Keď sa v roku 1955 naskytla príležitosť pre vtedy len sedemnásťročnú rakúsku herečku Romy Schneider, snáď ani na chvíľu neváhala a rozhodla sa vziať hlavnú rolu vo filme o cisárovnej Sissi. Vďaka jej presvedčivému výkonu v tejto filmovej trilógii si ju ľudia natoľko stotožňovali s postavou rakúskej cisárovnej, že až zabúdali jej pravé meno. Po pár rokoch to mladej talentovanej herečke začalo prekážať a sama sa nechala počuť, že nenávidí, keď ju ľudia v uliciach Viedne oslovujú Sissi. Svedčilo to však aj o jej hereckom talente, ktorý nemôžeme poprieť ani po polstoročí. Nakoľko však tvorcovia vystihli pravý charakter Alžbety Bavorskej je pre mnohých odborníkov aj laikov pomerne sporným bodom diskusií.
V povojnovom období, v ktorom film vznikol, chceli scenáristi vzdialiť objektív od krvavých scén na vojnových poliach a preniesť sa do krásy a prepychu monarchie nie dávno minulej. Pretože práve Rakúsko-Uhorsko zostalo pochované pod nánosmi vojnového prachu a pod desivým hlukom munície.
O živote cisárovnej Sissi sa popísalo už mnohé, no spod zidealizovaného balastu je v súčasnosti náročné vytiahnuť na povrch nesporné fakty. Romantický nádych jej životu dali mnohí spisovatelia, básnici, či scenáristi, no väčšinou akosi zabudli dodať aj neveselé stránky jej osobnosti, života a sledy udalostí, ktorými by si Alžbeta už nikdy prejsť nechcela. Z nenaplnených predstáv o nekonečnom šťastí nás teda musí vytrhnúť pripomienka mnohých smútkov, utrpení a bolestí, ktorými si snáď najznámejšia manželka panovníka v našej histórii musela prejsť. A bolesť z ťažkej korunky na hlave bola v tom čase jej najmenším problémom.
Alžbeta Bavorská, ktorú doma prezývali ako Sissi, sa narodila v roku 1837. Bola vzdelaná, sčítaná, a hoci sa skôr zaujímala o fyzické aktivity, fascinovalo ju aj umenie. Povahu nepochybne zdedila po jej dobrodružnom otcovi, ktorý sa dobre orientoval vo filozofii, cestovaní či cvičení. Nesmieme však nespomenúť ani odvrátenú tvár jeho charakteru a to nezodpovedné správanie a ľahkovážne sukničkárstvo. Malá Alžbeta teda vyrastala obklopená slobodou zo strany jej otca a konzervatívnou striktnosťou zo strany jej matky, sestry rakúskej cisárovnej Žofie. Alžbeta teda musela opustiť svoje rodné Bavorsko a jeho malebné hory a prísť za vysnívaným mužom, ktorý si napriek rozhodnutiu jeho matky, vybral z dvoch sestier tú mladšiu.
Alžbeta a František Jozef, následník trónu, boli bratranec a sesternica. Pre uzatvorenie ich sobáša teda nestačila len horúca láska Františka Jozefa, ale mladý pár potreboval aj dišpenz na uzatvorenie manželstva priamo od pápeža. Svadobná zmluva, ktorú uzatvorili, znela takto: „Skromné veno bavorskej vojvodkyne vo výške päťdesiattisíc zlatých mal rakúsky cisár vyvážiť svadobným výkupným stotisíc zlatých a po svadobnej noci svadobným darom dvanásťtisíc dukátov (vyplatiť v nových zlatých a strieborných minciach), ako aj ročným „vreckovým” stotisíc zlatiek na osobné výdavky cisárovnej.” Išlo teda o skvelú partiu, no Alžbeta si taktiež z domu neodniesla málo, o čom svedčí aj jej svadobná výbava. Tá obsahovala 54 šiat, 16 klobúkov, 6 županov, 6 kabátov, 5 plášteniek, 168 košieľ, 168 párov pančúch, 72 spodničiek, 60 spodných nohavíc, či 120 párov rukavíc.
22. apríla 1854 Sissi priplávala do Nussdorfu na parníku, ktorý niesol meno jej nastávajúceho, v ružových atlasových šatách s bielou pelerínou. Ľudia zvolávali vivat, bolo počuť dunenie diel, no aj tóny rakúskej národnej hymny. Mladý František Jozef dlho neváhal, vyskočil na parník a na čelo pobozkal svoju nádhernú nastávajúcu. Ku svadobným darom, ktoré Alžbeta dostala, patrila aj diamantová koruna, ktorú stihli opraviť len na poslednú chvíľu. Keď si totiž cisárska rodina klenot prezerala, Karolíne Auguste spadla koruna na zem. Mnohí v tom videli veľmi zlé znamenie.
Na ďalší deň už šestnásťročná Sissi vstúpila do cisárskeho mesta. V ružových atlasových šatách, ktoré boli pretkané striebrom, a ozdobená šperkami, bola mladá Sissi jednoducho nádherná. Jej sprievod pozostával z ríšskych funkcionárov, kardinála, arcibiskupa, generálov, ministrov či maďarských magnátov. Samotná budúca cisárovná sa ukázala v nádhernom, prepychovom koči ozdobenom maľbami Rubensa, ktorý ťahalo až 8 lipicanov. Cesty boli posypané kvetmi a v uliciach bola snáď celá Viedeň. František očakával svoju nevestu pred Hofburgom, potom ju zaviedol do zámockej kaplnky, kde sa obaja vyspovedali. Večer 24. apríla 1854 stála pred oltárom augustiánskeho kostola Alžbeta v šatách s vlečkou a ozdobená svadobným diadémom vo vlasoch, v rukách držala kyticu ruží. František Jozef mal na sebe maršalskú uniformu. Obrad viedol arcibiskup Othmar von Rauscher, ktorého kvôli dlhej kázni odvtedy prezývali kardinálom tárajom. Po dlhom príhovore sa teda konečne opýtal otázku, na ktorú všetci čakali. Cisár František Jozef svoje áno povedal rozhodne, Alžbeta to svoje len zašepkala. Možno si už v tom momente uvedomila, že vyzdobené, nádherné komnaty nevyvážia slobodu a voľnosť rodného Bavorska.
Zdroje: Franz Herre – Cisár František Jozef I.
Daniela Kodajová – Dva životy cisárovnej Alžbety
Wikipedia
Text: Alžbeta Jacková