Nevesta je neodmysliteľnou rolou každej svadby. Svoj svadobný deň trávi odetá v bielych šatách a vďaka svojmu rozprávkovému vzhľadu na seba púta najväčšiu mieru pozornosti. Jej prítomnosť na svadbe je tak prirodzená, až nikto z nás nemá potrebu položiť si otázku, odkiaľ sa nevesta vlastne vzala? Pravdou totiž je, že nie vždy bola jej rola počas svadobného dňa taká dominantná, akou je dnes.
Prečo sa nevesta volá nevesta?
Nad samotným slovom nevesta sa zrejme zamyslel iba málokto z nás. Čo v sebe toto “označenie” vlastne ukrýva? Ak by sme si tvary slova nevesta všimli v iných slovanských jazykoch, zistili by sme, že ich spoločný základ tvorí práve slovo “nevie”. A hoci v súčasnosti medzi týmito dvoma slovami súvis nevidíme, verte či nie, v minulosti vychádzal priamo z reality. Ešte v období okolo 15. storočia bola totiž nevesta pred verejnosťou doslova utajovaná a dôkladne ukrývaná. Vtedy totiž ľudia vo veľkom holdovali pohanským poverám. Verili preto, že ak budú nevestu pred verejnosťou tajiť až do doby samotného svadobného obradu, ochránia ju tak pred urieknutím a pred ďalšími zlými silami.
Ukrývanie nevesty ako jej právo
Znie to naozaj šialene, ale viera v povery bola v minulosti tak silná, že nevesty toto svoje ukrývanie považovali za jedno zo svojich základných práv. V tom čase to bolo totiž zároveň aj právo na ich vlastnú ochranu. Podľa povier bola totiž nevesta ohrozená nielen nepriaznivými vyššími silami, ale aj čarami, ktoré jej mali privodiť urieknutie či dokonca prekliatie od neprajných sokýň. Dôvodom týchto nepriateľských praktík pritom najčastejšie bývala žiarlivosť, ale aj závisť, nenávisť či dokonca obyčajná zloba za nepozvanie na svadbu.
Podvedomie pracovalo na plné obrátky!
Dnes by zrejme takýmto dedinským rečiam nik z nás neprikladal žiadnu špeciálnu váhu, v minulosti to však bolo presne naopak. A pravdupovediac – niet sa čomu čudovať. Nie jeden prípad totiž hovorí o tom, ako dovtedy zdravá žena len rok po svadbe stratila všetko svoje zdravie a umrela. A hoci dnes by sme takúto situáciu racionálne vysvetlili, v 15. storočí bolo jediným vysvetlením urieknutie.
Schovávačky aj pred samotným ženíchom
V súvislosti s poverami pracovalo podvedomie doslova na plné obrátky. Nevesty sa preto snažili chrániť najlepšie ako vedeli, a tak sa časom začali schovávať nielen pred verejnosťou, ale aj pred samotnými ženíchmi. Pozostatkom tohto obdobia je pritom práve závoj. Ten bol však v minulosti omnoho hustejší a takmer nepriehľadný! Nevesty ho používali ako svoje “brnenie”, ktoré ich malo chrániť pred krivými pohľadmi a urieknutím. To bol dôvod, prečo sa pod ním schovávali až do konca svadobného obradu a neraz dokonca až do skončenia samotnej svadby.
Spoločenské postavenie nevesty v minulosti
Utajovanie nevesty bolo nevestiným právom, treba však povedať, že v čase, keď sa uplatňovalo, bolo aj jedným z mála práv, ktoré nevesta reálne mala. Z hľadiska spoločenského postavenia a patriarchálneho usporiadania rodiny bola totiž nevesta neustále niekomu podriadená. Do svadby o jej živote rozhodoval otec alebo starší brat, po svadbe zas manžel. Slovo “nevie”, ktoré tvorí základ slova nevesta vo viacerých slovanských jazykoch, tak nemusí vychádzať len zo samotného utajovania. Krutou, no, žiaľ, častou realitou totiž bolo, že nevesta vôbec nevedela, za koho ju idú vydať, ba ani to, že ju idú vydať. Svojho manžela tak často po prvýkrát videla až pri samotnom oltári. A síce je každá doba ťažká niečím iným, na našom území sú dnes už dohodnuté svadby našťastie dávnym prežitkom. Väčšina neviest sa vydáva z lásky, respektíve aspoň zo svojho vlastného uváženia.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Beba Photography