Rande fotenie v Chorvátsku, trojdielne svadobné šaty či 2 000 papierových origami žeriavov. Málo ružovej vo výzdobe a na mieru vyrábané okrúhle drevené stoly. Barborka a Peťo mali veľmi zaujímavú a prepracovanú svadbu. Krásne fotky vo Vás istotne rýchlo vyvolajú tú správnu emóciu!

Barborku a Peťa spojila ich spoločná kamarátka, ktorá následne aj organizovala celú svadbu. Zabezpečovala výzdobu, catering, ráno vo svadobný deň viazala neveste kyticu a potom aj stála za nevestou ako svedok. „Vďaka Barči bola naša svadba ako z pinterestu“, spomína nevesta.

Kde sa odohrávala Vaša svadba a podľa čoho ste si vyberali priestor?

„Obrad aj následná párty sa odohrávali v Neco Estate Winery – Modra. Od začiatku sme obaja vedeli, že svadbu chceme v Modre, aj keď odtiaľ nikto z nás nepochádza. Často tam chodievame na rande alebo v lete na zmrzlinu. A hlavne tam majú toľko krásnych svadobných priestorov. Pôvodne sme mali vyhliadnuté iné miesto, ale kvôli termínu a podmienkam sme sa nedohodli. Odchádzali sme na pár mesiacov zo Slovenska a bola som nešťastná, že ten priestor nevyšiel a keď sa vrátime, už budú určite všetky vhodné obsadené. V tom mi volala Barča, tá naša kamoška, že bude robiť svadbu v Neco, nech sa tam ideme pozrieť, že je to také malé Toskánsko a určite si to zamilujeme. Deň pred odletom sme tam mali stretnutie s manažérom, v tme, počas malej rekonštrukcie priestoru a za 10 minút sme si podali ruky, že to berieme. Pre nás to bol  priestor, ktorý vytvoril dokonalú súkromnú oázu. Vzadu na dvore sme si pred Bohom sľúbili lásku, v prednej záhrade bol detský kútik aj fotokútik a sála bola epicentrom zábavy. Hore v izbách sme mali opatrovateľky pre detičky a zároveň miesto, kde si mohli oddýchnuť aj rodičia. Nikto sa nemusel nijako zvlášť presúvať, hľadať niečo mimo priestorov či odchádzať. Mať všetko na jednom mieste považujem za obrovskú výhodu.“

Trojdielne šaty a ich príbeh

Barborka má blízku kamarátku, ktorá vlastní salón, kde šijú krátke svadobné šaty. Tá jej odporúčala nevyberať si dlhé klasické šaty s ťažkou a nemotornou sukňou. Preto vznikol nápad pre trojdielne šaty – na obrade dlhá sukňa ľahká a príjemná ako morská pena a po obrade vzdušné krátke šaty pod ňou. 

„Komunikačným šumom medzi Luckou – majiteľkou salónu a krajčírkou sa stalo to, že vlečka nemala pol metra ale 2,5 metra. Keď som prišla na skúšku, Lucka ma s malou dušičkou uisťovala, že to strihnú, len nech si vyskúšam, či mi sedí na páse a dĺžka vpredu. Keď mi ju obliekla, iba zo mňa vypadlo: Necháte mi ju prosím? Zamilovala som si ju a nakoniec som sa jej nevzdala ani pár hodín po obrade. Myslím, že som sa prezliekala až po 22.00 večer. A krátke šaty boli zase až neobvykle krátke. Pod nimi som mala spodnicu, aby mala krásny objem a držala tvar. Tým, že sme to nechceli preplácať, predok šiat bol úplne jednoduchý a nadčasový, chrbát zase jemne rafinovaný. Nemusela som riešiť popolnočné šaty a mohla som si vychutnať ten jeden deň vo vysnívaných svadobných.“

TOP okamihy očami oboch

BARBORKA: „Ja mám tendenciu si skôr pamätať také tie vtipné momenty, čiže nikdy nezabudnem, keď hostia začali štrngať lyžicou o tanier a pokrikovať:  Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná … a môj manžel vtedy ani nebol v sále. Môj najobľúbenejší svadobný moment vznikol asi tri dni po svadbe, keď som si spomenula, že sme na niečo zabudli a nestihli a môj drahý povedal, že to je všetko jedno, hlavne, že sme si povedali ÁNO. Jediný problém bol, že my sme si počas obradu hovorili „iba“ sľuby, „áno“ ako také sme si nepovedali. Doteraz ho s tým podpichujem. Ale, samozrejme, si spomínam, ako som si uprostred kázne uvedomila, že sa to vlastne celé deje. Pozrela som sa doprava na môjho onedlho manžela, doľava, kde sedela moja rodina a stáli družičky, všetci buď plakali alebo boli dojatí. V tom momente som sa skoro porútila, ale potom som si uvedomila, že to nemôžem preplakať. Keď sme si vymenili obrúčky a dali prvú pusu, začali zvoniť kostolné zvony, ktoré boli len pár metrov od záhrady, kde sme mali svadbu. To bolo milé a symbolické. Tiež si pamätám na nervozitu z popolnočného tanca. Cítili sme zodpovednosť voči Veronike, ktorá s nami trénovala Peťov akademický obdĺžnik a moju absenciu rytmu. To je asi ten top moment, že na tej svadbe sa podieľalo toľko našich úžasných priateľov a vďaka nim sme sa bavili až do rána bieleho.

PETER: „Celé to začalo už pred svadbou, bavilo ma pracovať s Barborkou (nezavadzať veľmi) na tom našom „projekte“ svadby, ako sa to celé skladalo a keď som potom videl výsledok, bolo to úžasné. V deň svadby to začalo už darčekom, ktorý som od Barborky dostal, bol veľmi osobný a chytil ma za srdce. Top moment pre mňa bola určite tá celá atmosféra, ktorá sa niesla dňom. Naozaj si uvedomujeme, že nebyť toľkých ochotných a milých priateľov, určite by to vyzeralo inak. Tiež pozitívne vnímam, že sme od piatku do nedele boli ubytovaní aj s našimi najbližšími na jednom mieste a trávili sme spolu čas pred aj po svadbe. Silný moment bolo pre mňa aj čepčenie a, samozrejme, keď Barborka prichádzala ku mne uličkou. A rád spomínam aj na to, keď sa Barborkini starí rodičia fotili vo fotobúdke.“

Text: Martina Mackovjaková, nevesta Barborka, ženích Peťo / Foto a video: Panamera, Katarína Žitňanská / Svadobné šaty: Peter a Lucia, svadobný salón s príbehom / Oblek ženícha:  Peter a Lucia, svadobný salón s príbehom / Make-up a vlasy: Lucid Style / Kvety: 5s – catering, events, decor / Výzdoba: 5s – catering, events, decor / Miesto svadobného obradu: Neco estate Winery, Modra / Miesto svadobnej hostiny: Neco estate Winery, Modra / Cukrovinky: Baking moments, Cakes / Tlačoviny: Kristína Bártfayová / Hudba: Peter Letto and friends