O neveste z dnešného príbehu reálnej svadby sme sa v našej redakcii dozvedeli tak trošku inak. Dostali sme totiž konkrétny tip. Keď mi jedného dňa napísala Katka, majiteľka svadobného salónu Magic, že má pre nás námet na článok, mail som otvorila plná očakávania. Katka v ňom opísala svoje stretnutie s nevestou, ktorá ju podľa jej vlastných slov „chytila za srdce“. Okrem toho, že jej na neveste Miške učarovalo to, že je to mladá, energická, pozitívna a scestovaná žena, ktorá má aj svoj vlastný cestovateľský blog pod názvom Travelismus, imponovalo jej na nej, že si neoblomne šla za svojou predstavou netradičnej svadby. Obrad na lúke pod holým nebom, prednesenie vlastných sľubov a oslava v stodole… Viac však o svojej krásnej, uvoľnenej a nie príliš typickej oravskej svadbe porozprávala nevesta Miška.

Perfektné načasovanie

V čase, keď sme sa zoznámili som akurát končila štvrtý ročník farmácie v Hradci Králové. O tri týždne som mala letieť do Ameriky na celé leto a po ňom ma čakal presun do Nemecka na niekoľko mesiacov. Ani mi nenapadlo, že práve vtedy mi osud pošle moju životnú lásku.
V ten deň som oslavovala svoju predposlednú skúšku a aj keď Honza žil v Prahe, práve v tento deň zamieril do Hradca, takže sme sa stretli na jednej akcii. Potom to už malo rýchly spád.
Počas leta za mnou prišiel aj do Ameriky a aj napriek tomu, že kvôli môjmu cestovaniu za hranice boli prvé mesiace náročné, myslím si, že tá počiatočná vzdialenosť náš vzťah iba posilnila.

Svadobný obrad aj hostina v srdci malej oravskej dedinky

O našej svadbe sme mali jasnú predstavu. Chceli sme obrad v prírode a hostinu v stodole. Popravde sme boli na začiatku plánovania rozhodnutí, že to bude v Česku. Svadby tohto typu sú tu už pomerne časté a je tu niekoľko zaujímavých miest, kde by sa to dalo zrealizovať. Okrem toho som vedela, že nebude problém s obradom vonku a pravdepodobnosť dobrého počasia oproti rodnej Orave bol tiež významný faktor.
Nakoniec to však život zariadil inak. Moja mamina dostala tip na stodolu v Žaškove, malej dedinke na Orave, a tak sme sa tam išli pozrieť.
S Honzom sme videli potenciál toho miesta hneď na prvej návšteve. Potom stačilo prepočítať náklady a rozhodli sme sa pre svadbu u nás na Slovensku.
Samotný sobáš prebehol na lúke kúsok nad stodolou, uprostred prírody, pod kopcami. Oddala nás pani starostka zo susednej dediny Párnica, ktorá má úžasný dar reči a jej príhovor bol naozaj jedinečný zážitok. Slovami sa dotkla každého.
Samotná svadobná hostina potom prebehla v stodole. Myslím si, že to prostredie, kde sa svadba odohráva má veľký vplyv na to, ako sa hostia cítia. U nás panovala uvoľnená atmosféra, možno hlavne preto, že  sme si našu vlastnú svadbu naozaj chceli užiť. Stodola bola celú dobu dokorán otvorená, pivo sa čapovalo vonku, hostia občas vysedávali na slame, ktorá bola v areáli ako tzv. “leháro” a deti sa hrali pri malom jazierku.
Priznám sa, že sme nemali veľmi premyslený plán B, v prípade, že by pršalo, čo je na Orave pomerne častý jav. Jednoducho sme verili iba v ten dobrý variant. A to v tom týždni pred svadbou lialo ako z krhly každý deň, takže nám nebolo všetko jedno. Pred svadbou sa však počasie až zázračne upokojilo a v náš svadobný deň nespadla ani jedna kvapka.

Výzdoba v kombinácii rustikálneho a boho štýlu

Našu výzdobu robila moja mamina, ktorá si akurát zakladá agentúru pod názvom “Stylika”. Z výzdoby sme boli nadšení nielen my, ale aj všetci svadobní hostia.
Na začiatku sme sa nechali inšpirovať Instagramom a Pinterestom. Chcela som mať svadbu sčasti v boho štýle,  sčasti rustikálnu, a tak sme hľadali práve takéto prvky.
Vybrali sme obrázky, ktoré sa nám páčili a mamina to potom všetko zrealizovala. Samozrejme, že pri samotnom zdobení už pomáhala celá rodina, ale skoro všetky veci vyrobila sama po večeroch a my sme už potom pred svadbou iba rozmiestňovali jej výtvory.
Základom správnej atmosféry boli určite svetielka, sviečky, praporky, biele plachty a potom to bolo hlavne o detailoch. K nim patrili napríklad malé fľašky s kvietkami visiace na špagátiku zo stropu alebo drevené šípky ukazujúce rôznymi smermi.

Svadobný salón, v ktorom sa plnia sny

Svadobné šaty aj oblek sme volili tak, aby nás nielen vystihovali, ale tiež aby sa hodili do prostredia, v ktorom sa konal náš veľký Deň. Zatiaľ, čo výber obleku bol u ženícha bezproblémový a prebehol hladko, ja ako nevesta som našla tie správne šaty až v utorok pred svadbou.
Pritom som vedela, aké šaty chcem, ale v každom salóne, ktorý som navštívila mi ponúkali niečo úplne iné. Začínala som mať pocit, že šaty podľa mojich predstáv u nás neexistujú.
Potom som si pár mesiacov pred svadbou rezervovala jedny šaty v salóne MAGIC, ktoré boli krásne a zo všetkých šiat, čo som dovtedy skúsila sa aspoň trochu približovali tomu, čo som chcela.
Keď som sa však v priebehu nasledujúcich mesiacov pozrela na svoju fotku  v týchto šatách, vedela som, že to nie je ono. V utorok pred svadbou som mala skúšku šiat. Vtedy som si ich obliekla po druhýkrát a majiteľka salónu Katka na mne hneď spozorovala, že nie som spokojná. Popísala som jej, aká bola moja pôvodná predstava šiat, lebo na prvej skúške nebola a ona zrazu povedala, že jedny také šaty možno má. Zašla po ne niekam preč, a keď som si ich skúsila boli to naozaj ony. Takže Katke patrí veľké ďakujem!

Keď k vám na svadbu príde nepozvaný hosť…

Ak si mám spomenúť na najvtipnejší zážitok, určite musím spomenúť miestneho  podguráženého pána, ktorý sa prepašoval na našu svadbu. Keďže je stodola uprostred dediny, susedia sa občas zo zvedavosti zastavili pri ceste. Vždy ich niekto pohostil koláčikmi alebo borovičkou. Avšak o polnoci počas čepčenia boli skoro všetci v stodole. Záhrada bola skoro prázdna a vtedy tam prišiel jeden pán v košeli, zrejme aby zapadol medzi hostí. Najskôr sa pohostil jedlom z grilu, načapoval si pivo a zobral si pod pazuchu jednu fľašu borovičky. Spokojne sa vybral na odchod, keď si ho v tom všimla moja mamina s bratom a on sa dal na útek. Dobehli ho a borovičku mu úspešne zobrali.

Netradičná, no presne podľa predstáv

Pre nás bola naša svadba špecifická v tom, že sme si doslova vybojovali to, aby bola podľa našich predstáv. Na Orave takéto svadby skoro nie sú a ľudia na to nie sú zvyknutí, aby sa niečo menilo na klasike – obrad v kostole, oslava v sále.

Takže moja rodina z toho nebola nadšená a zo začiatku proti tomu bojovali. Nakoniec boli však  radi, že sme sa nimi nenechali presvedčiť a urobili sme si to podľa seba. Veľmi sa im tento koncept svadby páčil.
Pred svadbou každý pomáhal, ako len mohol a ja som za každého jedného člena rodiny cítila veľkú vďačnosť, lebo práve v týchto chvíľach si uvedomíte, že nie je nič dôležitejšie, ako rodina.

Text: Anežka, nevesta Miška / Foto: Radovan Škohel / Svadobné šaty: Svadobný salón Magic / Oblek ženícha: Obchod Oblack / Make-up: Nevestina krstná mamka Initka / Vlasy: Michaela Greššová / Kvety, výzdoba a tlačoviny: Stylika / Miesto svadobného obradu: Lúka v dedinke Žaškov / Miesto svadobnej hostiny: Stodola Trnka v Žaškove / Sladký kútik: Koláčikovo / Svadobná torta: Mirka Regulyová / Hudba: Kapela 4others