Každá nevesta si iste neraz predstavila, ako by mal vyzerať jej svadobný deň. Krásne šaty, dokonalý priestor, chutné jedlo, skvelá hudba a veľa hostí, ktorí sa úprimne tešia zo šťastia dvoch mladých ľudí. To je tá krajšia časť našich predstáv. Tá horšia spočíva v predstave o tom, koľko takýto rozprávkový deň môže stáť? Bežná svadobná realita ukazuje, že mnohé svadobné páry musia zo svojich predstáv o rozprávkovej svadbe postupne ukrajovať.

Takáto realita bola však súčasťou svadby aj v minulosti. Často sa dokonca stávalo, že kvôli vysokým nákladom na svadobnú hostinu museli mnohé páry svoju svadbu odložiť – často na neurčito. Mnohí z nich museli čakať na úrodnejší rok, aby si mohli dovoliť svadbu, na ktorej budú mať svadobní hostia čo jesť a piť. Na príprave svadby a na všetkých nákladoch, ktoré s ňou boli spojené, sa preto okrem nevesty, ženích a svadobných rodičov z veľkej časti podieľali aj všetci svadobčania. Každý prispel, čím mohol, aby novej rodine uľahčil štart do nového života. Pravdou však je, že pre niektoré vrstvy obyvateľstva bola svadba skutočne náročnou udalosťou, a to najmä z hľadiska psychickej stránky. Žiadna nevesta si zrejme nepredstavuje prípravy svadby tak, že bude chodiť od domu k domu a prosiť o akúkoľvek materiálnu pomoc, ktorá by jej prípravu svadby aspoň trochu uľahčila. Nuž – aj taká bola realita svadieb v minulosti a keďže aj v prvej polovici 19. storočia bola najnákladnejšou časťou celej svadby práve svadobná hostina, tu je príklad toho, čo všetko sa počas nej hosťom podávalo.

Svadobná hostina začínala už deň pred svadbou

Dnes ešte deň pred svadbou dolaďujeme posledné detaily a organizačné záležitosti, ak si však čas rozumne rozvrhneme a všetko včas vybavíme, môžeme sa tešiť na kľudný večer. V minulosti vám však ako neveste a ženíchovi prišli večer pred svadbou zahrať muzikanti, preto už v predsvadobný deň muselo byť všetko jedlo a pohostenie pekne pripravené. Muzikantov ste však nemohli pohostiť jedlom, ktoré bolo pripravené na svadbu, takže ste okrem zvýšených nákladov strávili polovicu dňa ešte aj varením. Vtedy sa totiž jedlo nedalo pohodlne objednať tak, ako dnes. Namiesto toho bolo v mnohých častiach Slovenska bežné, že sa deň pred svadbou zabil jeden alebo dva kusy dobytka, niekoľko oviec či ošípaná. Množstvo mäsa, ktoré by sme dnes konzumovali značne dlhší čas, dokázali ľudia v minulosti spotrebovať v priebehu jednej svadby! Uvariť jedlá z toľkého mäsa však bolo pomerne náročné, preto pri príprave jedál pomáhal, kto mohol. Často však na jeho prípravu nestačila ani samotná kuchyňa, preto bolo úplne bežné, že sa jedlo pripravovalo aj v kotlíkoch pod holým nebom.

Svadobné raňajky

Hneď nasledujúci deň pokračovala svadobná hostina svadobnými raňajkami u nevesty, ale aj u ženícha. Svadobní hostia si hneď z rána pochutnali na čerstvom tvarohu, ku ktorým im starejší každému odkrojil aj kus chleba. A napriek tomu, že dnes sa takéto raňajky zdajú byť zanedbateľným nákladom, verte, že v minulosti, keď bolo vzácnym každé jedlo, to až taká zanedbateľná položka nebola.

Svadobná hostina

Z hľadiska jedla bola svadba v minulosti najvýznamnejšou udalosťou. Počas žiadnej inej príležitosti sa hosťom nepodávalo toľko jedla, koľko sa ho podávalo na svadbe. Napriek skromným pomerom však bolo bežné, že okrem predjedla bol súčasťou pohostenia nie jeden, ale rovno dva druhy polievky – slepačia aj hovädzia. Okrem toho nesmelo chýbať mäso, zemiaková kaša a niekoľko druhov omáčok. A samozrejme – chýbať nesmel ani alkohol. Celkovo sa na svadbe podávalo 9 chodov jedla, takže si môžete byť istí, že zaručene nik zo svadobných hostí nebol hladný.

Po prvotnom pohostení sa svadobní hostia často presúvali do miestnej krčmy, kde však nehľadali len uhasenie smädu. Pre svadobníkov tu boli pripravené plné misy syra s poctivým domácim chlebom.

Svadobný večer

Vo svadobný večer mládež zostala v miestnej krčme, zvyšní hostia sa však presunuli do domu nevesty, kde bolo pripravené ďalšie pohostenie. Navyše ich čakal aj svadobný koláč, z ktorého sa muselo ujsť všetkým zúčastneným.

Napriek všetkým týmto – mohli by sme povedať až neprimerane veľkým prípravám, sa na svadbe v minulosti jedlom nikdy neplytvalo. Žiadne jedlo sa nevyhodilo a všetko, čo sa navarilo dokázali svadobní hostia skonzumovať. Ak sa im to nepodarilo priamo počas svadby, tak tzv. druhá kuchárka všetko zvyšné jedlo rozdelila a zabalila svadobným hosťom domov v podobe „výslužky“. A presne tak to bolo spravodlivé. Každý z hostí predsa do svadobnej hostiny prispel svojou troškou, preto bolo pekným gestom, že si aspoň trošku z týchto jedál odniesol zo svadby aj naspäť domov.

Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová

Foto: Beba Photography