Kvety sú neoddeliteľnou súčasťou svadby. Sú znakom čistoty a plodnosti, preto sa už od nepamäti využívali aj pri dedinských svadbách. V rámci ktorých svadobných prvkov nesmeli chýbať a čo ich prítomnosť vlastne symbolizovala?

Svadobná kytica

Hovorí sa, že svadobná kytica je oknom do duše nevesty. Jej symbolika siaha až do čias antického Grécka, kedy nevesty s cieľom odohnať diabla viazali svadobné kytice nie z kvetov, ale z aromatických byliniek a korenín. Kytice mali však svoje využitie aj počas stredovekých čias, kedy nimi ženy vítali víťazov rytierskych turnajov. Jedným z neodmysliteľných svadobných symbolov sa však svadobná kytica stala až o čosi neskôr.

Svadobná kytica symbolizuje plodnosť ženy a jej túžbu splynúť so svojím partnerom. Dedinský ľud okrem toho veril, že práve kytica dokáže nevestu chrániť od zlých duchov. Bez svadobnej kytice preto žiadna nevesta nemohla predstúpiť pred oltár, i keď vzhľad či druhy kvetov až takú dôležitú rolu nehrali. A keďže prostý dedinský ľud peňazí nazvyš nikdy nemal, väčšinou bola svadobná kytica vyskladaná z kvetov, ktoré práve kvitli. Bežne sa využívali najmä nevädze, margarétky, slnečnice či iné lúčne a lesné kvety, ktoré rástli v blízkosti nevestinho príbytku.

S okázalejšími či dokonca exotickejšími druhmi kvetov sme sa v minulosti mohli stretnúť len v rámci šľachtického prostredia. Tieto nevesty mali svoje svadobné kytice bežne vyskladané zo zväzkov ľalií, tulipánov, narcisov, kosatcov či dokonca orchideí. V tých časoch sa pritom na jednoduchosť rozhodne nedbalo, práve naopak. Čím honosnejšia svadba, tým boli druhy kvetov a ich vôní pestrejšie a rozmanitejšie.

Hádzanie svadobnej kytice

Tradícia hádzania svadobnej kytice pochádza z Anglicka. Jej význam spočíva v symbolickom prenose šťastia z nevesty na ďalšie dievča, ktorá sa má po tom, ako svadobnú kyticu chytí, do roka a do dňa vydať. Táto tradícia však nevznikla s cieľom veľkodušnej prajnosti nevesty voči slobodným dievčatám, práve naopak. Jej pôvod je spojený so zúfalou snahou nevesty chrániť sa pred častou pochabosťou či priam chamtivosťou svadobných hostí. Tí sa totiž na nevestu neraz doslova vrhali s cieľom odtrhnúť si kus jej šiat dúfajúc, že im prinesie šťastie. Tieto svadobné incidenty preto časom vyústili do hádzania kytice, ktorou nevesta akoby dobrovoľne odovzdáva časť seba prítomným hosťom. Svadobné družičky a všetky slobodné dievčatá, ktoré sú na svadbu pozvané, sa preto dodnes zúčastňujú chytania svadobnej kytice, ktorá im má vraj privodiť svadbu so svojím milým. 

Svadobné pierko

Svadobné pierko bolo, a dodnes aj je, kvetinovou ozdobou ženícha. Na klopu saka mu ho dodnes pripína samotná nevesta na znak toho, že jeho srdce patrí už len jej. Pierko však počas svadby nezdobilo len ženícha, ale aj všetkých ďalších mužských svadobných hostí. Na zhotovenie pierok sa kedysi používal najmä voňavý rozmarín, ktorý symbolizuje lásku, vernosť a šťastie, dnes sa však pierka vyrábajú z rôznych živých kvetov, či dokonca umelých kvetov a rôznych ozdôb ladiacich do svadobnej výzdoby. Pierko ženícha by pritom malo dokonale ladiť k nevestinej kytici, aby bolo už na prvý pohľad jasné, že patria k sebe.

Výroba pierok prislúchala v minulosti neveste a jej družičkám, preto bola v minulosti veľmi úzko spätá s rozlúčkou so slobodou. Tá totiž kedysi nemala podobu oslavy, ale tzv. pierkovín, čo bola oslava, počas ktorej sa zišla nevesta so svojimi družičkami, aby spoločne vyrábali pierka pre všetkých svadobčanov.

Okvetné lístky

Okrem rôznych kvetinových doplnkov, ktoré počas svadobného dňa skrášľovali nevestu a ženícha, nesmeli na svadbe chýbať ani tzv. okvetné lístky. Boli to lupienky kvetov, ktorými slobodné dievčatá sypali neveste jej cestu k oltáru. Okvetné lístky symbolizovali plodnosť, preto čím viac ich nevesta na svojej ceste k oltáru mala, tým lepšie.

Chcete sa dozvedieť viacej o svadobných tradíciach? Prečítajte si ďalšie svadobné zvyky a tradície, ktoré sú v zapísané v histórií našej krásnej kultúry.

Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová

Foto: Kvetinová farma v Návojovciach