Svadobný deň. Ako vyzeral v prvej polovici 20. storočia a v čom je dnes iný?

Svadobný deň by sme mohli v dnešnej dobe definovať veľmi jednoducho – bude skrátka taký, aký si ho prestavujete. Môžete túžiť po malej svadbe pri dvoch svedkoch, ale aj po svadbe v zahraničí na pobreží mora. Nič z toho dnes nie je problém. Ak by ste sa však vydávali v prvej polovici 20. storočia, zrejme by ste pár svadobných častí nemohli len tak vynechať. Viete teda, akú postupnosť by mal váš svadobný deň, ak by ste sa vydávali pred sto rokmi?

  1. Príchod ženícha pre nevestu

Prísť si pre nevestu v deň svadby nebolo kedysi len tak. Ženích totiž musel prekonať viacero prekážok, aby sa k svojej milovanej nakoniec dostal. Výnimkou nebolo zatarasenie cesty či hádanie rôznych hádaniek. A keď cestu k nej úspešne zdolal, na rad prišlo platenie. Od rodičov ju musel doslova „vykúpiť“, pričom neplatil len za ňu samotnú, no napríklad aj za jej výchovu.

V porovnaní s dneškom to mal teda ženích v minulosti podstatne komplikovanejšie. Napriek tomu sa so všetkými týmito zvykmi dodnes stretávame v rôznych kútoch Slovenska, i keď skôr vo forme, ktorej cieľom je svadobných hostí pobaviť. Tá väčšinou spočíva v tom, že ženích musí svoju nevestu spoznať medzi trojicou neviest, ktoré mu domáci ponúknu.

  1. Odchod na sobáš

Odchod na sobáš bol v minulosti v celku demotivujúci. Jeho hlavnou časťou bola tzv. odobierka nevesty od rodičov. Bola postavená na dojemných, rozlúčkových textoch, ktoré vždy prednášal starejší. Adresované boli nevestiným rodičom a tá ich po starejšom opakovala. Táto časť sa nikdy nezaobišla bez množstva sĺz, ktoré na záver ešte viac podporil spev rozlúčkových piesní.

Tento zvyk je už dnes, našťastie, aspoň trochu veselší. A síce sa s odobierkovými rečami stretávame aj na dnešných svadbách, tá skľučujúca depresia sa z nich, našťastie, vytratila. Jasné, že symbolická slzička ľútosti nám takmer každému vypadne. Našťastie sme však pochopili, že svadba nie je pohreb, ale začiatok novej, nádhernej etapy v našom živote.

  1. Svadobný sprievod a cesta na sobáš

To, čo v minulosti jednoznačne vystihovalo svadobný sprievod, bol hluk a hlasný spev. Jednoducho povedané, cieľom bolo, aby sa o svadbe dozvedelo čo najviac ľudí. Na druhej strane bola však cesta na sobáš z veľkej časti opradená rôznymi poverami. Nevesta napríklad nesmela byť na čele sprievodu a počas cesty na sobáš mala pri sebe rôzne ochranné predmety, napríklad cesnak či posvätené bylinky. Tie ju mali ochrániť pred zlými silami a pred urieknutím. Hluk sprievodu mal odohnať všetko zlé a prosperitu v spoločnom živote malo zas mladomanželom zabezpečiť obsypávanie plodinami či kropenie vodou. Na konci cesty však opäť čakalo prekvapenie na ženícha. Ten musel totiž zaplatiť ďalšie výkupné za nevestu – tentokrát mladým mužom z nevestinej rodnej obce, ktorí si na ňu akoby uplatňovali právo.

Od takýchto druhov výkupného sa už dnes, našťastie upustilo. Väčšina ženíchov by dnes takýmto spôsobom zrejme skrachovala. So samotným svadobným sprievodom sa síce stále stretávame, no dnes už za ním väčšinou nehľadáme žiadnu symboliku. Skôr ho vnímame ako pekné spríjemnenie svadobného dňa v prípade, ak nám praje počasie. Ak však prší alebo je príliš chladno, väčšina svadobčanov sa na čele so ženíchom a nevestou odvezie na sobáš autom.

  1. Sobáš

Podoba sobáša závisela v minulosti od toho, či ste boli veriaci alebo nie. Ak áno, automaticky ste okrem civilného sobáša absolvovali aj cirkevný obrad v kostole.

Dnešné sobáše sú viac-menej organizované podľa predstáv novomanželov, pretože vziať sa môžete prakticky kdekoľvek. Veľmi obľúbená je dnes napríklad svadba na záhrade, ktorá je však, v prípade nepriaznivého počasia, celkom riskantná.

  1. Príchod zo sobáša

Prvé kroky zo sobáša najčastejšie smerovali do domu nevesty, kde musel ženích za nevestu opäť platiť výkupné. V zriedkavejších prípadoch sa však svadobčania rozdelili do domov oboch mladomanželov podľa toho, z ktorej strany boli na svadbu pozvaní.

Dnes už po sobáši domov nechodíme. Svadobný deň rovno pokračuje svadobnou zábavou, ktorá je pre všetkých svadobčanov zrejme najobľúbenejšou časťou svadobného dňa.

  1. Svadobná hostina a zábava

Svadobnú hostinu už odjakživa charakterizovala hojnosť, ktorá sa mala preniesť aj do života mladého páru. Hostina začínala v dome nevesty a bola typická viacerými chodmi jedál, medzi ktorými nesmel chýbať kohút a sliepka v svadobnej polievke. Tí totiž symbolizovali plodnosť. Mladomanželia sedeli na vopred vyhradenom mieste buď v rohu miestnosti alebo za vrchom stola, pričom jedli zo spoločného taniera. Okrem samotného jedla bola práve svadobná hostina vhodnou príležitosťou na najrôznejšie druhy zábavy v podobe nielen tanca a spevu, ale aj hereckých scénok, prednášania vinšov a vtipov, hier či výstupov masiek. Všetky tieto prejavy sa pritom nezaobišli bez erotických prvkov a sexuálneho podtónu, takže si nemusíme myslieť, že len dnešní ľudia sú morálne skazení.

Svadobná hostina v dnešnom prevedení je sprevádzaná výrazne uvoľnenejšou atmosférou. Vo viacerých častiach Slovenska sa však na jej začiatku ešte stále dodržiava pár starých zvykov. Typickým je,

 napríklad rozbíjanie taniera, ktorého črepy majú mladomanželom priniesť šťastie, ale aj prenášanie nevesty cez prah či vzájomné kŕmenie sa chlebom a soľou. Časté je aj rozhadzovanie mincí, pričom ten z novomanželov, ktorý ich vyzbiera najviac, bude podľa tradície „držať“ domácu pokladnicu. Veľmi obľúbené je aj bozkávanie nevesty ženíchom na naliehanie svadobných hostí, ktorí pred tým, ako začnú jesť polievku, udierajú lyžicou po tanieroch s heslom: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná.“ Potom už väčšinou nasleduje len mladomanželský tanec a svadobná zábava je odštartovaná.

  1. Odchod nevesty z domu

V rámci svadobnej hostiny prišiel čas na to, aby nevesta opustila svoj rodný dom. Opäť nasledovali rozlúčkové piesne a plač, a, nebudete veriť, ale ženích za ňu opäť platil! Tentokrát za jej výchovu. Podľa tradície však odchod nevesty nemal pôsobiť dobrovoľne. Aj preto pred ženíchom utekala a schovávala sa, čo malo symbolizovať, že sa jej za svojím rodným domom bude poriadne cnieť.

Takúto časť by sme už v rámci dnešnej svadby hľadali zbytočne. V mnohých prípadoch už totiž ženích a nevesta bývajú v spoločnej domácnosti dávno pred svadbou.

  1. Príchod nevesty do domu ženícha

Táto časť bola v minulosti jednou z najdôležitejších častí celej svadby a to, ako si nevesta počínala, sa často odrazilo aj v jej budúcom vzťahu so svokrou. S nevestiným príchodom do domu ženícha sa spájali podobné zvyky a tradície, aké sa dnes dodržiavajú na začiatku svadobnej hostiny, vtedy ich však bolo podstatne viac. Okrem už spomenutých sa dodržiavalo aj rozdávanie koláčov prinesených z nevestinho domu, obsýpanie plodinami či vstup nevesty do maštale, ktoré mali symbolizovať budúcu prosperitu. Za vidinou šťastného spoločného života a dobrého vzťahu so svokrou sa jedol med, no vylievala sa aj voda kvôli tomu, aby nevestu čakal v budúcnosti ľahký pôrod. No a ako by to bolo, ak by nová nevesta nebola šikovná? Nevyhlo sa jej teda ani zdvíhanie metly či rovno zametanie izby.

Dnes sa už stretávame len s naozaj zjednodušenou verziou všetkých týchto zvyklostí, ktoré ženích a nevesta absolvujú na začiatku svadobnej hostiny. Žiadna z týchto tradícií sa však dnes nevníma nijako tragicky, skôr naopak. Práve počas tejto časti sa svadobní hostia naozaj kvalitne pobavia.

  1. Skladanie venca nevesty

Práve táto časť bola v minulosti vyvrcholením celej svadby. Opäť sa plakalo, no tentokrát za nevestinou slobodou. Zloženie venčeka, tzv. party, znamenalo koniec slobody a začiatok novej životnej etapy. Túto časť sprevádzal aj nevestin obradný tanec a rozpletanie jej dlhých vlasov. Viete však, čo na tom celom bolo najzvláštnejšie? Že všetky tieto kroky nevykonával nik iný ako družba – muž, o ktorom sa predpokladalo, že nebyť ženícha, tak práve on by mal právo na noc strávenú s nevestou.

Dnešné nevesty už väčšinou partu nenosia. Namiesto nej majú však na hlave závoj, ktorý sa o polnoci vymieňa za čepiec (znak vydatej ženy). Samostatná časť spojená so skladaním party je však dnes už naozaj ojedinelou časťou svadby a zažiť ju môžeme skôr na svadbách členov folklórnych súborov.

  1. Ukladanie mladého páru do postele

Tak túto časť svadby si dnes asi len málokto z nás dokáže reálne predstaviť. Je priam neuveriteľné, že ešte na začiatku 21. storočia ženícha a nevestu naozaj ukladali do postele svadobníci – teda, minimálne tí najbližší. Účasť svedkov bola nevyhnutná a bez tejto časti svadbu viac-menej ani nepovažovali za svadbu. A tak, ako mladomanželov večer do postele uložili, tak isto ich ráno s hudbou a spevom aj zobudili.

Tradícia svadobnej noci zostala živá až dodnes, zrejme však netreba vysvetľovať, že v podstatne inom vnímaní. Mladomanželia sa do postele ukladajú sami, rovnako ako sa sami ráno aj prebúdzajú. Vlastne by malo ísť o najkrajšiu noc, akú vo svojom živote zažijete, takže to, ako si ju zrealizujete, je dnes, našťastie, len a len na vás.

  1. Čepčenie

Čepčenie nasledovalo po prebudení sa zo svadobnej noci a bolo pokračovaním svadby, keďže kedysi bola svadba aj niekoľkodňovou záležitosťou. Bol to jeden z ľudových rituálov, ktorého sa smeli zúčastňovať len vydaté ženy. Tie nevestu pekne pripravili, začepčili a za sprievodu ľudových piesní ju prostredníctvom družbu odovzdali jej manželovi, ktorý však za ňu musel zaplatiť ďalší poplatok!

Čepčenie je súčasťou svadieb dodnes, navyše napriek toľkým rokom stále patrí medzi jej najkrajšie časti. Kvôli skráteniu svadobných osláv však svoje miesto na svadbe nachádza hneď po snímaní závoja (party). V závislosti od rôznych častí Slovenska sa síce líši, no vo všeobecnosti symbolizuje premenu mladej dievčiny na vydatú ženu. Sprevádzané je naozaj emotívnymi piesňami, ktorými sa nevesta lúči nielen so svojou slobodou, ale aj s rodičmi, súrodencami a celým doterajším životom, a vykračuje na spoločnú cestu po boku svojho manžela.

  1. Obradný tanec začepčenej nevesty

Po začepčení nasledoval obradný tanec nevesty, ktorá počas neho postupne tancovala so všetkými svadobčanmi. Výhodou pre mladý pár bolo, že za tanec svadobčania platili, takže nevesta si v podstate „vytancovala“ akýsi finančný štart do manželstva. Tento tanec symbolizoval nevestino právoplatné prijatie medzi dospelých členov.

Tento tanec sa medzi svadobnými zvykmi zachoval až dodnes a v niektorých častiach Slovenska je známy ako tzv. vykrúcanka alebo redový. Aj dnes sa zaň platí, no v závislosti od konkrétnej časti Slovenska má isté odlišnosti. Niekde ho totiž tancuje len nevesta, s ktorou tancujú všetci svadobčania, v iných častiach ho tancujú obaja mladomanželia oblečení v ľudovom odeve. V tomto prípade s nevestou tancujú len muži, kým so ženíchom zas ženy. Celý tanec končí vtedy, keď mladomanželov vykrútia všetci svadobníci a ženích si svoju – už manželku vezme na ruky a spolu s miskou plnou „vykrútených“ peňazí spoločne utečú. Na svadbu sa potom vracajú opäť prezlečení v klasickom spoločenskom oblečení, v ktorom si spolu so svadobníkmi užívajú zábavu až do bieleho rána.

  1. Delenie svadobného koláča

Úplne poslednou časťou starodávnej svadby bolo delenie svadobného koláča. Krájal ho starejší a jeho kúsky delil medzi všetkých svadobčanov. Táto časť bola symbolom spečatenia manželstva, a zároveň znakom ukončenia celej svadobnej veselice.

Delenie svadobného koláča sa do dnešnej podoby premietlo ako krájanie svadobnej torty, do ktorého sa mladomanželia väčšinou pustia až po polnoci. Väčšinou je na to určená torta, ktorú neveste daruje krstná mama. Nie je však striktne dané, že každý svadobčan z nej musí kúsok zjesť. Aj v tomto kroku, tak ako v mnohých ďalších, sa oproti svadbe v minulosti totiž uplatnil oveľa benevolentnejší prístup.

Text: Alžbeta Jambrichová / Foto: Beba Photography

0 komentárov

Pridaj komentár