Viki a Martin

Prvá láska, ktorá trvá. Jedinečnosť okamihu, veľa emócií a radosti. Kaštieľ a jeho nezameniteľná atmosféra. Nádherná svadba Viktórie a Martina.

Viki a Martin sa zoznámili cez internet. Obaja sa zhodnú, že to bolo ich prvé rande a tiež láska na prvý pohľad. Po desiatich rokoch chodenia si povedali ,,áno“ v júli minulého roka. Výber dátumu bol podmienený hokejovým povinnostiam Martina v zámorí. Všetko však vyšlo úplne podľa plánov, počasie, hostina aj obrad.

„Po zásnubách sme vedeli, že svadbu chceme mať jednoznačne na našom krásnom rodnom Slovensku, kde sme vyrástli a kde máme aj celú rodinu. Zhodli sme sa na rovnakej predstave o priestore, v ktorom chceme svadbu mať. Chceli sme byť obklopení prírodou, pretože k tej veľmi inklinujeme, a tiež, že chceme pekný svadobný stan. Svadobnú hostinu sme mali v Kaštieli Péchy v Hermanovciach, ktorý bol v roku 2016 zaradený medzi 7 najromantickejších hotelov v Európe a po jeho návšteve úplne chápeme prečo. Boli sme očarení a ohromení z tej prírody, ktorou okolie kaštieľa prekvitá, z útulného malého kaštieľa, ktorý dýchal históriou a v neposlednom rade zo svadobného stanu, ktorý sa stal po vyzdobení našou aranžérkou Gabikou rozprávkovým. To miesto je nabité zvláštnou pokojnou energiou a dýcha historickou atmosférou. A tak isto prístup pána manažéra bol profesionálny a ľudský zároveň.“

SVADOBNÁ VÝZDOBA

„Rok pred našou svadbou sme boli na svadbe našich dobrých priateľov a ich výzdoba sa nám veľmi páčila, kontaktovali sme teda Gabiku z FlorDeLuxe. Manžel mi dal všetku dôveru a nechal výzdobu na mňa a ja som si pomocou inšpirácií z Pinterestu vytvorila predstavu čistej a elegantnej výzdoby. Celá výzdoba bola pre nás veľmi osobná a Gabika odviedla dokonalú prácu a skvelo sa s ňou spolupracovalo. 

Konkrétne však najvýnimočnejším bol pre nás určite náš symbol ležiacej osmičky, v ktorom boli zakomponované roky 2009 a 2019, umiestnený na stene za naším svadobným stolom. Vznikol, keď sme si uvedomili tú symboliku, že je to presne 10 rokov od nášho zoznámenia sa do svadby a že manželským sľubom spečatíme našu lásku naveky. Gabika z FlorDeLuxe tomu dala konečnú podobu. Paradoxom je, že myšlienka, že ho umiestnime za náš svadobný stôl bola jedna z posledných, ktoré nám napadli.“ 

KRÁSA NEVESTY

„Aj keď nie som stresový typ, z výberu svadobných šiat som mala najväčší stres, pretože som nemala žiadne vysnívané a nemala som ani predstavu. Vysnívanými ale boli pre mňa svadobné lodičky a môj skvelý manžel mi tento sen aj splnil, za čo mu ďakujem. Bola som skeptická voči tomu, či sa u mňa pri výbere šiat dostaví povestný ,,woweffect“, až kým sa to naozaj nestalo. Bolo to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie a stalo sa to hneď v druhom salóne. To bol moment, ktorý ma presvedčil o tom, že práve toto sú šaty, v ktorých sa chcem vydávať. Ďalším pre mňa špeciálnym kúskom, ktorý bol vzácnym darom od mojich starých rodičov, bola korunka od Petry MAHASI, ktorú som si sama navrhla.“

NAJVTIPNEJŠÍ ZÁŽITOK

„Najvtipnejším zážitkom bol jednoznačne tanečný battle môjho manžela a mojej najlepšej kamarátky Jessici v kruhu všetkých svadobných hostí. Vymyslel to manželov brat Vlado, keďže ja som bývala tanečníčka a s Jess som dlhé roky tancovala. Manžel si týmto spôsobom musel vykúpiť moje topánky, ktoré mi chlapi po redovom tanci ukradli.“

NA TOTO BUDEME NAVŽDY SPOMÍNAŤ..

„Celá naša svadba bola veľmi emotívna, striedali sa slzy šťastia s úsmevmi a radostným smiechom. Najemotívnejšie zážitky máme však tri. 

Prvým bolo určite, keď ma môj dedko viedol k oltáru a s manželom sme sa prvýkrát uvideli. To bol neopísateľný pocit, na ktorý nikdy nezabudneme. 

Druhým bolo čítanie svadobných sľubov. To som myslela, že od záplavy sĺz a hrče v krku ani sľub neprečítam a manžel mal slzy na krajíčku tiež, čo som si všimla až na videu. Bolo to krásne.  

A tretím boli príhovory našich najbližších. Tam šla servítka za servítkou a nejednému hosťovi vypadla tiež slzička.“ 

A BOLI AJ MILÉ PREKVAPENIA..

„Rozbíjanie taniera sme trošku zmodernizovali, keďže manžel je hokejista a chcela som na svadbe aspoň jednu malú symboliku s tým spojenú. Vymyslela som, že bude zametať črepy hokejkou, čo ho milo prekvapilo :D.

Taktiež pre hostí sme zorganizovali jedno špeciálne a myslím, že na svadbách zatiaľ nie veľmi vídané prekvapenie. V rámci programu sme si pozvali jedného z najznámejších kúzelníkov na Slovensku, ktorý patrí medzi top 3 v obore mikromágie, pána Ladislava Tischlera. Nielenže predvádzal neuveriteľné kúzla, ale aj nás skvele zabával. Po svadbe sa hostia vyjadrovali, že patril medzi top highlighty večera, čo nás veľmi potešilo.“

MÔJ MANŽEL, MOJE JA

„Na svojom manželovi si vážim úplne všetko. Je to najlepší človek, akého som stretla. Je láskavý, skromný, sebavedomý, ale pokorný. Váži si všetko, čo pre neho robím, je veľmi vďačný. Nič neberie ako samozrejmosť, má všetky tie vlastnosti, ktoré z vás robia dobrého človeka. Je veľmi psychicky odolný a disciplinovaný a práve disciplína je vlastnosť, ktorá mne chýba a ktorú by som chcela mať a tak pracujem na jej nadobudnutí. Lebo veď na zmenu nikdy nie je neskoro.“ 

Text: Viktória Marinčinová / Foto: Nikoleta Mackovjak Photography / Video: Michal Kotora – Video pre teba / Svadobné šaty: Dina Alonzi bridal salon, Toronto / Oblek ženícha: Empire Customs, Toronto / Make-up: Versánse studio – Vladimíra, Košice / Vlasy: MM Beauty – Matúš Mazák, Košice / Korunka:  Petra MAHASI / Kvety a výzdoba, tlačoviny: FlorDeLuxe / Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Alžbety Uhorskej, Hermanovce / Miesto svadobnej hostiny: Kaštieľ Péchy, Hermanovce / Cukrovinky: Lucia Cviková, kvalitnetorty.sk / Hudba: DJ ,,APA“ Egry

 

Marika a Marek

festival_laska

Jedného dňa som našla na instagrame profil festival_laska. Pozrela som si ho a uvidela som dvoch krásnych, kreatívnych a milých ľudí, ktorí si svoju svadbu zorganizovali tak trochu inak. Preto je mi veľkým potešením predstaviť vám Mariku a Mareka a ich svadobný deň. 

Láska z osemročného gymnázia 

Boli sme spolužiaci v škole. Tým, že tou školou bolo osemročné gymnázium, kde človek príde ako desaťročné dieťa a odchádza ako dospelý človek, je pre nás tento príbeh výnimočný a intenzívny. S niektorými spolužiakmi ostanete priatelia celý život, pri niektorých zistíte, že vás nespája nič. No a niektorých.. jednoducho neznášate. Napríklad spolužiaka zo zadnej lavice, ktorý v triede funguje ako autor tej zábavy, ktorá sa do histórie zapisuje ako poznámka do žiackej, večne vyrušuje a nosí (podľa vášho úsudku v tom čase) fakt trápne vlasy. Vyhýbate sa mu, prevraciate oči, keď pred skupinkou spolužiakov prednáša (podľa vášho úsudku v tom čase) fakt trápne vtipy. A zrazu, ani neviete ako, v poslednom ročníku, keď už ste kúsok od toho, aby sa vaše cesty navždy rozišli a vy sa už fakt nikdy nebudete musieť pozerať na tie trápne vlasy a počúvať tie fakt trápne vtipy, sa stane niečo zvláštne. Vy ani neviete ako a dva mesiace pred písomnou maturitou stojíte s tým, ktorého by ste predtým najradšej umlátili pracovným zošitom z fyziky, v centre mesta pod vianočným stromčekom a dostanete pusu. Zrazu je vám vlastne jedno, čo na to ostatní spolužiaci povedia. Neviete, čo bude alebo nebude, ale zrazu viete, že tých osem rokov v jednej triede, občas v lavici, asi bolo málo alebo jednoducho boli iné, a chcete s tým človekom byť aj po tom, čo z tej školy odídete. Zistíte, že napriek tomu, že ho samotného neznášate, spolu ste akosi…“kompatibilní“. Tak sme tú kompatibilitu testovali dvanásť rokov, až to vyústilo do svadby. 

Keď kreatívne duše plánujú

Keďže sme spolu už dlhé roky, svadba určite nebola niečo, čo sme museli, ale, naopak, chceli spraviť. Keď sme sa rozhodli, že do nej ideme, vedeli sme, že to musí byť niečo viac, než len strohý obrad a „obyčajná“ oslava. Chceli sme, aby bola o nás, mala nejaký charakter a aby sme sa na nej podieľali obaja. Sme kreatívne duše a priťahujú nás nápadité a originálne veci. A preto si neviem predstaviť, že by som ako mnohé nevesty, len oznámila môjmu budúcemu mužovi, kedy a kde sa na svadbu dostaviť. Naopak, všetko sme zháňali a vyberali spolu.

Úplne najdôležitejšie bolo pre nás nájsť miesto, ktoré nás chytí za srdce, bude mať atmosféru a vystihovať nás. Teraz, po takom dlhom čase po svadbe, mi príde až neuveriteľné, ako sa nám to všetko podarilo. Nielenže sme objavili úžasné miesto vedené milými, otvorenými a snaživými ľuďmi, ale celý náš tím dodávateľov tvorili neskutoční „srdciari“, ktorým sa už asi tisícikrát chcem týmto spôsobom poďakovať. 

Tradičná elegancia do stodoly

Salóny sú momentálne plné krásnych „vílovských“, boho alebo „nahých“ šiat s kvetovými čipkami, ktoré by sa, samozrejme, do stodoly perfektne hodili.  Bohužiaľ, nie je to to nič pre mňa. Ja som aj v bežnom živote nositeľka tradičnej, jednoduchej elegancie s nejakým jedným, výraznejším prvkom. Od začiatku som teda vedela, že moje šaty musia byť hladké, elegantné, upnuté, trochu sexy, ale určite nie prvoplánovo. Prešla som viacero salónov na Slovensku aj v Čechách a čím ďalej, tým viac mi vadila predstava si ich požičať. Po prvé, nemám úplne konfekčnú postavu a ubezpečovania: „Tu vám to skrátime, tu zúžime a budú ako na vás“ mi nestačili. Po druhé, k nijakým šatám zo salónu som si nevedela spraviť „puto“ a povedať si: „To sú tie moje“, keď ich malo aj bude mať milión ďalších neviest. Preto som sa asi 5 mesiacov pred svadbou rozhodla šaty dať ušiť. Českú návrhárku Petru Pitelkovú – Petiteé som mala v hľadáčiku už dlhšie a nemohla som sa rozhodnúť lepšie. „Tá láska na prvý pohľad“ konečne prišla, a bolo to už na prvej skúške, keď som ich s dlhou vlečkou videla v hrubom strihu na figuríne. Vtedy som naozaj ostala „odvarená“ a cítila, že to sú tie moje, pravé. Chcela by som každú nevestu povzbudiť, aby sa šitia nebála. Nielenže budete mať len váš, osobitý, originálny kúsok, ale šaty si tisíckrát viac užijete. 

Ženích so zmyslom pre humor 

Na to, že sme vždy chceli skôr „netypickú“ svadbu, sme mali ľudových tradícií naozaj mnoho. Marek, odkedy videl na videu mojich rodičov rezanie svadobnej brány na ulici, proti tomuto zvyku urputne bojoval. Nakoniec ho potajomky rodina zorganizovala a bolo z toho dobré uvoľnenie hneď na začiatok, Marek sa dokonca ani nenahneval. Okrem toho sme mali, samozrejme, čepčenie a hádzanie kytice.  

Obrad pod holým nebom 

Obaja sme kresťania, a preto sme na začiatku rozmýšľali, nad cirkevným sobášom. Na druhej strane som mala podmienku, že obrad musí byť vonku. Pod holým nebom, medzi horami, so spevom vtákov a všetkou tou energiou, ktorá tam je. To sme však ešte, bohužia,ľ nevedeli, aký problém to pre cirkev je. Skúšali sme to zariadiť rôznymi cestami, keď nám však nakoniec nebolo dovolené mať obrad ani v zrúcanine kostola, usúdili sme, že je to boj, ktorý nemôžeme vyhrať. A aj napriek protestom v rodine, sme dali prednosť civilnému sobášu. Dnes to považujem za najlepšie rozhodnutie, aké sme spravili. Oddávajúci z obecného úradu v Párnici spravili dojímavý obrad, ktorý zakončili naše vlastné sľuby. Slzy striedali počas obradu úsmevy a aj pár vtipných situácií a celkovo energia, ktorú sme dostali zhora a od prírody, bola úžasná. Na začiatku jemne pršalo, v strede obradu prestalo, postupne začali štebotať vtáky a nastalo niečo magické. Úžasne tento moment vystihla naša skvelá fotografka Katka, ktorá v tej chvíli odfotila moju maminu, ako hľadí na oblohu. Dážď nám vôbec nevadil. My sme v daždi dotiahli všetkých hostí peši na lúku a kým by nepadali traktory, spravila by som to znova! 

Tradično-netradičná 

Kto sa dočítal až sem, sám pochopí, že celá naša svadba bola taká tradično-netradičná. Úprimne, nemám veľmi rada toto slovo. Za ten čas, čo sme sa intenzívne našej svadbe venovali, sme si vypočuli mnoho nepochopených reakcií: „Prečo to nemôžete mať normálne, jednoduchšie?“ „Na svadbe to má byť tak a tak, to nie je svadobné“ a milión ďalších…   Mali sme síce krízy, ale nenechali sme sa znechutiť a spravili sme si to celé podľa seba.

Ak mám však vymenovať konkrétne veci, tak okrem stodoly tým iným boli: svadobný obrad na lúke po holým nebom, družičky v tmavozelených overaloch, kapela hrajúca československé hity od Teamu, IMT Smile.., barman miešajúci napríklad Oravské mojito, grilovačka aj so špekáčikmi, dokonalá tmavá výzdoba od Kvetinový ateliér Peony, ktorá celú stodolu len podčiarkla, psy na obrade aj hostine (s našim Yetim tvoríme trojčlennú rodinu, chodí s nami všade a nevieme si predstaviť, že by tam s nami nebol), a mnoho ďalšieho…  

Instagram FESTIVAL_LASKA

Hlavný dôvod založiť Instagram s našim príbehom bolo presne to, čo opisujem vyššie. Pri plánovaní našej svadby sme sa veľakrát stretli s poučovaním, čo je normálne a čo nie a hlavne na slovenskej svadobnej „scéne“ sme našli veľmi málo motivácie a porozumenia organizovať „inú a netradičnú“ svadbu. Chceli by sme ukázať, že sa to dá, že môžete nájsť skvelé miesto, dodávateľov, ktorým nenabehnú pri slove svadba „doláre v očiach“, že nemusíte mať na svadbe biele obrusy a DJ-a, ktorý hrá len Jede-jede mašinka. Myslíme si, že svadba má byť odrazom ženy a muža, ktorí sa berú. Má hovoriť ich príbeh a oslavovať ich lásku spôsobom, akým si oni vyberú, nie akým im to niekto prikazuje, lebo to je „tradičné“. Naozaj, v zahraničí je normálne zobrať sa na letisku, spraviť si svadbu v štýle Harryho Pottera, proste čokoľvek. Mám pocit, že slovenským nevestám možno ani nechýba invencia, ale skôr odvaha a zdroje. Preto okrem opisovania našej cesty občas na festival_láska prihadzujeme tipy, kde sme hľadali dodávateľov, prípadne konkrétnych odporúčame a celkovo zdieľame rôzne inšpirácie. Ak takto aspoň jeden pár povzbudíme spraviť svadbu, ktorá bude tým ich festivalom lásky, budeme šťastní.

Text: Veronika Grožajová, Marika Kolba Tichá / Foto: Katarina Roobová / Svadobné šaty: Petra Pitelková – Petiteé / Oblek: TM Lewin / Obrúčky: 27jewelry

Družičkovské overaly: Lassak kreativ / MUAH: Elena Žipaj + Eva Ustanik / Kvety+výzdoba+tlačoviny: Kvetinový ateliér Peony / Miesto hostiny: Stodola Trnka Žaškov / Cukrovinky: j.cookies

Barman: Milan Klokočka / Hudba: Museum party band, Trnkári, Ťažká muzika

Dominika a David

Spojilo ich letectvo. Svadby mali dve – na Slovensku aj vo Švajčiarsku. Prepracovanosť, dokonalé plánovanie, štýl a jasná myšlienka. Svadba Dominiky a Davida – tá slovenská, mala všetku svoju noblesu a neopakovateľnú atmosféru. 

Zoznámili sa v Košiciach, keď mali všetci európski dispečeri amatérsky turnaj v hokeji. Dominika ako študentka leteckej fakulty tlmočila a starala sa o tímy, David prišiel ako účastník. Oslovil ju a už prvý spoločný rozhovor ukázal, ako veľmi si rozumejú a majú k sebe blízko. Štyri roky na to sa rozhodli vziať. Prv vo Švajčiarsku, kde mali civilný obrad a hostinu priamo pri letisku, a druhú svadbu, o dva mesiace neskôr, na Slovensku. Takú, aká má byť, rozprávkovú.

PRÍPRAVY A VÝZDOBA

Po zásnubách sa Dominika s Davidom zhodli, že svadbu chcú mať v lete, v exteriéri a pod stanom. Výber im padol na Hotel DAM na Košickej Belej. Je to komplex pozostávajúci z hotelovej časti (vďaka čomu mohli zahraničných hostí ubytovať priamo na mieste) a záhrady pod lesom, kde je postavený biely priestranný stan. 

„Pre nás dôležitou vecou bola gastronómia. A tá je u nich naozaj skvelá! Boli naozaj ohľaduplní vo všetkých našich nápadoch a s veľkou ochotou nám všetko zrealizovali. Presne dodržiavali harmonogram svadby. Naozaj, p. Lacko (manažér) mal všetko pod palcom a na profesionálnej úrovni.“

„Výzdobu mala na starosti Saška, majiteľka AMS Svadbičky. Najšikovnejšia, najinovatívnejšia osoba, s tým najlepším citom pre detaily a dokonalosť. So Saškou sme si hneď na prvom stretnutí sadli a obe sme boli nadšené z prvých nápadov, ktoré sa nám vynárali. Dali sme dokopy dve veci. Glamour provence a letectvo. A vyšlo to krajšie, než som si predstavovala. So stanom sa nádherne pracuje, pretože je biely, veľký a priestranný. Chiavari biele stoličky, krásne osvetlenie (hviezdny strop), záhrada a vôňa zelene a lesa. Zo stropu ponad hlavný svadobný stôl visela dlhá 6m konštrukcia. Na ňu sa poukladali kvety, ktoré prevísali z konštrukcie a vytvárali naozaj glamour provence štýl. Základom celej výzdoby bola provensálska levanduľa. Na každom stole boli obrovské kytice vo vázach či zlatý príbor. Naše logo ako detail na servítkach, vstupnej uvítacej tabuli a zasadacom poriadku. Knihu hostí sme nemali, namiesto nej sme mali svietiaci glóbus, na ktorý sa ľudia podpísali (teraz nám zdobí obývačku). Zo stropu viseli lietadielka zo starých máp. Ešte teraz mám tú vôňu stanu v nose.“

ŠATY A OBLEK

„Najprv som mala kúpené topánky. Moje vysnívané telové lodičky so Swarowski kryštálmi od módneho dizajnéra Christian Louboutin.

Výber šiat bol ťažký. Mala som jasnú predstavu – dlhý katedrálny závoj, kvetinová koruna a dizajnérske šaty. Moje vysnívané som našla u španielskej dizajnérky Inmaculady García, ktorej dielňa sídli v Bracelone. Jemne ľahké šaty, ktoré sa perfektne hodili na záhradnú svadbu.

Šaty s perličkami boli ručne šité, mojou dokonalou krajčírkou Alenkou. Taktiež presná predstava, môj vlastný návrh. Podmienka – svetlá, krémové, no nie biele. Boli to šaty na civilný sobáš a taktiež ako popolnočné šaty. My sme sa obaja pred svadbou nevideli. Ja som nevedela, aký oblek bude mať David a on nevedel, aké ja šaty a doplnky. Krajčírka, ktorá mu šila oblek, videla šaty a podľa toho prispôsobila farbu obleku a vycibrila štýl. Prvýkrát sme sa videli na hoteli.“

VÝNIMOČNOSŤ NAŠEJ SVADBY

„Keďže naši známi a polovica rodiny žije v Luxembursku a vo Švajčiarsku, prichádzali do Košíc už od stredy. Každý hosť pri príchode do hotela dostal obálku, v ktorej bola levanduľa a sprievodca svadbou. Vysvetlenie všetkých zvykov a taktiež harmonogram spoločných raňajok a večerí, transport do gréckokatolíckeho chrámu, na hostinu atď. 

Zachovanie svadobných zvykov bolo pre mňa veľmi dôležité. Napríklad čepčenie nevesty je veľmi emotívna časť svadby, ktorú stále preplačem a tak tomu bolo aj na mojej svadbe. Celý svoj život som venovala folklóru a bola to jedna z priorít na svadbe. S folklórnym súborom som si dokonca zatancovala jeden tanec. David ma prekvapil, keď začal tancovať fľaškový tanec (nikdy som mu to neukázala a ani nikdy si to nevyskúšal). 

Taktiež sme mali leteckú show. Podvečer sme vytiahli všetkých hostí vonku zo stanu so zámerom spoločnej fotky a zrazu sme mali nálety lietadiel. Prekvapenie sa vydarilo a bolo to super načasované.“

„Chcem ešte vyzdvihnúť profesionalitu a perfektný prístup Mareka (video) a Peťa (fotografie). Keďže sa poznajú, vedeli sa perfektne zladiť. Počas celej svadby boli pre mňa neviditeľní a robili naozaj momentky. Sú najlepší, akých som si mohla vybrať. Z fotiek sršia emócie, radosť, spontánnosť. A na videu sú taktiež zachytené tie nádherne situácie, emócie, ktoré sme počas celej svadby mali a neskrývali sme ich. Naozaj by som chcela vyzdvihnúť prácu fotografa, kameramana, Sašky z AMS Svadbičky a celého tímu v hoteli DAM Košická Belá.  Naša svadba bola jedinečná, nápaditá, moderná.“

A NA ZÁVER

„Môj manžel je jeden z najlepších ľudí, akých som kedy strela. Je charizmatický, seriózny a rozvážny človek. Presne vie, ako má v spoločnosti vystupovať, na aké témy sa má s kým rozprávať. Má obrovské nadanie na jazyky, rozpráva plynule šiestimi. Je to človek, ktorý vám znesie aj modré z neba. Človek, ktorý je vždy tam, kde ho iný potrebuje. Mám v ňom oporu, pochopenie, lásku, pocit bezpečia a domova.“

Text: Martina Mackovjaková, Dominika Franck / Foto: Peter Sulovský – Fotosulovsky / Video: Marek Bernát – Video pre teba / Svadobné šaty: Inmaculada García / Oblek ženícha: Zákazkové krajčírstvo, Švajčiarsko / Make-up: Versánse studio, Košice / Vlasy: Martin Šedzmák / Kvety:  AMS Svadbičky, Saška / Výzdoba: AMS Svadbičky, Saška / Miesto svadobného obradu: Gréckokatolícky chrám, Staré mesto, Košice / Miesto svadobnej hostiny: Hotel DAM, Košická Belá / Cukrovinky: Makronkovo / Tlačoviny: AMS Svadbičky,  Saška / Pozvánky: Štefan Bunganič / Hudba: Kapela Jana Budiho, DJ Pinky Production

 

 

Ivka a Miro

„.. a až teraz, keď o tom spätne píšem, plačem a mám zimomriavky, neskutočná sila“. Napísala mi nevesta Ivka, keď odpovedala na otázky ohľadom ich svadby. Práve toto máme na koncepte reálnych svadieb radi. Že sa pár môže obzrieť dozadu a spomínať, rekapitulovať, opisovať. A veľakrát to nie je iba o popise svadobných šiat či výzdoby, ale o osobných, špecifických a nikdy neopakujúcich sa emóciách. 

Obyčajné zoznámenie?

„Aj keď to bude znieť veľmi obyčajne, ale spoznali sme sa v škole. Ja som nastúpila do prvého ročníka na gymnáziu a Mirko bol maturant. Priznám sa, že zo začiatku som ho príliš neregistrovala. Avšak pamätám si moment, keď sme boli so spolužiakmi na obede a Mirko išiel odniesť tácku k okienku. Vtedy mnou prebehol mráz a povedala som si, že raz sa za toho chlapca vydám. Vôbec som ho nepoznala, ani som nevedela jeho meno. Viac ako pol roka sme sa spoznávali ako kamaráti a potom sme sa „oficiálne“ dali dokopy.“

Spoločné sedemročné chodenie zavŕšili svadbou 1. septembra – na štátny sviatok. Aby každý rok, keď budú mať výročie, mohli byť spolu a oslavovať. 

„Sobáš sa odohrával podľa tradície u nevesty, čiže v gréckokatolíckom chráme v Šarišskom Jastrabí. Mám k tomu miestu veľmi blízko, pretože som v našom kostole doslova vyrástla a dodnes si pamätám, ako ma dedko učil kantorovať a aj teraz tomu tak je. Emóciu svadby doplnili ešte naši kamaráti z ľudového súboru, ktorí pozdĺž celého chrámu stáli oblečení v krojoch a prežívali celý obrad s nami. Výber miesta na svadobnú hostinu bol symbolický. Obidvaja sme tam mali stužkovú. Znova sme si tak pripomenuli, kde sme pred pár rokmi stáli. Chceli sme domáce prostredie, kde sa každý bude cítiť dobre.“

Šaty a oblek

„Svadobné prípravy začali prebiehať začiatkom roka. V marci som si vybrala svadobné šaty. Skúšala som niekoľko šiat v niekoľkých salónoch, avšak aj v šatách som sa utvrdila, že sa mi páčia jemnejšie črty. V takých som sa cítila najlepšie. Jednoduchý satén s trojštvrťovými rukávmi a odhaleným chrbtom zvýraznil strieborný opasok a čelenka vo vlasoch. Aj svadobný účes bol jednoduchý – hladký drdol česaný nadol. 

Výber obleku bol trošku zložitejší. Snažili sme sa vybrať farbu tak, aby Mirko nevidel šaty a zároveň, aby oblek ladil k šatám a aby sa aj ženích cítil dobre. Nevedeli sme sa rozhodnúť, či dať oblek šiť, alebo kúpiť. Avšak, urobili sme veľmi dobre, že sme oslovili pánov z TaiMar, ktorí šijú obleky na mieru a ktorí nám veľmi pomohli a naozaj dobre poradili. Vedeli sme, že chceme hnedý oblek s vestičkou. Tak sa aj ušili a boli sme nadmieru spokojní. Aby sme hnedú farbu trošku oživili, zvolili sme kravatu vo farbe burgundy, takisto v tejto farbe vreckovku a ponožky. Keď som videla Mirka oblečeného v svadobný deň, rozplakala som sa… išla som si brať nielen inteligentného a múdreho muža, ale k tomu ešte aj fešáka.“

„Asi najemotívnejším momentom bolo odpytovanie od rodičov. Ja som už od zasnúbenia vedela, že toto bude najemotívnejší zážitok. S mamkou sme si veľmi blízke, a preto to pre nás bolo veľmi silné. Plakali sme už týždeň pred svadbou, v ten deň to celé vyvrcholilo. Emotívnejších zážitkoch bolo viac. Ďalším bolo, keď dievčatá zo súboru prišli oblečené v krojoch a keď vošli do sály so ženíchom, zaspievali mi na rozlúčku naše spoločné piesne, ktoré sme spolu spievali na festivaloch. Bolo to veľmi silné. Plakali oni, plakala som aj ja“. 

 

Čo si na svojom manželovi najviac vážim

„Na Mirkovi si vážim jeho dobrotu a starostlivosť. Je nesmierne starostlivý. Váži si ma ako ženu, ako najlepšieho priateľa a ako najväčšieho kritika. Snažíme sa byť jeden druhému zrkadlom a navzájom sa nielen ľúbiť, ale aj napravovať veci, ktoré by sme mohli urobiť lepšie. Či už ide o vzťahy, prácu alebo naše súkromie. 

Jeho vlastností, ktoré by som chcela mať, je veľmi veľa. Mirko je skvelý muž. Jednou je určite úprimnosť. Vždy mi povie, čo si myslí, čo má na srdci. Rozprávame sa o všetkom.“

 

Text: Martina Mackovjaková, mladomanželia Ivana a Miroslav Brillovci / Foto:  L&VKasina / Svadobné šaty: ZoyaWedding Center / Oblek ženícha: TaiMar, obleky na mieru  / Make-up: MakeUp by Maisha, Mária Balušinská / Vlasy: Kadernícvo Mária, Mária Krafčíková / Kvety: L+P Kandráč / Výzdoba: Ivana Brillová/ L+P Kandráč / Miesto svadobnej hostiny: Kultúrny dom Lúčka / Cukrovinky: Terézia Štieberová / Tlačoviny: Graphic Soul  / Hudba: ĽH Verbunk

Lenka a Miro

Fotky na farme, upršaný deň a pestrofarebná jeseň. Niekedy Vám plány skrížia dážď a mraky, ale dôležité je z toho vyťažiť čo najviac. Lenka a Miro sa nezľakli a svoj vysnívaný deň si po siedmich rokoch randenia rozhodli užiť, aj keď počasie ako z reklamy bolo nebolo. 

Kedy ste mali svadbu?

„Termín svadby sme vybrali na jeseň. Na jednej strane ten výber termínov nebol veľký, nakoľko sme svadbu realizovali ani nie rok dopredu a na druhej strane sa mi páčili jesenné svadby, kedy je príroda krásne pestrofarebná. To, že nám v svadobný deň skoro celý deň pršalo a farby boli prevažne šedej farby, je už iný príbeh. Najviac sa potešil fotograf, ktorý ma presviedčal, že počasie je ideálne, aj keď mne sa chcelo plakať. Našťastie sa počasie chvíľami umúdrilo a my sme tak stihli nafotiť aspoň nejaké zábery. Lokality, ktoré sme si starostlivo vybrali, sme museli vymeniť za rodičovskú záhradu za domom a blízku súkromnú farmu Angelika, kde nám majiteľka otvorila svoje brány. A moment, keď nám Andrej Horský z Horsky&Zachar Photographers poslal fotky, bol neskutočný. Andrej dokázal z tohto pochmúrneho počasia vytiahnuť neskutočné emócie.“

Aká bola Vaša výzdoba?

„Pri svadobnej výzdobe som mala jasnú predstavu: jednoduchosť a prirodzenosť. Niesla sa v štýle „greenery“. Na okrúhlych stoloch v strede boli číre fľaše rôznej výšky a šírky, kde sme umiestnili bielo-zelené kvety. Základ tvoril lysianthus a biela ruža, ktoré som mala aj vo svadobnej kytici. Čísla stolov boli označené korkovými číslami, ktoré vyrábal manžel. S celkovou svadobnou výzdobou mi v deň svadby pomáhala svadobná dekoratérka, ktorá pretavila moje predstavy svadobnej výzdoby k dokonalosti.“

Príbeh mojich šiat

„Výber svadobných šiat bol spočiatku náročný. Zúfalstvo sa začalo stupňovať keď som si uvedomila, že šaty v salónoch sa ani len nepribližujú mojim predstavám. Chcela som niečo jednoduché, nie tortové, niečo, čo ma bude vystihovať. Rozhodla som sa teda osloviť pár svadobných návrhárok, ktoré by mi šaty ušili. Nakoniec som sa rozhodla pre Veroniku Kostkovú, ktorá je šikovná návrhárka a okrem toho aj veľmi milá a priateľská osoba. Už hneď na prvom stretnutí som vedela, že ma pochopila a s výsledkom budem určite spokojná. Jej tvorba a štýl mi boli sympatické. Vymysleli sme čipkované body s odhaleným chrbtom a jednoduchú hladkú sukňu. Výsledok bola pre mňa absolútna dokonalosť.“

Historický kroj

„Na našej svadbe nechýbali ľudové tradície ako polnočné čepčenie a tzv. redový tanec. Kroj, ktorý som mala oblečený, bol pre mňa veľmi výnimočný. Pochádza z Telgártu, z rodinnej zbierky manželovej rodiny, a celý ho ručne ušila a vyšívala manželova starká. V tomto kroji sa vydávalo niekoľko pokolení žien z rodiny a o to viac mi bol vzácnejší. Aj keď sa starká nemohla svadby kvôli vyššiemu veku zúčastniť, cítila som, že je tam s nami.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Lenka / Foto: Horský&Zachar Photographers / Video: Honza Barton Videography / Svadobné šaty: Veronika Kostkova Wedding Atelier / Oblek ženícha: Strellson / Make-up: Nikart- make up artist / Vlasy: Lukáš Očenáš Vlasový Salón / Kvety: Kvety Maja, Svadobný salón Sarah / Výzdoba: Kvety Maja, Svadobný salón Sarah / Miesto svadobného obradu: Rímsko- katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Michalovciach / Miesto svadobnej hostiny: Penzión Dolina, Zemplínska Šírava / Cukrovinky: Bábovkáreň / Tlačoviny: Veronika Chupáčová / Hudba: eS – Kvartet band

 

 

 

 

Katka a Kris

Oravský háj, starý mlyn, zvieratá a poľné kvety. Katka a Kris majú radi jednoduchosť a prirodzenosť a to sa aj snažili zakomponovať do svojej svadby. Pozrite sa bližšie na slovensko-poľskú svadbu, ktorá bola nezvyčajne, v pondelok. 

Naše zoznámenie

„Kris pochádza z Poľska, ja, Katka, zo Slovenska. Obaja už dlhšie žijeme v Londýne, ja 12 rokov a on 6 rokov. Zoznámila nás moja dobrá kamarátka a Krisova kolegyňa Mirka,  v bare v čínskej štvrti v Londýne. Na ďalší týždeň bol Kris pozvaný na Halloween party, kde sme sa opäť stretli. A opäť prebehla iskra. Krátko po zoznámení sme išli spoločne na pár dní do Maroka. Bola to naša najkrajšia dovolenka.“

Hľadáme termín

„Kris ma následne prekvapil na Vianoce, keď ma požiadal o ruku a hneď v januári sme začali s prípravami. Chceli sme svadbu v lete, keď je všetko rozkvitnuté. Milujem poľné kvety a to je tiež dôvod, prečo v lete. Svadba bola v pondelok. Bol to najkrajší pondelok a začiatok do nového týždňa. Ďalším dôvodom výberu bolo, že na takýto nezvyčajný termín sa dalo všetko potrebné k svadbe ľahšie zohnať.

Hľadali sme miesto so stodolou alebo salašom. Ale svadba mala byť malá, okolo 30 ľudí, a keďže podobné miesta sa skôr hodia pre veľké svadby, o to ťažšie bolo nájsť takéto miesto. Chceli sme niečo útulné a jednoduché, v prírode, aby to nebolo umelé. Moja sestra nám odporučila Oravský háj, kde bola s rodinou na predĺžený víkend. Keď sme to miesto pozreli na internete a potom aj naživo, malo to všetko, čo sme chceli. Čarovné miesto na svadbu s nádhernou prírodou, tichom, zvieratami, starým mlynom ako z rozprávky, no a, samozrejme, s výborným jedlom a skvelým ubytovaním. Na Orave je stále príroda neporušená a osobitá. Bonusom bolo, že to bolo bližšie aj pre našu poľskú rodinku. Perfektné miesto pre všetkých. 

Svadobný obrad sa odohrával v Trstenej vo Františkánskom kostole svätého Juraja. Speváčky a huslistka prišli na obrad z Bytče. Hrali na svadbe mojej sestry a veľmi sa mi to páčilo. Pri príchode do kostola nám nádherne hrali na husliach. Kris ma videl prvýkrát až v kostole, čo bolo pre nás oboch veľmi romantické.“

Svadobná výzdoba

Mala sa niesť vo vidieckom štýle, keďže Katka a Kris majú radi všetko jednoduché a prirodzené.

„Chcela som poľné kvietky, margarétky, zvončeky, niečo pestrofarebné, čo mi pripomína detstvo. Moja dekoratérka nazbierala nádherné kvety na lúke, ktoré použila na výzdobu stolov, miestnosti, mojej kytice a venčeka. Svadobná bola krajšia, ako som si vysnívala. Bola som nadšená, keď mi ju priniesla. Ale ešte viac ma dostal venček, ktorý bol upletený z materinej dúšky a limonia.

Obaja radi fotíme, takže sme pripravili fotoalbumy z detstva a našich spoločných dovoleniek pre našich hostí do svadobnej sály. Počas svadobnej hostiny si tak mohli oddýchnuť na mäkkej pohovke, a pritom niektorí aj zaspomínať alebo pozrieť naše spoločné dovolenky a zážitky. Svadobná sála bola v novom drevenom zrube a nepotrebovala okrem jemných prírodných dekorácií veľa.  Spolu s veľkým krbom, obrovskými presklenými oknami poskytovala nádherný výhľad na okolie. Hostia si kedykoľvek mohli vyjsť na terasu, k potoku, či pozrieť okolitú prírodu.“

Významné a špeciálne

„Vo svadobný deň som chcela mať pri sebe niečo, čo mi pripomína detstvo. Vzala som si modlitebnú knižku z 1. svätého prijímania a zrkadlo po babke. Zlaté náušnice s bledomodrým očkom som mala po mame. Dostala ich moja sestra, ale požičala mi ich na svadbu. Takže som mala niečo staré, požičané aj modré. Svadobné šaty som mala dvoje. Jedny zo Slovenska s čipkou, dlhým španielskym závodom s čipkou po stranách zo svadobného salónu Zoya v Žiline. Druhé som si zohnala v Londýne. Boli vo vintage štýle, ľahké, vzdušné a použila som ich na fotenie v prírode.

Krisovi sa páčil modrý oblek, ktorý si vybral v butiku v Londýne, a k tomu mal jemnú bledoružovú košeľu.

Pozvánky, menu a menovky som si vyrobila sama. Papier som zohnala ručne vyrobený z recyklovanej bavlnenej handričky. Pozvánky som napísala na starom písacom stroji a doplnila sušenými kvetmi a čipkou. Menu a menovky klasickým atramentovým perom. Takto vyrobené mali pre nás špeciálny význam.“„Priali sme si, aby sa hostia cítili dobre, zabavili sa a mali spolu s nami krásne spomienky. Navyše nám prialo počasie, takže všetko vyšlo, ako sme si predstavovali.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Katka / Foto: Lukáš Pastorek Photography / Svadobné šaty: Svadobný salón Zoya, Butik, Londýn/ Oblek ženícha: Skopes, Londýn / Make-up: Lupcik, Amaze Beauty agency / Vlasy: Katarína Canecka, Amaze Beauty agency Kvety: Agentúra Lady/ Výzdoba: Agentúra Lady/ Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Juraja, Trstená / Miesto svadobnej hostiny: Oravský háj, Brezovica / Cukrovinky: torta – Deny Cake, zákusky –  Janka Galisova / Tlačoviny: vo vlastnej réžii / Hudba: Kostol – zbor z Bytče, svadobná hostina – DJ Martin Legen, čepčenie – Ľudový súbor Studničky

Kika a Vojto

Počuli ste už niekedy o neveste, ktorá pred svadbou nenavštívila ani jeden svadobný salón a prvé šaty objednané z internetu boli hneď tie pravé? Možno ich je niekoľko, ale určite veľmi málo. Dnešnej neveste Kike sa to teda podarilo a očarujúca teda bola.

Kika a Vojto boli dlho iba priatelia a kolegovia v reklamnej agentúre. Iskra preskočila o niečo neskôr a zrazu spolu chodili.

Svadbu mali (ne)tradične vo štvrtok, čo im spôsobilo dlhú svadbu.

„Pôvodne sme ju chceli v sobotu o týždeň neskôr, ale Daniel Pastirčák, náš oddávajúci, išiel na Pohodu a iné termíny nám nesedeli. Štvrtok je však na svadbu super, urobí vám najkrajší predĺžený víkend.

Štvrtkový termín je však skvelý aj v tom, že väčšina dodávateľov má voľno, takže plánovanie bolo veľmi jednoduché.“

A teraz o tých šatách..

„Výber svadobných šiat bol asi celkom netradičný – do svadobného salónu som ani len nevkročila. Šaty som si objednala cez internet s malou dušičkou, či mi budú sedieť. A sedeli perfektne! Nemusela som ich vôbec upravovať, len som vpredu jemne skrátila ich dĺžku.“

„Naša svadba bola taká akurát veľká, veselá, plná smiechu, zábavy a šťastia. Brali sme ju vážne, ale nie príliš, išlo nám hlavne o to, aby sa tešili naši hostia a s nimi aj my – aj preto sme si ju spravili po svojom. Svadbu sme nemali “prečačkanú”, zopár “must have” sa však našlo, najmä v ľuďoch – ako oddávajúci Daniel Pastirčák, na fotenie a video manželia Žitňanskí, na čepčenie Mária Straková a jej súbor a kvetinovú výzdobu v podaní našej kamarátky Katky a jej báb z Ateliéru Papaver.“

 

 

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Kika / Foto: Katarína Žitňanská / Video: Panamera motion pictures / Svadobné šaty: https://www.lulus.com/ / Oblek ženícha: Alain Delon / Make-up: nevesta sama / Vlasy: Kaderníčka Katka / Kvety: Ateliér Papaver / Výzdoba: Ateliér Papaver / Miesto svadobného obradu: Evanjelický kostol v Modre / Miesto svadobnej hostiny: Starý dom – u Ludvíka / Cukrovinky: torticky.sk / Tlačoviny: vo vlastnej réžii / Hudba: DJ Kabát

Peter a Barbora

Rande fotenie v Chorvátsku, trojdielne svadobné šaty či 2 000 papierových origami žeriavov. Málo ružovej vo výzdobe a na mieru vyrábané okrúhle drevené stoly. Barborka a Peťo mali veľmi zaujímavú a prepracovanú svadbu. Krásne fotky vo Vás istotne rýchlo vyvolajú tú správnu emóciu!

Barborku a Peťa spojila ich spoločná kamarátka, ktorá následne aj organizovala celú svadbu. Zabezpečovala výzdobu, catering, ráno vo svadobný deň viazala neveste kyticu a potom aj stála za nevestou ako svedok. „Vďaka Barči bola naša svadba ako z pinterestu“, spomína nevesta.

Kde sa odohrávala Vaša svadba a podľa čoho ste si vyberali priestor?

„Obrad aj následná párty sa odohrávali v Neco Estate Winery – Modra. Od začiatku sme obaja vedeli, že svadbu chceme v Modre, aj keď odtiaľ nikto z nás nepochádza. Často tam chodievame na rande alebo v lete na zmrzlinu. A hlavne tam majú toľko krásnych svadobných priestorov. Pôvodne sme mali vyhliadnuté iné miesto, ale kvôli termínu a podmienkam sme sa nedohodli. Odchádzali sme na pár mesiacov zo Slovenska a bola som nešťastná, že ten priestor nevyšiel a keď sa vrátime, už budú určite všetky vhodné obsadené. V tom mi volala Barča, tá naša kamoška, že bude robiť svadbu v Neco, nech sa tam ideme pozrieť, že je to také malé Toskánsko a určite si to zamilujeme. Deň pred odletom sme tam mali stretnutie s manažérom, v tme, počas malej rekonštrukcie priestoru a za 10 minút sme si podali ruky, že to berieme. Pre nás to bol  priestor, ktorý vytvoril dokonalú súkromnú oázu. Vzadu na dvore sme si pred Bohom sľúbili lásku, v prednej záhrade bol detský kútik aj fotokútik a sála bola epicentrom zábavy. Hore v izbách sme mali opatrovateľky pre detičky a zároveň miesto, kde si mohli oddýchnuť aj rodičia. Nikto sa nemusel nijako zvlášť presúvať, hľadať niečo mimo priestorov či odchádzať. Mať všetko na jednom mieste považujem za obrovskú výhodu.“

Trojdielne šaty a ich príbeh

Barborka má blízku kamarátku, ktorá vlastní salón, kde šijú krátke svadobné šaty. Tá jej odporúčala nevyberať si dlhé klasické šaty s ťažkou a nemotornou sukňou. Preto vznikol nápad pre trojdielne šaty – na obrade dlhá sukňa ľahká a príjemná ako morská pena a po obrade vzdušné krátke šaty pod ňou. 

„Komunikačným šumom medzi Luckou – majiteľkou salónu a krajčírkou sa stalo to, že vlečka nemala pol metra ale 2,5 metra. Keď som prišla na skúšku, Lucka ma s malou dušičkou uisťovala, že to strihnú, len nech si vyskúšam, či mi sedí na páse a dĺžka vpredu. Keď mi ju obliekla, iba zo mňa vypadlo: Necháte mi ju prosím? Zamilovala som si ju a nakoniec som sa jej nevzdala ani pár hodín po obrade. Myslím, že som sa prezliekala až po 22.00 večer. A krátke šaty boli zase až neobvykle krátke. Pod nimi som mala spodnicu, aby mala krásny objem a držala tvar. Tým, že sme to nechceli preplácať, predok šiat bol úplne jednoduchý a nadčasový, chrbát zase jemne rafinovaný. Nemusela som riešiť popolnočné šaty a mohla som si vychutnať ten jeden deň vo vysnívaných svadobných.“

TOP okamihy očami oboch

BARBORKA: „Ja mám tendenciu si skôr pamätať také tie vtipné momenty, čiže nikdy nezabudnem, keď hostia začali štrngať lyžicou o tanier a pokrikovať:  Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná … a môj manžel vtedy ani nebol v sále. Môj najobľúbenejší svadobný moment vznikol asi tri dni po svadbe, keď som si spomenula, že sme na niečo zabudli a nestihli a môj drahý povedal, že to je všetko jedno, hlavne, že sme si povedali ÁNO. Jediný problém bol, že my sme si počas obradu hovorili „iba“ sľuby, „áno“ ako také sme si nepovedali. Doteraz ho s tým podpichujem. Ale, samozrejme, si spomínam, ako som si uprostred kázne uvedomila, že sa to vlastne celé deje. Pozrela som sa doprava na môjho onedlho manžela, doľava, kde sedela moja rodina a stáli družičky, všetci buď plakali alebo boli dojatí. V tom momente som sa skoro porútila, ale potom som si uvedomila, že to nemôžem preplakať. Keď sme si vymenili obrúčky a dali prvú pusu, začali zvoniť kostolné zvony, ktoré boli len pár metrov od záhrady, kde sme mali svadbu. To bolo milé a symbolické. Tiež si pamätám na nervozitu z popolnočného tanca. Cítili sme zodpovednosť voči Veronike, ktorá s nami trénovala Peťov akademický obdĺžnik a moju absenciu rytmu. To je asi ten top moment, že na tej svadbe sa podieľalo toľko našich úžasných priateľov a vďaka nim sme sa bavili až do rána bieleho.

PETER: „Celé to začalo už pred svadbou, bavilo ma pracovať s Barborkou (nezavadzať veľmi) na tom našom „projekte“ svadby, ako sa to celé skladalo a keď som potom videl výsledok, bolo to úžasné. V deň svadby to začalo už darčekom, ktorý som od Barborky dostal, bol veľmi osobný a chytil ma za srdce. Top moment pre mňa bola určite tá celá atmosféra, ktorá sa niesla dňom. Naozaj si uvedomujeme, že nebyť toľkých ochotných a milých priateľov, určite by to vyzeralo inak. Tiež pozitívne vnímam, že sme od piatku do nedele boli ubytovaní aj s našimi najbližšími na jednom mieste a trávili sme spolu čas pred aj po svadbe. Silný moment bolo pre mňa aj čepčenie a, samozrejme, keď Barborka prichádzala ku mne uličkou. A rád spomínam aj na to, keď sa Barborkini starí rodičia fotili vo fotobúdke.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Barborka, ženích Peťo / Foto a video: Panamera, Katarína Žitňanská / Svadobné šaty: Peter a Lucia, svadobný salón s príbehom / Oblek ženícha: Peter a Lucia, svadobný salón s príbehom / Make-up a vlasy: Lucid Style / Kvety: 5s – catering, events, decor / Výzdoba: 5s – catering, events, decor / Miesto svadobného obradu: Neco estate Winery, Modra / Miesto svadobnej hostiny: Neco estate Winery, Modra / Cukrovinky: Baking moments, Cakes / Tlačoviny: Kristína Bártfayová / Hudba: Peter Letto and friends

Janka a Kenny

Slnečné záblesky, šaty plné kvetov, venezuelský tanečník, čínske tradície, dve rozdielne kultúry. Svadba Janky a Kennyho stojí za pozretie aj prečítanie.

Janka a Kenny sa spoznali v Londýne, v práci. Najprv si Janka myslela, že bude musieť zaúčať nového kolegu, neskôr zistila, že je manažér a bude zaúčať práve on ju. Od začiatku si boli veľmi sympatickí. 

Snúbenci sa sobášili v júni. Výber dátumu bol skôr náhodný, svadbu chcela mať nevesta v lete, keď sa dá veľmi dobre využiť aj exteriér a všetko je farebnejšie. Napokon im všetky predstavy splnil hotel Zlatý kľúčik v Nitre. S kostolom boli blízko seba a aj pre svadobčanov to bola výhoda, mať všetko pokope.

Janka, aká bola výzdoba?

„Výzdoba bola neskutočná. Všade bolo veľa živých a jemných kvetov, sviečok, svetielok atď. Všetko bolo vytvorené s pomocou Lucky Šimikovej od Spicy Brown agency, s ktorou sa mi veľmi dobre komunikovalo, tak ako aj s celým tímom zo Spicy Brown, ktorý mi pomáhal na ‘čiastočný úväzok’.“

Šaty vs. oblek

„Vyber svadobných šiat bol dosť náročný proces. Mala som jasnú predstavu o tom, čo chcem, a síce v podobe tzv. 3D kvetov, ktoré akoby vystupovali zo sukne/šiat. Bolo veľmi ťažké ich nájsť, obehala som s mojou obetavou sestrou salóny v BA, Brne, Viedni a už som bola celkom zúfalá, až nakoniec som na odporúčanie svadobnej koordinátorky Zuzky išla do salónu Isabell v Bratislave a tam to bola láska na prvý pohľad. Majú tam veľmi originálne dizajnérske kúsky plus veľmi príjemnú a priateľskú pani majiteľku s pánom manželom. Odporúčam všetkým budúcim nevestám, ktoré chcú vyniknúť! Manžel mal oblek na mieru z Hong Kongu.“

Tie naj zo svadby

„Najvtipnejší zážitok sa odohral v kostole. Keď som prišla k budúcemu manželovi, vyhrnul mi (na moje požiadanie) závoj. To som ale nevedela, že to bude brat ako povolenie na bozk! Našťastie som sa reflexne odtiahla, ruka mi vystrelila smerom k nemu a zastavila ho na ‘pol ceste’ so slovami “ešte nie zlato, až na konci”. Celý kostol burácal smiechom spolu s nami. To jednoducho človek nevymyslí. 

Najemotívnejší zážitok sa hľadá veľmi ťažko, pretože ich bolo veľa. Ale asi nikdy nezabudnem na moment, keď som tancovala na parkete, obzrela sa zrazu vôkol seba a videla ten mix kultúr a ako sa všetci spolu, bez rozdielu na to, kto odkiaľ pochádza, úprimne zabávajú. To ma tak zahrialo pri srdci… V Číne sa totiž normálne na svadbách netancuje, jedine ak mladomanželia zarezervujú nejaký klub alebo iné miesto pre mladých po celej ceremónii. Cela svadba v Hong Kongu normálne trvá od skorého rana do cca 22:00, kedy sa väčšina ľudí poberie domov.“

Výnimočnosti 

„Naša svadba bola špecifická asi v tom, že to bol mix slovensko-čínskych tradícii. Pred obradom sme mali čínske tradície, čo sú vlastne ako naše pytačky. Ženích so svojimi družbami musel prekonať rôzne hry a výzvy, ktoré im pripravili družičky. Potom mi predniesol svoje vyznanie lásky a nakoniec som prestrihla červenú stužku ako znamenie, že si ma získal. Ja som sa po celý čas skrývala v druhej miestnosti a vyšla až po tom vyznaní v tradičnom čínskom oblečení. Potom sme ešte vykonali čajový obrad s našimi najbližšími (rodičia a súrodenci) na znak rešpektu a mohli nám ešte povedať a popriať, ak by mali ešte niečo na srdci. Po obrade sme mali slovenské tradície ako rozbíjanie taniera, voda – vodka či prenos nevesty k svadobnému stolu. Veľmi dobrú atmosféru robila foto búdka, kde sa všetci vyšantili s rekvizitami a taktiež topánková hra, kde sme s Kennym sedeli chrbtom a odpovedali na otázky. Skvelá bola aj živá hudba a venezuelsky tanečník, ktorý precvičoval salsu, sambu, rumbu, vtedy to bol plný parket! Takisto Hongkongčania boli očarení čepčením, pretože to nepoznali. Naozaj tých výnimočných momentov bolo neskutočne veľa a suma sumárom, bola to jedna z najlepších párty, na akej som kedy bola a som rada, že to bola moja.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Janka / Foto: Panamera, Katarína Žitňanská / Svadobné šaty: Salón Isabell, Bratislava / Oblek ženícha: Hong Kong / Make-up a vlasy: Lucia Lucid Sládečková / Kvety: Lucia Simiková, Spicy Brown / Výzdoba: Lucia Simiková, Spicy Brown/ Miesto svadobného obradu: Zoborský kostolík v Nitre / Miesto svadobnej hostiny: Zlatý kľúčik, Nitra / Cukrovinky: Pure sweet / Tlačoviny: Sisine / Hudba: Dominika Titková & friends

Anežka & Filip

Novembrová svadba. Skôr ako slnečné lúče, zelenú lúku a na nej veľa kvetov si predstavíme chladné počasie, opadané lístie a možno aj trošku snehu. Pre niekoho nie lákavé, no pre Anežku a Filipa ideálny čas na svadbu. Aj keď to nebol dátum ich snov, po letných zásnubách sa chceli vziať čím skôr. A piatok, keď je aj štátny sviatok, sa javí ako skvelá voľba.

Obyčajný začiatok, neobyčajný koniec

S manželom pochádzame z jedného mesta, študovali sme na tom istom gymnáziu, kde sme sa obchádzali nejaký ten rôčik. No naše cesty sa nakoniec predsa len náhodne stretli jedného letného večera ku koncu prázdnin na terase miestneho podniku, kde sme oslavovali kamarátkine narodeniny. Filip sa tam náhodne zjavil a prisadol si k nášmu stolu vďaka spoločným známym. A tak to celé začalo už skoro pred 10 rokmi.

Svadbu ste mali v piatok, prečo?

Malo to svoje výhody. Po svadbe čakal nás aj svadobčanov ešte celý voľný víkend, čo sme všetci veľmi ocenili. A keďže 17.11. je štátny sviatok, budeme mať vždy v deň výročia s manželom voľno.

Spomeniete si na svadobné prípravy?

Po tom, ako sme dostali povolenie u pána kaplána s novembrovým termínom sobáša, pustili sme sa do hľadania sály a iných vecí. V krátkom časovom období sme oslovili fotografa, ktorého tvorba sa nám veľmi páčila, absolvovali „túr de sály“, oslovili možných DJ, kaderníčky, vizážistky, cukrárky a, samozrejme, hľadanie tých pravých svadobných šiat. Výstupom bola spleť našich predstáv a voľných a obsadených termínov. Všetko to do seba začalo krásne zapadať a termín 17.11.2017 sa zdal  ideálny. Po tom, ako som si obliekla šaty Deirdre zo svadobného salónu Maggie v Poprade, v ktorých som sa cítila ako víla, sa svadba mohla začať.

Svetlá svetielok vyzerajúce spoza okien sály, ženích nesúci nevestu na rukách, burgundovo marhuľové tóny kombinované tmavou zeleňou a rozvoniavajúcim eukalyptom, živý spev v doprovode klavíra a polnočné čepčenie folklórnym súborom Dúbravček. Nádherné záblesky jednej výnimočnej svadby.

Text: Martina, nevesta Anežka / Foto: Lukáš Pastorek Photography / Svadobné šaty: Maggie Svadobné štúdio, Poprad / Oblek ženícha: Ciao di Maxtara, Nová Karolina Ostrava / Make-up a vlasy: Zlatica Jamborová / Kvety a výzdoba: Kvety Záhrada, Bytča / Miesto svadobného obradu: Farský kostol všetkých svätých v Bytči / Miesto svadobnej hostiny: Koliba Papradno / Cukrovinky: Torty Mia, Žilina / Tlačoviny: vlastná réžia / Hudba: ANIMA, Silvia Adamova Frait, Pavel Frait, Folklórny súbor Dúbravček