Neviem ako to máte vy, ale mne sa zdá, že neodlúčiteľnou súčasťou prípravy svadby je taktiež príprava nastávajúcich novomanželov. Zdá sa mi, že častokrát je pozornosť venovaná len výzdobe, pohosteniu, šatám a všetkým týmto krásnym súčastiam svadby, ale zabúda sa na (podľa mňa) ešte dôležitejšiu prípravu samotných oslávencov.

Poznáte tie Hollywoodske filmy, v ktorých sa každý príbeh skončí tým, že dvaja zaľúbení si nakoniec povedia svoje áno na rozprávkovej svadbe? Áno, je to krásne a romantické, ale všetci tiež veľmi dobre vieme, že svadbou sa dráma len začína. Videli sme to vo vzťahu našich rodičov či iných manželských vzťahoch okolo nás. Pravdou je, že ak s niekým plánujete uzavrieť manželský vzťah, svadba nebude nijakou mágiou, ktorou si zachránite vzťah alebo udržíte dokonalo romantický a harmonický vzťah.

Samozrejme, v živote sa deje veľmi veľa nepredvídateľných vecí a ja sa tu nechcem hrať na nejakú odborníčku na život a vzťahy, ale mám pocit, že sú isté veci, ktoré pod kontrolou máme, a ktorými môžeme našu spoločnú cestu s partnerom uľahčiť. Pre nás s Ryanom je to bez pochýb aj fakt, že ešte predtým než sme sa vzali, položili sme si navzájom množstvo otázok. Otázok, ktorými sme sa nie len lepšie spoznali, ale aj takých, ktorými sme odhalili časti našich životov, ktoré sú na prvý pohľad viac skryté. Sú to otázky, ktoré nám pomohli zmapovať oblasti, v ktorých vynikáme a naopak aj také, v ktorých sa určite potrebujeme zlepšiť. Dokonca sme si tieto otázky nekládli len sami dvaja, ale rozhodli sme sa stretávať s našimi dobrými priateľmi, ktorí sú svoji už vyše dvadsať rokov a teda majú aj viac skúseností.

Áno, stále sme mladomanželia a stále sme v našej „honeymoon“ fáze manželstva, takže sa na to stále pozeráme cez tak trochu ružové okuliare a zároveň sme zatiaľ nemali tak veľmi veľa príležitostí byť v našom vzťahu testovaní… ale aj napriek tomu sa nám zdá, že všetka tá príprava nášho vzťahu pred tým než sme si povedali naše áno, mala zatiaľ len veľmi pozitívny dopad.

Chcem veriť, že sú veci, ktoré každý pár spolu rieši predtým ako sa rozhodnú začať spoločný život. Viete také tie klasiky a veci, ktoré by ste o sebe jednoducho mali vedieť. Odkiaľ pochádzate, koľko máte rokov, akú máte rodinu, aké máte zázemie, náboženstvo, politické smerovanie, aké máte v živote ciele a sny, čo máte radi, čo radi robíte…viete také normálne veci, ktoré sa dozviete už počas randenia.

Ďalej však tiež dúfam, že to nie je všetko, čo o sebe ľudia vedia a že sa to posúva na ďalší level (aj toto sú veci, ktoré sa zväčša riešia ešte počas randenia), v ktorom skúmate hlbšie motívy a názory, ktoré krásne ukazujú celkové životné nastavenie. Názory na feminizmus, vegánstvo, kapitalizmus či komunizmus a podobné záležitosti, na ktorých ak sa nezhodnete, mám pocit, že sa vám bude spolu kráčať o čosi ťažšie.

Vlastne je toho mnoho, čo nám obom s Ryanom prišlo dôležité vedieť o sebe navzájom predtým, než sme sa stali manželmi, ale o tom by sa samozrejme dali napísať celé dlhé knihy, všakže?

Preto som sa rozhodla napísať len zopár vecí, ktoré mi prídu úplne kľúčové na to, aby sme mohli v našom manželstve zdravo fungovať:

1. Vedieť ako sa hádať

Hádky prídu tak, ako príde dážď. Môžete mať obdobie „sucha“ ale eventuálne sa mu nevyhnete. Preto je nevyhnutné naučiť sa to už predtým, ako spolu začnete žiť. Mám na mysli naučiť sa koľko priestoru váš partner pri hádke potrebuje, ako dlho po nej potrebuje byť sám na vyvetranie si hlavy, ktoré slová alebo slovné spojenia ho maximálne rozčúlia a ktoré slová potrebuje počuť, aby si bol stále istý tým, že ho milujete. Je dobré tieto veci pozorovať a taktiež sa na ne otvorene opýtať.

2. Poznať svoje „jazyky lásky“ a „jazyky ospravedlnenia“

Mnoho ľudí jazyky lásky pozná a ovláda, ak nie, rýchle surfovanie internetom vám určite prezradí všetko, čo by ste o nich potrebovali vedieť. Je to presne to, ako to znie. Ide o váš „jazyk lásky“ resp. spôsob akým potrebujete počuť, že ste milovaní (je ich 5: slová uistenia, dary, skutky služby, dotyky, pozornosť). A „jazyky ospravedlnenia“ nie sú až také známe, ale pre nás s Ryanom bolo prelomovým bodom, keď sme sa o nich dozvedeli. Tak ako potrebuje každý počuť, že je ľúbení inak, to isté platí aj o tom, ako potrebujeme, aby sa nám niekto ospravedlnil. Veľmi by som všetkým párom odporúčala sa tieto veci o sebe naučiť, aby sa tak mohli potom vyhnúť zbytočným nedorozumeniam.

3. Vedieť sám v sebe rozoznať vzorce, ktoré sme sa naučili doma

Mám na mysli veci, ktoré sme odpozorovali od našich rodičov, tie dobré aj tie zlé. Niektoré veci sú pozitívne a chceme ich zakomponovať aj v živote s našim parterom, no sú aj také, ktorým sa chceme za každú cenu vyhnúť. Ide o správanie, individuálne role v danom vzťahu, malé poznámky, ale aj veľké gestá. Za tých pár mesiacov, čo spolu s Ryanom bývame sa mi stalo už niekoľkokrát, že som z ničoho nič na neho vybuchla. Až neskôr som si uvedomila, že to bolo preto, že to, ako na mňa reagoval/ to, čo mi povedal vo mne trošku evokovalo správanie jedného z mojich rodičov, ktoré som vždy nenávidela. Síce to nebola veľká a dôležitá vec, pripomenulo mi to niečo nechcené a mala som hneď tendenciu sa brániť. Akonáhle som si uvedomila o čo ide, bolo mi jasné, že som vybuchla len a len kvôli svojim vlastným skúsenostiam a očakávaniam. Netreba sa toho báť, takéto reakcie prídu, ale je dobré svojho partnera na to pripraviť a zdieľať s ním to, čo sú tie veci, ktoré by to mohli spôsobovať.

4. Naučiť sa otvorene komunikovať svoje očakávania

Netuším prečo, ale z nejakého dôvodu je pre nás často ťažké komunikovať naše očakávania priamo a otvorene. Akoby sme sa hanbili ich vysloviť nahlas alebo sa báli, že nebudeme porozumení alebo možno, že budeme odmietnutí. ALE v akomkoľvek vzťahu a preto ešte duplom v manželskom vzťahu je extrémne dôležité neočakávať potichu, ale nahlas. Očakávať bez toho, aby sme to povedali otvorene môže veľmi rýchlo a ľahko viesť k manipulácii, ktorá je tá posledná vec, ktorú vo vzťahu chcete. Niektoré očakávania zostanú stále také isté – napríklad pre mňa ako pre introverta to, že budem vždy raz za čas potrebovať čas sama pre seba, Ryan ako extrovert toto musí tolerovať a ja sa musím učiť, ako mu dať najavo, keď tento čas príde). Niektoré sa na druhej strane budú meniť a vtedy je úplne v poriadku otvorene priznať, že ste na niečo zmenili názor a potrebujete niečo iné.

5. Naučiť sa navzájom rešpektovať a počúvať sa

Je to normálna vec, základ medziľudských vzťahov, ale predsa je to pre nás niekedy ťažšie, ako by sme chceli. Nie znamená nie, áno znamená áno. Nemusíme partnera tlačiť do niečoho, čo nechce len preto, že chceme my (a tu nehovorím len o sexuálnych záležitostiach). Mne sa zdá, že o tomto to celé tak trochu je. O naučení sa, že to nie je len o nás samých a že manželský život znamená, že si už nežijete len sám pre seba a so sebou, ale že tento druhý človek sa stane vašou druhou polovičkou, vašim najdôležitejším človekom a parťákom na život. Myslím si, že je veľmi dôležité sa na tento fakt dobre nastaviť a nepustiť sa do spoločného života s tým, že si tak vy sami naplníte nejaký sen alebo si vykompenzujete isté prázdno vo svojom vnútri. Je to makačka, ale stojí to za to!

Samozrejme existuje mnoho odborníkov, ktorí vám povedia aj väčšie múdrosti. Toto je len moje prežívanie – také, na ktorom sa s mojím milým zhodneme a také, za ktorým si úprimne stojíme. Máme pred sebou hádam ešte veľa dobrých rokov plných učenia sa a neustáleho pripomínania si tých dôležitých vecí vo vzťahu. Je nám jasné, že nie vždy to bude malina, ale  pokúsime sa urobiť všetko preto, aby nám toto nastavenie, s ktorým sme do manželstva vstúpili, vydržalo čo najdlhšie. Tak a to je ďalší zápis do denníka nevesty, sú to veci, ktoré boli veľkou súčasťou plánovania našej svadby a stále sú veľkou súčasťou nášho manželstva.

Text a Ilustrácie: Kaja Macinská