Vďaka nánosom prachu na viac než dvesto ročnej histórii sa nám osudy dávnych panovníckych rodín javia sladko, s akousi pridanou rozprávkovou esenciou. Romantický dojem dodáva nielen krásne oblečenie vtedajších šľachticov, ale tiež množstvo filmov, ktoré nás utvrdili v myšlienke nekonečnej hojnosti našich predkov. Keď však nahliadneme za drahé perly, ktoré zdobili čiesi hrdlá, a keď nazrieme za oponu ťažkých brokátových závesov, uvidíme priveľa smútku a sebaobetovania. Takéto strasti sa však nenosili vo vyzdobených plesových sálach, ale v tichu a samote studenej komnaty.
Jeden z najvýznamnejších rodov našej histórie, Habsburgovci, pocítil na vlastnej koži útrapy, no aj slávu, ktoré so sebou prináša moc. Ich charakter, um, no aj manželské zväzky často rozhodovali o víťazoch na pomyselnom šachovom poli. A určite nie všetkým z nich bolo dožičené také šťastie, aké sa dostalo najvýznamnejšej panovníčke našich dejín – Márii Terézii.
Mária Terézia svojho manžela spoznala už ako šesťročná. O deväť rokov starší František Štefan, syn lotrinského vojvodu, sa objavil na kráľovskom dvore a svojou skromnosťou, milotou a fyzickou krásou si ihneď dokázal získať sympatie viedenskej smotánky. Už v takom skorom veku teda otec Márie Terézie Karol VI. začal uvažovať o ich sobáši. Kráľ totiž v tom čase nepredpokladal, že ho na tróne nevystrieda nijaký mužský potomok.
 |
 |
 |
V máji roku 1732, kedy mala Mária Terézia už päťnásť rokov, prišiel František Štefan opäť na návštevu do Viedne. V tom čase získal aj post miestodržiteľa v Uhorsku, ktoré sídlilo v našom hlavnom meste. O rok neskôr sa už začínalo na rakúskom dvore šepkať, že Mária Terézia predsa len nie je k sympatickému Františkovi citovo ľahostajná. Medzi Máriou a Františkom údajne vo Viedni, v Laxenburgu, či vo Weiner Neustadte dochádzalo k tajným schôdzkam. Na poslednom spomenutom mieste, v záhradnom pavilóne zámockého parku, si údajne zamilovaný pár aj sľúbil lásku.
Ako to už v minulosti bývalo zvykom, politické a majetkovo výhodné dohody boli dôležitejšie ako citové vzplanutia. Pred Františka teda postavili balvan, ktorý len s veľkým sebazaprením dokázal odvaliť. František sa dokázal vzdať svojej domoviny, Lotrinska, pre lásku k Márii Terézii. Jeho rozhodnutím teda zmizli všetky prekážky, ktoré zaľúbenému páru stáli v ceste.
Na začiatku roku 1736 teda prišiel dvadsaťosemročný František Štefan oficiálne podľa španielskeho ceremoniálu požiadať Máriu Teréziu o ruku. Sprevádzali ho jeho dvorania a šľachtické pážatá. Po pytačkách sa budúci ženích vrátil do Bratislavy a medzi budúcimi mladomanželmi sa rozprúdila búrlivá korešpondencia. V nej sa dočítame o tom, ako František Štefan trpí, že nemôže sám pokľaknúť pred nohami jeho milovanej, na čo sa ho Mária Terézia v liste pýta, či ju aspoň trošilinku ľúbi. Nechýba ani rozlúčenie vo franzúzštine, podľa ktorého Mária na diaľku Františka z celého srdca objíma. Mária Terézia teda neodolala volaniu svojho srdca a napriek konvenciám tej doby sa vydala z lásky.
- februára 1736 si teda František Štefan Lotrinský priviedol k oltáru rakúsku arcivojvodkyňu. Svadba sa konala o šiestej hodine večer v Augustiánskom kostole vo Viedni. Do chrámu viedli svadobný sprievod cisárski komorníci. Za nimi nasledovali hlavní radcovia kráľa, členovia konferencie a za nimi rytieri Rádu Zlatého rúna. František Štefan mal na sebe odev striebornej farby, biely klobúk a reťaz vyjadrujúcu jeho príslušnosť k Rádu Zlatého rúna. Mária Terézia mala na sebe taktiež šaty zo striebornej tkaniny ozdobené mnohými diamantmi a perlami. K oltáru bola sprevádzaná svojou matkou. V sprievode ju nasledovala jej mladšia sestra. Chrám bol osvetlený tisíckami sviečok a vyzdobený nádhernými flámskymi tapisériami. Nevesta a ženích si vymenili prstene a dostali požehnanie od pápežského nuncia. Obrad sa ukončil chválospevom Te Deum. Svadobnej hostiny sa zúčastnili stovky významných osobností tej doby.
František Lotrinský teda výmenou za svoju domovinu získal krásnu a milujúcu manželku a šestnásť detí. Pomohol teda zachovať slávu najvýznamnejšieho rodu našej histórie.
Text: Alžbeta Jacková
Zdroj: Jean-Paul Bled – Mária Terézia, Heinz Rieder – Mária Terézia, Gabriel Marie Cristen – Mária Terézia