Svadba je výnimočná udalosť. Ak však ide o človeka, ktorý sprevádza mnohé známe aj neznáme budúce nevesty a ženíchov pri plánovaní ich svadobného dňa rôznymi tipmi, radami, inšpiráciami, je o to zaujímavejšie sledovať, ako rieši svoje vlastné svadobné predstavy. Redaktorka časopisu SVADBA – Katka sa o tie svoje (ne)predstavy s nami podelila. 

Svoju svadbu som si naozaj nikdy nepredstavovala!

„Každé dievča sníva o tom, že raz bude nevesta,“ hovorievala mi kamarátka, keď sme už boli dosť staré na to, aby bola svadba našou top témou. Ja som však vždy záporne krútila hlavou, a preto ma Barbora nezabudla rozumne poučiť: „Ak je problém v ženíchovi, stačí si ho zatiaľ predstaviť bez hlavy, ale seba ako nevestu jednoducho už musíš vidieť!“ Nevidela som. Teraz  už obe máme svojich ženíchov a obaja „svoju hlavu majú“. Našťastie.

Keď píšete pre Časopis Svadba a chystáte tú vlastnú, svadba začne byť chtiac-nechtiac vašou diagnózou. Niekto by povedal, že je to výhoda, môj muž by určite nesúhlasil. Ako správna žena som totiž pri každom novom článku menila motív našej výzdoby a musím uznať, že za rok som ich vystriedala naozaj dosť. Aj moji kolegovia boli týždeň pred svadbou znechutení témou svadba natoľko, až som sa začala báť, že tých mladších to môže nadobro poznačiť. Nakoniec však našťastie ostal každý bez ujmy.

Spočiatku som plánovala romantickú vintage svadbu. V jednom momente som však nadobudla pocit, že tam, kde už bolo všetko vymyslené, nie je priestor pre nič nové a to ma nudilo. Nemám rada veľakrát opakované veci, a tak som sa rozhodla, že si to celé vymyslím po svojom! V inom prostredí, s inou témou, s niečím kreatívnym, no úplne jednoducho. Či sa mi to nakoniec podarilo, posúďte sami.

Dominantná bordová

Dnes sa už nenosia klasické farby. Tak ako biele svadobné šaty postupne nahrádzajú ivory šaty aj bordovú, ružovú, či zelenú striedajú farby burgundy, korálové, či mätové, teda ich špecifické odtiene. Pri písaní jedného článku o burgundy svadbe som sa do tejto farby zamilovala. A keďže u nás to vonkoncom nebolo len o neveste a aj ženích mal 45%-tné hlasovacie právo, nakoniec sa táto farba stala na našej svadbe dominantnou. Ak si pomocou Pinterestu vyhľadáte fotky k burgundy svadbe, ostanete v úžase. Má to nádych bohémskeho štýlu a najväčšie čaro má hlavne v zime. Ja som to ale rozhodne riskla aj v septembri. A myslím, že výlsedný efekt sa podaril.

Nie je miesto ako miesto

Naozajstnou skúškou počas celého obdobia príprav bol pre nás výber miesta. Tam sme si odskúšali všetky naše limity. Bola to pre nás vysoká škola tolerantnosti a kompromisov. Obaja sme prešli, manželstvo dňa 10. septembra úspešne uzavreté. Na miesto sme mali vysoké nároky a hoci sme obaja vedeli, že chceme to isté – veľkú grilovačku s celou rodinou a priateľmi, urpostred prírody a lesa s možnosťou prístrešku v prípade dažďa, naše predstavy o konkrétnom mieste sa rozchádzali. Zatiaľ čo môj budúci muž vyberal ťažko prístupné miesta bez elektriny a kanalizácie, miesta kde by sa ľudia nielen neskryli pred dažďom, ale by najbližšiu hodinu k streche ani nedobehli, ja som sa snažila vybrať čosi praktickejšie. V originalite určite vynikal on. Spomeniem náš plán svadby na Šarišskom hrade, ktorý sa mi zdal naozaj čarovný a originálny. Ak si však priznáte možnosť, že 10. septembra už môže byť počasie naozaj všelijaké a možnosť, že si ľudia zo svadby zapamätajú najmä to, že ako WC museli použiť Toi-toi búdku, zatúžite mať tú najmenej originálnu svadbu na svete. V čase, keď sme naše sny už takmer zavesili na klinec a rezervovali sme si kaštieľ, vďaka dobým priateľom sme našli miesto ako vystrihnuté z našich snov. A bolo rozhodnuté. Bude grilovačka, bude pečené prasiatko, veľa dreva, krásna príroda a les. Našli sme ranč blízko Prešova a začali sme sa tešiť na našu vysnívanú svadbu!

Dary, dary, dary…

Nemám na mysli tie, ktoré nám dávali naši hostia. Naopak. Myslím na dary,  ktoré sme dávali my im. Najväčšiu radosť mi robila práve predstava, ako sa budú tešiť, keď uvidia, čo sme si pre nich prichystali. Ešte teraz cítim ten úžasný pocit z obdarovania. Každého už po príchode čakal na stole koláčik šťastia zabalený v jute, na ktorom mal každý pripnutú svoju menovku. Menovkou bol drevený burgundy štipec, ktorý si každý z hostí mohol vziať domov a ponechať na chladničke na pamiatku. Na výslužke po redovom sme si tiež dali kreatívne záležať. Chceli sme aby to bolo originálne a hlavne naše. Pamiatka, ktorú človek len tak nezje. A keďže Greeno je Greeno (ang. Zelený) a ja som Kača, rozhodli sme sa, že ideálne bude zelené káča. Na Slovensku však 120 zelených kačiek nepredávajú, museli sme ich preto objednať až z Rakúska. U nás jednoducho poznáme len žlté kačky, aj keď dospelá kačka má podľa mňa bližšie k zelenej. Naše výslužky boli teda nakoniec zelené kačky s bielymi mašličkami a našou fotkou k tomu. Myslím si, že účel môžeme považovať za splnený. Máme už dva mesiace po svadbe a ľudia nám dodnes posielajú fotky, aké všelijaké má naše zelené káča využitie.

Originálna družička

Družičku som mala len jednu. Originálnu. Z princípu. Rok pred našou svadbou som totiž bola družičkou štyrikrát. Už som sa začínala cítiť ako z filmu 27 šiat. Moja družička mala štyri nohy a pohľad, ktorý nasvedčoval tomu, že absolútne nechápe, prečo má na krku kvet a čo sa to okolo nej deje.  HAV.

Najskôr smiech a potom plač

Ak sa ťa spýtame „Katko a spac s mužom znaš?“ odpovieš: „Dajak sce še rozľabdali.“ Keď ma toto učili dievčatá zo súboru Rozmarija z Prešova, strašne som sa smiala. Kým ma prezliekli do kroja, zopakovala som si to v hlave ešte mnohokrát, no keď sa ma to spýtali v sále, jazyk som si pokrútila na tejto šarišštine. Počas čepčenia nás všetkých boleli bruchá od smiechu, a keď sa pustili prvé tóny pesničky pre mamku, ani jedno oko neostalo suché.

Nenosievam šaty, nie som rada stredobodom pozornosti, nemám rada strojené veci a donedávna som o sebe tvrdila, že nemám rada svadby. Aj tak som rada, že som bola nevestou a teraz si to naozaj už viem predstaviť. Náš svadobný víkend, ktorý sme od piatku do nedele strávili s najbližšou rodinou na chate v hlbokom lese a popri tom sme sa vzali, bol pre nás všetkých neuveriteľným zážitkom.

Text: Mária Borová / Foto: ZumZum photodesign, Pavol Delej / Priestory: Ranč Dubina