Láska ešte od základnej školy, ľahkosť a elegancia vo výzdobe a krásne centrum Košíc. Ďalšia príjemná minuloročná svadba Michaely a Martina.

Prvá láska to je…

„Naše cesty sa stretli už na základnej škole, kde sme spolu navštevovali školský klub detí. Padli sme si do oka a odvtedy sme tajne sledovali jeden druhého. Údajne som manželovi posielala ľúbostné odkazy, srdiečka, avšak ja si tento akt lásky celkom nepamätám. Vrchol našej lásky v tom období bol, keď moje kamarátky raz na školskom dvore donútili manžela dať ruku do ohňa ak ma naozaj ľúbi. Háčik nebol ani tak v tom, že by sa bál to urobiť alebo, že by sme nemali ani zapaľovač alebo, že sme mali len 7-8 rokov ale v tom, že práve napadalo skoro meter snehu. Skončilo to tak, že manžel si ochotne dal dole rukavicu a držal asi 3 minúty ruku v snehu. Ako sme rástli, už sme neostávali v ŠKD a tak sa naše pohľady stretávali už len na chodbách školy. Roky plynuli a každý z nás ochutnával obdobie puberty svojim spôsobom. Vyššia moc to opäť zariadila a my sme začali študovať na rovnakom Gymnáziu sv. Košických mučeníkov v Košiciach.

Mala som pocit, že Martin na mňa už zabudol, že zabudol na náš maličký plamienok. Na sídlisku kde sme obaja bývali som v kostole mala začať viesť detský zbor. V deň keď sme sa mali všetci kompetentní stretnúť sa zrazu objavil Martin s gitarou na chrbte a vraví: ,,Ahoj, mama ma poslala hrať do dajakého zboru, nevieš o tom niečo?“ Milo som sa pousmiala a vysvetlila som mu okolnosti. Tu sa nám začala písať prvá kapitola nášho vzrušujúceho románu, keď sme sa každú stredu o 5 stretávali s deťmi. O pár týždňov neskôr som ho s malou dušičkou zlákala aj do našej školskej kapely.

Prelomový okamih nastal na jednej skúške s kapelou v škole, keď som plakala neviem prečo. Ako som sedela na stoličke sama v triede, Maťo si ku mne čupol, chytil ma za ruku a medzi toľkým utešovaním spustil, ako veľmi ma ľúbi a ako ma neprestal ľúbiť od čias, kedy dal za mňa ruku do snehu. Hlava sa mi zatočila a ja som sa ešte nikdy v živote necítila šťastnejšie. Prebehla mi jasná myšlienka, ktorou som mu chcela vyjadriť svoje áno, avšak ešte asi rok po tomto vyznaní som ho, skúšala či to myslí naozaj vážne. Na Štedrý deň prišiel pre mňa aby sme šli spolu na sv. omšu. Počas spievania otčenášu som pocítila, že teraz je ta správna chvíľa na to aby som mu opätovala jeho lásku ku mne. Stlačila som mu ruku, on sa na mňa pozrel a ja som mu pošuškala do ucha, že aj aj jeho veľmi ľúbim. Oči mu sčervenali a tak sa mi zdá, že jedna-dve slzičky mu vypadli z oka. Týmto sa začala písať druhá kapitola. Začali sme spolu chodiť a prechodili sme spolu pol Slovenska a nakukli sme spolu aj za hranice. Preskákali sme spolu ako temné zákutia života tak aj tie jasne krásne okamihy. Všetko čo nám osud priniesol do našej 4ročnej jazdy životom sme zvládli a to nás utvrdilo to spečatiť tým najvzácnejším spôsobom pre nás – prísahou na sv. kríž v našom kostole.“

Košice a Golden Royal

„Svadobná hostina sa uskutočnila v srdci historického centra Košíc v nádhernom hoteli Golden Royal na Vodnej ulici.

Vedeli sme, že nechcem na hostinu ďaleko cestovať, takže okolie Košíc sme hneď vylúčili a okruh sa nám zúžil na hotely a sály v Košiciach. Výber priestoru bol pre mňa veľmi dôležitý. Vždy si dôkladne premyslím do akej kaviarne prídem, či je dostatočne príjemná svojím vzhľadom, atmosférou, vôňou, svetlom alebo detailmi. Inak to nebolo ani s miestom konania svadobnej hostiny. Najdokonalejšia zo všetkých možných v Košiciach mi prišla jednoznačne jedna jediná. Hotel Golden Royal ponúka neskutočne krásne romantické priestory pre menšiu svadbu do 70 hostí v ich zimnej záhrade. Presvetlený priestor vďaka posuvnému prístrešku, romantická atmosféra vďaka fontáne uprostred miestnosti a zelene navôkol, biele prútené stoličky a nábytok v provensálskom štýle, ktorý my milujeme. Ponuku, ktorú nám dal tento hotel sme nemohli odmietnuť. Noc ako aj raňajky v tomto hoteli boli taktiež neopísateľné. Cítili sme sa ako v talianskom Toskánsku pri mori.“

„Najvýraznejším prvkom na stoloch boli známe aj menej známe citácie a myšlienky o manželstve a láske v zlatých rámoch.“

Najemotívnejší zážitok

„Emócie sa začali už v kostole keď sme si sľúbili, že sa nikdy neopustíme a pre mňa vyvrcholili keď som počas čepčenia spievala rodičom do očí ako im ďakujem za život. V strede piesne som sa rozplakala a nedokázala som pokračovať. Dospievať mi pomohli až moje družičky, ktoré boli mimochodom tiež celé uplakané takže záver piesne bol dosť falošný.“

Na svojom manželovi si najviac vážim..

„Nie je to úplne jednoznačné, pretože ho milujem takého, pre mňa dokonalého, aký je. Ale najviac si na ňom vážim jeho obetavosť. Aj keď niekedy už naozaj nevládze a je unavený z práce, vždy sa pre mňa dokáže obetovať.

Neviem či je to celkom vlastnosť ale to, ako si môj manžel dokáže zachovať chladnú hlavu v kritických situáciách je naozaj obdivuhodné. Častokrát sa mi stáva, že ľahko podľahnem emóciám aj keď veľmi nechcem, no môj manžel najprv dôkladne premýšľa a na základe toho sa neskôr zodpovedne rozhodne, čo urobí. Tak takto by som to chcela mať aj ja. Všetko by bolo jednoduchšie.

Text:  Michaela Pachová, Mimka Mackovjaková / Foto:  Nikita Bezecná / Svadobné šaty:  Svadobný bazár / Oblek ženícha:  Paco Romano / Make-up: Michaela Pachová / Vlasy:  Ivana Burkoňová / Kvety: Ginka, galantéria / Výzdoba: Michaela Pachová / Miesto svadobného obradu: Kostol Božieho milosrdenstva Košice, sídlisko KVP / Miesto svadobnej hostiny: GOLDEN ROYAL Boutique hotel & SPA**** / Cukrovinky: Veronika Puškášová / Tlačoviny:  Michaela Pachová / Hudba: DJ Daniel Gašpierik