnimočne vôbec nepršalo. Počas obradu hral jeden chlapec na gitare a spievalo s ním dievča, obaja boli zároveň aj hostia.  Zopár blízkych malo počas obradu príhovor. S fotením mi pomáhala moja manželka Saška a podarilo sa jej pár veľmi pekných záberov, ktoré by som sám nemal šancu zachytiť, lebo keď fotíte pár, tak nefotíte hostí a naopak. Čerství novomanželia prijímali gratulácie vonku, urobili sme spoločnú fotku a presunuli sme sa do kaštieľa. Tam nasledoval asi dvojhodinový banket s malým občerstvením, počas ktorého do pozadia hrala a spievala hudobníčka na gitare. Hostia sa voľne presúvali z interiéru na terasu a fotili sa. Na spoločnú večeru všetci odišli do jedálne v podzemí, ja s manželkou sme čakali na poschodí a dolu som išiel odfotiť len výzdobu a zopár záberov. Zábava sa odohrávala v inej miestnosti, z ktorej bol voľný prístup do záhrady so svetielkami. Tanečná zábava odštartovala klasicky prvým tancom mladomanželov, pričom im hrala perfektná kapela. Vrúcne sme sa rozlúčili s novomanželmi okolo desiatej večer. Celý čas boli všetci veľmi milí, starostliví a ochotní v komunikácii, keďže tam predsa len je jazyková bariéra. Príjemne spomíname okrem Matta a Nancy aj na maminu, syna a družičky Nancy, s ktorými sme strávili čas príprav.

Aké bolo pre teba fotenie priamo v Írsku?

Bolo to skvelé. Priznám sa, že som mal trochu stres z írskeho akcentu, ale nakoniec to nebol problém. Nejako sme sa vždy pochopili. Fotenie svadby v zahraničí je pre mňa vždy výzva, no zároveň dobrodružstvo. Tešil som sa, že uvidím tradície, spoznám nových ľudí a budem mať nové zážitky. Matt je veľmi vtipný a príjemný človek, má svoj vlastný rádiový podcast. Nancy bola nevestou, ktorá sa tešila z každej chvíle a žiarila šťastím. Vizážou aj šatami všetkým pripomínala Marilyn Monroe. Jednoducho ideálny pár na fotenie. Okrem svadby sme si prešli aj okolie. Je to krajina, ktorá má svoj typický fotogenický ráz.

Nebál si sa, že ti niečo podstatné unikne a ty to nestihneš zachytiť? Myslím tým, že si Slovák a je jasné, že nemusíš poznať všetky ich zvyky a podobne.

Myslím, že asi tak trochu, ako vždy, či už je to svadba na Slovensku alebo v zahraničí. Vždy treba byť v strehu. Na svadbe neoddychujem, iba v nutných prípadoch. Veľmi pomáha priebežne o programe komunikovať s párom, hoci prekvapenia od hostí sú nepredvídateľné.

Čo mala táto írska svadba spoločné so slovenskou a v čom sa, naopak, odlišovali?

No, to nie je také ľahké určiť. Môžu byť svadby tradičné v zmysle určitých národných a regionálnych zvykov, menej tradičné alebo netradičné… Táto írska svadba, ako aj Nancy zdôraznila, nebola vôbec tradične írska, takže porovnávať ju s tradičnou slovenskou by bolo ťažké. V určitej miere už rozdiely medzi svadbami miznú a aj na Slovensku vidno vplyv západného štýlu. Väčšinou sa však doma nestretávam s tým, že by sa celá svadba odohrávala na jednom mieste, obrad by bol v záhrade a pred večerou by bol banket. Zaujímavé bolo, že svadobná párty mala tému karneval a v miestnosti na tancovanie (každá miestnosť bola určená na niečo iné) boli stánky s hrami pre hostí ako chytanie kačičiek, triafanie loptičkami atď.

Rozdielom bolo možno akurát to, že v Írsku si drinky počas párty hostia platia sami. Na tejto svadbe sa mi páčilo, že bola veľmi osobná. Myslím, že si ju Nancy a Matt zariadili presne tak, ako túžili, a zároveň to bolo blízke aj ich hosťom a všetci sa veľmi dobre zabávali.

A čo by si vyzdvihol ako svoj TOP zážitok z tejto svadby?

Portréty vo vnútri stromu, krásny obrad a prístup novomanželov.

Text: Anežka, Lukáš / Foto: Lukáš Pastorek Photography

 

Viktória & Martin

Keď som sa Viktórie a Martina pýtala na to, kde a ako sa zoznámili, ich odpovede boli veľmi milé. Obaja navštevovali rovnakú strednú školu v meste, z ktorého obaja pochádzajú, no na úplne prvý kontakt kedy sa im „stretli pohľady“ si ani jeden z nich nepamätá. Podľa Viktóriiných slov si však Martina nebolo možné nevšimnúť v akomkoľvek dave, lebo odvšadiaľ „vytŕčal“. Najbližšie však k sebe vraj mali vo Viktóriinom poslednom ročníku. „Viktória chodila o triedu vyššie a aj keď v tom čase už zmaturovala, pozval  som ju na svoju stužkovú slávnosť. Vtedy sme však spolu ešte nechodili, no teraz sa smejeme, že som už vtedy vedel, čo robím,“ dodal k ich začiatkom Martin.

Prípravy prebehli bez stresu

Na svadobné šaty som sa išla pozrieť so svojou sestrou a kamarátkou. Sama som sa skôr obzerala po jednoduchších a padavých šatách, no tie, ktoré som si napokon vybrala ma zaujali na prvý pohľad. Najmä dlhý rukáv a čipka, ktorá ich zdobila na mňa pôsobili veľmi jemne a žensky. Vyskúšala som si ich ako prvé, a nech už som si potom vyskúšala čokoľvek, výber bol jasný. Obe moje poradkyne, ktoré boli zároveň čerstvými mamičkami, vyronili slzy (asi hormóny) a ja som ešte v ten deň zaplatila zálohu. U Martina po dlhom rozhodovaní zvíťazil oblek na mieru, ušitý veľmi milým a šikovným pánom s dlhoročnou praxou, ktorého nadšenie, prístup a skvelý vkus nadchol aj jeho. Klasické a jednoduché obrúčky na mieru nám vyrobili v jednom malom, milom rodinnom klenotníctve. Veľmi sme si dali záležať na dobrej hudbe, ktorú tvorila kapela, DJ aj cimbalovka, ktorú sme dostali ako svadobný dar a oslovili sme aj veľmi šikovného fotografa a kameramana, ktorí pre nás dokonale zvečnili tento dôležitý deň.

Prvé rande, zásnuby a svadba na jednom mieste

Odkedy sme sa zasnúbili, vždy sme sa rozprávali o letnej svadbe. A hoci počasie sa „objednať“ nedá, nám asi niekto fandí, lebo počasie práve počas nášho svadobného dňa nemohlo byť lepšie.

Sobáš sa odohrával v kostolíku v Novej Dubnici. Bol krásny a dojímavý v nemalej miere aj vďaka veľmi osobnému príhovoru kňaza. Na hostinu sme sa presunuli do Kursalonu v Trenčianskych Tepliciach. Teplice sú pre nás od začiatku veľmi špecifické mesto – mesto nášho prvého rande, mesto našich zásnub, a tak sme ho nemohli vynechať ani pri najdôležitejšej udalosti, našej svadbe. Kursalon, kde sa konala svadobná hostina okrem toho, že spĺňal kapacitu, disponuje aj nádhernou terasou a krásnym okolím. Park sme využili na spoločné fotenie a naši hostia mu v priebehu večera našli aj ďalšie využitie, keď spontánne zinscenovali futbalové derby.

Prekvapenie v podobe špeciálnych gratulácií

Aj naša svadba bola plná vtipných, ale aj emotívnych zážitkov. Úsmevné bolo pre nás napríklad práve navliekanie obrúčok. Presne tých obrúčok, ktoré nám boli na mieru vyrobené a pri skúške sme s ich nasádzaním nemali problém, no v tej najnevhodnejšej chvíli išli akosi ťažšie. Aj kňaz sa pritom zabával na tom, že si ich už asi naozaj nikdy nedáme dole.

Obrovským prekvapením od našej rodiny a priateľov bola prezentácia, kde nám každý v krátkej dokrútke niečo poprial. Objavili sa tam dokonca aj priatelia z Ameriky, ktorí sa našej svadby nemohli zúčastniť. Niektorí to poňali dojímavo, iní nás veľmi rozosmiali. Spievali, skladali básne, spomínali na spoločné zážitky… Bratranec nás dokonca prekvapil vlastný rappovým textom. Vtedy sme si uvedomili, koľko lásky je nie len v nás, ale aj okolo nás.

Zaspievala im aj Celeste Buckingham

Bolo to úplne neplánované a spontánne vystúpenie. Naši dvaja kamaráti si všimli, že počas svadby sedela na terase Celeste Buckingham a v tom momente im napadlo, že ju skúsia osloviť, aby nám venovala jednu pesničku. Keď sa zrazu objavila na pódiu, nikto to nechápal, no o pár sekúnd sa rozšírila neuveriteľná energia. Všetci sa zabávali a svadba nadobudla úplne nový rozmer. Pripadali sme si tak trochu ako z klipu Maroon5.

Text: Anežka, nevesta Viktória / Foto: Lukáš Pastorek Photography / Svadobné šaty: La Pavona / Oblek ženícha: SAKOVAC (krajčírstvo Trenčín) / Make-up: Natália Šedíková, Ivona Kopuncová / Vlasy: Natália Šedíková, Ivona Kopuncová / Kvety a výzdoba: Beáta Beňová, Vladena Nosková / Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Jozefa Robotníka, Nová Dubnica / Miesto svadobnej hostiny: Kursalon Trenčianske Teplice / Cukrovinky: Katarína Tomanová, Repo-Gastro, Little Cakes-Trenčín / Tlačoviny: Lubeno reklamná agentúra (tlač a úprava) / Hudba: Colorful people, Cimbalovka (trio), DJ Andrej Molnár

Peter & Lucia

Myslím, že neexistuje nikto, kto by si neprešiel tou povestnou študentskou láskou. Niekto by ju definoval ako chvíľkové pobláznenie, iný ako to najkrajšie obdobie, ktoré mu celkom zmenilo život. Svoje o tom vedia aj Peter a Lucia, ktorí sa zoznámili ešte počas svojho štúdia na gymnáziu. A po deviatich rokoch chodenia…

Termín svadby nám „vybral“ fotograf

Pestrofarebnosť jesennej prírody ma vždy lákala, aby sa naša svadba konala práve v tomto ročnom období. Dátum našej svadby nám však „vybral“ fotograf Pavol Delej, ktorý mal v jeseni 7.10.2017 jeden jediný voľný termín. Aj s odstupom času sa obaja s manželom zhodneme na tom, že práve výber fotografa bolo jedno z najlepších rozhodnutí. Vďaka jeho milému a priateľskému prístupu sme úplne zabudli na stres a nervozitu a celé fotenie sme si naplno užili. Veľa smiechu sme zažili aj počas fotenia s mojimi sestrami a družičkami. Mali sme mierny časový sklz a chceli sme nafotiť množstvo záberov len za niekoľko minút. Výsledkom bol kopec smiechu a nádherné fotografie.

Keď sa kvôli svadobným šatám budíte zo sna

Asi ako väčšina neviest, aj ja môžem povedať, že moje svadobné šaty boli láskou na prvý pohľad. Vzhľadom na to, že meriam 180 cm, po návšteve dvoch svadobných salónov som sa rozlúčila s tým, že zoženiem dostatočne dlhé svadobné šaty aj na moju výšku. Pár dní predtým, ako som sa mala prvýkrát stretnúť s módnym návrhárom, u ktorého som si chcela dať ušiť šaty na mieru, som navštívila salón WEM s kamarátkou, ktorá si tam išla skúšať svadobné šaty pre seba. Po prezretí všetkých nádherných modelov som sa na skúšku objednala aj ja. Už pri prvej návšteve som kamarátke ukázala vešiak so šatami presne podľa mojich predstáv. Na samotnej skúške som okrem týchto vysnívaných skúsila ešte ďalších desať avšak cítila som, že tie prvé boli tie moje. Šaty som si hneď nekúpila, ale nechala som si pár dní na rozmyslenie. No keď som sa dve noci po sebe budila s myšlienkou na šaty, ktoré som tam zbadala ako prvé, hneď som zavolala do salónu a šla som si ich kúpiť.

Veľkolepý obrad

Sobáš sa odohrával v gréckokatolíckom chráme Bazilika Minor v Michalovciach. Tento chrám som navštevovala so svojou rodinou od útleho detstva a veľmi mi prirástol k srdcu. Atmosféru nádherného a veľkolepého obradu dotváral svojím spevom aj spevácky zbor Pro Musica – Magnólia, ktorého členkou som bola od svojich šiestich rokov až do času, kým som nešla študovať na vysokú školu.

Hotel Glamour, ktorý disponuje krásnou sálou s vysokými stropmi a priestrannosťou, vhodnou aj pre väčší počet hostí nám dokonale vyhovoval. Výhodou bolo aj zabezpečenie ubytovania pre našich hostí, ktorí pricestovali z rôznych kútov Slovenska.

Svadobná výzdoba bola pre mňa veľmi dôležitá a túžila som po tom, aby bola výnimočná. Z tohto dôvodu som sa rozhodla pre agentúru, ktorá pripravovala výzdobu aj pre moju sestru, a tak som mala istotu, že presne splní moje očakávania. Vo výzdobe dominovali biele a svetloružové kvety, najmä hortenzie, anglické ruže či orchidey v kombinácii so strieborným inventárom, transparentnými Napoleon stoličkami a kryštálovými klubovými taniermi.

Naša svadba bola plná emotívnych zážitkov a výnimočných chvíľ. Jednou z nich bola aj prezentácia fotiek nás dvoch od útleho detstva až po spoločne strávené výlety a dovolenky, na ktorých nechýbali ani členovia našej rodiny, kamaráti a známi. Nechýbali ani tradície ako odobierka, rozbitie taniera či čepčenie. Kamaráti pre nás tiež pripravili kvíz, počas ktorého sme odpovedali zdvíhaním topánok a poriadne sme sa pri tom nasmiali.

Mimoriadne výnimočné svadobné auto

Keďže môj otec je vášnivým milovníkom veteránov, bolo samozrejmosťou, že svadobné auto bude jedným z nich. Chceli sme si vybrať naozaj exkluzívny kúsok, až sa nám podarilo požičať si od rodinného známeho auto zn. HORCH 951A cabriolet, ktorý je ozajstnou raritou. Z tohto modelu boli vyrobené na celom svete iba 3 kusy! Ide o vozidlo, na ktorom sa vozili aj nemeckí panovníci vtedajšej doby a dokáže ísť maximálnou rýchlosťou 120 km/h, čo je vzhľadom na jeho „vek“ niečo nevídané. Keď sme mali prvýkrát nasadnúť do toho auta, tak sme sa báli, aby sme ho nepoškodili, no fotenie s ním sme si potom veľmi užili a pri jazde sme v aute našli rôzne „vymoženosti“ vtedajšej doby, ako napr. historický varič, popolníky, či sklo, ktoré oddeľuje vodičovu časť od zadnej posádky.

Text: Anežka, nevesta Lucia / Foto: Pavol Delej Photography / Svadobné šaty: WEM / Topánky: Manolo Blahnik / Šperky: Swarovski / Make-up: Versánse studio / Vlasy: Lukáš Očenáš Vlasový salón / Oblek ženícha: ZEKON / Miesto obradu: Bazilika Minor Michalovce / Miesto svadobnej hostiny: Hotel Glamour Zemplínska Šírava / Kvety a výzdoba: FLOVER / Tlačoviny: Kanovits Print Atelier / Cukrovinky: kvalitnetorty.sk (svadobná torta), Makronkovo, Cukráreň Katka, Macarons by Lucia

Jakub & Majka

Hoci Jakub a Majka pochádzajú z Levoče a bývali len pár domov od seba, prvýkrát sa stretli v Prahe, kde Majka študovala a Jakub pracoval. Osudným sa im stalo nákupné centrum, kde bola Majka na nákupy so svojou kamarátkou a Jakubovou susedou.

Ako vyzeral ich Deň?                                                              

Bazilika sv. Jakuba v Levoči je prekrásnym miestom, v ktorom sme sa zosobášili. Hostina sa následne konala v Kongresovej sále. Keďže sa nachádza v centre, pár metrov od kostola a väčšina „cezpoľných“ hostí bola ubytovaná v centre, tento priestor nám dokonale vyhovoval.

Pri svadobnej výzdobe sme si dali mimoriadne záležať na svadobnom oznámení. Chceli sme niečo jednoduché a pekné. Vytvorili sme logo s našimi menami, ktoré sme používali aj pri ďalších dekoráciách. Samotná výzdoba sa niesla v prírodnom duchu s jemnými farbami. Drevené podpníky, sviečky, mach, kytice na stole v zeleno-bielo-ružovej kombinácii, servítky s vetvičkou ruscusu. Jednoducho množstvo detailov, ktoré vytvorili dokonalú atmosféru. Chýbať nesmela ani kniha hostí a polaroid. Krásne, spontánne vytvorené fotky spolu s venovaním v knihe sú krásnou spomienkou na našu svadbu.

Po domácky upečené koláče

Svadobné prípravy prebehli, ako vraví môj manžel, „v pohode“. Po zásnubách sme si rezervovali priestory, kostol, fotografa a muzikantov. Svadobné šaty som si dala ušiť na mieru. V salóne som si vybrala jeden model, ktorý sme upravili podľa mojich predstáv a po troch skúškach boli svadobné šaty hotové. Čipka s kvetinovým vzorom, jemný dekolt a odhalený chrbát spolu vytvorili nádherný výsledok.

K prípravám na ktoré veľmi rada spomínam patria aj koláče, ktoré sme piekli samy doma. Mamka, krstná, sesternice a ja sme sa do pečenia pustili v utorok a v piatok sme rozvážali. (Pred rokom sme takto piekli koláče aj pre sestru, takže skúsenosti už boli). Boli to veselé tri dni, ktoré mi prípravy na svadbu spríjemnili.

Nezabudnuteľná zábava vďaka skvelým ľuďom

Ak by sme mali vypichnúť nejakú vec, vďaka ktorej bola naša svadba v istom zmysle špecifická, povedali by sme, že zábavou. Ľudia sa bavili od prvého tanečného kola. Na svadbe bolo veľmi veľa mladých ľudí, spolužiaci z výšky, zo strednej –Slováci, Česi aj vietnamský Čech–Vuček, ktorý bol najväčším showmanom. Mali sme skvelého DJ, ktorý to rozprúdil, cimbalová hudba, ktorá hrala pri stoloch úžasne roztancovala ľudí a jeden z folklóristov, ktorý prišiel na čepčenie sa ostal s nami zabávať až do rána. Verní sme ostali aj folklórnym tradíciám, keďže zopár folklóristov máme aj v rodine.Môj brat, tanečník vo folklórnom súbore Levočan, si pre nás pripravil tanečné vystúpenie, čepčenie v podaní tohto súboru bolo krásne a „hádka“ o partu v kombinácii východniarov, Čechov a Vučka mala svoje čaro.

Dodnes, keď sa stretneme s rodinou alebo kamarátmi spomíname na našu svadbu, ktorá  podľa ich slov bola tá najlepšia, na ktorej boli, a to nás veľmi teší.

Text: Anežka, nevesta Majka / Foto: Pavol Delej Photography / Svadobné šaty: Salón Joanne / Oblek ženícha: Ermenegildo Zegna / Make-up a vlasy: Mária Holečková / Kvety a výzdoba: Aranžérsky salón – Renáta Škarupová / Miesto svadobného obradu: Bazilika sv. Jakuba v Levoči / Miesto svadobnej hostiny: Kongresová sála v Levoči / Hudba: DJ Little, Ľudová hudba Štefana Cínu