8. marec je Medzinárodným dňom žien. Muži nám nosia kvety a venujú nám rôzne darčeky od malých pozorností až po drahé šperky. Avšak, ruku na srdce – koľké z nás poznajú pravý dôvod, prečo je to tak? Oslavujete MDŽ len preto, lebo je to napísané v kalendári? Verte, že na pravý zmysel tohto sviatku by mala byť hrdá každá žena, a tu je dôvod prečo.

Ženy sú obdivuhodné stvorenia. Dokážu ísť na pokraj svojich síl a obetovať sa pre druhých aj za cenu pošliapania vlastných práv. Tak je to dnes a presne tak to bolo aj pred desiatkami či stovkami rokov. Svoje by o tom vedeli rozprávať nielen matky a manželky, ale aj slobodné ženy, ktoré sú rôznym nepríjemným krivdám vystavované nielen v práci, ale neraz aj počas bežného dňa. Žena ako jednotlivec je totiž krehká a zraniteľná, ak má však po svojom boku niekoľko spriaznených duší, dokáže nemožné. A presne to sa stalo v roku 1908, kedy sa ženy po prvýkrát v histórií rozhodli verejne protestovať za svoje práva.

Ženy ako menejcenné 

Začiatok 20. storočia bol poznačený industrializmom. Spoločnosť sa začala sťahovať do miest, čo sa napriek ťažkému životu odrazilo na zvýšení životnej úrovne a aj na prudkom raste populácie. V spoločnosti sa začalo formovať niekoľko radikálnych ideológií, medzi ktorými si svoje miesto našiel aj boj za práva žien. Ženy boli totiž v tomto čase stále výrazne obmedzované a v porovnaní s mužmi vnímané ako menejcenné, preto sa rozhodli vziať situáciu do vlastných rúk.

15 000 žien v uliciach New Yorku

Z hľadiska ženských práv bol zlomovým najmä rok 1908. Spoločenský útlak a neutíchajúca nerovnosť ženy postupne podnecovali k hlasnejším a aktívnejším kampaniam, ktoré v roku 1908 vyústili do verejného pochodu žien v uliciach New Yorku. Tohto legendárneho pochodu sa zúčastnilo 15 000 žien, ktoré okrem volebných práv požadovali aj kratší pracovný čas a adekvátnejšie mzdové ohodnotenie. Pochod amerických žien však nebol len jednorazovou záležitosťou.

Medzinárodný deň žien

K oficiálnemu vzniku Medzinárodného dňa žien došlo v roku 1910, počas druhej medzinárodnej konferencie pracujúcich žien, ktorá sa konala v dánskej Kodani. S návrhom na oslavu Dňa žien, ktorého cieľom je presadzovanie ženských práv a požiadaviek, prišla Nemka Clara Zetkin. Jej návrh spočíval v každoročnej oslave Dňa žien, ktorý si budú pripomínať ľudia po celom svete. Clarin návrh dostal jednohlasný súhlas od viac ako stovky žien zo 17 krajín sveta a v praxi sa pretavil práve do sviatku Medzinárodného dňa žien.

Už o rok po dánskej konferencii si Medzinárodný deň žien uctili krajiny ako Rakúsko, Dánsko, Nemecko a Švajčiarsko. Zhromaždení MDŽ, ktoré bojovali za právo žien pracovať, voliť, vzdelávať sa či zastávať verejné funkcie a ukončiť tak celkovú diskrimináciu, sa vtedy zúčastnilo viac ako milión žien a mužov.

MDŽ v čase svetových vojen

Oslavy MDŽ pretrvávali aj v čase dvoch svetových vojen, kedy ich ženy využívali aj s cieľom protestov proti politickým vodcom. V čase 1. svetovej vojny pritom došlo aj k samotnému ustanoveniu 8. marca za oficiálny dátum osláv Medzinárodného dňa žien. Tento dátum sa zrodil vo východných krajinách, pričom údajne vyplýva zo starého gregoriánskeho kalendára.

MDŽ ako jedna z hlavných tém OSN

Organizácia spojených národov MDŽ po prvýkrát oficiálne oslavovala v roku 1975. Odvtedy sa témy súvisiace s právami žien stali pravidelnou súčasťou jej rokovaní. V roku 1977 prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciu vyhlasujúcu „Deň práv žien a medzinárodného mieru”, v roku 1997 boli zas prvou výročnou témou OSN „Ženy pri mierovom stole“, v roku 1998 „Ženy a ľudské práva“ a v roku 1999 „Svet bez násilia voči ženám“.

Marec 2011, v ktorom svet oslavoval 100. výročie MDŽ, vtedajší americký prezident Barack Obama vyhlásil za „mesiac histórie žien“ a vyzval Američanov, aby si MDŽ pripomenuli zamyslením sa nad „mimoriadnymi úspechmi žien“. K posilneniu postavenia žien v spoločnosti sa vtedy aktívne pripojila aj vtedajšia americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová, britská celebritná aktivistka Annie Lennoxová a mnoho, mnoho ďalších žien po celom svete.

Súčasnosť

Aj keď sa dodnes stretávame s rôznymi krivdami páchanými na ženách, s podmienkami, v akých ženy kedysi žili, sa to nedá ani len porovnať. Aj preto je mimoriadne dôležité, aby sme si odvahu žien, ktoré ako prvé vyšli do ulíc New Yorku, vážili a pripomínali každý jeden deň, nielen 8. marca. Bez ich obety a ochoty bez mihnutia oka obetovať aj vlastný život pre budúcnosť žien, by sme dnes rozhodne neboli tam, kde sme. Preto keď 8. marca opäť dostanete kyticu kvetov, neberte ju ako samozrejmosť. Aspoň vo svojich myšlienkach ju pomyselne venujte ženám – hrdinkám, ktoré si ju zaslúžia omnoho viac než my samy.

Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová

Foto: Fotobanka