Dominika a David

Spojilo ich letectvo. Svadby mali dve – na Slovensku aj vo Švajčiarsku. Prepracovanosť, dokonalé plánovanie, štýl a jasná myšlienka. Svadba Dominiky a Davida – tá slovenská, mala všetku svoju noblesu a neopakovateľnú atmosféru. 

Zoznámili sa v Košiciach, keď mali všetci európski dispečeri amatérsky turnaj v hokeji. Dominika ako študentka leteckej fakulty tlmočila a starala sa o tímy, David prišiel ako účastník. Oslovil ju a už prvý spoločný rozhovor ukázal, ako veľmi si rozumejú a majú k sebe blízko. Štyri roky na to sa rozhodli vziať. Prv vo Švajčiarsku, kde mali civilný obrad a hostinu priamo pri letisku, a druhú svadbu, o dva mesiace neskôr, na Slovensku. Takú, aká má byť, rozprávkovú.

PRÍPRAVY A VÝZDOBA

Po zásnubách sa Dominika s Davidom zhodli, že svadbu chcú mať v lete, v exteriéri a pod stanom. Výber im padol na Hotel DAM na Košickej Belej. Je to komplex pozostávajúci z hotelovej časti (vďaka čomu mohli zahraničných hostí ubytovať priamo na mieste) a záhrady pod lesom, kde je postavený biely priestranný stan. 

„Pre nás dôležitou vecou bola gastronómia. A tá je u nich naozaj skvelá! Boli naozaj ohľaduplní vo všetkých našich nápadoch a s veľkou ochotou nám všetko zrealizovali. Presne dodržiavali harmonogram svadby. Naozaj, p. Lacko (manažér) mal všetko pod palcom a na profesionálnej úrovni.“

„Výzdobu mala na starosti Saška, majiteľka AMS Svadbičky. Najšikovnejšia, najinovatívnejšia osoba, s tým najlepším citom pre detaily a dokonalosť. So Saškou sme si hneď na prvom stretnutí sadli a obe sme boli nadšené z prvých nápadov, ktoré sa nám vynárali. Dali sme dokopy dve veci. Glamour provence a letectvo. A vyšlo to krajšie, než som si predstavovala. So stanom sa nádherne pracuje, pretože je biely, veľký a priestranný. Chiavari biele stoličky, krásne osvetlenie (hviezdny strop), záhrada a vôňa zelene a lesa. Zo stropu ponad hlavný svadobný stôl visela dlhá 6m konštrukcia. Na ňu sa poukladali kvety, ktoré prevísali z konštrukcie a vytvárali naozaj glamour provence štýl. Základom celej výzdoby bola provensálska levanduľa. Na každom stole boli obrovské kytice vo vázach či zlatý príbor. Naše logo ako detail na servítkach, vstupnej uvítacej tabuli a zasadacom poriadku. Knihu hostí sme nemali, namiesto nej sme mali svietiaci glóbus, na ktorý sa ľudia podpísali (teraz nám zdobí obývačku). Zo stropu viseli lietadielka zo starých máp. Ešte teraz mám tú vôňu stanu v nose.“

ŠATY A OBLEK

„Najprv som mala kúpené topánky. Moje vysnívané telové lodičky so Swarowski kryštálmi od módneho dizajnéra Christian Louboutin.

Výber šiat bol ťažký. Mala som jasnú predstavu – dlhý katedrálny závoj, kvetinová koruna a dizajnérske šaty. Moje vysnívané som našla u španielskej dizajnérky Inmaculady García, ktorej dielňa sídli v Bracelone. Jemne ľahké šaty, ktoré sa perfektne hodili na záhradnú svadbu.

Šaty s perličkami boli ručne šité, mojou dokonalou krajčírkou Alenkou. Taktiež presná predstava, môj vlastný návrh. Podmienka – svetlá, krémové, no nie biele. Boli to šaty na civilný sobáš a taktiež ako popolnočné šaty. My sme sa obaja pred svadbou nevideli. Ja som nevedela, aký oblek bude mať David a on nevedel, aké ja šaty a doplnky. Krajčírka, ktorá mu šila oblek, videla šaty a podľa toho prispôsobila farbu obleku a vycibrila štýl. Prvýkrát sme sa videli na hoteli.“

VÝNIMOČNOSŤ NAŠEJ SVADBY

„Keďže naši známi a polovica rodiny žije v Luxembursku a vo Švajčiarsku, prichádzali do Košíc už od stredy. Každý hosť pri príchode do hotela dostal obálku, v ktorej bola levanduľa a sprievodca svadbou. Vysvetlenie všetkých zvykov a taktiež harmonogram spoločných raňajok a večerí, transport do gréckokatolíckeho chrámu, na hostinu atď. 

Zachovanie svadobných zvykov bolo pre mňa veľmi dôležité. Napríklad čepčenie nevesty je veľmi emotívna časť svadby, ktorú stále preplačem a tak tomu bolo aj na mojej svadbe. Celý svoj život som venovala folklóru a bola to jedna z priorít na svadbe. S folklórnym súborom som si dokonca zatancovala jeden tanec. David ma prekvapil, keď začal tancovať fľaškový tanec (nikdy som mu to neukázala a ani nikdy si to nevyskúšal). 

Taktiež sme mali leteckú show. Podvečer sme vytiahli všetkých hostí vonku zo stanu so zámerom spoločnej fotky a zrazu sme mali nálety lietadiel. Prekvapenie sa vydarilo a bolo to super načasované.“

„Chcem ešte vyzdvihnúť profesionalitu a perfektný prístup Mareka (video) a Peťa (fotografie). Keďže sa poznajú, vedeli sa perfektne zladiť. Počas celej svadby boli pre mňa neviditeľní a robili naozaj momentky. Sú najlepší, akých som si mohla vybrať. Z fotiek sršia emócie, radosť, spontánnosť. A na videu sú taktiež zachytené tie nádherne situácie, emócie, ktoré sme počas celej svadby mali a neskrývali sme ich. Naozaj by som chcela vyzdvihnúť prácu fotografa, kameramana, Sašky z AMS Svadbičky a celého tímu v hoteli DAM Košická Belá.  Naša svadba bola jedinečná, nápaditá, moderná.“

A NA ZÁVER

„Môj manžel je jeden z najlepších ľudí, akých som kedy strela. Je charizmatický, seriózny a rozvážny človek. Presne vie, ako má v spoločnosti vystupovať, na aké témy sa má s kým rozprávať. Má obrovské nadanie na jazyky, rozpráva plynule šiestimi. Je to človek, ktorý vám znesie aj modré z neba. Človek, ktorý je vždy tam, kde ho iný potrebuje. Mám v ňom oporu, pochopenie, lásku, pocit bezpečia a domova.“

Text: Martina Mackovjaková, Dominika Franck / Foto: Peter Sulovský – Fotosulovsky / Video: Marek Bernát – Video pre teba / Svadobné šaty: Inmaculada García / Oblek ženícha:  Zákazkové krajčírstvo, Švajčiarsko / Make-up: Versánse studio, Košice / Vlasy: Martin Šedzmák / Kvety:  AMS Svadbičky, Saška / Výzdoba: AMS Svadbičky, Saška / Miesto svadobného obradu:  Gréckokatolícky chrám, Staré mesto, Košice / Miesto svadobnej hostiny: Hotel DAM, Košická Belá / Cukrovinky: Makronkovo / Tlačoviny: AMS Svadbičky,  Saška / Pozvánky: Štefan Bunganič / Hudba: Kapela Jana Budiho, DJ Pinky Production

 

 

Ivka a Miro

„.. a až teraz, keď o tom spätne píšem, plačem a mám zimomriavky, neskutočná sila“. Napísala mi nevesta Ivka, keď odpovedala na otázky ohľadom ich svadby. Práve toto máme na koncepte reálnych svadieb radi. Že sa pár môže obzrieť dozadu a spomínať, rekapitulovať, opisovať. A veľakrát to nie je iba o popise svadobných šiat či výzdoby, ale o osobných, špecifických a nikdy neopakujúcich sa emóciách. 

Obyčajné zoznámenie?

„Aj keď to bude znieť veľmi obyčajne, ale spoznali sme sa v škole. Ja som nastúpila do prvého ročníka na gymnáziu a Mirko bol maturant. Priznám sa, že zo začiatku som ho príliš neregistrovala. Avšak pamätám si moment, keď sme boli so spolužiakmi na obede a Mirko išiel odniesť tácku k okienku. Vtedy mnou prebehol mráz a povedala som si, že raz sa za toho chlapca vydám. Vôbec som ho nepoznala, ani som nevedela jeho meno. Viac ako pol roka sme sa spoznávali ako kamaráti a potom sme sa „oficiálne“ dali dokopy.“

Spoločné sedemročné chodenie zavŕšili svadbou 1. septembra – na štátny sviatok. Aby každý rok, keď budú mať výročie, mohli byť spolu a oslavovať. 

„Sobáš sa odohrával podľa tradície u nevesty, čiže v gréckokatolíckom chráme v Šarišskom Jastrabí. Mám k tomu miestu veľmi blízko, pretože som v našom kostole doslova vyrástla a dodnes si pamätám, ako ma dedko učil kantorovať a aj teraz tomu tak je. Emóciu svadby doplnili ešte naši kamaráti z ľudového súboru, ktorí pozdĺž celého chrámu stáli oblečení v krojoch a prežívali celý obrad s nami. Výber miesta na svadobnú hostinu bol symbolický. Obidvaja sme tam mali stužkovú. Znova sme si tak pripomenuli, kde sme pred pár rokmi stáli. Chceli sme domáce prostredie, kde sa každý bude cítiť dobre.“

Šaty a oblek

„Svadobné prípravy začali prebiehať začiatkom roka. V marci som si vybrala svadobné šaty. Skúšala som niekoľko šiat v niekoľkých salónoch, avšak aj v šatách som sa utvrdila, že sa mi páčia jemnejšie črty. V takých som sa cítila najlepšie. Jednoduchý satén s trojštvrťovými rukávmi a odhaleným chrbtom zvýraznil strieborný opasok a čelenka vo vlasoch. Aj svadobný účes bol jednoduchý – hladký drdol česaný nadol. 

Výber obleku bol trošku zložitejší. Snažili sme sa vybrať farbu tak, aby Mirko nevidel šaty a zároveň, aby oblek ladil k šatám a aby sa aj ženích cítil dobre. Nevedeli sme sa rozhodnúť, či dať oblek šiť, alebo kúpiť. Avšak, urobili sme veľmi dobre, že sme oslovili pánov z TaiMar, ktorí šijú obleky na mieru a ktorí nám veľmi pomohli a naozaj dobre poradili. Vedeli sme, že chceme hnedý oblek s vestičkou. Tak sa aj ušili a boli sme nadmieru spokojní. Aby sme hnedú farbu trošku oživili, zvolili sme kravatu vo farbe burgundy, takisto v tejto farbe vreckovku a ponožky. Keď som videla Mirka oblečeného v svadobný deň, rozplakala som sa… išla som si brať nielen inteligentného a múdreho muža, ale k tomu ešte aj fešáka.“

„Asi najemotívnejším momentom bolo odpytovanie od rodičov. Ja som už od zasnúbenia vedela, že toto bude najemotívnejší zážitok. S mamkou sme si veľmi blízke, a preto to pre nás bolo veľmi silné. Plakali sme už týždeň pred svadbou, v ten deň to celé vyvrcholilo. Emotívnejších zážitkoch bolo viac. Ďalším bolo, keď dievčatá zo súboru prišli oblečené v krojoch a keď vošli do sály so ženíchom, zaspievali mi na rozlúčku naše spoločné piesne, ktoré sme spolu spievali na festivaloch. Bolo to veľmi silné. Plakali oni, plakala som aj ja“. 

 

Čo si na svojom manželovi najviac vážim

„Na Mirkovi si vážim jeho dobrotu a starostlivosť. Je nesmierne starostlivý. Váži si ma ako ženu, ako najlepšieho priateľa a ako najväčšieho kritika. Snažíme sa byť jeden druhému zrkadlom a navzájom sa nielen ľúbiť, ale aj napravovať veci, ktoré by sme mohli urobiť lepšie. Či už ide o vzťahy, prácu alebo naše súkromie. 

Jeho vlastností, ktoré by som chcela mať, je veľmi veľa. Mirko je skvelý muž. Jednou je určite úprimnosť. Vždy mi povie, čo si myslí, čo má na srdci. Rozprávame sa o všetkom.“

 

Text: Martina Mackovjaková, mladomanželia Ivana a Miroslav Brillovci / Foto:  L&VKasina / Svadobné šaty: ZoyaWedding Center / Oblek ženícha:  TaiMar, obleky na mieru  / Make-up: MakeUp by Maisha, Mária Balušinská / Vlasy: Kadernícvo Mária, Mária Krafčíková / Kvety: L+P Kandráč / Výzdoba: Ivana Brillová/ L+P Kandráč / Miesto svadobnej hostiny: Kultúrny dom Lúčka / Cukrovinky: Terézia Štieberová / Tlačoviny:  Graphic Soul  / Hudba: ĽH Verbunk

Lenka a Miro

Fotky na farme, upršaný deň a pestrofarebná jeseň. Niekedy Vám plány skrížia dážď a mraky, ale dôležité je z toho vyťažiť čo najviac. Lenka a Miro sa nezľakli a svoj vysnívaný deň si po siedmich rokoch randenia rozhodli užiť, aj keď počasie ako z reklamy bolo nebolo. 

Kedy ste mali svadbu?

„Termín svadby sme vybrali na jeseň. Na jednej strane ten výber termínov nebol veľký, nakoľko sme svadbu realizovali ani nie rok dopredu a na druhej strane sa mi páčili jesenné svadby, kedy je príroda krásne pestrofarebná. To, že nám v svadobný deň skoro celý deň pršalo a farby boli prevažne šedej farby, je už iný príbeh. Najviac sa potešil fotograf, ktorý ma presviedčal, že počasie je ideálne, aj keď mne sa chcelo plakať. Našťastie sa počasie chvíľami umúdrilo a my sme tak stihli nafotiť aspoň nejaké zábery. Lokality, ktoré sme si starostlivo vybrali, sme museli vymeniť za rodičovskú záhradu za domom a blízku súkromnú farmu Angelika, kde nám majiteľka otvorila svoje brány. A moment, keď nám Andrej Horský z Horsky&Zachar Photographers poslal fotky, bol neskutočný. Andrej dokázal z tohto pochmúrneho počasia vytiahnuť neskutočné emócie.“

Aká bola Vaša výzdoba?

„Pri svadobnej výzdobe som mala jasnú predstavu: jednoduchosť a prirodzenosť. Niesla sa v štýle „greenery“. Na okrúhlych stoloch v strede boli číre fľaše rôznej výšky a šírky, kde sme umiestnili bielo-zelené kvety. Základ tvoril lysianthus a biela ruža, ktoré som mala aj vo svadobnej kytici. Čísla stolov boli označené korkovými číslami, ktoré vyrábal manžel. S celkovou svadobnou výzdobou mi v deň svadby pomáhala svadobná dekoratérka, ktorá pretavila moje predstavy svadobnej výzdoby k dokonalosti.“

Príbeh mojich šiat

„Výber svadobných šiat bol spočiatku náročný. Zúfalstvo sa začalo stupňovať keď som si uvedomila, že šaty v salónoch sa ani len nepribližujú mojim predstavám. Chcela som niečo jednoduché, nie tortové, niečo, čo ma bude vystihovať. Rozhodla som sa teda osloviť pár svadobných návrhárok, ktoré by mi šaty ušili. Nakoniec som sa rozhodla pre Veroniku Kostkovú, ktorá je šikovná návrhárka a okrem toho aj veľmi milá a priateľská osoba. Už hneď na prvom stretnutí som vedela, že ma pochopila a s výsledkom budem určite spokojná. Jej tvorba a štýl mi boli sympatické. Vymysleli sme čipkované body s odhaleným chrbtom a jednoduchú hladkú sukňu. Výsledok bola pre mňa absolútna dokonalosť.“

Historický kroj

„Na našej svadbe nechýbali ľudové tradície ako polnočné čepčenie a tzv. redový tanec. Kroj, ktorý som mala oblečený, bol pre mňa veľmi výnimočný. Pochádza z Telgártu, z rodinnej zbierky manželovej rodiny, a celý ho ručne ušila a vyšívala manželova starká. V tomto kroji sa vydávalo niekoľko pokolení žien z rodiny a o to viac mi bol vzácnejší. Aj keď sa starká nemohla svadby kvôli vyššiemu veku zúčastniť, cítila som, že je tam s nami.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Lenka / Foto: Horský&Zachar Photographers / Video: Honza Barton Videography / Svadobné šaty: Veronika Kostkova Wedding Atelier / Oblek ženícha:  Strellson / Make-up: Nikart- make up artist / Vlasy: Lukáš Očenáš Vlasový Salón / Kvety: Kvety Maja, Svadobný salón Sarah / Výzdoba: Kvety Maja, Svadobný salón Sarah / Miesto svadobného obradu: Rímsko- katolícky kostol Narodenia Panny Márie v Michalovciach / Miesto svadobnej hostiny: Penzión Dolina, Zemplínska Šírava / Cukrovinky: Bábovkáreň / Tlačoviny: Veronika Chupáčová / Hudba: eS – Kvartet band

 

 

 

 

Katka a Kris

Oravský háj, starý mlyn, zvieratá a poľné kvety. Katka a Kris majú radi jednoduchosť a prirodzenosť a to sa aj snažili zakomponovať do svojej svadby. Pozrite sa bližšie na slovensko-poľskú svadbu, ktorá bola nezvyčajne, v pondelok. 

Naše zoznámenie

„Kris pochádza z Poľska, ja, Katka, zo Slovenska. Obaja už dlhšie žijeme v Londýne, ja 12 rokov a on 6 rokov. Zoznámila nás moja dobrá kamarátka a Krisova kolegyňa Mirka,  v bare v čínskej štvrti v Londýne. Na ďalší týždeň bol Kris pozvaný na Halloween party, kde sme sa opäť stretli. A opäť prebehla iskra. Krátko po zoznámení sme išli spoločne na pár dní do Maroka. Bola to naša najkrajšia dovolenka.“

Hľadáme termín

„Kris ma následne prekvapil na Vianoce, keď ma požiadal o ruku a hneď v januári sme začali s prípravami. Chceli sme svadbu v lete, keď je všetko rozkvitnuté. Milujem poľné kvety a to je tiež dôvod, prečo v lete. Svadba bola v pondelok. Bol to najkrajší pondelok a začiatok do nového týždňa. Ďalším dôvodom výberu bolo, že na takýto nezvyčajný termín sa dalo všetko potrebné k svadbe ľahšie zohnať.

Hľadali sme miesto so stodolou alebo salašom. Ale svadba mala byť malá, okolo 30 ľudí, a keďže podobné miesta sa skôr hodia pre veľké svadby, o to ťažšie bolo nájsť takéto miesto. Chceli sme niečo útulné a jednoduché, v prírode, aby to nebolo umelé. Moja sestra nám odporučila Oravský háj, kde bola s rodinou na predĺžený víkend. Keď sme to miesto pozreli na internete a potom aj naživo, malo to všetko, čo sme chceli. Čarovné miesto na svadbu s nádhernou prírodou, tichom, zvieratami, starým mlynom ako z rozprávky, no a, samozrejme, s výborným jedlom a skvelým ubytovaním. Na Orave je stále príroda neporušená a osobitá. Bonusom bolo, že to bolo bližšie aj pre našu poľskú rodinku. Perfektné miesto pre všetkých. 

Svadobný obrad sa odohrával v Trstenej vo Františkánskom kostole svätého Juraja. Speváčky a huslistka prišli na obrad z Bytče. Hrali na svadbe mojej sestry a veľmi sa mi to páčilo. Pri príchode do kostola nám nádherne hrali na husliach. Kris ma videl prvýkrát až v kostole, čo bolo pre nás oboch veľmi romantické.“

Svadobná výzdoba

Mala sa niesť vo vidieckom štýle, keďže Katka a Kris majú radi všetko jednoduché a prirodzené.

„Chcela som poľné kvietky, margarétky, zvončeky, niečo pestrofarebné, čo mi pripomína detstvo. Moja dekoratérka nazbierala nádherné kvety na lúke, ktoré použila na výzdobu stolov, miestnosti, mojej kytice a venčeka. Svadobná bola krajšia, ako som si vysnívala. Bola som nadšená, keď mi ju priniesla. Ale ešte viac ma dostal venček, ktorý bol upletený z materinej dúšky a limonia.

Obaja radi fotíme, takže sme pripravili fotoalbumy z detstva a našich spoločných dovoleniek pre našich hostí do svadobnej sály. Počas svadobnej hostiny si tak mohli oddýchnuť na mäkkej pohovke, a pritom niektorí aj zaspomínať alebo pozrieť naše spoločné dovolenky a zážitky. Svadobná sála bola v novom drevenom zrube a nepotrebovala okrem jemných prírodných dekorácií veľa.  Spolu s veľkým krbom, obrovskými presklenými oknami poskytovala nádherný výhľad na okolie. Hostia si kedykoľvek mohli vyjsť na terasu, k potoku, či pozrieť okolitú prírodu.“

Významné a špeciálne

„Vo svadobný deň som chcela mať pri sebe niečo, čo mi pripomína detstvo. Vzala som si modlitebnú knižku z 1. svätého prijímania a zrkadlo po babke. Zlaté náušnice s bledomodrým očkom som mala po mame. Dostala ich moja sestra, ale požičala mi ich na svadbu. Takže som mala niečo staré, požičané aj modré. Svadobné šaty som mala dvoje. Jedny zo Slovenska s čipkou, dlhým španielskym závodom s čipkou po stranách zo svadobného salónu Zoya v Žiline. Druhé som si zohnala v Londýne. Boli vo vintage štýle, ľahké, vzdušné a použila som ich na fotenie v prírode.

Krisovi sa páčil modrý oblek, ktorý si vybral v butiku v Londýne, a k tomu mal jemnú bledoružovú košeľu.

Pozvánky, menu a menovky som si vyrobila sama. Papier som zohnala ručne vyrobený z recyklovanej bavlnenej handričky. Pozvánky som napísala na starom písacom stroji a doplnila sušenými kvetmi a čipkou. Menu a menovky klasickým atramentovým perom. Takto vyrobené mali pre nás špeciálny význam.“„Priali sme si, aby sa hostia cítili dobre, zabavili sa a mali spolu s nami krásne spomienky. Navyše nám prialo počasie, takže všetko vyšlo, ako sme si predstavovali.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Katka / Foto: Lukáš Pastorek Photography / Svadobné šaty: Svadobný salón Zoya, Butik, Londýn/ Oblek ženícha:  Skopes, Londýn / Make-up: Lupcik, Amaze Beauty agency / Vlasy: Katarína Canecka, Amaze Beauty agency Kvety: Agentúra Lady/ Výzdoba: Agentúra Lady/ Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Juraja, Trstená / Miesto svadobnej hostiny: Oravský háj, Brezovica / Cukrovinky: torta – Deny Cake, zákusky –  Janka Galisova / Tlačoviny: vo vlastnej réžii / Hudba: Kostol – zbor z Bytče, svadobná hostina – DJ Martin Legen, čepčenie – Ľudový súbor Studničky

Kika a Vojto

Počuli ste už niekedy o neveste, ktorá pred svadbou nenavštívila ani jeden svadobný salón a prvé šaty objednané z internetu boli hneď tie pravé? Možno ich je niekoľko, ale určite veľmi málo. Dnešnej neveste Kike sa to teda podarilo a očarujúca teda bola.

Kika a Vojto boli dlho iba priatelia a kolegovia v reklamnej agentúre. Iskra preskočila o niečo neskôr a zrazu spolu chodili.

Svadbu mali (ne)tradične vo štvrtok, čo im spôsobilo dlhú svadbu.

„Pôvodne sme ju chceli v sobotu o týždeň neskôr, ale Daniel Pastirčák, náš oddávajúci, išiel na Pohodu a iné termíny nám nesedeli. Štvrtok je však na svadbu super, urobí vám najkrajší predĺžený víkend.

Štvrtkový termín je však skvelý aj v tom, že väčšina dodávateľov má voľno, takže plánovanie bolo veľmi jednoduché.“

A teraz o tých šatách..

„Výber svadobných šiat bol asi celkom netradičný – do svadobného salónu som ani len nevkročila. Šaty som si objednala cez internet s malou dušičkou, či mi budú sedieť. A sedeli perfektne! Nemusela som ich vôbec upravovať, len som vpredu jemne skrátila ich dĺžku.“

„Naša svadba bola taká akurát veľká, veselá, plná smiechu, zábavy a šťastia. Brali sme ju vážne, ale nie príliš, išlo nám hlavne o to, aby sa tešili naši hostia a s nimi aj my – aj preto sme si ju spravili po svojom. Svadbu sme nemali “prečačkanú”, zopár “must have” sa však našlo, najmä v ľuďoch – ako oddávajúci Daniel Pastirčák, na fotenie a video manželia Žitňanskí, na čepčenie Mária Straková a jej súbor a kvetinovú výzdobu v podaní našej kamarátky Katky a jej báb z Ateliéru Papaver.“

 

 

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Kika / Foto: Katarína Žitňanská / Video: Panamera motion pictures / Svadobné šaty: https://www.lulus.com/ / Oblek ženícha:  Alain Delon / Make-up: nevesta sama / Vlasy: Kaderníčka Katka / Kvety: Ateliér Papaver / Výzdoba: Ateliér Papaver / Miesto svadobného obradu: Evanjelický kostol v Modre / Miesto svadobnej hostiny: Starý dom – u Ludvíka / Cukrovinky: torticky.sk / Tlačoviny: vo vlastnej réžii / Hudba: DJ Kabát

Peter a Barbora

Rande fotenie v Chorvátsku, trojdielne svadobné šaty či 2 000 papierových origami žeriavov. Málo ružovej vo výzdobe a na mieru vyrábané okrúhle drevené stoly. Barborka a Peťo mali veľmi zaujímavú a prepracovanú svadbu. Krásne fotky vo Vás istotne rýchlo vyvolajú tú správnu emóciu!

Barborku a Peťa spojila ich spoločná kamarátka, ktorá následne aj organizovala celú svadbu. Zabezpečovala výzdobu, catering, ráno vo svadobný deň viazala neveste kyticu a potom aj stála za nevestou ako svedok. „Vďaka Barči bola naša svadba ako z pinterestu“, spomína nevesta.

Kde sa odohrávala Vaša svadba a podľa čoho ste si vyberali priestor?

„Obrad aj následná párty sa odohrávali v Neco Estate Winery – Modra. Od začiatku sme obaja vedeli, že svadbu chceme v Modre, aj keď odtiaľ nikto z nás nepochádza. Často tam chodievame na rande alebo v lete na zmrzlinu. A hlavne tam majú toľko krásnych svadobných priestorov. Pôvodne sme mali vyhliadnuté iné miesto, ale kvôli termínu a podmienkam sme sa nedohodli. Odchádzali sme na pár mesiacov zo Slovenska a bola som nešťastná, že ten priestor nevyšiel a keď sa vrátime, už budú určite všetky vhodné obsadené. V tom mi volala Barča, tá naša kamoška, že bude robiť svadbu v Neco, nech sa tam ideme pozrieť, že je to také malé Toskánsko a určite si to zamilujeme. Deň pred odletom sme tam mali stretnutie s manažérom, v tme, počas malej rekonštrukcie priestoru a za 10 minút sme si podali ruky, že to berieme. Pre nás to bol  priestor, ktorý vytvoril dokonalú súkromnú oázu. Vzadu na dvore sme si pred Bohom sľúbili lásku, v prednej záhrade bol detský kútik aj fotokútik a sála bola epicentrom zábavy. Hore v izbách sme mali opatrovateľky pre detičky a zároveň miesto, kde si mohli oddýchnuť aj rodičia. Nikto sa nemusel nijako zvlášť presúvať, hľadať niečo mimo priestorov či odchádzať. Mať všetko na jednom mieste považujem za obrovskú výhodu.“

Trojdielne šaty a ich príbeh

Barborka má blízku kamarátku, ktorá vlastní salón, kde šijú krátke svadobné šaty. Tá jej odporúčala nevyberať si dlhé klasické šaty s ťažkou a nemotornou sukňou. Preto vznikol nápad pre trojdielne šaty – na obrade dlhá sukňa ľahká a príjemná ako morská pena a po obrade vzdušné krátke šaty pod ňou. 

„Komunikačným šumom medzi Luckou – majiteľkou salónu a krajčírkou sa stalo to, že vlečka nemala pol metra ale 2,5 metra. Keď som prišla na skúšku, Lucka ma s malou dušičkou uisťovala, že to strihnú, len nech si vyskúšam, či mi sedí na páse a dĺžka vpredu. Keď mi ju obliekla, iba zo mňa vypadlo: Necháte mi ju prosím? Zamilovala som si ju a nakoniec som sa jej nevzdala ani pár hodín po obrade. Myslím, že som sa prezliekala až po 22.00 večer. A krátke šaty boli zase až neobvykle krátke. Pod nimi som mala spodnicu, aby mala krásny objem a držala tvar. Tým, že sme to nechceli preplácať, predok šiat bol úplne jednoduchý a nadčasový, chrbát zase jemne rafinovaný. Nemusela som riešiť popolnočné šaty a mohla som si vychutnať ten jeden deň vo vysnívaných svadobných.“

TOP okamihy očami oboch

BARBORKA: „Ja mám tendenciu si skôr pamätať také tie vtipné momenty, čiže nikdy nezabudnem, keď hostia začali štrngať lyžicou o tanier a pokrikovať:  Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná … a môj manžel vtedy ani nebol v sále. Môj najobľúbenejší svadobný moment vznikol asi tri dni po svadbe, keď som si spomenula, že sme na niečo zabudli a nestihli a môj drahý povedal, že to je všetko jedno, hlavne, že sme si povedali ÁNO. Jediný problém bol, že my sme si počas obradu hovorili „iba“ sľuby, „áno“ ako také sme si nepovedali. Doteraz ho s tým podpichujem. Ale, samozrejme, si spomínam, ako som si uprostred kázne uvedomila, že sa to vlastne celé deje. Pozrela som sa doprava na môjho onedlho manžela, doľava, kde sedela moja rodina a stáli družičky, všetci buď plakali alebo boli dojatí. V tom momente som sa skoro porútila, ale potom som si uvedomila, že to nemôžem preplakať. Keď sme si vymenili obrúčky a dali prvú pusu, začali zvoniť kostolné zvony, ktoré boli len pár metrov od záhrady, kde sme mali svadbu. To bolo milé a symbolické. Tiež si pamätám na nervozitu z popolnočného tanca. Cítili sme zodpovednosť voči Veronike, ktorá s nami trénovala Peťov akademický obdĺžnik a moju absenciu rytmu. To je asi ten top moment, že na tej svadbe sa podieľalo toľko našich úžasných priateľov a vďaka nim sme sa bavili až do rána bieleho.

PETER: „Celé to začalo už pred svadbou, bavilo ma pracovať s Barborkou (nezavadzať veľmi) na tom našom „projekte“ svadby, ako sa to celé skladalo a keď som potom videl výsledok, bolo to úžasné. V deň svadby to začalo už darčekom, ktorý som od Barborky dostal, bol veľmi osobný a chytil ma za srdce. Top moment pre mňa bola určite tá celá atmosféra, ktorá sa niesla dňom. Naozaj si uvedomujeme, že nebyť toľkých ochotných a milých priateľov, určite by to vyzeralo inak. Tiež pozitívne vnímam, že sme od piatku do nedele boli ubytovaní aj s našimi najbližšími na jednom mieste a trávili sme spolu čas pred aj po svadbe. Silný moment bolo pre mňa aj čepčenie a, samozrejme, keď Barborka prichádzala ku mne uličkou. A rád spomínam aj na to, keď sa Barborkini starí rodičia fotili vo fotobúdke.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Barborka, ženích Peťo / Foto a video: Panamera, Katarína Žitňanská / Svadobné šaty: Peter a Lucia, svadobný salón s príbehom / Oblek ženícha:  Peter a Lucia, svadobný salón s príbehom / Make-up a vlasy: Lucid Style / Kvety: 5s – catering, events, decor / Výzdoba: 5s – catering, events, decor / Miesto svadobného obradu: Neco estate Winery, Modra / Miesto svadobnej hostiny: Neco estate Winery, Modra / Cukrovinky: Baking moments, Cakes / Tlačoviny: Kristína Bártfayová / Hudba: Peter Letto and friends

Janka a Kenny

Slnečné záblesky, šaty plné kvetov, venezuelský tanečník, čínske tradície, dve rozdielne kultúry. Svadba Janky a Kennyho stojí za pozretie aj prečítanie.

Janka a Kenny sa spoznali v Londýne, v práci. Najprv si Janka myslela, že bude musieť zaúčať nového kolegu, neskôr zistila, že je manažér a bude zaúčať práve on ju. Od začiatku si boli veľmi sympatickí. 

Snúbenci sa sobášili v júni. Výber dátumu bol skôr náhodný, svadbu chcela mať nevesta v lete, keď sa dá veľmi dobre využiť aj exteriér a všetko je farebnejšie. Napokon im všetky predstavy splnil hotel Zlatý kľúčik v Nitre. S kostolom boli blízko seba a aj pre svadobčanov to bola výhoda, mať všetko pokope.

Janka, aká bola výzdoba?

„Výzdoba bola neskutočná. Všade bolo veľa živých a jemných kvetov, sviečok, svetielok atď. Všetko bolo vytvorené s pomocou Lucky Šimikovej od Spicy Brown agency, s ktorou sa mi veľmi dobre komunikovalo, tak ako aj s celým tímom zo Spicy Brown, ktorý mi pomáhal na ‘čiastočný úväzok’.“

Šaty vs. oblek

„Vyber svadobných šiat bol dosť náročný proces. Mala som jasnú predstavu o tom, čo chcem, a síce v podobe tzv. 3D kvetov, ktoré akoby vystupovali zo sukne/šiat. Bolo veľmi ťažké ich nájsť, obehala som s mojou obetavou sestrou salóny v BA, Brne, Viedni a už som bola celkom zúfalá, až nakoniec som na odporúčanie svadobnej koordinátorky Zuzky išla do salónu Isabell v Bratislave a tam to bola láska na prvý pohľad. Majú tam veľmi originálne dizajnérske kúsky plus veľmi príjemnú a priateľskú pani majiteľku s pánom manželom. Odporúčam všetkým budúcim nevestám, ktoré chcú vyniknúť! Manžel mal oblek na mieru z Hong Kongu.“

Tie naj zo svadby

„Najvtipnejší zážitok sa odohral v kostole. Keď som prišla k budúcemu manželovi, vyhrnul mi (na moje požiadanie) závoj. To som ale nevedela, že to bude brat ako povolenie na bozk! Našťastie som sa reflexne odtiahla, ruka mi vystrelila smerom k nemu a zastavila ho na ‘pol ceste’ so slovami “ešte nie zlato, až na konci”. Celý kostol burácal smiechom spolu s nami. To jednoducho človek nevymyslí. 

Najemotívnejší zážitok sa hľadá veľmi ťažko, pretože ich bolo veľa. Ale asi nikdy nezabudnem na moment, keď som tancovala na parkete, obzrela sa zrazu vôkol seba a videla ten mix kultúr a ako sa všetci spolu, bez rozdielu na to, kto odkiaľ pochádza, úprimne zabávajú. To ma tak zahrialo pri srdci… V Číne sa totiž normálne na svadbách netancuje, jedine ak mladomanželia zarezervujú nejaký klub alebo iné miesto pre mladých po celej ceremónii. Cela svadba v Hong Kongu normálne trvá od skorého rana do cca 22:00, kedy sa väčšina ľudí poberie domov.“

Výnimočnosti 

„Naša svadba bola špecifická asi v tom, že to bol mix slovensko-čínskych tradícii. Pred obradom sme mali čínske tradície, čo sú vlastne ako naše pytačky. Ženích so svojimi družbami musel prekonať rôzne hry a výzvy, ktoré im pripravili družičky. Potom mi predniesol svoje vyznanie lásky a nakoniec som prestrihla červenú stužku ako znamenie, že si ma získal. Ja som sa po celý čas skrývala v druhej miestnosti a vyšla až po tom vyznaní v tradičnom čínskom oblečení. Potom sme ešte vykonali čajový obrad s našimi najbližšími (rodičia a súrodenci) na znak rešpektu a mohli nám ešte povedať a popriať, ak by mali ešte niečo na srdci. Po obrade sme mali slovenské tradície ako rozbíjanie taniera, voda – vodka či prenos nevesty k svadobnému stolu. Veľmi dobrú atmosféru robila foto búdka, kde sa všetci vyšantili s rekvizitami a taktiež topánková hra, kde sme s Kennym sedeli chrbtom a odpovedali na otázky. Skvelá bola aj živá hudba a venezuelsky tanečník, ktorý precvičoval salsu, sambu, rumbu, vtedy to bol plný parket! Takisto Hongkongčania boli očarení čepčením, pretože to nepoznali. Naozaj tých výnimočných momentov bolo neskutočne veľa a suma sumárom, bola to jedna z najlepších párty, na akej som kedy bola a som rada, že to bola moja.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Janka / Foto: Panamera, Katarína Žitňanská / Svadobné šaty: Salón Isabell, Bratislava / Oblek ženícha: Hong Kong / Make-up a vlasy: Lucia Lucid Sládečková / Kvety: Lucia Simiková, Spicy Brown / Výzdoba: Lucia Simiková, Spicy Brown/ Miesto svadobného obradu: Zoborský kostolík v Nitre / Miesto svadobnej hostiny: Zlatý kľúčik, Nitra / Cukrovinky: Pure sweet / Tlačoviny: Sisine / Hudba: Dominika Titková & friends

Anežka & Filip

Novembrová svadba. Skôr ako slnečné lúče, zelenú lúku a na nej veľa kvetov si predstavíme chladné počasie, opadané lístie a možno aj trošku snehu. Pre niekoho nie lákavé, no pre Anežku a Filipa ideálny čas na svadbu. Aj keď to nebol dátum ich snov, po letných zásnubách sa chceli vziať čím skôr. A piatok, keď je aj štátny sviatok, sa javí ako skvelá voľba.

Obyčajný začiatok, neobyčajný koniec

S manželom pochádzame z jedného mesta, študovali sme na tom istom gymnáziu, kde sme sa obchádzali nejaký ten rôčik. No naše cesty sa nakoniec predsa len náhodne stretli jedného letného večera ku koncu prázdnin na terase miestneho podniku, kde sme oslavovali kamarátkine narodeniny. Filip sa tam náhodne zjavil a prisadol si k nášmu stolu vďaka spoločným známym. A tak to celé začalo už skoro pred 10 rokmi.

Svadbu ste mali v piatok, prečo?

Malo to svoje výhody. Po svadbe čakal nás aj svadobčanov ešte celý voľný víkend, čo sme všetci veľmi ocenili. A keďže 17.11. je štátny sviatok, budeme mať vždy v deň výročia s manželom voľno.

Spomeniete si na svadobné prípravy?

Po tom, ako sme dostali povolenie u pána kaplána s novembrovým termínom sobáša, pustili sme sa do hľadania sály a iných vecí. V krátkom časovom období sme oslovili fotografa, ktorého tvorba sa nám veľmi páčila, absolvovali „túr de sály“, oslovili možných DJ, kaderníčky, vizážistky, cukrárky a, samozrejme, hľadanie tých pravých svadobných šiat. Výstupom bola spleť našich predstáv a voľných a obsadených termínov. Všetko to do seba začalo krásne zapadať a termín 17.11.2017 sa zdal  ideálny. Po tom, ako som si obliekla šaty Deirdre zo svadobného salónu Maggie v Poprade, v ktorých som sa cítila ako víla, sa svadba mohla začať.

Svetlá svetielok vyzerajúce spoza okien sály, ženích nesúci nevestu na rukách, burgundovo marhuľové tóny kombinované tmavou zeleňou a rozvoniavajúcim eukalyptom, živý spev v doprovode klavíra a polnočné čepčenie folklórnym súborom Dúbravček. Nádherné záblesky jednej výnimočnej svadby.

Text: Martina, nevesta Anežka / Foto: Lukáš Pastorek Photography / Svadobné šaty: Maggie Svadobné štúdio, Poprad / Oblek ženícha: Ciao di Maxtara, Nová Karolina Ostrava / Make-up a vlasy: Zlatica Jamborová / Kvety a výzdoba: Kvety Záhrada, Bytča / Miesto svadobného obradu: Farský kostol všetkých svätých v Bytči / Miesto svadobnej hostiny: Koliba Papradno / Cukrovinky: Torty Mia, Žilina / Tlačoviny: vlastná réžia / Hudba: ANIMA, Silvia Adamova Frait, Pavel Frait, Folklórny súbor Dúbravček

Miška & Honza

O neveste z dnešného príbehu reálnej svadby sme sa v našej redakcii dozvedeli tak trošku inak. Dostali sme totiž konkrétny tip. Keď mi jedného dňa napísala Katka, majiteľka svadobného salónu Magic, že má pre nás námet na článok, mail som otvorila plná očakávania. Katka v ňom opísala svoje stretnutie s nevestou, ktorá ju podľa jej vlastných slov „chytila za srdce“. Okrem toho, že jej na neveste Miške učarovalo to, že je to mladá, energická, pozitívna a scestovaná žena, ktorá má aj svoj vlastný cestovateľský blog pod názvom Travelismus, imponovalo jej na nej, že si neoblomne šla za svojou predstavou netradičnej svadby. Obrad na lúke pod holým nebom, prednesenie vlastných sľubov a oslava v stodole… Viac však o svojej krásnej, uvoľnenej a nie príliš typickej oravskej svadbe porozprávala nevesta Miška.

Perfektné načasovanie

V čase, keď sme sa zoznámili som akurát končila štvrtý ročník farmácie v Hradci Králové. O tri týždne som mala letieť do Ameriky na celé leto a po ňom ma čakal presun do Nemecka na niekoľko mesiacov. Ani mi nenapadlo, že práve vtedy mi osud pošle moju životnú lásku.
V ten deň som oslavovala svoju predposlednú skúšku a aj keď Honza žil v Prahe, práve v tento deň zamieril do Hradca, takže sme sa stretli na jednej akcii. Potom to už malo rýchly spád.
Počas leta za mnou prišiel aj do Ameriky a aj napriek tomu, že kvôli môjmu cestovaniu za hranice boli prvé mesiace náročné, myslím si, že tá počiatočná vzdialenosť náš vzťah iba posilnila.

Svadobný obrad aj hostina v srdci malej oravskej dedinky

O našej svadbe sme mali jasnú predstavu. Chceli sme obrad v prírode a hostinu v stodole. Popravde sme boli na začiatku plánovania rozhodnutí, že to bude v Česku. Svadby tohto typu sú tu už pomerne časté a je tu niekoľko zaujímavých miest, kde by sa to dalo zrealizovať. Okrem toho som vedela, že nebude problém s obradom vonku a pravdepodobnosť dobrého počasia oproti rodnej Orave bol tiež významný faktor.
Nakoniec to však život zariadil inak. Moja mamina dostala tip na stodolu v Žaškove, malej dedinke na Orave, a tak sme sa tam išli pozrieť.
S Honzom sme videli potenciál toho miesta hneď na prvej návšteve. Potom stačilo prepočítať náklady a rozhodli sme sa pre svadbu u nás na Slovensku.
Samotný sobáš prebehol na lúke kúsok nad stodolou, uprostred prírody, pod kopcami. Oddala nás pani starostka zo susednej dediny Párnica, ktorá má úžasný dar reči a jej príhovor bol naozaj jedinečný zážitok. Slovami sa dotkla každého.
Samotná svadobná hostina potom prebehla v stodole. Myslím si, že to prostredie, kde sa svadba odohráva má veľký vplyv na to, ako sa hostia cítia. U nás panovala uvoľnená atmosféra, možno hlavne preto, že  sme si našu vlastnú svadbu naozaj chceli užiť. Stodola bola celú dobu dokorán otvorená, pivo sa čapovalo vonku, hostia občas vysedávali na slame, ktorá bola v areáli ako tzv. “leháro” a deti sa hrali pri malom jazierku.
Priznám sa, že sme nemali veľmi premyslený plán B, v prípade, že by pršalo, čo je na Orave pomerne častý jav. Jednoducho sme verili iba v ten dobrý variant. A to v tom týždni pred svadbou lialo ako z krhly každý deň, takže nám nebolo všetko jedno. Pred svadbou sa však počasie až zázračne upokojilo a v náš svadobný deň nespadla ani jedna kvapka.

Výzdoba v kombinácii rustikálneho a boho štýlu

Našu výzdobu robila moja mamina, ktorá si akurát zakladá agentúru pod názvom “Stylika”. Z výzdoby sme boli nadšení nielen my, ale aj všetci svadobní hostia.
Na začiatku sme sa nechali inšpirovať Instagramom a Pinterestom. Chcela som mať svadbu sčasti v boho štýle,  sčasti rustikálnu, a tak sme hľadali práve takéto prvky.
Vybrali sme obrázky, ktoré sa nám páčili a mamina to potom všetko zrealizovala. Samozrejme, že pri samotnom zdobení už pomáhala celá rodina, ale skoro všetky veci vyrobila sama po večeroch a my sme už potom pred svadbou iba rozmiestňovali jej výtvory.
Základom správnej atmosféry boli určite svetielka, sviečky, praporky, biele plachty a potom to bolo hlavne o detailoch. K nim patrili napríklad malé fľašky s kvietkami visiace na špagátiku zo stropu alebo drevené šípky ukazujúce rôznymi smermi.

Svadobný salón, v ktorom sa plnia sny

Svadobné šaty aj oblek sme volili tak, aby nás nielen vystihovali, ale tiež aby sa hodili do prostredia, v ktorom sa konal náš veľký Deň. Zatiaľ, čo výber obleku bol u ženícha bezproblémový a prebehol hladko, ja ako nevesta som našla tie správne šaty až v utorok pred svadbou.
Pritom som vedela, aké šaty chcem, ale v každom salóne, ktorý som navštívila mi ponúkali niečo úplne iné. Začínala som mať pocit, že šaty podľa mojich predstáv u nás neexistujú.
Potom som si pár mesiacov pred svadbou rezervovala jedny šaty v salóne MAGIC, ktoré boli krásne a zo všetkých šiat, čo som dovtedy skúsila sa aspoň trochu približovali tomu, čo som chcela.
Keď som sa však v priebehu nasledujúcich mesiacov pozrela na svoju fotku  v týchto šatách, vedela som, že to nie je ono. V utorok pred svadbou som mala skúšku šiat. Vtedy som si ich obliekla po druhýkrát a majiteľka salónu Katka na mne hneď spozorovala, že nie som spokojná. Popísala som jej, aká bola moja pôvodná predstava šiat, lebo na prvej skúške nebola a ona zrazu povedala, že jedny také šaty možno má. Zašla po ne niekam preč, a keď som si ich skúsila boli to naozaj ony. Takže Katke patrí veľké ďakujem!

Keď k vám na svadbu príde nepozvaný hosť…

Ak si mám spomenúť na najvtipnejší zážitok, určite musím spomenúť miestneho  podguráženého pána, ktorý sa prepašoval na našu svadbu. Keďže je stodola uprostred dediny, susedia sa občas zo zvedavosti zastavili pri ceste. Vždy ich niekto pohostil koláčikmi alebo borovičkou. Avšak o polnoci počas čepčenia boli skoro všetci v stodole. Záhrada bola skoro prázdna a vtedy tam prišiel jeden pán v košeli, zrejme aby zapadol medzi hostí. Najskôr sa pohostil jedlom z grilu, načapoval si pivo a zobral si pod pazuchu jednu fľašu borovičky. Spokojne sa vybral na odchod, keď si ho v tom všimla moja mamina s bratom a on sa dal na útek. Dobehli ho a borovičku mu úspešne zobrali.

Netradičná, no presne podľa predstáv

Pre nás bola naša svadba špecifická v tom, že sme si doslova vybojovali to, aby bola podľa našich predstáv. Na Orave takéto svadby skoro nie sú a ľudia na to nie sú zvyknutí, aby sa niečo menilo na klasike – obrad v kostole, oslava v sále.

Takže moja rodina z toho nebola nadšená a zo začiatku proti tomu bojovali. Nakoniec boli však  radi, že sme sa nimi nenechali presvedčiť a urobili sme si to podľa seba. Veľmi sa im tento koncept svadby páčil.
Pred svadbou každý pomáhal, ako len mohol a ja som za každého jedného člena rodiny cítila veľkú vďačnosť, lebo práve v týchto chvíľach si uvedomíte, že nie je nič dôležitejšie, ako rodina.

Text: Anežka, nevesta Miška / Foto: Radovan Škohel / Svadobné šaty: Svadobný salón Magic / Oblek ženícha: Obchod Oblack / Make-up: Nevestina krstná mamka Initka / Vlasy: Michaela Greššová / Kvety, výzdoba a tlačoviny: Stylika / Miesto svadobného obradu: Lúka v dedinke Žaškov / Miesto svadobnej hostiny: Stodola Trnka v Žaškove / Sladký kútik: Koláčikovo / Svadobná torta: Mirka Regulyová / Hudba: Kapela 4others

Kristína & Majo

Obaja hlavní aktéri tejto svadby, Kristína a Majo, pochádzajú z jednej lokality v Bratislave, no aj napriek tomu sa celý život, podľa Kristíninych slov, tak trochu obchádzali. Jedného dňa sa však predsa len stretli a vznikol nádherný príbeh. Ten dopodrobna vyrozpráva nevesta Kristína, ktorá riadi eventovú agentúru Veryberry.

Osudový prvý apríl

Stále sa na tom smejem, že naše prvé stretnutie bolo osudové, pretože prebehlo 1. apríla, na deň bláznov. Manžel kráčal po ulici, a keďže som ho z videnia evidovala a vedela som, že máme spoločného dobrého kamaráta, pristavila som sa a len tak sme sa dali do reči. Začali sme sa čisto kamarátsky stretávať, tráviť spolu čas, rozprávať sa naozaj o všetkom a z kamarátstva sa asi po polroku vykľulo prvé rande.

 Svoje „áno“ si povedali hneď dvakrát

Jednou z najpodstatnejších vecí pri plánovaní našej svadby, ktorú sme si spolu rokmi vysnívali bol fakt, že sme obaja chceli, aby nás sobášil náš rodinný priateľ Štefan Bučko. Má úžasný hlas a vie krásne rozprávať o láske. Úrady nám to bohužiaľ nedovolili, pretože naša svadba sa konala v Modre a on môže sobášiť len v bratislavskom Starom Meste. Keďže sme chceli, aby naša svadba bola podľa našich predstáv a v mnohých veciach symbolická, museli sme sa tomu prispôsobiť. Takže máme dva dátumy svadby. Jeden je oficiálny, ktorý sa konal na úrade a druhý neoficiálny. Pre nás je podstatnejší ten druhý termín, dva dni po oficiálnom, a to 24.6.2017, kedy nás „zosobášil“ Štefan Bučko a to naše „áno“ sme si povedali  pred našimi najbližšími v Modre.

 Sobáš pod holým nebom

Sobáš aj svadobná hostina sa odohrávali na jednom mieste, v Modre, v Neco Estate Winery. Podstatné bolo, aby sme sa zobrali vonku, pod holým nebom. Keďže robím to čo robím, viem, že počasie je silnejší element, ako moje túžby a sny. Preto sme vyberali miesto, ktoré by v prípade zlého počasia malo pekný plán B, a práve Neco takýto pekný priestor poskytuje aj v interiéri.

WOW efekt z každého detailu

Čo sa týka výzdoby a ostatných príprav, spojených s plánovaním svadby, presne som vedela  čo nechcem, pretože poznám všetky alebo teda aspoň väčšinu dostupných možností a alternatívy toho, čo sa dá zrealizovať, aj toho čo sa zrealizovať nedá. Tým, že robím koncepty pre ostatných ľudí sa ťažšie vymýšľal koncept pre mňa. Svojou svadbou som chcela ukázať ľuďom svoju prácu a to, že aj netradičná svadba môže byť pekná a nemusí pôsobiť negatívne. Jedinou mojou konkrétnou požiadavkou bolo, aby som tam mala „svojich ľudí“, ľudí s ktorými spolupracujem na iných svadbách a eventoch.

Povedala som im, že chcem, aby tam bol hlavne ten „wow“ efekt, aby naša svadba bola zážitková a aby každý odchádzal s pocitom, že v ten večer prežil naozaj niečo výnimočné. Ešte som dodala, že sa môžu vyblázniť a spraviť aj to, čo im iní klienti nedovolili. Postupne sme prichádzali na  konkrétne predstavy a požiadavky, podľa ktorých sme to spolu vyskladali. Zastávam teóriu, že svadba je pre ľudí, ktorí sa berú, je to o nich dvoch a malo by to vystihovať pravé ich. Aj z tohto dôvodu som veľmi rada, že sa nám spolu s cateringovkou podarilo vytvoriť menu, ktoré bolo podľa našich požiadaviek a predstáv. Obsiahlo tak chute a jedlá, ktoré máme skutočne radi. Dokonca nemali problém nám pripraviť obľúbený koláč podľa babičkinho receptu, či netradičnejšiu polievku, keďže sme sa v lete chceli vyhnúť klasickému slepačiemu vývaru.

Celkovo sme však vo „svadobnom koncepte“ mali viaceré netradičné veci, ako napríklad externý bar, ktorý sme umiestnili vonku na terase. Barmani nám robili drinky do chemického skla, niektoré bublali, z niektorých sa dokonca dymilo. Nazvali sme to „experimentálny bar“ a každý sa tak mohol nechať prekvapiť originálnym drinkom.

Koláčov sme mali na svadbe pomenej. Keďže bolo leto, rozhodli sme sa radšej pre sorbetové nanuky, z ktorých sa pri servírovaní tiež dymilo.

Celkovo som výzdobu nechala na tím ľudí, s ktorými spolupracujem a ktorým plne dôverujem. Ukázala som im, čo sa mi zhruba páči, zvyšok som nechala na nich. Napríklad výber kvetov som plne nechala na kvetinárku a výsledok mi viac, než vyrazil dych. Výzdoba pozostávala z pivónií, ktoré počas dňa a noci krásne menili farbu, postupne ako sa otvárali. Doslova to prežili celé s nami.

V kytici a pierku boli svetielka, mali sme symbolickú tortu, ktorá bola posiata černicami a teda v sebe ukrývala názov Veryberry a vnútri, keď sa rozkrojila bola červená s príchuťou Red velvet, čo je názov blogu mojej kolegyne. Mali sme svadbu vyskladanú z malých symbolických detailov, ktoré boli pre nás naozaj podstatné.

Výslužky pre hostí sme taktiež poňali špeciálne. Chceli sme hlavne, aby ostatných potešili, nestáli doma v kúte,  aby boli jedinečné. My s manželom varievame čili džem a naši kamaráti ho majú veľmi radi. Tak sme im ho navarili. Nakúpili sme niekoľko kíl čili papričiek, ktoré sme čistili v gumených rukaviciach a celý náš byt bol počas tohto procesu ako hermeticky uzavretý ekrazit. K džemu sme si dali ešte natlačiť plátené tašky a ruksačiky s nápisom „Love is like a chilly jam.“ Dodnes tie tašky vidím po meste, vídavam ich aj na Pohode a veľmi sa teším, že si tie naše darčeky našli aj reálne využitie a naši blízki ich radi nosia.

Svadobné šaty musia byť jedinečné

Svadobné prípravy prebiehali tak, že popri plánovaní iných svadieb a eventov som so svojím pracovným tímom občas myslela aj na tú svoju, a keď zostal nazvyš nejaký ten čas, trochu sme sa o nej porozprávali. Nebola som však úplne tradičná nevesta, ktorá si zbiera fotky z Pinterestu, nespáva a neustále plánuje. Hlavne som typ človeka, ktorý čím má viac možností, tým je to horšie, preto som sa potrebovala čo najviac eliminovať z príprav. Skôr som bola prekvapená, že svadobné prípravy viac prežívalo moje okolie, ako ja samotná.

Pri svadobných šatách som opäť vedela, čo nechcem ale nemala som konkrétnu predstavu. Vedela som len, že nie som človek, ktorý by si svadobné šaty požičiaval. Mám rada jedinečnosť a rada si dávam veci robiť na mieru. Tiež mám rada spomienky a ten pocit, že sa k tým šatám môžem kedykoľvek vrátiť, hoci aj o 20 rokov. Preto som si chcela dať šaty ušiť. Mala som vytipovaných pár ľudí, ale  osud to zamiešal tak, že mi kamarátka, s ktorou som konzultovala detaily svojej svadby povedala, že pozná návrhárku, ktorá by sa mi mohla páčiť. Volá sa Andrea Pojezdálová a zhodou náhod bola zasnúbená,  pripravovala svadbu a potrebovala s ňou pomôcť. Tak som ju skúsila osloviť s tým, že ja svadby organizujem a hneď na prvom stretnutí sme si tak sadli, že sme sa dohodli na spolupráci. Ja som jej urobila svadbu a ona mi za to ušila šaty. Takže v tomto smere boli tie moje šaty naozaj osudové a pre mňa s pridanou osobnou emóciou. A hoci musím mať vo svojom profesijnom živote nad všetkým kontrolu a o všetkom vedieť, svoje šaty som reálne videla iba dva dni pred svadbou. Bola som na dvoch skúškach a tie šaty úplne milujem. Sú ľahké, krásne a úžasné. Keby som mohla, tak si ich oblečiem a nosím ich od dneška každý deň kedykoľvek. Dodnes si pamätám, ako na svadbe moja 92-ročná babička povedala, že pôjde domov až keď sa prezlečiem do polnočných šiat. Ja som jej na to povedala: „Babi, ale ja sa neprezlečiem.“ A naozaj som v nich vydržala do šiestej ráno.

Výber obleku bol veľmi jednoduchý. Vedeli sme farbu obleku a aj to, že môjmu mužovi nesadne bežná konfekcia asi nikde. Preto sme to vyriešili oblekom na mieru. Nemysleli sme si však, že to bude také komplikované a že pri obleku sa naskytne viac otázok, ako pri svadobných šatách. Môj muž riešil pracku na opasku, to či topánky k tomu opasku naozaj ladia, akú kravatu si dá, či dve alternatívy košieľ je dosť a koľko párov ponožiek bude naozaj postačujúci počet. V konečnom dôsledku bol on v procese riešenia oblečenia vlastne nevesta.

Keď sa plnia „detské sny“

Celý život som sa smiala môjmu bratovi, že jedného dňa, keď sa budem vydávať bude jeho úlohou vypúšťanie holubov, labutí aj motýľov. Týmito gýčovými záležitosťami som sa mu „vyhrážala“ pred jednou mojou kamarátkou. Rokmi sme na to zabudli a viac sme to nespomínali. Táto moja kamarátka, ktorej otec chová holuby, prišla za mnou v deň svadby, chvíľu po obrade a vraví: „Mám tu tie holuby! Kedy ich môžeme vypúšťať?“ V tom momente ma tam skoro porazilo. Veď sme sa o tom rozprávali naposledy, keď sme boli v puberte. Napokon z celej akcie vypúšťania holubov vznikli veľmi vtipné fotky, pretože som s holubmi nebola úplne stotožnená a vždy som to brala ako vtip. Avšak ten moment, že niekto z vášho detstva si niečo takéto pamätá je taký krásny, až si uvedomíte, že aj tí ľudia okolo vás naozaj prežívajú Váš deň s vami.

Osudová láska vďaka mandarínke

Na našej svadbe sme nemali klasické zvyky ako je napríklad rozbíjanie taniera, či kŕmenie sa polievkou, ale chceli sme niektoré z nich poňať netradičnou formou. Napríklad už spomínané rozbíjanie taniera sme preniesli do menoviek. Každý mal namiesto menovky svoj črep s menom pre šťastie a ten si mohol zobrať domov.

Na našom stole bol malý mandarínkovník, ktorý v sebe ukrýval symboliku začiatku nášho vzťahu. Hovorí sa, že keď si roztvoríte mandarínku a je tam 12 mesiačikov, máte si niečo priať. A môj manžel mi pred 13 rokmi povedal, že si takto prial dievča ako som ja a že si ma vysníval v mandarínke. A tak sa s nami tie mandarínky dodnes nejako nesú životom. Keď má manžel nejaký sviatok, veľmi sa teším, že mu tie mandarínky kúpim.

Tým, že som chcela, aby celá svadba bola zážitková, výnimočná a aby si ju ľudia najmä užili, nechcela som celý večer preplniť nejakým programom, hrami alebo tombolami. Nikto pred svadbou nevedel, čo má očakávať, čo sa tam bude diať, aké menu bude, kto tam bude alebo čo sa tam bude robiť.

Prekvapením boli napríklad priatelia, hudobníci, Nikolaj Nikitin, Samuel Hošek spolu s Gabom Jonášom, ktorí nám prišli zahrať náš prvý novomanželský tanec. To s nimi dohodol pre mňa ako prekvapenie môj manžel, hoci v daný deň mali iné hranie v iných mestách. Veľmi som sa tešila, že im to aspoň na chvíľu vyšlo. Neskôr nám hrali Sendreiovci, na ktorých som mala veľmi dobré referencie a jedným z mojich snov bolo mať na svadbe takú kapelu, ktorá postaví do tanca všetkých. Tak sa aj stalo! Hrali vonku, na trávniku, do neskorej noci. Asi sme sa dobre zabávali, lebo prišla aj polícia. Všetko však dobre dopadlo a mne sa veľmi páčila tá emócia, ktorá z celej tej situácie vzišla.

Mojím snom bolo fotiť sa v tropickom skleníku v botanickej záhrade. Keď ten nápad počul môj manžel, myslel si, že som sa úplne zbláznila. Išli sme tropickým skleníkom, kde bolo nakoniec ešte chladnejšie, ako vonku a ja som bola spokojná, pretože som vedela, že sa mi plní ďalší sen. Som veľmi rada, že nás tam fotil práve Martin Šveda a že sa na to dal nahovoriť. Tie fotografie by som si vedela pozerať dookola.

Naša svadba bola pre mňa špecifická aj tým, že som sa chcela zabávať do rána a chcela som vidieť východ slnka. Aj napriek tomu, že organizujem eventy nie som veľký párty človek a nikdy nie som hore dostatočne dlho na to, aby som si ten východ slnka užila. Kamaráti však poodpadávali už o tretej ráno, išli spať a ja som s barmanmi a mojím manželom tancovala do rána. Robili sme sabráž, púšťali sme si pesničky a nakoniec som sedela v šatách na tráve a s Proseccom v ruke som vítala nový deň. To bol práve ten wow moment, kedy som si uvedomila, že sa mi v ten deň plnili sny bez toho, aby som dovtedy vedela, že také sny mám.

Zopár rád na záver pre budúce nevesty

Hlavne sa nestresovať a užívať si to. Ten deň preletí naozaj veľmi rýchlo. Pokiaľ ste prípravy svojho veľkého dňa nechali na profesionálov, tak im dôverujte. Ja som sa rovnako spoľahla na ľudí, s ktorými spolupracujem a všetko dopadlo nad moje očakávania. Áno, vždy sa môžu vyskytnúť nejaké nečakané situácie, no ako zázrakom sa všetko alebo teda väčšina vecí dá vyriešiť. Z vlastných skúseností odporúčam možno svojich hostí  poprosiť, aby vám pri gratuláciách nenosili kvety. Je to možno zvláštne odporúčanie, no tých kvetov máte na druhý deň veľmi veľa, zostanú vám veľakrát aj z výzdoby sály, či obradu. Preto sa skúste možno zamyslieť, či vám, alebo niekomu niečo iné nespraví radosť. My sme práve aj z tohto dôvodu, aj z dôvodu symboliky oslovili jedno konkrétne občianske združenie, ktoré nám poradilo, čo by ich potešilo. Na naše prekvapenie to naši blízki zobrali ako samozrejmosť a doniesli nám veľmi veľa spoločenských hier a kníh, ktorými sme neskôr spravili radosť ďalšiemu množstvu detí v nemocnici. Bolo to super! To bol ten pocit, ktorý si budem a chcem pamätať v spojení so svojou svadbou.

Text: Lucia Kršiak Ponická, nevesta Kristína / Foto: Martin Šveda / Svadobné šaty: Andrea Pojezdálová / Oblek ženícha: Tom Steed / Make-up: Stanislava Hudcovská / Vlasy: Tatiana Čamborová, salón Anais / Kvety a výzdoba: Veryberry, kvety – Kristína Lempochnerová / Miesto svadobného obradu a svadobnej hostiny: Neco Estate Winery / Cukrovinky: Art Bakin (torta), Soupa (koláče), Marinela (nanuky) / Tlačoviny: Petra Esterling / Hudba: DJ Adriana Mižigánová, Nikolaj Nikitin, Samuel Hošek, Gabo Jonáš, Sendreiovci / Catering: Soupa / Bar: Dreamcocktail