Svadobné predjedlá minulosti

Dnešná úloha svadobných predjedál je trochu iná než v minulosti. Chutnými kombináciami jednotlivých pokrmov a najmä kreativitou ich servírovania majú svadobných hostí najmä zaujať a nie zasýtiť. V minulosti to však bolo celkom inak. Predjedlá boli najmä jednoduché a výdatné zároveň, a čím viac svadobčanov zasýtili, tým lepšie. Viete však, s ktorými svadobnými predjedlami ste sa mohli v minulosti stretnúť?  

Krupicová kaša

Krupicová kaša je pre mnohých z nás sladkou pripomienkou detstva. A kým niektorí ju znenávideli, iní si na jej lahodnej chuti ešte aj dnes radi pomaškrtia. Vedeli ste však, že krupicová kaša sa na niektorých územiach v minulosti podávala aj ako svadobné predjedlo? Jej sladkou chuťou sa pritom ani náhodou nešetrilo. Podávala sa totiž v tanieroch a miskách, ktoré boli už vopred vymazané medom. Ten však nemohol chýbať ani na povrchu krupice, kde spolu s vrstvou strúhaného perníka tvorili jej sladkú ozdobu.

Krupicová kaša bola v minulosti naozaj známym druhom jedla, preto sa aj v rámci svadieb stretávame s jej rôznymi obmenami. Okrem rozdielneho spôsobu servírovania je pre ňu typický aj rozdielny čas jej servírovania. Krupicová kaša sa totiž servírovala nielen ako predjedlo, ale často aj ako posledný chod svadobnej hostiny. Možno preto si na nej dodnes pochutnávame nielen v rámci raňajok, ale radi si ju doprajeme aj v rámci večere.

Svadobné pečivo

Neodmysliteľnou súčasťou svadby bolo aj svadobné pečivo, ktoré sa kedysi pieklo v domácich murovaných peciach. Typickým bol najmä “svadobný veniec” a “calta”, pričom každý z nich bol jedinečným pekárenským kúskom!

Svadobný veniec pripomínal klasický, i keď dosť zväčšený peceň chleba. Jeho veľkosť často presahovala aj priemer jedného metra, preto sa z neho väčšinou ušlo všetkým svadobčanom.

Calta bola pečivom chuťovo podobným svadobnému vencu, no svojím vzhľadom sa od neho výrazne odlišovala. Calta mala totiž podobu koláča so zaoblenými rohmi.

Pozostatok svadobného pečiva dnes môžeme vidieť v podobe “svadobného koláčika”, ktorý mnohí mladomanželia deň pred svadbou dodnes roznášajú do domov so svojom susedstve. Ide o akýsi prejav úcty, ktorým svojim známym a priateľom prejavujú vďaku, keďže na svadbu sa v dnešnej dobe už pozýva omnoho menej ľudí než kedysi.

“Čo dom dal”

Svadba v minulosti bola udalosťou, na ktorej príprave sa neraz spolupodieľala takmer celá dedina. Aj preto bola ponuka jedál vrátane predjedla akoby pozliepaná z toho, čo ponúkli domy a zásoby jednotlivých svadobčanov. V niektorých oblastiach bolo preto celkom normálne, že po skončení sobáša sa ženy z dediny najskôr rozutekali domov a každá z nich priniesla na svadobnú hostinu to, čo doma našla, prípadne to, čo predtým pripravila. Predjedlo v rámci svadobnej hostiny preto nemuselo byť jednotné. Bežne sa stávalo, že za každým stolom jedli svadobčania iné druhy jedál vrátane predjedla.

Text: Alžbeta Jambrichová

Foto: Sympl, Rudo Sladkovský

0 komentárov

Pridaj komentár