„Holena, dcérenka, môj krásny kvietok, len ty si jediná, nad Teba nieto. Ty maj deň veselý, spi a jedz v posteli“… spievam si počas celého dňa. Bežná diagnóza mamy na materskej snívajúcej o Coldplay či IMT Smile.

Audioverzia rozprávky O dvanástich mesiačikoch už dlhšiu dobu letí u našej najstaršej. Pýta si ju snáď každú cestu autom. Mnohé pasáže si spievame cestou do škôlky alebo len tak rozprávame doma. 

V skratke: Maruške zomrie mama a jej otec sa znovu ožení. Do chalúpky príde bývať  macocha s dcérou Holenou. Časom Maruškin otec tiež zomrie a ona ostáva sama už iba ako slúžka. Pracuje od rána do večera a macocha s Holenou pre ňu nemajú dobrého slova. Stále na nej hľadajú iba chyby, kričia po nej, dávajú viac a viac práce a vinia ju zo všetkého možného. Posielajú ju do lesa na jahody, fialky a jablká a záver už asi viete.

„Mama prečo ja mám život tak ťažký? Nemám pokoja, Maruša ma dráždi. Niekam ju už strč..“ počúvam už asi 38-my-krát. Holena je pre mňa zaujímavý fenomén. Celé dni iba leží a je buchty, prijíma obskakovanie od svojej mamy aj Marušky a i tak jej nič nie je dobré. 

Za všetko môžu tí druhí

Stáva sa to aj vám?  Za svoje zlyhania, chyby a nesprávne postoje viníme iných ľudí. Lebo on to a ona tamto mi spôsobili. Holena nemala pytačov, lebo bola lenivá, tučná a nepríjemná. Ale namiesto toho, aby sa na seba pravdivo a úprimne pozrela, vinila za svoje nešťastie Marušku. 

Nedokončil som školu? Za to môže učiteľ, nevhodné otázky na skúškach a neochotní spolužiaci.

Nedarí sa mi? Za to môže môj kolega, šéf a upratovačka a zlý obed.

Koľkokrát sa zabúdam na seba pozrieť skôr, ako sa pozriem na iných?

Predsudky

Akýkoľvek potenciál, vízia alebo predpoklad má stopku ak dám priestor svojim dojmom alebo nepodloženým informáciám od iných. Po mnohých skúsenostiach sú pre mňa predsudky jedným zo základných zabijakov vzťahov. 

„Vieš, ja som už na začiatku vedel, že to nebude fungovať“ vraví mi jeden človek. Vymenoval mi všelijaké „relevantné“ dôvody. Dôvod, prečo niečo nefungovalo naozaj, bol práve tento jeho predsudkový postoj. Nedal priestor pre fungovanie, iba si potvrdzoval svoje predsudky.

Holena mala voči Maruške presudky. Od začiatku ju vnímala ako zdroj svojho nešťastia a nepohody. Od začiatku vedela, že to medzi nimi nebude fungovať. Lebo predsudok, lebo postoj. 

Mám chuť dať tomu silný patetický záver. Ako dobré srdce a pokora, ochota pomáhať víťazia nad chamtivosťou, lenivosťou a zlom. Ako veľa nás učia detské rozprávky a samotné deti. Že sa máme vrátiť k jednoduchosti, k „detskosti“ bez predsudkov a súdenia druhých.

Mimka