Rozhodnutie uzavrieť manželský zväzok musel byť pre väčšinu neviest obrovským záväzkom. Manželstvo v minulosti totiž nebolo také ako ho poznáme dnes. V mnohých prípadoch znamenalo doslovnú stratu slobody. Žena sa stala súčasťou svojho manžela, ktorého si musela ctiť nech bol akýkoľvek. Vydajom získala nový domov, nie raz to však znamenalo, že ten, ktorý poznala od detstva, definitívne stratila.
Svadba v minulosti bola niekoľkodňovou záležitosťou. Jej záver sa niesol v podobe tzv. poprávok, počas ktorých sa dojedali a dopíjali všetky zbytky jedál a nápojov, aby nič nevyšlo navnivoč. Súčasťou poprávok bola aj príprava výslužiek pre hostí, ktorí na svadbe nejakým spôsobom vypomáhali. Potom, čo si mladomanželia všetkých uctili tak, ako bolo zvykom, už nastala len tá ťažšia časť – sťahovanie nevesty do jej nového domova.
Rovný si rovného hľadá…
Veno bolo kedysi najčastejším dôvodom manželských zväzkov. Rodičia hľadali svojej dcére bohatého manžela a svojmu synovi zas bohatú nevestu. Svadba bola jednoducho príležitosť, ako sa aj chudobná rodina mohla dostať k väčšiemu majetku. Nebolo to však pravidlom, skôr išlo o výnimku. Omnoho častejšou realitou bolo, že bohatí si brali bohatých a chudobní zas chudobných. A ak niekedy došlo k výnimke, väčšinou to tomu chudobnejšiemu dávali pocítiť po celý zvyšok života.
Nový domov
Po skončení všetkých svadobných povinností nastalo sťahovanie sa do nového domova. Ten, kto sa väčšinou sťahoval, bola nevesta, ktorá – či chcela alebo nie, musela si zvyknúť na život v novom domove. Okrem svojho nového manžela dostala aj nových rodičov, voči ktorým musela preukazovať absolútnu poslušnosť. Okrem toho musela byť najmä pracovitá, pretože inak si vyslúžila hanbu nielen v novom domove, ale aj v celej dedine.
Výmena generácií
Príchodom nevesty do domu ženícha mala nastať akási pomyselná výmena generácií. Zodpovednosť za hospodárstvo a rodinu mali prevziať mladomanželia, kým ženíchovi rodičia si mali užívať zaslúžený odpočinok. V drvivej väčšine prípadov to však skončilo presne naopak. Na čele rodiny zostal pôvodný gazda s manželkou, kým mladomanželia zostali v absolútnom úzadí. Často sa stávalo, že boli poučovaní, podceňovaní a kritizovaní za všetko, čo robili, čo v konečnom dôsledku neraz vyústilo do ťažkých hádok a neraz dokonca aj rodinných tragédií.
Nie všetky osudy manželstiev boli však takéto. Aj v minulosti by sme našli množstvo pekných príkladov pravej lásky, chápavých rodičov, šťastných manželstiev a milujúcich rodín. Doba, v akej sa však kedysi žilo, bolo naozaj ťažká a tak je pochopiteľné, že zanechávala jazvy nielen na tele, ale aj v životoch, chápaní a v správaní sa aj voči svojim najbližším.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Beba Photography