Chlieb a soľ. To je symbolická dvojica, ktorou sa na Slovensku dodnes hostia významné, často aj štátnické návštevy. Inak tomu nebolo ani v minulosti, preto sa s nezastupiteľnou úlohou domáceho chleba stretávame aj v súvislosti so svadbou a zásnubami. Viete, aká bola jeho symbolika?

Mnohí z nás dnes chlieb považujú za celkom bežný pokrm, ktorému nie je treba venovať žiadnu osobitú pozornosť. Dedinský ľud sa naň však ešte pred pár rokmi pozeral úplne inak. Naši predkovia si chlieb ctili a považovali ho za nesmierne požehnanie. Veľmi dobre predsa vedeli, že každý jeden bochník sa rodí z mozoľov, kropají potu a z hodín ťažkej ľudskej práce. Chlieb bol považovaný za posvätný pokrm a presne to je dôvod, prečo nesmel chýbať pri žiadnej dôležitej životnej udalosti, vrátane zásnub a svadieb.

Bochník chleba ako dar

Takmer každá dedinská svadba v minulosti začínala iniciatívnym krokom ženíchovej rodiny. Tá do domu nevesty posielala tzv. dohadzovača, prípadne dohadzovačku. Ešte predtým však nevestiným rodičom poslala dar v podobe chleba. Práve chlieb bol akýmsi dôkazom toho, že ženích myslí svoje úmysly naozaj vážne, a že svadba zrejme naozaj nezostane iba pri rečiach.

Chlieb ako svedok svadby

Ak nazrieme hlbšie do minulosti, zistíme, že dar ani zďaleka nebol najdôležitejšou úlohou, akú chlieb zohrával. V časoch, keď sa snúbenci ešte nesobášili v kostole a namiesto kňaza ich oddával poverený oddavač, bol chlieb pravým svedkom uzatvárania manželského zväzku. Práve nad ním sa ženích a nevesta držali za ruky v momente, keď odriekali svoj manželský sľub. Počas mnohých sobášov, ktoré sa neraz konali v úplnom súkromí, len za prítomnosti samotných snúbencov, bol tak chlieb jediným svedkom, ktorého na svojej svadbe mali.

Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová

Foto: Lucia Bušfyová