Nadradenosť ženícha nad nevestou v čase stredoveku

 

O stredoveku sa hovorí, že bol pochmúrnym a extrémne špinavým obdobím. A ak sa pozrieme na niektoré historické záznamy, niet o tom najmenších pochýb. Okrem toho by sme mohli povedať, že bol zároveň aj nesmierne ťažkým obdobím, a to špeciálne pre niektoré skupiny obyvateľstva. Jednou z nich boli aj nevesty, ktoré v tomto období čelili výraznej nadradenosti mužov. A tá sa často prejavovala dosť extrémnym spôsobom. 

Žena bola “len rodičkou”

Muž bol v stredoveku považovaný za plnohodnotného človeka, o žene sa to však isté povedať, žiaľ, nedá. Jediná rola, ktorá bola stredovekým ženám priznaná, bola totiž rola rodičky. Presne to bol predpoklad, s ktorým vstupovala do manželstva každá vtedajšia nevesta. Dôvodom bolo až chorobné upnutie sa na cirkev, ktorá ženy v tom čase považovala za stelesnenie hriechu. Zmena spoločenského vnímania nastala až s rozvojom mariánskeho kultu, ktorý konečne posunul vnímanie žien v spoločnosti z rodičiek na matky.

Žiadna tolerancia voči prehreškom

Dnes je už bežnou realitou, že snúbenci bývajú v spoločnej domácnosti ešte pred svadbou. V stredoveku by ste však takýmto postojom neobstáli nielen pred očami spoločnosti, ale ani v očiach samotného ženícha. Aj v dobe s mimoriadne striktnými pravidlami sa totiž stávalo, že dievčina stratila panenstvo so svojím nastávajúcim ešte pred svadbou. Problém bol ale v tom, že ju za to odsúdila nielen verejnosť, ale často aj samotný snúbenec! Smutné je, že na to mal verejné právo, v rámci ktorého mohol svoju snúbenicu pokojne zbiť či zavrhnúť priamo pred očami verejnosti. Nevesta voči snúbencovi si však podobné správanie dovoliť nemohla ani len náhodou.

Doživotná podradenosť manželovi

Dnes sa nevesta po svadbe stáva ženou, v stredoveku sa však stala obyčajnou “učnicou” svojho manžela. V tých časoch totiž panoval názor, že manžel má svoju ženu po celý život vychovávať. A bolo skôr bežné než neobvyklé, že súčasťou tejto “výchovy” boli nielen nevľúdne slová, ale aj fyzické tresty. Jediným “šťastím” bolo, že aj tresty mali svoje hranice, podľa ktorých nemohol muž žene spôsobiť žiadne smrteľné poranenia.

Nevesta len na okrasu

Nadradenosť mužov sa v stredoveku prejavovala rôznymi spôsobmi nielen počas bežného života, ale aj počas samotného svadobného dňa. Nevesta totiž nemala dovolené sa zabávať. V podstate mala počas celého svadobného dňa pôsobiť len ako tichý, pokorný a vo všetkom poslušný obrázok. Právo baviť sa mal len ženích, na ktorom však zároveň spočinula povinnosť vedieť reagovať na každú vzniknutú – i neočakávanú situáciu. Nič ho nesmelo zaskočiť, prekvapiť či inak vyviesť z miery, pretože by si v očiach spoločnosti urobil obrovskú hanbu.

Manželka syna i otca zároveň

Jednou z najponižujúcejších situácií bolo, ak si nevesta brala ženícha, ktorý bol v čase svadby ešte len dieťaťom. A to bolo v čase stredoveku relatívne bežné. V takomto prípade sa totiž stala manželkou dvoch mužov súčasne. A síce bola oficiálne ženou mladíka, fyzické právo na jej telo mal až do dosiahnutia jeho dospelosti jeho otec, prípadne poručník. Ako neveste by sa vám v takejto situácii neoplatilo protestovať či inak vzdorovať, pretože city išli úplne bokom. Všetko bolo totiž podriadené snahe o rozšírenie rodu a zabezpečenia ďalšieho zveľadenia majetku.

Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová

Foto: David Kamenský Photography

0 komentárov

Pridaj komentár