Bola sobota ráno. Pripravovala som raňajky, čakajúc na drahého, kým poleje záhradu. Prvorodená poskakovala a druhorodený sa štveral na stoličku v nádeji, že ho nechám, aby mi pomáhal.

Otvorila som chladničku a podvedome mi zrazu niečo nesedelo, ale v rýchlosti času som vyberala mlieko a jogurty a neriešila neistý pocit.

Keď som ju otvorila znovu, neistý pocit sa sám pomenoval – chladnička nechladí.

Je v nej príjemných asi 25 stupňov.

Veľakrát som už zažila rôzne prekvapujúce emócie. Strach, napätie a kadečo. Ale toto bolo veľmi špecifické. Uvedomila som si, že na túto situáciu predsa ešte nie som pripravená, ešte neprešiel dostatok času. Naša chladnička predsa nemá ani dva roky, je nová, čistá, ešte od výroby. Opakovala som si v hlave, že na toto nie som pripravená a nie som a nechcem byť. Je to proste priskoro.

Ako dni bežali a my sme riešili opravu chladničky, začali sa mi tie pocity „nepripravenosti na pokazené“ vkrádať do časti môjho srdca s názvom manželstvo. Aj keď už máme dve deti, oslavujeme ešte len štvrté výročie manželstva.

To manželstvo je predsa stále v záruke, je nové, čisté, voňavé ešte od svadby. Nie som pripravená riešiť vážne poruchy, ktoré by spôsobovali úplnú nefunkčnosť.

Po dvoch dňoch čakania sa ozval opravár. Opísali sme náš neidentifikovateľný problém. Nevieme, čo sa stalo, ale nechladí. Zasmial sa a v nárečí povedal, že na 99,9 % vie, kde je chyba. Nemo som sledovala drahého, ako on nemo počúva opravára v telefóne. Ani ju nevidel, nevieme opísať, čo sa stalo a on vie, kde je problém?

Naša chladnička, respektíve mraznička má funkciu total no frost. Teda, nemusíme ju vôbec odmrazovať, lebo vďaka tejto funkcii sa netvorí žiaden ľad. Preto som našu chladničko-mrazničku nikdy neodpájala a celú neodmrazovala, lebo nebolo čo. Iba som ju utrela od vonkajšej sem-tam špiny a bolo to.

Avšak niekde vzadu dole v mrazničke je pre nás doteraz utajená klapka, ktorá poháňa studený vzduch do chladničky. Ak sa na nej vytvorí ľad, niečo sa s ňou stane (vážne, to je vrchol mojej interpretácie poruchy) a chladnička nechladí. Oprava je jednoduchá. Odmraziť mrazničku, v ktorej síce nie je žiaden ľad, ale niekde vzadu sa tá klapka odmrazí a začne plniť svoju úlohu.

Veľmi jednoduché. Škoda však, že čakanie na túto jednoduchú informáciu o klapke a ešte jednoduchšiu opravu trvalo niekoľko dní.

K tomu manželstvu v záruke. Nejako som popri tej chladničke začala mať pocit, že naše manželstvo má podobnú funkciu total no frost. Že naša láska nemôže ochladnúť, ba sa zmraziť. Že nemusím nič robiť a bude to ok. Alebo možno bude stačiť „poutierať vonkajší sem-tam prach“ a super všetko.  Lebo je ešte mladé, je v záruke, vonia a je plné sily. Čerpala som z neho v domnienke, že veď je nevyčerpateľné.

Nechcem čakať na ten neistý pocit, keď zistím, že niečo, čo malo samo od seba fungovať, lebo záruka a neviem čo ešte, už nefunguje. Myslím, že tá oprava by mohla trvať dlho a mohlo by to bolieť. Chcem pravidelne „odmrazovať klapku“ nášho manželstva, nech si ani len nenájde dôvod na to, aby pomýšľala o zmrazení.

Keď sme kupovali chladničku, vraveli, že dnes sú spotrebiče schopné fungovať už iba veľmi krátko.

Keď sme sa s drahým pred štyrmi rokmi brali, nik nám o manželstve nič podobné nepovedal.

Idem teda rozmrazovať. Preventívne.

Mimka