Vrátili sme sa zo svadobky, dočítali posledné blahoželania a starostlivo v chladničke uchovali všetky čokolády, čo sme dostali pred kostolom namiesto kvetov. Začal sa už bežný život. Škola, práca, utekanie na autobus a mávanie si z okna, stretávanie sa večer v Starom meste a všetky tie romantické klišé novomanželov.

Pamätám si, že ani nie nejako vedome, skôr automaticky, som si sama v sebe rozdelila úlohy. Kto má čo robiť a v čom rozhodovať. Stereotypy totiž. Tie mám rada. Pomáhajú mi sa nezblázniť v bežných dňoch. Viem, čo mám očakávať. Tak som ich mala aj na začiatku nášho spoločného života.  Ja ti chystám oblečko do práce, ja píšem zoznam do obchodu. Ja vyberiem a kúpim veci do domácnosti, ty namontuješ, premiestniš. Tešila som sa okrem iného na svoju sebarealizáciu v zariaďovaní nášho milého lamačského bytu.

Začalo to asi závesmi. Alebo taniermi? To je jedno, ale pointa. Bola som vo svojom nastavení, že ty, drahý manžel, tu pri mne pekne stoj a ja si idem sama vyberať, so svojím vkusom a (ne)rozhodnosťou. Hlavne, hlavne mi do toho nekecaj. Stála som chvíľku medzi tými závesmi a z 20 typov som vylučovacou metódou veľmi rýchlo vybrala štyri. Však ale len jedny sme mali kúpiť.. Tak stojím a hútam, predstavujem si, kombinujem a všeličo ešte. Po chvíli strácam sa napokon v predstavách aj kombináciách a pokorne volám, poď mi, manželík najdrahší, poradiť, ktoré závesy…? A tak to bolo aj pri tanieroch, že či hnedé alebo krémové. A ešte pri šálkach a prehoze na posteľ.. Napokon všetky tie základné veci vybral on. A potom aj montoval a premiestňoval.

Áno, stereotypy. Sú ozaj skvelé v mnohých oblastiach. A často aj v manželstve. Také varenie si ale nedám, ani zásteru a ručne vyrezané varešky od Soni. Avšak nemali by slúžiť na strohé, povrchné delenie úloh či vytyčovanie si nezmyselných pozícií na základe historických spoločenských predstáv a skúseností.

Trvalo mi, kým som si uvedomila, že namiesto často spontánnych predstáv o tom, kto by čo mal, je dôležitejšie zistiť, komu ide čo lepšie a na základe toho si rozdeliť jednotlivé oblasti pôsobnosti. Čo bolo však krásne zistenie, napr. aj pri závesoch, že najlepší výsledok vždy dosiahneme, keď to robíme spolu. Ja začnem, ty dokončíš. Alebo ty začneš a ja dokončím. Za tých pár rokov manželstva sa nám spolupráca snáď takmer pri všetkom vždy iba vyplatila. A ten pocit, že sme to spravili spolu a pre seba navzájom, je veľmi utužujúci.

Mimka