ŠŤASTNÝCH SEDEM

Toľko spoločných rokov s mojím manželom čo chvíľa oslavujeme. Niekto by povedal, ako málo, niekto ako veľa. Pre nás osobne je to doba, keď už tak veľa o sebe vieme, že by nás na tom druhom nemalo už nič prekvapiť a aj napriek tomu stále prekvapuje.

Čo ma môj manžel naučil?

1. Môžeš robiť chyby.

Toto keď mi povedal na jednom z našich prvých rande, tak som dosť teatrálne pretočila očami a pomyslela si, že čo to za filozofiu na mňa skúša. Nerozumela som aplikácii tejto filozofie v bežnom živote. Ale potom, počas tých rokov mi nikdy neadresoval otázky: to myslíš vážne, ako si mohla, kde si mala hlavu, prečo si to spravila a podobne. Za to on ich odo mňa dostal neúrekom. 

Môcť robiť chyby. Neočakávať, že ten druhý bude všetko zvládať s prehľadom, rozhodovať sa s chladnou hlavou, predvídavo konať, dostatočne citlivo a vždy s empatiou pristupovať k druhým. 

Niekedy sa pristihnem, že som zabudla, že aj ja sa snažím takto pozerať na neho. Že môže robiť chyby.

2. Odpúšťam a zabúdam.

Tak toto nie je fráza z komerčného diára. Toto je realita tých našich siedmych rokov. Vysvetliť, pomenovať emócie a zranenia, hovoriť o očakávaniach, ktoré boli a neboli splnené. V čom sme sa poučili a čo už robiť nechceme. Ja si naozaj nepamätám, čím ma naposledy zarmútil môj manžel. Je to tak oslobodzujúce!

A teda nie len v manželstve, ale vo všetkých vzťahoch naokolo. 

3. Deti sú náš celoživotný projekt.

Síce mi to na žiadnom rande nepovedal a myslím, že to nikdy ani priamo nepomenoval, ale žije to už viac než štyri roky intenzívne každý deň. Áno, môj manžel ma učí, akou mám byť matkou. Ako si mám užívať čas s deťmi. Ako mám odsunúť na kraj plač, ocikané tepláky, čiernu fixku na tvári či trojhodinové raňajkovanie niektorých malých jedincov u nás doma. Lebo to nie je o tom. Deti ti raz vrátia to, čo im teraz dávaš ty.

Keď vidím, ako sa s nimi oduševnene hrá a nikto ho do toho neprinútil. Ako sa dokáže vžiť do ich sveta. Ako im autenticky sprostredkováva ten náš veľkácky. A všetko trpezlivo a ochotne. On vie, že to nie je strata času a užíva si to ako to najlepšie, čo teraz vôbec môže žiť.   

4. Konštruktívne konflikty sú v poriadku.

Napríklad toto ešte stále nechápem. Nerada som v konflikte s inými. Nechcem sa hádať, argumentovať a dokazovať. Mám tendenciu ustupovať a potom doma šomrať. 

Nebáť sa vyjadriť vlastný názor s úctou, ale jasne. A ak príde konflikt, tak z tej úcty voči druhému nepoľaviť.  Snažiť sa porozumieť druhej strane a jednoducho jej vysvetliť svoj postoj. Hľadať spoločné riešenia. Ale doma zbytočne nešomrať.

5. Komfortná zóna.

Mám ju veľmi rada a nechcem sa jej vzdávať. Pevne si ju strážim a pri jej ohrození som nebezpečná a bojazlivá zároveň. Nechce sa mi.

Neboj sa robiť veci, ktoré sú ti nepríjemné alebo si nie si istá. Potrebuješ skúšať, ak sa chceš posúvať ďalej. Potrebuješ sa zaprieť.

A neboj sa robiť tie chyby.

 

Text: Martina Mackovjaková

  

0 komentárov

Pridaj komentár