Symbolika jedál svadobnej hostiny

Slovanská história, a nielen tá svadobná, je symbolikou prepletená naozaj z každej strany. Každý významnejší deň, prírodný úkaz, ale aj obyčajné náhody bežného dňa boli riadené akýmisi tajnými, neviditeľnými silami. A svadobné jedlá neboli výnimkou.

Málokto to vie, ale svadba sa v jazyku starých Slovanov volala jednoducho “hostina”, v niektorých oblastiach to bola tzv. “hostina svatov”. Jej hlavným zmyslom bolo imitovať hojnosť, ktorá mala novomanželom zabezpečiť celoživotný blahobyt.

Hostina ako vyvrcholenie svadby

Slovania boli pôvodne pohanským národom, preto sa kedysi za vyvrcholenie svadby považovala práve hostina plná rôznych symbolík a pokrmových rituálov. Išlo však o jeden z najvýznamnejších dní v živote každého Slovana, preto aj jedlá a pokrmy, ktoré sa dostávali na svadobný stôl, boli v tom čase považované za posvätné.

Med

Jedným z posvätných pokrmov, ktoré sa vyskytovali na svadobnom stole, bol napríklad med, ktorý Slovania odpradávna považovali za významnú obetu. Med obetovali nielen rusalkám, bludičkám či hýkalom, ale aj pohanským bohom, ktorých sa takto snažili nakloniť si na svoju stranu. Ľudia totiž verili, že ak k nim budú pristupovať s úctou, nielenže im nebudú škodiť, ale dokonca im prinesú šťastie.

Foto: Zlatý nektár

Svadobné pečivo

Počas svadobnej hostiny nesmelo na stole chýbať ani svadobné pečivo, ktoré malo skôr obradný, nielen symbolický charakter. U niektorých Slovanov sa na jeho prípravu používalo materské mlieko! Slovania totiž verili, že tak posilnia plodnosť nevesty a manželský pár bohovia požehnajú bohatým potomstvom.

Svadobný koláč – korovai

Na svadbách u východných Slovanov sa piekol svadobný koláč, tzv. korovai, ktorý bol typický svojím otvorom uprostred. Do tohto otvoru sa svadobčania snažili počas svadobnej hostiny hádzať peniaze, ktoré mali slúžiť na potreby novomanželov. Po skončení hostiny sa korovai rozkrájal a svadobní hostia si kúsky z neho priniesli domov ako výslužku.

Radostník

Typickým obradovým koláčom na niekdajšej slovenskej svadbe bol tzv. radostník. Bol to koláč okrúhleho, prstencového či dokonca obdĺžnikového tvaru. Bolo zvykom, že tento koláč darovala neveste jej krstná matka, pričom so svadobčanmi strávil celý svadobný deň. Po skončení hostiny ho nevesta so ženíchom rozdelil medzi všetkých svadobčanov na znak toho, že boli počas tohto významného dňa po ich boku.

 

Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Zlatý nektár, fotobanka

0 komentárov

Pridaj komentár