Barbara a Tomáš

Barbara a Tomáš. Jedinečná svadba v Lendaku z minuloročnej jesene.

Kde a ako ste sa so svojim manželom zoznámili?

„Nečakane na letnej dovolenke v Egypte, na ktorú som ja letela so svojou kamarátkou a manžel so svojími kamarátmi. V tom čase som ja žila v Prahe a manžel v Nemecku. Bolo to v roku 2012 a takto medzinárodne náš vzťah pokračoval až do roku 2019, kedy sa presťahoval do Prahy.“

„Popravde sme nikdy nechceli svadbu v septembri, ak sme sa o nej bavili premýšľali sme nad letnými mesiacmi. Predsa len v Tatrách už býva v septembri zima. (predstava manželky, povedal manžel :D) Jednalo sa o náš náhradný termín. Svadbu sme presunuli z júla, nakoľko sme sa obávali prísnych opatrení kvôli covid-19. Veľká časť hostí mala totiž doraziť zo zahraničia. Nakoniec sme stihli posledný možný termín svadby, keďže hneď o týždeň  svadby prebiehali už s veľkými obmedzeniami.“

„Sobáš sa konal v kostole sv. Jána Krstiteľa v Lendaku. Tento kostol je nám blízky, pretože jeho interiér navrhol a vytvoril manželov ocino, ktorý je umelecký rezbár. Svadobná hostina sa konala v hoteli Horizont. Chceli sme byť v blízkosti kostola a zároveň v Tatrách.“

„Výzdobu som mala vždy vysnívanú, jdnoduchú a v bielo zelených farbách. Keďže moja sestra už niekoľko rokov pôsobí v tejto oblasti a je skvelou aranžérkou, ani som moje priania nemusela nahlas vysloviť. Moja sestra všetko zariadila aj so svojim tímom z Elysia Art Studio.“

Ako prebiehali vaše svadobné prípravy?

„Veľmi nám pomohlo, že sme sa nemuseli venovať svadobnej výzdobe. Všetko zaistila moja sestra bez toho, aby som musela mať strach z toho, že to nebude plniť moje očakávania. Za čo sme jej veľmi vďační. Pre mňa boli najmilšími 2 prípravy, výber svadobných šiat a pečenie svadobných koláčikov. Šaty mi padli do oko online a následne som si dohodla termín v štúdiu, v ktorom boli k dispozícii. Počas obhliadky som strávili krásny deň s mojou maminou. Prekvapením majiteľky svadobného salóna bolo, že som sa podľa jej slov „odhadla dokonale“. I po vyskúšaní niekoľkých šiat som sa vrátila k tým mojím z fotky z inernetu. Druhým krásnym zážitkom bolo pečenie svadobných suchých koláčikov so sestrami manželovej maminy. Po 5 sestrách tejto rodiny dostali koláčiky názov Svitanovský mix (rodné meno sestier).“

Naj zážitky

„Na naše počudovanie, najvtipnejší bol únos nevesty. S manželom sme túto tradíciu vôbec nechceli. Únos trval tak asi 8 minút a vďaka manželovým dobrým kamarátom vyšiel na 360 EUR. Ale fotky a videá z tohto okamihu stoja za to. Ako aj atmosféra, ktorá tam bola. Asi nikoho neprekvapí, že najemotívnejší pre nás bol samotný obrad. Ďalším bol príhovor svedkyne, ktorý nedojal iba nás ale aj mnohých ďalších. Anička vystihla v príhovore celý náš vzťah a pripomenula nám aj veci, na ktoré sme už zabudli. Za čo jej veľmi ďakujeme.“

Čo si najviac vážite na svojom manželovi a ktorú jeho vlastnosť by ste chceli mať?

„Vec, ktorá znie možno úplne banálne, ale preto že je na mňa vždy tak dobrý. Či už sme mali ťažké chvíle alebo tie dobré, vždy pociťujem že ma miluje.“

Text:  nevesta Barbara, Martina Mackovjaková / Foto:  Andrej Horský / Svadobné šaty:  Pronovias Anitra, salón Nicole / Make-up: Patricia Krystynek Spanikova / Kvety: Elysia Art Studio / Výzdoba: Elysia Art Studio / Miesto svadobného obradu: kostol sv. Jána Krstiteľa v Lendaku / Miesto svadobnej hostiny: Hotel Horizont / Cukrovinky: Emmily’s bakery / Tlačoviny:  Tlačiareň u Babeja / Hudba: PÁRTY SVADBA

Adela a Martin

Takúto svadbu sme Vám ešte asi nepredstavovali. Svadba na Veľkom Kriváni v prírode, ktorá je najkrajšou aranžérkou. Adelka a Martin, Česi a ich slovenská (ne)tradičná svadba. 🙂

„Naše seznámení s manželem vnímám jako osudové, protože pravděpodobnost, že se oba sejdeme v tu samou chvíli na tom samém místě, byla opravdu malá. Neměli jsme žádné společné známé, žádné pojítko. Já se zrovna přestěhovala do Plzně kvůli vysoké škole, manžel tou dobou dokončoval svá studia v Praze a žil v Táboře. V Plzni se objevil jen proto, aby podpořil svého kamaráda DJ při jeho prvním vystoupení v  klubu. Do toho klubu jsem nakonec zamířila také, naštěstí, v plánu to totiž nebylo! Hned po příchodu jsem zaregistrovala toho nejvyššího muže v okolí, jemu se zalíbil můj úsměv, slovo dalo slovo a od té doby už se náš příběh psal společně. Žili jsme sice dlouho každý jinde, ale snažili jsme se vídat jak jen to šlo, hodně spolu cestovat a celkově si náš společný čas užívat na maximum.“

„Termín naší svatby nebyl do poslední chvíle jasný. Na Slovensku jsme strávili celý týden, byla to pro nás tak částečně dovolená a hlavně nám to umožnilo v případě nepřízně počasí obřad přesunout na jiný den. Vzhledem k tomu, že letošní léto bylo ohledně počasí vyloženě nevyzpytatelné, tím spíše ve vyšší nadmořské výšce, bedlivě jsme sledovali předpovědi a nakonec opravdu museli kvůli bouřkám svatbu přesunout z pondělí na středu. Všichni účastníci byli naštěstí flexibilní, takže obřad proběhl 22.7.2020, na narozeniny mých dvou mladších sourozenců a za krásného počasí.“

Vždy ste snívali o svadbe práve v tomto období alebo bol termín Vašej svadby náhodný výber?

„V každém období má svatba své vlastní kouzlo, ale mně vždy byly sympatičtější spíše teplejší měsíce. Přesné datum jsme nakonec volili podle mých studijních a pracovních povinností. Když se totiž svět na jaře 2020 tak trochu “zastavil” kvůli opatřením proti šíření koronaviru a vše se odsouvalo na neurčito, zbyly nakonec jen dva týdny, ve kterých se dala svatba uskutečnit. Byl to fofr, ale my jsme na rychlejší životní tempo vlastně docela zvyklí.“

Kde presne sa odohrával sobáš a svadobná hostina? Popíšte nám to miesto – prečo ste si ho vybrali?

„Obřad se uskutečnil na úpatí Velkého Kriváně. Výběr místa rozhodně nebyl náhodný a má pro nás velký význam, je to taková srdeční záležitost. V srpnu 2019 mě totiž na vrcholu Velkého Kriváně (teď už) manžel požádal o ruku. A krásnější místo snad ani vybrat nemohl. Západ slunce, dokonalý výhled a jen my dva – v outdoorových věcech, na konci celodenní túry po vrcholech Malé Fatry a po večeři zešusu. Bylo to pro mě velké překvapení, proto jsem se několikrát ujistila, že opravdu slyším správně a pak už v naprosté euforii souhlasila. Seděli jsme spolu potom dlouho v trávě, dívali se do krajiny a já už tenkrát poprvé vyslovila myšlenku uskutečnit obřad tam v horách, kde je nám tak dobře. V průběhu roku jsem sice zvažovala i klasickou českou veselku o sto hostech, ale nakonec jsem cítila, že svatba ve dvou je pro nás to pravé. Díky matrice v Terchovej se náš sen stal skutečností. Klasickou hostinu jsme neměli, proběhlo pouze malé občerstvení a to na terase Panorama restaurantu u horní stanice lanovky Vrátna-Chleb. Provozní restaurace nám vyšel vstříc v mnoha ohledech, třeba i v tom, že nám svatbu společně s jeho kolegyní odsvědčili :). “

Šaty vs. oblek

„Manžel si pěkný a kvalitní oblek dovezl z Turecka. Já výběr šatů řešila online, několik kousků objednala domů, zkoušela a porovnávala. Nakonec to vyhrály jednoduché, ale krásné šaty s jemně zdobeným vrškem a bohatou tylovou sukní, tu jsem si moc přála. Chtěla jsem něco “typicky svatebního”, ale zároveň jsem potřebovala šaty pohodlné a vzdušné, ve kterých bude možné běhat po kopcích 🙂 Vlečka byla příjemný bonus na fotky, ale trošku komplikovala tancování v trávě.“

„Poměrně legračně působila situace, kdy jsem na poslední chvíli sháněla svatební kytici. Už nalíčená a ve svatebních šatech jsem od vizážistky Ivety Kačerové přeběhla do nejbližšího květinářství v Liptovském Mikuláši. Naštěstí jsem narazila zrovna na paní Andreu Attrey Hlavatou, která mě zachránila a v rekordním čase mi krásnou kytici připravila.Nejemotivnější byla paní matrikářka Iveta Hanuliaková, která s námi celou svatbu hodně prožívala a několikrát plakala.“

Čím bola Vaša svadba špecifická?

„Vzhledem k tomu, že svatba proběhla uprostřed letních prázdnin, kolem lanovky se pohybovalo hodně lidí a nám se dostávalo pravidelných ovací 🙂 Překvapením pro nás samotné byla také kapela. Původně jsme počítali jen s jedním houslistou, který měl dokreslit atmosféru našeho horského obřadu. Nakonec ale pohořím zněly dvoje housle a jeden kontrabas. Tak ještě jednou děkujeme chalanům ze Zbojbandu, že nacpali všechny nástroje do lanovky a vytáhli je až na Snilovské sedlo. Naše svatba byla sama o sobě specifická. Netradiční. Proběhla ale přesně podle našich představ, bez zbytečného stresu, v kopcích s nádherným výhledem. Byl to pro nás zážitek, na který opravdu jen tak nezapomeneme. Dokonce ani nikdo z rodiny nám nic nevyčítal, plně respektovali naše rozhodnutí a těšili se s námi na dálku.“

Čo si najviac vážite na svojom manželovi a ktorú jeho vlastnosť by ste chceli mať?

„Svého manžela si vážím, protože je to člověk, na kterého se mohu spolehnout. Umí mě podpořit, povzbudit a hlavně rozesmát. Co ale opravdu obdivuji, a zřejmě je i základem harmonie v našem vztahu, je jeho schopnost řešit věci s chladnou hlavou, orientační smysl a (téměř) nekonečná trpělivost. Díky tomu jsme spolu zvládli výstupy na pětitisícové vrcholy, život v zahraničí nebo cestu na kolech do Finska. Jsme prostě parťáci do (ne)pohody :).“

Text: Adéla Jeličová / Mimka Mackovjaková Foto:  Andrej Horský / Video: Filip Morjak videography / Svadobné šaty: Chichi London / Oblek ženícha: Abdullah Kiğılı Exclusive Cut / Make-up: Phibrow Make-up Atelier Liptov / Vlasy: Phibrow Make-up Atelier Liptov / Kvety: Kvetinárstvo attrey / Výzdoba: sama příroda / Miesto svadobného obradu: Snilovské sedlo, Malá Fatra / Miesto svadobnej hostiny: Terasa Panorama restaurantu u horní stanice lanové dráhy Vrátna – Chleb / Cukrovinky: no name cheesecake / Hudba: Zbojband

Alexandra a Roman

Septembrová svadba Alexandry a Romana. Jej jednoduchosťou, eleganciou a detailnosťou vás chytí za srdce. V spojení s kaviarňou Slávia je to dokonalosť sama.

Alexandra a Roman sa zoznámili ešte počas strednej školy vďaka ich spoločnému priateľovi. Svadbu mali po spoločných 11 rokoch, v septembri minulého roka.

„Sobáš sa odohrával v Premonštrátskom kostole Najsvätejšej Trojice na Hlavnej ulici v Košiciach a hostina o pár krokov ďalej v Kaviarni Slávia. Nakoľko som gréckokatolík, pôvodne mal byť aj sobáš v gréckokatolíckom kostole, ale práve v ten víkend sa slávila v našom kostole odpustová slávnosť, sobáš nebol možný. Hneď ako druhý kostol, v ktorom sme sa chceli zosobášiť, bol spomínaný kostol na Hlavnej, ktorý je jednak čarovný pre jeho nádherné maľby, architektúru a históriu, situovaný priamo na Hlavnej ulici a nanajvýš hneď pri Slávii, čím sme aj napokon ušetrili čas na presun hostí, a keďže ide o kostol katolícky, bolo to možné. Čo sa týka hostiny, Kaviareň Slávia bola od začiatku naša jediná voľba. História, elegancia, štýl, vynikajúce jedlo, skvelý personál, servis, všetko spĺňalo naše požiadavky.“

„Celú výzdobu od kvetov, dekorácií na stoloch, zasadacieho poriadku a detského kútika nám robila Tánička Zajacová, ktorá má svoje vlastné prekrásne kvetinárstvo – Monâme, s pomocou dekoratérky Noemi. Táničku som si vybrala pre jej precíznosť, cit, ochotu, úsmev, nápady a pre mňa dokonalú každú vec, čo som z jej tvorby videla. Keďže mala moju plnú dôveru, mala som iba jednu podmienku, aby bola výzdoba elegantná a čo najjednoduchšia. Ponúkla mi 2 alternatívy kvetov- ruže a kaly. Nakoniec sme sa rozhodli pre kaly, ktoré nádherný priestor pasáže Slávie iba podčiarkli. Zvyšok som teda nechala na Táničku a výzdobu som videla až pár chvíľ pred obradom.. úžasné! Tánička dokonale odhadla môj vkus. A keďže bola na každom stole prenádherná kytica kál, pri odchode hostí sme kytice rozdávali „vyvoleným“ ženám. Špeciálny bol možno detský kútik spolu s balónmi, dobrotami, omaľovánkami  a hrami, ktorý deti počas hostiny naplno využili. Dokonca sme mali aj dievča, ktoré deťom maľovalo rôzne obrázky na tvár a telo, takže o deti bolo postarané.“

Príbeh šiat

„Mala som od začiatku jasnú predstavu- elegantné a čo najjednoduchšie. Navštívila som niekoľko svadobných salónov, ale žiadne šaty žiaľ moju predstavu nespĺňali. Napokon po odporúčaní som oslovila slovenskú návrhárku- Veroniku Kostkovú. Po prezeraní jej šiat na webe mi bolo jasné, že Veronika je neskutočne precízna a jej šaty, aj keď to nebol úplne môj štýl, ma pre ich detaily a naozaj precízne šitie, oslovili. Keďže už bol dosť pokročilý čas- 2 mesiace pred svadbou, napísala som jej s malou dušičkou. Veronika po zaslaní mojej predstavy napokon súhlasila. Samozrejme, nám ešte neprial ani čas pandémie, kedy sme boli limitované aj výberom materiálu. Chcela som šaty zo saténu, ktorý nie je jednoduché vybrať. Dodávateľa a satén sme napokon našli a objednali. Bol to dodávateľ od ktorého Veronika išla objednávať prvýkrát, ale kvalita, pôvod a popis látky nás oslovil tak sme to riskli. Pri prvom objednaní nám volali po pár dňoch, že nemajú toľko metrov koľko potrebujeme a ponúkli nám podobnú látku. Keďže dni plynuli, súhlasili sme a objednali druhú látku. Po týždni mi volala Veronika, že látka prišla, ale je celá špinavá a tvrdá (chceli sme totiž satén elastický). Látku sme tak vrátili a výber som už plne nechala na Veroniku, ktorá poznala iných- overených dodávateľov. Nakoniec látka mesiac pred svadbou dorazila. Dokopy som mala 3 skúšky šiat. Každá jedna skúška bola príjemná, Veronika bola veľmi milá a ochotná a úplne odhadla môj vkus, zhodli sme sa spoločne na všetkom a šaty boli nakoniec ešte krajšie ako som si ich vysnívala. Strih, závoj, vlečka, každý jeden detail…opäť dokonalé!“

„Je veľmi ťažko povedať, čím bola naša svadba špecifická, keďže má každý iné nároky či zvyklosti, ale my sme si dali najviac záležať na hosťoch, aby sa cítili a mali čo najlepší servis, v prvom rade čo sa týka jedla, alkoholu, koláčov, či atmosféry. V spolupráci so Sláviou sme pre nich pripravili stôl koláčikov, tort, makróniek, donatiek a množstvom iných dobrôtok, či bar s vlastným barmanom, ktorý im až do rána namiešaval drinky na želanie. Milovníci rumu a cigár mali pripravený salónik, kde si ich mohli v kľude vychutnať, milovníci hudby si zase mohli vypočuť prenádherný koncert hudobného zoskupenia Amelius, či ohromné predstavenie saxofonistu. A možno sme nepretancovali celú noc na parkete, ale o to viac sme si rodinu a blízkych priateľov osobne užili pri stole s pohárom vína či drinku a úsmevom. V tejto dobe je tak vzácne sa stretnúť s blízkymi, že sme sa od nich nevedeli odtrhnúť.“

„Romana si vážim celého, taký aký je… jeho zodpovednosť, spoľahlivosť, spravodlivosť, zmysel pre humor, názory a postoje, je pre mňa v mnohom vzorom, je mojím najlepším priateľom a manželom.“

 Text: nevesta Alexandra a Mimka / Foto: Martina Vargová / Svadobné šaty:  Veronika Kostková / Make-up: Anita Billingham Make Up & Hair /Vlasy: Anita Billingham Make Up & Hair / Kvety: Kvetinárstvo Monâme / Výzdoba: Kvetinárstvo Monâme, Eventistka / Miesto svadobného obradu: Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice na Hlavnej ulici v Košiciach / Miesto svadobnej hostiny: Kaviareň Slávia / Cukrovinky: Kaviareň Slávia, Cukráreň Rodinka / Hudba: DJ A-Z Best, hudobné zoskupenie Amelius, saxofonista- Ján Kopčák

Gabriela a Martin

Minulý rok odštartovala svadobná sezóna s mnohými výraznými zmenami. Koronavírus ovplyvnil snáď každú oblasť. Aj tú svadobnú. Začítajte sa, ako prebiehala svadba Gabiky a Martina počas vrcholu epidémie.

Gabika a Martin sa zoznámili v Malých Karpatoch na turistike. Svadbu mali v máji minulého roku.

„Sobáš sa konal v miestnom kostole, kde som sa narodila a vyrastala, teda v obci Plaveč, neďaleko Starej Ľubovne. Pôvodný plán pre svadobnú hostinu bol Biely dom v Plavči, ktorý sme si vybrali hlavne z praktických dôvodov- kvôli jeho lokácii. Avšak dôležité pre nás bolo aj to, aby to vyzeralo pekne, čo toto miesto spĺňalo.  Kvôli korona situácii sme však museli plány zmeniť a svadobná hostina sa konala v kruhu našich najbližších v obývačke môjho rodičovského domu. Síce to bolo trošku tesné a tancovačky sme museli vynechať, bolo to veľmi príjemné 🙂 To, že sme boli obklopení najbližšími bolo pre mňa najdôležitejšie. Celá hostina mala teda veľmi intímnu atmosféru.“

“Pôvodný plán svadobnej výzdoby bol plný lúčnych kvetov a jednoduchosti. Reálna výzdoba pozostávala zo svadobnej kytice, farebnej girlandy a balónov. Biele obrúsky vystriedali obrúsky s čerešničkami a girlandami. Bolo to veľmi netradičné (koniec- koncov ako celá naša svadba), ale páčilo sa mi to.

Musím priznať, že na takýchto veciach si veľmi nepotrpím a nie sú pre mňa veľmi dôležité. Dôležitejšia pre mňa bola atmosféra.“

Ako ste si vyberali svadobných dodávateľov?

“Boli dodávatelia, o ktorých som mala už dlho jasno- tam patril určite fotograf Andrej Horský, ktorého tvorbu sledujem už roky. Odkedy som prvýkrát videla jeho fotky, bolo mi jasné, že raz bude fotiť aj moju svadbu. Potom som dokonca mala šťastie spoznať ho. Mám pocit, že Andrej bol súčasťou svadby, úplne zapadol a jeho priateľský prístup nám veľmi vyhovoval.

Jedna z mojich najbližších priateliek je vizážistkou, takže to bolo ďalšia istota môjho svadobného dňa. Líčila ma na každú väčšiu udalosť a tým, že sa veľmi dobre poznáme, bola som si istá, že sa na ňu môžem spoľahnúť. Dokázala splniť moju štandardnú požiadavku “neviditeľného líčenia” a jednoduchého účesu dokonale 🙂

Tiež som si bola úplne istá, že raz, keď sa budem vydávať, budem mať vo vlasoch kvetinový venček od Magaely, čo sa mi tiež splnilo. Ďalej to bol určite Ateliér Papaver, kde mi urobili nádhernú svadobnú kyticu, presne podľa mojich predstáv. Koláče a fantastický candy bar nám pripravila moja skoro suseda z Plavča Lucka Šulíková.

Čo sa týka svadobných oznámení, vedeli sme, že chceme, aby boli osobné, milé a vtipné. Nič gýčové a trblietavé. To nám splnila Katka- Vanilkový kaktus, ktorá nám ho podľa našich predstáv navrhla.

S manželom boli pre nás kľúčové dve služby: fotograf a kapela. Tým, že som skvelého fotografa poznala, nemuseli sme hľadať. S kapelou sme sa trošku potrápili, keďže naozaj dobrú si treba rezervovať viac ako rok dopredu. My sme to začali riešiť polroka pred svadbou a mali sme s tým trošku problém. Nakoniec sa nám nejakým zázrakom podarilo rezervovať si kapelu Wendigo, ktorá mala veľmi dobré hodnotenia. Či je to naozaj dobrá kapela sa nám osobne podariť nezistilo, keďže rovnako ako aj sálu Biely dom, tak aj kapelu sme kvôli korone a zmene plánu museli zrušiť.“

Šaty & oblek

“Mám veľké šťastie, že som si vzala muža, ktorý pri výbere svadobného obleku vôbec nevymýšľal. Skôr naopak- bol problém ho dostať do viac ako dvoch obchodov 🙂 Takže oblek sme vybrali už pri druhej návšteve obchodu. So všetkými dôležitými doplnkami si nechal poradiť. Svadobné pierko som mu dala  ako prekvapenie vyrobiť spolu s mojím venčekom u Magaely.

Čo sa týka mojich svadobných šiat, tie boli mojou ďalšou istotou- Salón Lulu&Anna. Popri googlení “boho” svadobných šiat som natrafila na Lucku a Aničku a hneď som si rezervovala termín. Bola som z nich veľmi nadšená. Počas prvej návštevy som si skúsila 8 šiat a každé ďalšie boli krajšie ako tie predošlé. Bolo to úžasné. Obe boli veľmi starostlivé, veľmi milé a veľmi veľmi ľudské. Dokonca z každých šiat odkladajú určitú sumu na charitu, čo mi bolo tiež veľmi sympatické. Predtým som bola v jednom salóne, kde síce mali pekné šaty, ale neboli to šaty pre mňa. Tieto šaty u Lucky a Aničky boli nádherné. Počas svadby som sa chcela cítiť ako víla, čo sa mi v šatách Grisel (Anna Kara) splnilo. Boli jemné, jednoduché, veľmi príjemné a ľahučké.“

Tie naj zo svadby

“Najemotívnejším zážitkom pre mňa bol určite okamih, keď sme si v kostole prisahali lásku do konca života 🙂 Sľub sme sa naučili naspamäť a počas neho sme si hľadeli do očí. Bol to jeden z najintímnejších okamihov vôbec. Potom to bol určite okamih, keď ma Martin videl prvýkrát v svadobných šatách. Vznikli z toho nádherné fotky.

Na najvtipnejší zážitok si nespomínam. Spomínam si iba na tej príjemný pocit, že sa dobre bavím, som spokojná a je mi dobre :)“

„Najviac zo všetkého si na svojom manželovi vážim jeho obetavosť a to, aký starostlivý dokáže byť- a to nie len voči mne, ale voči  hocikomu. Tiež zbožňujem jeho humor a spontánnosť- držia ma v strehu. :)”

Text:  Gabriela Mokráňová a Mimka Mackovjaková / Foto:  Andrej Horský / Svadobné šaty:  Salón Lulu&Anna / Oblek ženícha:  Peek&Cloppenburg / Make-up a Vlasy: Dominika Ličšinská / Kvety: Ateliér Papaver / Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Margity, Plaveč / Cukrovinky: Lucka Šulíková / Tlačoviny:  Vanilkový kaktus

Otília a Štefan

Očarujúce priestory svadobného stanu plné krásnych pivónií. Letná svadba Otílie a Štefana.

„S manželom sa poznáme viac ako polovicu našich životov. 🙂 Stretli sme sa na na prijímacích pohovoroch už na strednej škole. Celých 15 rokov sme v podstate jeden vedľa druhého. Povestná iskra prebehla až na konci 4. ročníka na strednej škole. Chodili sme na rovnaké gymnázium, do jednej triedy, na jednu vysokú školu, po čase aj do spoločnej skupiny.  Po skončení vysokej školy sme nastúpili aj do rovnakej spoločnosti a pracovali dokonca na jednom oddelení, delila nás len jedna stolička. :)“

„Sobáš sa odohrával v rímskokatolíckom kostole Premenenia Pána v mojej rodnej dedinke na východe Slovenska  – v obci Sliepkovce. Čo sa týka miesta, kde sa uskutočnila svadobná hostina, to miesto sme hľadali dlho. Obaja sme chceli niečo iné, miesto, ktoré spája dobré jedlo, krásne prostredie a kde by sa svadobní hostia cítili naozaj príjemne. Zároveň sme v tom čase pracovali obaja v zahraničí, čiže sme zároveň hľadali tím profesionálov, ktorí pretvoria naše predstavy v e-mailoch do reality. 🙂 Nakoniec teda voľba padla na svadobný stan Hotela Dam v Košickej Belej. O tomto mieste som vedela už dlhšie, ale nikdy by ma nenapadlo, že sa tam uskutoční aj tá naša svadobná hostina, nakoľko sme cestovali 80 km od miesta sobáša. Ich príprava svadieb vyzerala na sociálnych sieťach vždy krásne a profesionálne a teda sme mali istotu, že v ich rukách dopadne všetko skvele.  A tak to aj bolo.“

„V mojom prípade bol výber svadobných šiat náročný, nakoľko som veľmi nerozhodná osoba. Priznám sa, že som vyskúšala možno aj stovku šiat a prvotne výber padol na úplne iné šaty, než tie, ktoré som mala.  Tu som cítila, že to nie je ono a teda hľadanie tých pravých šiat pokračovalo. (samozrejme prišla som o zálohu z pôvodných šiat :)).  Tu sa chcem poďakovať mojím kolegyniam a kamarátkam a v neposlednom rade pani zo salónu , ktoré mi veľmi pomohli vo výbere a doviedli ma k tomu, že šaty, ktoré som si nakoniec vybrala boli naozaj tie pravé. :)“ 

Naše naj zážitky

„Navtipnejším zážitkom bolo, keď som v kostole pri zložení manželského sľubu vyslovila namiesto svojho mena meno manžela, čiže znelo to: Ja, Štefan, beriem si teba…, samozrejme celý kostol sa rozosmial. Ešteže ma pán farár opravil. :D.

Emotívnym zážitkom pre nás oboch bol príhovor manželovej mamky pri odobierke nevesty. Myslím, že v tej chvíli sme si obaja premietli tých 10 spoločných rokov a uvedomili si, že začína nová etapa nášho života.“

„Na svojom manželovi si vážim úplne všetko. Snaží sa pomôcť každému, občas na úkor seba samého. Neznáša nespravodlivosť rovnako ako ja. Kde je potreba, vie povedať nie, s čím mám ja značný problém, no snažím sa ho v tomto nasledovať a učiť sa od neho.“

Text:  Otília Tkáč Cipošová / Foto:  Jozefína Ciganová  Juríková / Svadobné šaty:  Ida Torez, Jooana – Salon Sukien Ślubnych, Bachowice – Kraków, Poľsko / Oblek ženícha:  Taimar, Prešov / Make-up a vlasy: Ján Zolota – Hairdresser & Make-up Artist / Kvety: Renáta Šoteková, Michalovce / Výzdoba: Saška – AMS Svadbičky / Miesto svadobného obradu: Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, Sliepkovce / Miesto svadobnej hostiny: svadobný stan, Hotel DAM, Košická Belá / Cukrovinky: Hana cakes / Tlačoviny:  Tlačiareň u Babeja / Hudba: hudobná skupina Dudášovci/ DJ: DJ Doberman 

Natália a Peter

Nenáhodne náhodné stretnutie, kaštieľ v Jaslovských Bohuniciach, a pár ako z Hollywoodu. Krásna svadba krásneho páru Natálie a Petra.

Naše zoznámenie sa?

“Tak to bola celkom “nenáhodná” náhoda. Ja som vtedy pracovala v pražskom Vnitroblocku, v ešte vtedajšom Signature Store, a z ničoho nič mi napísala moja bývalá spolužiačka zo strednej Paula, ktorú som nevidela asi 4 roky a neboli sme v užšom kontakte, či by sa tam mohla prísť pozrieť, aby svojej sestre vybrala darček k narodeninám. Odpísala som jej, že určite áno a že sa teším, že ju uvidím. V zapätí sa ale opýtala či by s ňou mohol prísť aj jej šéf. Ona vtedy fotila pre brnenskú kaviareň SKØG, ktorej majiteľom, ako som neskôr zistila, bol aj môj manžel Peter. Odpísala som jej, že môže prísť s kým chce, úplne som tú otázku nepochopila ale ďalej som to neriešila. Keď prišla, skončila mi smena, tak sme si sadli a asi hodinu sa rozprávali o živote. Mimo iné som sa jej zdôverila, že po istej dobe čo som bola slobodná som už pripravená na vážnejší vzťah. Keď už som bola na odchode, zrazu som si všimla, že si k nej niekto prisadol. Bol to Peter. Prišla som sa s ňou rozlúčiť a keď ma Peter uvidel, tak doslova vyskočil z kresla, aby mi podal ruku a zoznámil sa so mnou. Môj manžel tvrdí, že sa len veľmi rýchlo postavil, ale všetci vieme, ako to v skutočnosti bolo (smiech). Potom ma pozval na rande a začali sme sa stretávať. Asi po 6 mesiacoch stretávania sa som sa náhodou od nášho spoločného kamaráta dozvedela, že toto stretnutie nebolo náhodné ale niekoľko týždňov dopredu naplánované a že sa so mnou chcel cielene zoznámiť. 

Miesto svadobnej hostiny

“Svadobná hostina sa odohrávala v Kaštieli Bohunice v Jaslovských Bohuniciach. Hľadala som exteriérové svadobné pristory, kde by sa dal postaviť veľký biely stan. Vždy som si predstavovala, že budem mať svadbu vonku. Na nejakých fórach som objavila už vyššie spomínaný kaštieľ a ihneď sa nám zapáčil. V prvom momente človeku napadne, že to bude niekde vedľa elektrárne ale opak bol pravdou. Z kaštieľa elektráreň nie je vôbec vidieť a nachádza sa pri ňom rozľahlý anglický park.”

Kritériá pre výber svadobných dodávateľov

“V prvom rade sme sa pozerali na kvalitu odvedenej práce a to či ľudia, s ktorými spolupracujeme, zdieľajú naše vnímanie a predstavy o tom ako má náš svadobný deň vyzerať. Opäť si myslím, že nenáhodne :), boli všetci od obsluhy, cez fotografa, až po dodávateľov veľmi milí a ochotní. Obrovským prínosom bola výzdoba z dielne Kvetov Florin aj cocktailový bar (PETMETRU), ktorý sa stal stretávacím miestom pre všetkých hostí. Mali sme drinky pripravené presne na mieru aj s unikátnymi názvami, ktoré vypovedali o našom vzťahu. Tak si hostia medzi sebou pokrikovali: “…čo si si dal? Ako zbaliť Natáliu a ty? Ja mám Musíme sa porozprávať…”.”

Na svadbe nechýbali ani vtipné situácie

“Mali sme viacero vtipných momentov ako napíklad keď sa nám prepadla torta do posledného poschodia tak, že zo štvor-poschodovej bola zrazu už len troj. Potom nás cestou z kostola zastavili policajti a dali nám pokutu za prekročenie rýchlosti v dedine, nehovoriac o tom, že sme mali značky Just Married. Ešte si spomínam, že mi v kostole padol podväzok a našiel ho psík svadobnej hosťky a asi nikdy nezabudnem na to ako Petrovmu bratrancovi od toľkého tancovania praskli nohavice v rozkroku. Ešte že jeho vtedy priateľka, dnes už manželka, vie tak rýchlo a efektívne šiť.”

Tajný ohňostroj

“Najemotívnejší zážitok som však mala keď o pol noci začal “neplánovaný” ohňostroj. Vždy som túžila mať na svadbe ohňostroj ale v kaštieli nám povedali, že to zo zákona cez rok nie je možné. Prehovárala som Petra aby skúsil zavolať lokálnym úradom a nejak sa s nimi dohodnúť, on mi však vždy odsekol, že to nejde. Nevedela som pochopiť ako sa o to ani nechce pokúsiť, neprišlo mi to ako jeho typ správania. Skoro som sa do toho vybavovania ohňostroju pustila sama. Nakoniec vysvitlo, že to už dávno vybavil a že si to nechával ako prekvapenie.”

“Na mojom manželovi si veľmi vážim jeho rozvážnosť a chladnú hlavu v akejkoľvek situácii. A na našom manželstve si vážim stále nové úrovne bezpodmienečnej lásky, ktorej sa za behu životom učíme. Jeho vlastnosti by som ponechala všetky jemu, keďže práve naše rozdielnosti vytvárajú priestor pre rast v našom vzťahu, ale ak by som si musela vybrať asi by som skúsila mať jeho zmysel pre humor. Stačilo by však len tak na týždeň, aby to zvládol (smiech).”

Text:  Natália Kollárová / Mimka Mackovjaková  Foto:  Štefan Strýček / Svadobné šaty:  Veronika Procházková (Verchia) / Make-up a Vlasy : Monika Kocmánková (salon Iconic) / Kvety a Výzdoba: Kvety Florin / Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Štefana v Piešťanoch / Miesto svadobnej hostiny: Kaštieľ Bohunice Cukrovinky: Sladkosti pre hostí / Bar: 5M2 / Tlačoviny:  vlastné / Hudba: Peter Gregor

Zdenka a Pavol

Májová svadba, (ne)rozkvitnutá čerešňa, krásny Liptov.

„Naše prvé zoznámenie. Ja som mala 16 a on 18. Presne toľko rokov sme sa obchádzali a to doslova pár metrov a nikdy sme sa nestretli. Moja starká bývala od môjho Paľka asi 50 metrov, a moja sestra asi 100 metrov. Býval vo vedľajšej dedine, kde som každého poznala, okrem neho. Hmm, a ako romanticky opísať naše prvé zoznámenie? No, bolo to v krčme. Neznie to krásne, ale pre nás bolo. Lebo sme tú krčmu mali radi, a máme na ňu pekné spomienky. Doteraz si pamätáme prvú vetu, čo sme medzi sebou prehodili. Ja som si pýtala od Paľka perinu, lebo mi bola zima. Hovorí, že hneď vtedy sa do mňa zaľúbil. A ja do neho. Aj keď mi tu perinu bohužiaľ nedal. Nevadí, zachránil to mikinou. Neviem ako to bolo možné, ale hneď som vedela, že to bude môj budúci muž :). A tak aj bolo. Stalo sa tak 11. mája 2019. Vždy som chcela svadbu v máji, nielen preto, že to je lásky čas. Ale hlavne kvôli našej jabloni na dvore. V máji je vždy krásne rozkvitnutá. Je to proste čarovné. Od mala malička som si predstavovala odpytovanie rodičov práve pod ňou. A realita? Nebola rozkvitnutá :D, lebo celý máj bolo škaredé počasie, zima a pršalo. Ale to vôbec nevadilo. Lebo akurát 11. mája vyšlo slnko a bolo nádherné počasie :).“

„Sobáš a hostina sa konali vo vedľajšej dedine, pretože to bolo najbližšie. Presnejšie, Liptovská Osada – ak by sa chcel niekto inšpirovať a mať svadbu v kultúrnom dome :D. Nad iným miestom na hostinu sme ani nerozmýšľali, veď sme sa hlavne chceli zobrať, bolo nám jedno kde. Nech sú tam hlavne ľudia, ktorých máme radi. Teda, aby som neklamala. Rozmýšľali. Ale iba tak, v myšlienkach. Svadba niekde v lese, bosí, oddáva vás najlepší kamarát, ktorý hovorí vtipy a zážitky, ktoré s vami zažil. Veď to každý pozná, také, ako z filmu. Mala som veľa scenárov ako by mala moja svadba vyzerať, a jeden z nich sa mi aj splnil. Obyčajná dedinská svadba. Taká bola tá naša. A bola krásna. Jednoduchá. Nič sme nevymýšľali. Obrad sme mali v kostole hneď vedľa kultúrneho domu. A bolo to nádherné. Najmä pre spevokol Svetielko, ktorý bol taký zlatý a prišiel nám zaspievať. Človek má z ich spevu zimomriavky.

Bolo to nádherné, lebo nás sobášil úžasný farár a mal krásnu kázeň.
Bolo to nádherné, lebo sme si už konečne povedali to naše ,,áno,,. :)“

„Naše svadobné prípravy začali výberom fotografa. Viem, trošku netradičný postup pri prípravách svadby, ale Lukáša som  mala vyhliadnutého ešte dávno predtým ako začal fotiť svadby, tak veľmi sa mi jeho fotky páčili. Potom ako začal fotiť svadby, bolo to jasné. Vedela som, že mi raz bude fotiť aj tú moju. Bol to taký darček pre mňa, odo mňa. A že to bol perfektný darček!“

„Ako druhé pri svadobných prípravách nasledovala hudba. Lebo to je najdôležitejšie – aby sa ľudia zabávali. Voľba bola jasná. DJ ujo Milan. Pretože to nie je len taký obyčajný DJ. On roztancuje aj mŕtveho. A nielen to! Je to aj skvelý moderátor. Pri ňom máte o starosť menej a nemusíte na svadbu vymýšľať žiadny program. On ho vymyslí za pochodu. Keby mi dali vybrať, kto je lepší moderátor, či on, alebo Vilo Rozboril. Je to jednoznačne ujo Milan! Je známy len v okolí, ale keby sa narodil niekde v Las Vegas, tak by bol určite svetová celebrita. Ale dobre že sa narodil v Liptovskej Lužnej. Inak by som ho nemohla mať na svadbe. A to by bola veľká škoda.“

Šaty vs. oblek

„Tu sa môjmu Paľkovi splnil sen. Konečne mal zámienku na to, aby si kúpil taký oblek, po ktorom celý život túžil. Hnedý, tvídový – taký, aby vyzeral ako írsky chlapi. Ale taký sa tu nedal ani zohnať. Tak sme ho museli dať ušiť na mieru. Vybrali sme si Tom Steed v Bratislave. Áno, šli sme pre to až do Bratislavy. Ale sny sa predsa plniť musia :). A neľutovali sme. Bolo tam toho toľko na výber, že sme si poskladali presne taký oblek, aký sme si predstavovali. Jedna chyba sa tam ale našla. Paľko nemohol robiť na zemi breakdance, aby si ho nezničil.

Ja som si dala ušiť svadobné šaty u Dyony. A spravila som veľmi dobre. Chcela som niečo jednoduché a ľahké. Šaty, v ktorých budem môcť pretancovať celú noc a nebudú mi zavadzať. A presne také mi ušila :). Jej práca je nádherná.“

Text: Zdenka Srpoňová a Mimka / Foto: Lukáš Pastorek / Svadobné šaty: Dyona / Oblek ženícha: Tom Steed / Make-up: K Beauty / Vlasy: K Beauty / Kvety: Badas Ružomberok / Výzdoba: Catering DreamDay / Miesto svadobného obradu: Liptovská Osada / Miesto svadobnej hostiny: Liptovská Osada / Cukrovinky: Jana Gibasová, Oravský Biely Potok / Tlačoviny: Ja / Hudba: DJ Milan a Bobolec

Daniela a Julian

Augustová svadba v Zimnej záhrade v Košiciach, pivonky a čisté línie. Svadba Danielky a Jula.

„Vždy som chcela letnú svadbu, pre mňa je leto najkrajšie ročné obdobie. Neviem si predstaviť ju mať inokedy. Pretože v lete je najväčší výber kvetov a možností na usporiadanie svadby. Finálny termín našej svadby sme si vybrali najmä preto, že to bol jeden z mála voľných termínov našich svadobných fotografov .“

Svadobná hostina v Zimnej záhrade

„Obaja sme sa zhodli, že miesto pre svadobnú hostinu musí byť výnimočné. Zároveň som chcela niečo s nádychom prírody. Nakoniec sme sa presvedčili, že Zimná záhrada je pre nás to najlepšie. Spĺňala všetko čo sme chceli od výborného jedla až po nádherné prostredie.“

Minimalistická výzdoba

„Tak ako celá svadba tak aj výzdoba sa niesla v klasickom a minimalistickom štýle. Zároveň som chcela aby jednotlivé farebné kombinácie k sebe ladili. Všetky svadobné tlačoviny boli v rovnakom štýle. So samotnou výzdobou mi pomohli moje šikovné družičky. Inventár som si prenajala a naša sála bola tak krásna, že som ju nechcela príliš prezdobiť. Svadobnú kyticu som chcela nežnú a najmä s pivonkami, floristka mi nevedel hneď na začiatku zaručiť či ich bude vedieť zohnať aj koncom augusta, nakoniec sa to podarilo a bola som veľmi šťastná, že aj kytica aj výzdoba boli presne podľa mojich predstáv.“

Ženích v kapele

„Určite naša svadba bola netradičná tým, že ženích si mohol zahrať s kapelou ktorou hrával ešte keď bol teenager a veľmi si tento čas užíval. Taktiež sme ako rekvizitu počas svadobného fotenia mali bicykel, ktorý je dôležitou súčasťou manželovho voľného času a trénuje s ním na preteky.“

Čo si najviac vážite na svojom manželovi a ktorú jeho vlastnosť by ste chceli mať?

„Veľmi si vážim jeho úprimnosť a dobré srdce vidieť v ľudoch len to najlepšie a to akú odvahu dokáže ľudom dodať a pomôcť im keď to potrebujú. Určite by som chcela byť aspoň z časti taká odvážna ako on. Tým pádom veľmi rád skúša nové výzvy a posúva sa vpred, zatiaľ čo ja si rada hoviem v mojej komfortnej zóne.“

Text:  Daniela Badiar / Foto:  ZumZum Photography / Svadobné šaty:  Salón Janette / Oblek ženícha:  Paco Romano / Make-up: Aura Beauty / Vlasy: Drahomíra Agyagosová / Kvety: Kvety Splendor / Výzdoba: Z Cukru a vlastná výroba / Miesto svadobného obradu: Evanjelický kostol, Košice / Miesto svadobnej hostiny: Hotel Golden Royal / Cukrovinky: Z Cukru / Tlačoviny:  Peter Benjamin Linkesch / Hudba: kapela našich kamarátov

Diana a Andrej

Vkusnosť a nádhera zámockého hotela, evanjelický kostol s krásnymi freskami či zbožňované pivónie. Elegantná svadba Diany a Andreja.

„Zoznámil nás môj brat, s ktorým bol môj manžel spolužiak na vysokej škole. Dlhšiu dobu sme mali kvôli štúdiu vzťah na diaľku, ale vydržali sme a potom to už málo rýchly spád. Požiadal ma o ruku po piatich rokoch nášho vzťahu, čo bolo pre mňa veľkým prekvapením, nakoľko som to čakala až po ukončení môjho štúdia. O ruku ma požiadal v krásnom provensálskom penzióne v Košiciach. V ten deň nám vznikla úsmevná spomienka ako som to svojou tvrdohlavosťou a zvedavosťou skoro celé prekazila, lebo som nechápala pre mňa iracionálne správanie môjho už teraz manžela.“

„Evanjelický kostol v Ľuboreči sme si na obrad vybrali kvôli jeho krásnym freskám, vďaka ktorým je zapísaný aj v zozname UNESCO. Má krásnu akustiku a celkovo pôsobí romantickým dojmom.“

„Naša svadobná hostina sa konala v zámockom hoteli Galicia Nueva v Haliči, ktorý pokladáme za bezkonkurenčný. Objavili sme ho náhodou, pri potulkách po Slovensku a keďže sme z BB kraja, vyhovoval nám aj kvôli ľahkej dostupnosti. Čo sa priestorov týka, bola to dokonalá voľba k našim predstavám o romantickej svadbe s nádychom elegancie. Služby, ktoré nám tento hotel ponúkal, predčili naše očakávania. Milý a ústretový personál spolu so starejším splnili každú požiadavku a zabezpečili nám bezstarostný priebeh svadby. V ich opatere som mala pocit akoby som bola skutočná princezná.“

Šaty po prvé, po druhé, po tretie, ..

„Svadobné salóny som mala vyhliadnuté dva, ako prvý som navštívila svadobný salón WEM v Bratislave. Pani majiteľke som opísala moju predstavu o svadobných šatách a následne mi priniesla pár šiat na vyskúšanie. Pri vyskúšaní prvých dvoch som mala pocit, že si šaty nenájdem. Boli nádherné, ale necítila som sa v nich sama sebou. Spomenula som si na radu mojej švagrinej, že zistím, ktoré sú tie pravé, keď mi nabehne husia koža.  Osudové boli šaty v poradí č. 5. A bolo to presne tak, pri pohľade do zrkadla mi nabehla husia koža a bola som veľmi dojatá.  Mali tylovú sukňu a jemný vzorovaný vršok s prišitými kamienkami a perličkami. Svadobný oblek sme prekvapivo vybrali hneď pri prvej návšteve OZETY. Nakoľko môj manžel je náročný, čo sa týka kvality a strihu, mala som z toho obavy. Zvolili sme tmavomodrú farbu a ochotná pani v OZETE nám celý výber uľahčila jej skvelým odhadom.“

Chcem! 🙂

„Na našej svadbe bolo mnoho emotívnych zážitkov. Veľmi intenzívne sme prežívali už len ten fakt, že naša svadba vôbec je, nakoľko dva mesiace pred svadbou som mala vážne zdravotné problémy s chrbticou a hrozilo, že svadbu budeme musieť presunúť. Všetko sme zvládli a našu radosť z tohto výnimočného dňa to iba znásobilo. Lekári mi povedali, že môžem maximálne prejsť k oltáru a zvyšok svadby s prestávkami oddychovať na izbe. Táto možnosť u mňa neprichádzala do úvahy, keďže sme svadbu plánovali rok a pol, tak som každý deň poctivo trénovala, aby som to zvládla  a nakoniec sme sa skvele zabávali do štvrtej rána. Stretla sa skvelá partia mladých ľudí, ktorá zábavu výrazne umocnila. Niektorí z parketu odchádzali, keď si ráno prišli z agentúry pre výzdobu.

Ako najvtipnejší moment zo svadby mi navždy utkvie v pamäti, keď môj manžel na otázku „Chcete si zobrať tu prítomnú…?“ odpovedal namiesto požadovaného „Áno“ jednoduché „ Chcem.“ Najvtipnejšie na tom bolo, že presne rovnaký scenár sa odohral aj na svadbe mojich rodičov.“

Čo nesmierne obdivujem na svojom manželovi..

„.. je jeho kľudná a trpezlivá povaha. Je mi mnohokrát obrovskou oporou v ťažkých chvíľach, čo si veľmi cením, že som našla partnera, na ktorého sa môžem kedykoľvek spoľahnúť a sme spolu silnejší.“

Text:  Diana Bálint / Foto:  Štefan Strýček photography / Video: Dope production Patrik Grečmal / Svadobné šaty:  Svadobný salón WEM / Oblek ženícha:  OZETA / Make-up: Nikola Ambrusova- makeupartist, hair & nails / Vlasy: Nikola Ambrusova- makeupartist, hair & nails / Kvety: Eventia wedding & Events planning, rentals / Výzdoba: Eventia wedding & Events planning, rentals / Miesto svadobného obradu: evanjelický kostol v Ľuboreči- pamiatka UNESCO / Miesto svadobnej hostiny: zámocký hotel Galicia Nueva v Haliči / Cukrovinky: Zdenka cakes- z lásky k pečeniu / Tlačoviny:  www.oznamenia-svadobne.sk, Eventia wedding & Events / planning, rentals / Hudba: Ľudová hudba z Novohradu, DJ Martin / Starejší: Lukáš Pelč

Michaela a Martin

Láska ešte od základnej školy, ľahkosť a elegancia vo výzdobe a krásne centrum Košíc. Ďalšia príjemná minuloročná svadba Michaely a Martina.

Prvá láska to je…

„Naše cesty sa stretli už na základnej škole, kde sme spolu navštevovali školský klub detí. Padli sme si do oka a odvtedy sme tajne sledovali jeden druhého. Údajne som manželovi posielala ľúbostné odkazy, srdiečka, avšak ja si tento akt lásky celkom nepamätám. Vrchol našej lásky v tom období bol, keď moje kamarátky raz na školskom dvore donútili manžela dať ruku do ohňa ak ma naozaj ľúbi. Háčik nebol ani tak v tom, že by sa bál to urobiť alebo, že by sme nemali ani zapaľovač alebo, že sme mali len 7-8 rokov ale v tom, že práve napadalo skoro meter snehu. Skončilo to tak, že manžel si ochotne dal dole rukavicu a držal asi 3 minúty ruku v snehu. Ako sme rástli, už sme neostávali v ŠKD a tak sa naše pohľady stretávali už len na chodbách školy. Roky plynuli a každý z nás ochutnával obdobie puberty svojim spôsobom. Vyššia moc to opäť zariadila a my sme začali študovať na rovnakom Gymnáziu sv. Košických mučeníkov v Košiciach.

Mala som pocit, že Martin na mňa už zabudol, že zabudol na náš maličký plamienok. Na sídlisku kde sme obaja bývali som v kostole mala začať viesť detský zbor. V deň keď sme sa mali všetci kompetentní stretnúť sa zrazu objavil Martin s gitarou na chrbte a vraví: ,,Ahoj, mama ma poslala hrať do dajakého zboru, nevieš o tom niečo?“ Milo som sa pousmiala a vysvetlila som mu okolnosti. Tu sa nám začala písať prvá kapitola nášho vzrušujúceho románu, keď sme sa každú stredu o 5 stretávali s deťmi. O pár týždňov neskôr som ho s malou dušičkou zlákala aj do našej školskej kapely.

Prelomový okamih nastal na jednej skúške s kapelou v škole, keď som plakala neviem prečo. Ako som sedela na stoličke sama v triede, Maťo si ku mne čupol, chytil ma za ruku a medzi toľkým utešovaním spustil, ako veľmi ma ľúbi a ako ma neprestal ľúbiť od čias, kedy dal za mňa ruku do snehu. Hlava sa mi zatočila a ja som sa ešte nikdy v živote necítila šťastnejšie. Prebehla mi jasná myšlienka, ktorou som mu chcela vyjadriť svoje áno, avšak ešte asi rok po tomto vyznaní som ho, skúšala či to myslí naozaj vážne. Na Štedrý deň prišiel pre mňa aby sme šli spolu na sv. omšu. Počas spievania otčenášu som pocítila, že teraz je ta správna chvíľa na to aby som mu opätovala jeho lásku ku mne. Stlačila som mu ruku, on sa na mňa pozrel a ja som mu pošuškala do ucha, že aj aj jeho veľmi ľúbim. Oči mu sčervenali a tak sa mi zdá, že jedna-dve slzičky mu vypadli z oka. Týmto sa začala písať druhá kapitola. Začali sme spolu chodiť a prechodili sme spolu pol Slovenska a nakukli sme spolu aj za hranice. Preskákali sme spolu ako temné zákutia života tak aj tie jasne krásne okamihy. Všetko čo nám osud priniesol do našej 4ročnej jazdy životom sme zvládli a to nás utvrdilo to spečatiť tým najvzácnejším spôsobom pre nás – prísahou na sv. kríž v našom kostole.“

Košice a Golden Royal

„Svadobná hostina sa uskutočnila v srdci historického centra Košíc v nádhernom hoteli Golden Royal na Vodnej ulici.

Vedeli sme, že nechcem na hostinu ďaleko cestovať, takže okolie Košíc sme hneď vylúčili a okruh sa nám zúžil na hotely a sály v Košiciach. Výber priestoru bol pre mňa veľmi dôležitý. Vždy si dôkladne premyslím do akej kaviarne prídem, či je dostatočne príjemná svojím vzhľadom, atmosférou, vôňou, svetlom alebo detailmi. Inak to nebolo ani s miestom konania svadobnej hostiny. Najdokonalejšia zo všetkých možných v Košiciach mi prišla jednoznačne jedna jediná. Hotel Golden Royal ponúka neskutočne krásne romantické priestory pre menšiu svadbu do 70 hostí v ich zimnej záhrade. Presvetlený priestor vďaka posuvnému prístrešku, romantická atmosféra vďaka fontáne uprostred miestnosti a zelene navôkol, biele prútené stoličky a nábytok v provensálskom štýle, ktorý my milujeme. Ponuku, ktorú nám dal tento hotel sme nemohli odmietnuť. Noc ako aj raňajky v tomto hoteli boli taktiež neopísateľné. Cítili sme sa ako v talianskom Toskánsku pri mori.“

„Najvýraznejším prvkom na stoloch boli známe aj menej známe citácie a myšlienky o manželstve a láske v zlatých rámoch.“

Najemotívnejší zážitok

„Emócie sa začali už v kostole keď sme si sľúbili, že sa nikdy neopustíme a pre mňa vyvrcholili keď som počas čepčenia spievala rodičom do očí ako im ďakujem za život. V strede piesne som sa rozplakala a nedokázala som pokračovať. Dospievať mi pomohli až moje družičky, ktoré boli mimochodom tiež celé uplakané takže záver piesne bol dosť falošný.“

Na svojom manželovi si najviac vážim..

„Nie je to úplne jednoznačné, pretože ho milujem takého, pre mňa dokonalého, aký je. Ale najviac si na ňom vážim jeho obetavosť. Aj keď niekedy už naozaj nevládze a je unavený z práce, vždy sa pre mňa dokáže obetovať.

Neviem či je to celkom vlastnosť ale to, ako si môj manžel dokáže zachovať chladnú hlavu v kritických situáciách je naozaj obdivuhodné. Častokrát sa mi stáva, že ľahko podľahnem emóciám aj keď veľmi nechcem, no môj manžel najprv dôkladne premýšľa a na základe toho sa neskôr zodpovedne rozhodne, čo urobí. Tak takto by som to chcela mať aj ja. Všetko by bolo jednoduchšie.

Text:  Michaela Pachová, Mimka Mackovjaková / Foto:  Nikita Bezecná / Svadobné šaty:  Svadobný bazár / Oblek ženícha:  Paco Romano / Make-up: Michaela Pachová / Vlasy:  Ivana Burkoňová / Kvety: Ginka, galantéria / Výzdoba: Michaela Pachová / Miesto svadobného obradu: Kostol Božieho milosrdenstva Košice, sídlisko KVP / Miesto svadobnej hostiny: GOLDEN ROYAL Boutique hotel & SPA**** / Cukrovinky: Veronika Puškášová / Tlačoviny:  Michaela Pachová / Hudba: DJ Daniel Gašpierik