Tak sa pomaly dostávame ku koncu roka a je čas hodnotiť, spomínať a brať si ponaučenie. Sú pred nami dlhé decembrové večery, keď pri pohári vína či horúceho punču môžeme rozmýšľať, aké to vlastne tento rok bolo.

Zvláštne to bolo a aj stále je. Neistota, obavy, sociálna izolácia, pocit zodpovednosti za život iných, množstvo otázok bez odpovedí, poloprávd a klamstiev, urážok a ohováračiek. Toto vo mne žije. Ide to z ľudí okolo aj z médií. Quo vadis?

Nepochybne, mali sme sa čo učiť. Aj bol priestor si mnohé uvedomiť. Špeciálny čas priniesol hlbšie zamyslenia sa.

Sedeli sme v obľúbenej kaviarni v našom malom meste. Mala som narodeniny, veľký veterník a latte. Naše deti pobehovali od koláčikov do detského kútika a v pozadí sme z televízie počúvali o striktnom zatváraní reštaurácií, obchodných centier, škôl a škôlok. Pandémia je tu a musíme s ňou bojovať. Tak sme si šli ešte nakúpiť, nech sme teda dobre pripravení.

Dva týždne. Aj napriek tak krátkemu času som sama v sebe uvažovala, ako to dáme. Naše tri deti, ja s manželom. Iba doma, maximálne v lese za dedinou. Žiadne návštevy, stretnutia priateľov, ihriská, rodina, nič. Mala som pred tým rešpekt. Kúpili sme deťom prvé Lego a prežili ozaj krásne spoločné dva týždne. A potom sa lock down neohraničene predĺžil. Cítila som ešte vyššiu dávku rešpektu a aj neistoty. Čo vlastne od tohto času
očakávať? A ako ho správe prežiť?

Zistenie prvé: nám je spolu dobre. Milujeme naše deti, milujeme seba navzájom a spoločný čas je pre nás odmena. Bola to krásna jar. V mnohom obmedzená. Ale taká osobná, intímna, iba pre našu mladú rodinku.

Keď k nám v máji prišli naši priatelia na návštevu, pre istotu sme ich u nás „držali“ päť dní. Veď konečne! Večery vo štvorici, kým našich šesť detí spalo, to bolo niečo! Spoločné varenie, stolovanie, prechádzky po lese a zhováranie sa o všetkom. A potom aj počas celého leta, mala som pocit, že všetky stretnutia s priateľmi prežívam o to intenzívnejšie. Viac sa na ne teším a viac z nich čerpám.

Zistenie druhé: priateľstvo nad zlato. Ozaj máme radi ľudí. Máme radi, keď nestíham prať posteľné obliečky medzi dvoma návštevami. Máme radi, keď varím v našom najväčšom hrnci, lebo je nás na obed desať. Máme radi, keď sa naše deti delia o svoju posteľ, hračky, oblečenie, lebo majú na návšteve kamarátov. Veď čo je viac, než ozajstné vzťahy?

Môžeme sa zamerať na to všetko zlé, čo sa tento rok udialo, čo nám tento rok vzal. Môžeme sa zamýšľať nad všetkými tými klamstvami, urážkami, ponižovaním. Nad bolesťou, stratou. Aj to je dôležité. Ale vezmime si ponaučenie.

1. Nesúď. Brata, manžela, kamaráta, suseda. Nikdy nevieš o úplne všetkých intenciách, v ktorých sa ako rozhodoval.
2. Buď blízko. Bratovi, manželovi, kamarátovi, susedovi. Nikdy nevieš, ako veľmi Ťa môže potrebovať.
3. Choď hlbšie. Stále máš v sebe kam ísť a obohatiť tak seba a ľudí okolo.
4. Láska zachráni svet. Bodka.

Text: Mimka Mackovjaková