Náš príbeh

Som Kaja. Ilustrátorka na voľnej nohe, umelec telom i dušou, “mama bear” s pocitom zodpovednosti a vizionár. Mám rada interiérový dizajn a moja obľúbená farba je biela. Poriadok je pre mňa dôležitejší ako 8 hodín spánku (i keď aj na poriadnej rutine si tiež potrpím). Rada pôjdem spať skôr len preto, aby som mohla skoro ráno vstať a začať svoj deň. Radšej by som mala mačku ako psa. Svoj život žijem veľmi zorganizovane a rada trávim čas osamote medzi ľuďmi v kaviarňach. Vyrástla som v Bratiske, na ktorú sa rada sťažujem, ale ktorá mi veľmi chýba, keď som preč. Som najstaršie dievča z veľkej rodiny, vždy som nenávidela informatiku a fyziku. Sladké si vyberiem vždy a najradšej mám zmrzlinu. Som introvert, ale mám rada ľudí a rada veľa (veľmi veľa) rozprávam a analyzujem všetko, čo sa analyzovať dá. Eneagramovská 6-tka a INFJ (ak Vám tieto testy osobnosti niečo hovoria). 

Ryan je hudobník. Hrá na husle od svojich 5 rokov, gitaru pozná ako svoje ponožky a vlastne sa mu poddá akýkoľvek nástroj, ktorý chytí do rúk. Je to pre neho ako pre mňa navariť obed či večeru. Úplná brnkačka. Hudba je jeho druhý jazyk a najradšej by ňou zmenil svet. Je to dobrodruh: situácie, ktoré pre mňa predstavujú des a hrôzu, sú pre neho možnosťou zažiť niečo nové. Nové…to má on rád. Má radšej slané ako sladké a je to beznádejný extrovert. Veľa toho však nepovie, niekedy je formulovanie viet jeho úhlavným nepriateľom. Spať chodí neskoro a tiež si rád pospí aspoň do 10. ráno. Ryan si nerobí to-do listy a kalendár má len v mobile. Nerád chodí von sám a na mačky je alergický. Miluje fyziku a informatiku, a preto si na výške popri husliach zvolil aj strojné inžinierstvo. Je najmladším súrodencom a vyrástol v stredne veľkom meste v Coloráde. Eneagramovská 7-mička a ENFP. 

A tak je nad slnko jasné, že sme odlišní. Veľmi odlišní. Z odlišných rodín, z odlišných častí sveta, s odlišnými silnými a slabými stránkami. Sme jednoducho úplne iní. Ako je možné, že dvaja ľudia, ako my, sa stretli a z cudzincov sa stali najlepší priatelia, “spriaznené duše” a partneri na život a na smrť?

Nuž, keď sme sa stretli prvýkrát, Ryan mal priateľku a ja som riešila všeličo len nie potenciálnych partnerov. Bolo to v lete na hudobnom tábore Fusion, na ktorý každoročne príde americký tím pomôcť zorganizovať workshopy a rôzne aktivity. Ja som bola súčasťou týchto táborov dlhé roky a stretla som mnoho Američanov práve z Coloráda. Takým bol aj Ryan, nič extra špeciálne. Počas roka sme zostali v kontakte a raz za čas si vymenili zopár správ. 

Na ďalší rok prišiel znovu – tentokrát na 3-mesačnú stáž, počas ktorej učil hudbu na táboroch po celom Slovensku. Aj to bolo to v lete. Škola skončila a začali sa prázdniny plné očakávania. V auguste ma čakalo veľké dobrodružstvo –  dostala som štipendium na americkej univerzite v Montane, na semester som mala žiť a študovať mimo domova, mal to byť semester plný nových zážitkov. Ani som netušila, aký veľký vplyv by to mohlo mať na môj život. 

Počas Ryanovej stáže sme sa stali kamošmi: chápete, úplne normálni kamoši. Avšak bolo celkom jasné (hlavne ľuďom okolo nás), že to medzi nami akosi iskrí. Vtedy už bol Ryan single, a keď so mnou začal flirtovať, ja som si to naivne ani nevšimla. Keď som dorazila do Montany, Ryan bol prvý človek, s ktorým som zdieľala svoje dojmy a pocity. Najbližšie týždne sme boli v kontakte stále viac a naše priateľstvo sa len prehlbovalo. Neskôr sa mi už nedalo zatvárať oči pred faktom, že tento môj kamoš Američan z Coloráda má voči mne aj romantické pocity. Pomaly som už ani nevedela predstierať, že pre mňa je to tiež “len kamarátstvo” (aj keď som sa istý čas snažila, lebo predstava, že by sa z toho malo niečo vykľuť bola príliš desivá). Aj napriek tomu nám koncom septembra bolo obom jasné, že chémia medzi nami bola silnejšia a že naše zaľúbenie len rástlo. 

Keď sme aj s ďalším kamarátom išli na výlet do Yellowstonu, všetko sa to len potvrdilo. Poznáte to, nenápadné pohľady, flirtujúce poznámky a zvýšená pozornosť na všetko, čo ten druhý povie či urobí. O týždeň neskôr sme konečne nabrali odvahu sa o tom celkom otvorene porozprávať, vyznali sme si svoje pocity a dohodli sa, že to, čo máme –  to naše priateľstvo má zmysel a že na ňom budeme ďalej pracovať. A to aj napriek tomu, že sa nám to zdalo šialenejšie, ako sme si kedy chceli predstaviť. Dievča z Bratislavy na štipendiu v Montane začalo teda “chodiť” s chalanom z Coloráda, ktorého stretla na Slovensku. Bolo to zamotané a zvláštne, ale tak či tak sme do toho išli s nádejou, že to bude dobré. A prezradím vám, že to dobré naozaj bolo. 

Takto sme sa spoznali a stali sa kamarátmi a takto sa postupne začala kapitola nášho vzťahu na diaľku. Dvaja veľmi odlišní a vzdialení ľudia sa stali blízkymi a dôvernými partnermi…A to je kapitola sama o sebe. O tom vám poviem nabudúce…

Text a ilustrácia: Kaja Macinská

0 komentárov

Pridaj komentár