Zorganizovať si svadbu snov je dnes ľahšie ako kedykoľvek predtým. Jediné, čo potrebujeme sú financie, čas a presná predstava toho, čo všetko by malo byť súčasťou nášho svadobného dňa. K dispozícii máme široké možnosti služieb a nápadov, ktoré z našej svadby urobia deň ako vystrihnutý z rozprávkovej knižky. Ak by ste však svadbu organizovali v minulosti, vedzte, že by ste mohli mať problém už pri jej bežných organizačných záležitostiach. Tie sa dnes totiž v dosť značnej miere líšia oproti tomu, ako boli zaužívané v minulosti.

Dátum svadby
Pri výbere dátumu svadby sa dnes automaticky sústredíme na víkendové termíny. Za ideálnu považujeme najmä sobotu, prípadne piatok, keďže na druhý deň nemusíme vstávať do práce my, ani svadobní hostia. Nie vždy to ale bolo takto. Víkendové svadobné termíny sa v minulosti začali objavovať až v období, keď sa ľudia začali sťahovať z dedín a vidieckych osadlostí za prácou do miest. Pracovný týždeň trávili vo fabrikách, preto jedinou možnosťou, kedy mohli svadbu organizovať, bol práve víkend. Predtým však bolo úplne bežné, ak ste mali svadbu hocikedy počas pracovného týždňa. Najčastejším svadobným dňom bol pritom utorok, streda alebo štvrtok. To čo sa však v súvislosti so svadbou oproti minulosti nezmenilo, je ročné obdobie. Aj v minulosti sa totiž najviac svadieb organizovalo práve na jeseň. Naopak, mesiac, ktorému sa nevesty kedysi vyhýbali širokým oblúkom bol práve máj, v súvislosti s ktorým sa tradovalo, že májová svadba prináša veľké nešťastie, a že niektorému z mladomanželov môže privodiť dokonca aj smrť.

Pozývanie na svadbu
Pre dnešné svadby je typické, že nevesta a ženích si zoznam hostí vyskladajú podľa svojich predstáv. Medzi pozvaných hostí si zaradia koho chcú. Pozvať rodinu sa síce patrí, no nie vždy platí, že práve rodinní príslušníci sú tí, s ktorými chcete prežiť najkrajší deň vášho života.
V minulosti bolo zostavovanie zoznamu hostí o trochu horšie, než je dnes. Viac-menej bol zoznam totiž predpísaný a na svoju vlastnú svadbu ste si jednoducho nemohli pozvať hocikoho, koho ste chceli. Nielen rodičia, ale aj rodina a príbuzní mali na svadbu povinnú vstupenku. Tých ste skrátka pozvať museli, či sa vám to páčilo, alebo nie. Až potom ste mohli myslieť na kamarátov či kolegov z práce. Okrem toho boli v minulosti povinnými
hosťami na svadbe aj susedia. Či ste s nimi vychádzali dobre alebo zle, bolo prakticky jedno, pozvať ste ich museli tak či tak. Je preto logické, že svadby v minulosti boli väčšinou o väčšom počte hostí, než sú dnes. Pozvaných bolo takmer vždy viac než 100 ľudí a bolo bežné, že viacerých z nich ste ani
nepoznali. Malé svadby boli v minulosti skôr výnimkou než pravidlom.

Rozlúčka so slobodou
Aká by to dnes bola svadba bez poriadnej rozlúčky so slobodou? Na poslednú párty „na slobode“ sa teší snáď každý a spôsoby, ktorými môžete osláviť svoj posledný slobodný deň, je dnes naozaj neúrekom. Rozlúčku so slobodou väčšinou usporadúva hlavná družička, ak však chcete, môžete si na jej zorganizovanie objednať aj agentúru, ktorá vám splní aj tie najbizarnejšie želania. V minulosti bolo lúčenie so slobodou o trochu menších okázalostiach, než je dnes. Jediným spôsobom ako sa so slobodou rozlúčiť, bolo posedenie v miestnom hostinci. Aj tam však smel ísť slobodu zapíjať len ženích s jeho kamarátmi. Budúca nevesta sa so svojou slobodou lúčila doma. Spoločnosť jej robili kamarátky, ku ktorým sa pridali aj niektoré ženy z dediny.

Odprosovanie rodičov a zväzok v kostole
Odprosovanie rodičov a odoberanie sa z rodičovského domu, rovnako ako aj manželské zväzky uzatvárané v kostole, sú dnes veľmi úzko spojené najmä s duchovným presvedčením človeka. V minulosti bol veriacim takmer každý, tým pádom sa aj každá svadba odohrávala v kostole. Tak tomu bolo až do 2. svetovej vojny. Po nej však nastala zmena v riadení štátu a cirkevné obrady boli viac-menej zakázané. Neskôr došlo ku „kompromisu“ a cirkevný obrad ste mohli absolvovať len pod podmienkou, že absolvujete aj sobáš civilný – čiže ten, ktorý sa konal na úrade a bol teda oficiálnym aj v očiach štátu. Nevýhoda spočívala v tom, že sobáš ste museli absolvovať dvakrát a často ste sa museli presúvať z jedného miesta na druhé. Plná sloboda v cirkevných sobášoch nastala až po revolúcii v roku 1989.
Cirkevné obrady v kostole sa však konajú dodnes. Po ich absolvovaní podpisuje manželský pár zápisnicu, ktorou sa dnes supluje forma civilného sobáša. Výhodou je, že všetko prebieha na jednom mieste – teda v kostole. Niektoré manželské páry sa pred oltár vyberú z vlastného presvedčenia, mnohé tam však zamieria len pre „pokoj v rodine“. Najmä starí  rodičia majú totiž tendenciu „dotlačiť“ svoje vnúčatá k oltáru aj napriek tomu, že im by úplne vyhovoval len sobáš civilný. Ten totiž dodnes zostal povinným, kým absolvovanie toho cirkevného je len akousi slobodnou voľbou každého manželského páru.

Výber svedkov
Ak vás niekto osloví s ponukou ísť mu za svedka na svadbe, vedzte, že vám tým preukazuje veľkú česť a nepochybne to svedčí o tom, že si vás ako človeka váži. Post svedka je pritom relatívne „mladý“ a začal sa uplatňovať až s príchodom civilných sobášov po 2. svetovej vojne. Rola svedka v súčasnosti do istej miery supluje rolu hlavného družbu a družičky, ktorí mali na svadbe v minulosti naozaj nezastupiteľné miesto. Tí sa síce pri svadbách zachovali dodnes, nie vždy však zastávajú rovnako zodpovedný a vážený post, aký bol pre nich typický v minulosti. Dnes si za svedkov volíme zväčša najlepších kamarátov a kamarátky. V minulosti sa však pomer oslovených mierne líšil. Najčastejšie sa svadobnými svedkami stávali strýko a teta, švagor a švagriná, prípadne brat či sestra. Oslovenie kamaráta či kamarátky, prípadne dobrého kolegu či kolegyne z práce, bolo skôr výnimkou ako pravidlom.

Svadobná hostina
Svadobná hostina sa v minulosti konala v dome nevesty, až neskôr, po 2. svetovej vojne, sa svadobčania presunuli za zábavou do miestneho hostinca. Reštaurácie a kultúrne domy prišli na scénu až v 60.tych rokoch 20. storočia. Dnes môžete mať svadobnú hostinu prakticky kdekoľvek. Okrem klasických svadobných priestorov, sál a hotelových či kongresových miestností sa dnes vo veľkom rozmohli aj svadby na záhrade, ktoré však môžu byť veľmi riskantnou voľbou. Čoraz obľúbenejšími sa stávajú aj štýlové stodoly, ktoré svadbe dodajú dokonalú romantickú atmosféru. Výnimkou však nie sú ani svadby na lúkach či dokonca na pláži. Predstavivosti sa dnes v tomto smere medze nekladú.

Text: Alžbeta Jambrichová

Foto: Dušan Beňo Photography