Som romantická duša. Od malička som verila na princa, toho pravého, pána Božského s ktorým keď sa stretnem, budeme vedieť, že sme pre seba stvorení. Ako sa vraví, v čo veríš, to si pritiahneš. Jeden večer sa to stalo, BUM…Svojho pravého som spoznala pri kartách v bare, v čase kedy som chodila s jeho známym. To som asi v predstavách nedotiahla…😊
Každopádne po pár turbulentných rokoch a situáciách, kedy si každý žil vlastný život a náš kontakt sa obmedzil na dlhánske facebookové správy, sme si po 5 rokoch kamarátstva našli k sebe cestu a koncom septembra 2020 sa vydáme na spoločnú cestu životom.
S radosťou sme oznámili zásnuby a ja som sa s chuťou odviazala pri plánovaní. Všetci tvrdili, ako dajú prípravy zabrať, aké je to náročné a plné stresu…U nás to ale bolo iné. Behom dvoch mesiacov sme mali vyriešené všetko. Úplne všetko. Od farára, cez sálu až po farebnú kombináciu. Pravdupovediac, trochu som ľutovala, že sme to dali takto rýchlo, pretože to vybavovanie ma naozaj bavilo.
Avšak prišli komplikácie. Kto by však čakal, že rok 2020 bude do systému nahratý s vírusom. Preinštalovať ho zrazu nešlo, antivírusové programy zlyhali a tak sme sa ocitli v pandémii. My, naša svadba, naše plány. Od toho dňa, kedy to na Slovensku začalo byť kritické sme sa dostali do kolotoča otázok „A čo vaša svadba, prekladáte ju?“. Prišiel čas na platenie záloh, vyjadrenie sa nákupu – chtivým hosťom, ktorí za róby chceli minúť nejaké to euro a nás to začalo baviť o niečo menej. Práve táto situácia ma prinútila uvažovať o význame svadby. Čo si vlastne predstavujeme pod týmto pojmom? V tomto bode chcem upozorniť, že toto je subjektívny pohľad jednej nevesty 😊.
Naša odpoveď na otázku, či svadbu prekladáme, bolo vždy rázne NIE. Prečo? Lebo skutočná svadba je tá v kostole, ten obrad, kedy si dvaja dajú sľub, vymenia prstene a vykročia do spoločného života. To čo príde po je už iba párty. Veľmi príjemná, ale stále iba párty. Súhlasím s každým párom, ktorí tvrdí, že tento veľký deň „D“ by sa mal osláviť s tými najbližšími, ale ruku na srdce, koľkí sú vám skutočne najbližší. Naozaj by ste si to nevedeli predstaviť bez sesternice, s ktorou sa vidíte raz v roku…?
Preto si myslím, že byť nevestou v roku 2020 je o to magickejšie, pretože sa do popredia tlačí skutočný význam svadby. Moja tretia Babka (tá, ktorú získam oficiálne 26.9) nám raz v aute na výlete povedala: „Keď si starý potrebuješ iba teplé jedlo, posteľ a človeka, ktorý ťa má rád“ a síce s láskou spomína na to, ako sa vydávala, ako tajne pálili pálenku či piekli toľko, že až plakal, láskavejšie sa díva na Dedka a je šťastná za to, že mu vtedy mohla povedať „áno“.
A čo som tým chcela povedať? Iba to, že je jedno aký vírus vonku zúri, aké ustanovenia vydá vláda, ako ďaleko musíte ukladať stoly, aby bolo dobre…sústreďme sa jeden na druhého. Lebo, znie to ako klišé, ale iba na tom záleží. A ak už nič, aspoň z toho bude super príbeh pre ďalšie generácie. Takmer každý mal klasickú svadbu a po nej svadobnú hostinu. My nevesty a ženísi roku 2020 však budeme výnimoční!
Text, foto: Michaela Hlipalová