Volám sa Veronika, tak trochu bláznivá extrovertka. Nemám rada puding, ananás a krupicovú kašu. Ja viem, je to neuveriteľné, som asi jediný človek na zemi, ale naozaj nemám rada krupicovú kašu. Milujem zvieratá (okrem hadov) a hlavne môjho štvornohého chlpáča Rickyho. Môj snúbenec sa volá Filip a sme spolu 4 a pol roka. Je vtipný, flegmatik, ale aj spoločenský typ zároveň, miluje horory a rodinné vlohy v sebe odhalil v máji 2013, keď ma prvýkrát uvidel. Teda, aspoň si to myslím.

2. septembra 2017 to prišlo. Požiadal ma o ruku. Tiež som jedna z tých žien, ktorá si zásnuby a svadbu predstavuje už od detstva. Niektoré z nás (napríklad ja) chcú, že ak ich chlap požiada o ruku, musí s ním tancovať minimálne celé námestie SNP a v Dunaji budú skákať od radosti delfíny. Iné by boli šťastné, aby si ich princ pokľakol niekde osamote v  prírode či doma, jednoducho tam, kde budú len oni dvaja.

Moment, keď som si uvedomila, že je Filip pre mňa ten pravý, sa stal v Prahe. Boli sme tam na výlete za mojou najlepšou kamarátkou a jej priateľom. Večer sme si išli sadnúť do baru. Práve vysielali finále ligy majstrov a chalani chceli sedieť vedľa seba, aby boli oproti televízoru. My sme sa, samozrejme, ako typické ženy nahnevali, že snáď, keď sú s nami vonku, nebudú pozerať vedľa seba futbal. Filip mi v tom však povedal jednu vetu, ktorú si dodnes pamätám: „Ale veď my budeme vedľa seba sedieť celý život, jeden večer vydržíme.“ Vtedy som si uvedomila, že to so mnou asi naozaj myslí vážne. Keď sme sa potom občas rozprávali o svadbe, tak mi toleroval aj moje poblúznenia a dokonca som ho raz presvedčila ísť na svadobný veľtrh. Dievčatá, to teda bolo. Hneď ako sme tam vstúpili a len sa poohliadli po okolí už pri nás stál nejaký pán a pýtal sa nás na dátum svadby. My sme však žiadny nemali, keďže sme spolu chodili iba rok a pol. Tak sme sa ho nejako striasli a išli ďalej. Pri obrúčkach sme sa zastavili a pozreli sme sa na ponuku. Potom sme si zopár z nich vyskúšali, pani nám dala vizitku a napísala nám na ňu veľkosti našich prstov. Vtedy Filip zistil, akú veľkosť prsta vlastne mám. Niekedy minulé leto mi len tak medzi rečou napísal, aký zásnubný prsteň by sa mi páčil, no a ja, samozrejme, celá bez seba, som začala hľadať na internete a ten vysnívaný som mu poslala. Môj budúci muž si to naozaj zapamätal. Dievčatá, ale nesmúťte, ak váš partner neuhádne ten váš vysnívaný, či už ste mu ho ukázali alebo nie. Ide o to, že bol z lásky, že ho sám vyberal a myslel na vás. To je na tom to najkrajšie, čo vám môže dať.

Filip sa rozhodol, že tento jeho (náš) zvrat v živote urobí na festivale (práve tam sme sa pred vyše štyrmi rokmi prvýkrát pobozkali). Stalo sa to po koncerte Petra Nagya (mojej platonickej lásky). Keďže mi bolo chladno, hneď ako skončil, vybrala som sa do stanu po sveter a v tom tam už kľačal môj Filip. Kľačal a mal v ruke bielu krabičku a v nej môj vysnívaný prsteň. Bol to jeden z najkrajších momentov v živote. Eufória. Chcelo sa mi plakať aj smiať, no nakoniec po vyrieknutí slovíčka ÁNO sme sa objali, dali pusu a od samého šťastia sme sa iba smiali. Okrem prstienka som dostala aj veľké perníkové srdce, asi najväčšie, aké som kedy videla. Filip mi totiž povedal: „Chcel som ti kúpiť kvety, ale tu na festivale sa to nikde nedalo zohnať, tak som ti kúpil srdiečko.“ Bolo nádherné a tak sme pri tom srdiečku odfotili moju ruku s prstienkom a poslali sme MMS-ku rodičom. Bolo to celé vtipné, pretože naši reagovali úplne rovnako. Zavolali nám späť a sami tomu akosi nemohli uveriť. Moja maminka sa ešte v telefóne rozplakala a neskôr zdesila, že keď bude svadba o rok v lete, pokazia sa v tom teple koláče, tak máme rozumne uvažovať pri výbere termínu.

Myslím, že všetci ostali v šoku, ale pozitívnom, pogratulovali nám a tešili sa s nami. Na druhý deň sme išli z festivalu domov, kúpili sme kytice pre maminky a išli najprv k Filipovým rodičom a potom k našim. Rodičia môjho snúbenca o tom, že ma chce Filip požiadať na festivale o ruku nevedeli, čo som ja, samozrejme, netušila, takže keď sa ma „budúci svokor“ pri káve v obývačke spýtal otázku: „Tak ako konkrétne prebehla žiadosť o ruku?,“ no a ja som povedala „hmmmm…, v stane,“ začali sme sa všetci smiať a môj budúci svokor ešte dodal: „No Filip, neviem, či to bolo vhodné miesto, no aspoň si originálny.“ Predtým, ako sme však k nim išli, som sa v duchu pripravovala, ako im všetko o zasnúbení porozprávame, ale nič lepšie som zo seba nevysúkala. Moji rodičia sú „stará škola“ a ich zásnuby sa vopred dohodli. Prišla celá rodina a nervózny tatko pred babkami a sesternicami z tretieho kolena požiadal maminku o ruku. Potom sa oslavovalo, pilo a jedlo. Naši teda chceli spraviť aspoň malú oslavu a nachystali nám koláčik, srdiečkovú výzdobu a na pamiatku sme dostali srdiečkový stojan s ich gratuláciou. Bolo to veľmi milé. Obaja rodičia nám vyjadrili veľkú podporu a ponúkli pomoc s prípravami na svadbu, ktorú si veľmi vážime.

Aj kamaráti boli skvelí. Všetci sa tešili, gratulovali nám a dodnes si stále robia z Filipa srandu, že čo mu napadla taká hlúposť, ženiť sa. Moja najlepšia kamarátka mi na MMS-ku s prstienkom odpísala: „Vidím tu lesklú vec na tvojom prste správne?“ a potom sa tešila ešte viac, keď zistila, že bude družička. Filipov brat s priateľkou boli na tom festivale s nami, a tiež o ničom nevedeli, potom rýchlo prišli k stanu, keď sme dlho nechodili a tešili sa s nami.

Takže, ak si lámete hlavu nad tým, ako povedať vašim najbližším o zasnúbení, nemusíte sa vôbec obávať. Keď nad výberom vášho partnera nekrútili hlavou už od začiatku, pravdepodobne z vás budú mať veľkú radosť a budú sa tešiť s vami. V opačnom prípade sa snažte zachovať chladnú hlavu, pripravte rodičom dobré vínko, odhodlajte sa, vyzbrojte sa argumentmi, buďte milí, a ak ste vy sami presvedčení, že váš partner je ten pravý, nasaďte úsmev a poďte do toho. Povedzte im to (ale najprv si možno dajte troška toho vínka). Verím, že to dobre dopadne a budete sa spolu tešiť na váš deň D!

A pamätajte, nie je dôležité, kde si váš partner kľakne na kolená a požiada vás o ruku. Či už to bude na dovolenke na Maldivách, či na námestí SNP s delfínmi alebo doma v kuchyni pri príprave nedeľného obeda. Dôležité je, že to urobil z plného presvedčenia a lásky k vám. Chápete to? Ten chlap chce s vami ostať navždy a sám išiel do zlatníctva, vybral prsteň, bol celý nervózny, kde vás o tú ruku požiada a hlavne, čo vám pri tom povie.

Text: Veronika Kuzlbauerova / Foto: Veronika Kuzlbauerova