Veríte na život po svadbe? Že čo je to za otázku? Ak je svadba označovaná ako ten najkrajší, najemotívnejší a najsilnejší okamih v živote, znamená to, že po svadbe už nič také krásne a úžasné nebude. Nasvedčujú tomu aj rôzne rekvizity či tričká pri fotení manželov. Game over alebo a je koniec či to som dopadol.

Tie moje vízie boli tak podobné. Na jednej strane som si predstavovala, ako v manželstve už nie som slobodná, mám iba kopec povinností a musím veľa žehliť. V hlave sa mi mihali obrazy žien, ktoré sú unavené zo svojich nenapraviteľných manželov a výrazy mužov, ktorí zas iba nechápavo a otrávene  sledujú svoje manželky. Napríklad pri nakupovaní.. Dennodenne som bojovala s tým, ako zvládnem napraviť všetky negatívne vlastnosti môjho manžela.

Zároveň sa to však prelínalo aj s ideálnymi myšlienkami.  Aké by to mohlo byť krásne, osobné, intímne a uvoľnené. Veď aj čas nášho chodenia bol dovtedy mojím najkrajším životným obdobím.

O to viac ma povzbudzovali milé a pozitívne skúsenosti mojich priateľov a následne na to aj moje vlastné manželstvo.

Sú len dve veci nekonečné – vesmír a zoznam vecí na vybavenie pred svadbou. Tak som to vnímala pred našou svadbou. Chaos, zmätok, termíny, ľudia, balóny, vázy. V škole skúšky, v kolégiu promócie a už iba pár posledných dní. My v Bratislave a svadba na opačnej strane Slovenska. Pocit zodpovednosti, perfekcionistická povaha a potreba každému vyhovieť. Bola som úplne zamotaná do toho, čo musím spraviť a tak veľmi mi unikala radosť. A už vôbec som nepomyslela na to, že ako dobre sa budem mať po tomto celom.

Pamätám si, že prvý stres opadol po tom, ako sme vyšli z kostola. Rozhodnuté. Sme svoji a navždy. Kráčali sme na oslavu a pomaly mi začalo byť úplne jedno, či všetkým hosťom bude chutiť jedlo, či bude parket dostatočne veľký a či sa na ňom nebude pri tancovaní šmýkať. Chcela som si to užiť, zabaviť sa a  tešiť, že sme našli jeden druhého a podarilo sa nám to dotiahnuť až tu.

Plne uvedomovať som si začala všetko až na svadobnej ceste. Sedávali sme večer na balkóne, pozerali na more a rozprávali sa. O tom, aké máme predstavy a očakávania. Na čo sa tešíme a čoho sa bojíme. Témy, ktoré sme už mali prediskutované hodiny pred tým. No zrazu som mala pocit, že vstupom do manželstva mali úplne inú, novú, hmatateľnejšiu úroveň.

V tejto rubrike sa Vám budeme snažiť ukázať, že život po svadbe existuje. Že je nádherný, plný emócií, že napĺňa, formuje a posúva ďalej muža i ženu. Odvíja sa od nášho prístupu, nastavenia a ochoty pracovať na sebe a dovoliť tomu druhému robiť chyby.

Mimka