O predstavách a realitách

Istotne to viete. Predstaviť si čokoľvek. Predstaviť si, ako bude čokoľvek vyzerať, fungovať. Ako sa budete vy v tých a oných čokoľvek situáciách správať, čo sa bude diať a ako bude všetko pod kontrolou. A istotne viete aj to o realite. Že aj v nej sa môže stať čokoľvek.  Ale, a to ale nie je malé, to reálne čokoľvek nemá s tým predstaveným čokoľvek často nič spoločné.

Keď sme čakali našu prvorodenú, tiež sme si tak predstavovali a snívali. Že aké to s ňou bude. Nie príliš ružové, tak akurát živé, plné smiechu a menej plaču, so zdravým jedlom, dobrou katolíckou výchovou a takmer dokonalou mamou. Áno, verím, že aj iní sa v tejto predstave našli.

Teraz tá realita.  Keď sa Vám narodí dievča, dostanete takmer v zásade iba ružové veci. Ideálne v rôznych odtieňoch a potom to kombinuj…

Tak akurát živé? To je tak, že dve hodiny hore a potom ďalšie dve hodiny spí. Oukej, stačí aj hodina spania… napokon sú z toho 10 minútovky a ako som aj za ne vďačná…

To s tým smiechom… to sa bude smiať tá prvorodená alebo ja? Lebo ja sa teda večer o pol jedenástej po trojhodinovej šichte uspávania nemám chuť smiať. A predsa počuť z izby smiech.

Menej plaču. Áno, myslela som, že pri všetkom bude menej plaču. Pri umývaní vlasov, pri jedení petržlenu aj pri nekupovaní chupa chups.

Zdravé jedlo. Ak ste si mysleli, že Vaše deti zdravo jedia, choďte na facebook do skupiny o zdravom stravovaní detí a hneď vám bude jasné. Vaše deti iba jedli. Zdravo isto nie.

Dobrá katolícka výchova je výzva.  Bodka.

A o dokonalých mamách sa už aj filmy, myslím, točili. Neviem, ja žiadnu nepoznám a všetky tie instagramové pseudo tip-top fotky čistej kuchyne, detského plného brucha, nalíčenej mamy a ešte aj ráno bola cvičiť… čo ja viem, zvážte si…

Vzťahovú výchovu som si nechala na samostatný odsek. Lebo to je odsek a poriadny. Knihy sú skvelé, návody v nich na vzťahovú výchovu tiež. Aj výsledky majú merateľné. Ale ak je raz mama nervák, čo kričí po druhé a mala by až po desiate, tak aj toto je krásny ideál, ku ktorému sa chcem približovať, možno sa aj približujem, ale ten cieľ je tak ďaleko a vidím ho tak matne…

Čarovné je, že aj keď si dokážeme čokoľvek predstaviť,  často je realita schopná priniesť niečo úplne iné. Je to mnohokrát krajšie, hlbšie, napĺňajúcejšie, akčnejšie a budujúcejšie. Ako aj napríklad život s našou prvorodenou.

Mimka

0 komentárov

Pridaj komentár