V priebehu rokov a desaťročí svadobné šaty menili svoju podobu. A tým nemáme na mysli len nevestin outfit, ale aj outfit ženícha. Klasické obleky, ktoré sú moderné dnes, tu pred desiatkami rokov vôbec neboli a (takmer) jediné oblečenie, ktoré prichádzalo do úvahy, bol kroj. Ako bol teda oblečený svadobný zať a ktoré doplnky mu počas svadobného dňa nesmeli chýbať?
Svadobný oblek
Najčastejším mužským svadobným odevom bol kedysi kroj. Ten sa svojím vzhľadom líšil od regiónu k regiónu, niekedy dokonca od dediny k dedine. Ak sa však predsa len stalo, že kroj k dispozícii nebol, nezostávalo svadobnému zaťovi nič iné ako oženiť sa v najlepšom oblečení, aké mal. V takomto prípade mu najlepšie poslúžila obyčajná biela košeľa, zachovalé nohavice a vhodný zvršok, ktorým mohla byť buď vesta alebo kabát.
Vonička ako neodmysliteľná súčasť kroja
Ak šiel ženích pred oltár v kroji, bola jeho povinnou, a vlastne aj jedinou ozdobou tzv. vonička. Išlo o drobnú, upravenú kytičku kvetov, ktorú mu darovala nevesta. Najčastejšie ju ženích nosil pripnutú na ľavej strane vesty či na klope kabátca, neraz ju však zvykol zastoknúť aj za klobúk ako náhradu klasického pierka. Voničku však ženích na sebe nemal len počas svadobného dňa. Na znak lásky ju totiž nosil aj v období svadobných ohlášok.
Niekedy sa stávalo, že klasickú voničku zhotovenú z kvetov a zeleného rozmarínu, nahradila aj ozdoba zhotovená z farebných stužiek. Tie boli spletené do jedného súvislého vzoru, pričom ich konce boli predĺžené a neraz siahali až ku kolenám mladého zaťa.
Žiadna pokrývka hlavy
Kým pre nevestu bola pokrývka hlavy vo svadobný deň povinnosťou, ženích mal v tomto smere omnoho voľnejšiu ruku. U mužov sa totiž žiadna pokrývka hlavy nevyžadovala. Výnimkou boli niektoré konkrétne regióny, pre ktorých kroj bol neodmysliteľnou súčasťou klobúk. V takomto prípade sa od ženích požadovalo, aby ho mal počas svadobného dňa nasadený na hlave.
Úprava zovňajška
Každá nevesta musí pred svadbou myslieť aj na vhodnú úpravu vlasov. Tak je to dnes a tak to bolo aj desiatky rokov dozadu. Nemyslite si však, že ženích má v tomto smere o starosť menej. Už v minulosti totiž nejeden ženích dbal na úpravu svojho zovňajšku, a tak krátko pred svadbou prešiel viacerými výraznými zmenami. Tie spočívali najmä v tom, že si ostrihal dlhé vlasy a do hladka sa oholil, čím sa jeho vzhľad zmenil z podoby obyčajného dedinského chlapca do podoby ozajstného mladého muža.
Zvliekanie kabátca až po obrade
Povery sa v minulosti spájali s každým a so všetkým, preto ani svadobný zať nebol výnimkou. Jednou z povier, ktorá sa v súvislosti s ním tradovala, sa spájala so zákazom vyzliekať si akúkoľvek časť odevu, vrátane kabátu, predtým, ako sa spolu so svojou manželkou vráti zo svadobného obradu. Tradovalo sa totiž, že inak jeho novú rodinu postihne smútok a žiaľ.
Nielen svadobné šaty, ale aj svadobný oblek si prešiel rôznymi podobami. Po prvotnom kroji, ktorý sa počas svadieb v minulosti vo veľkom využíval, sa začal uplatňovať frak, neskôr o stupeň nižší spoločenský oblek – smoking a nakoniec žaket, dnes sa však všetky tri podoby týchto spoločenských oblekov využívajú už len v aristokratických kruhoch. V súčasnosti je najobľúbenejším klasický oblek, ktorý však v posledných rokoch poriadne naberá na neformálnosti a ležérnosti, vďaka čomu ho muži hravo využijú aj počas iných príležitostí, nielen počas vlastnej svadby.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Viktória Suchánová