Veľa snúbencov chce, aby ich svadba bola zachytená na videu a fotkách, pretože si ju tak môžu hocikedy pripomenúť. Určite sú medzi nami aj také nevesty, ktoré si na video nepotrpia a stačia im aj fotografie. Je to každého osobná voľba a určite tu hrá veľkú úlohu aj finančný rozpočet. Z môjho pohľadu, by som však fotografa a kameramana na svadbe určite odporučila.

V tomto sme mali s Filipom úplne jasno. Fotky aj video ako pamiatku na náš deň D chceme! Otázka bola, koho si z toho veľkého množstva vybrať. Ja, ako svadobná milovníčka, som mala v počítači záložku „svadba“ a tam fotky a videá od tvorcov, ktorých práca sa mi páčila. Jedny boli však pre mňa niečím výnimoční. Na jednom videu od LKáčov, starom asi 3 roky, som objavila priestor, ktorý som si zamilovala. Už keď som si pozerala tie svadobné zostrihy, chcela som zažiť svadbu na tom mieste, v Modre, aj s ich prítomnosťou. Toto miesto nás očarilo tak veľmi, že nakoniec sme tam usporiadali našu svadbu. V tom momente som vedela, že som našla tých pravých fotografov a kameramanov pre našu svadbu (okrem toho videa sa mi páčila aj ich fotografická tvorba). Túto informáciu asi nevedeli, a tu by som sa chcela poďakovať, že vďaka nim som našla pre mňa to najkrajšie miesto svadobnej hostiny.

Od prvej chvíle, keď sme sa s Matúšom stretli, sme si začali rozumieť. Bola medzi nami harmónia, presne vedel, čo môj premotivovaný rozum chce. Dohodli sme sa na predsvadobnom videu, ktoré mi Filip neviem akým zázrakom schválil. Môj introvert totiž na tieto veci vôbec nie je. Avšak myšlienka zahrať jednu scénku z filmu a použiť ju do videa sa mu páčila, tak išiel do toho. V deň svadby boli kameramani absolútne úžasní. Natočili všetky detaily, prípravy a dokonca krásne zábery s dronom na celú Modru. Popri zábave na parkete sme si ani nevšimli, že nás niekto točí. O to komickejšie bolo vidieť tanečné kreácie nás a našich hostí vo svadobnom videu. Filip: „Ja naozaj takto tancujem? Nieee, to nemôžem byť ja“, „Čo si mi nepovedala v tom kostole, že si mám prehrabnúť vlasy? Mám tam veľmi zlú ofinu“. Predtým, ako sme video dostali v darčekovej krabičke, nám ho však poslali na kontrolu. Čo je veľmi dobré najmä v tom, že ak by ste s nejakými scénkami neboli spokojní, dajú sa prerobiť. Je to totiž pohľad kameramana na vašu svadbu, a nie vždy vidí svojimi očami to, čo chcete vy. V našom prípade sme však s videom boli nadmieru spokojní.

Čo sa týka fotenia, jeden článok o predsvadobnom fotení som už písala. Takže na pripomenutie, pre Filipa je fotenie niečo, ako ísť na kontrolu k zubárovi. Strach a hrôza. Preto je fajn, ak nájdete takých fotografov, pri ktorých sa budete cítiť dobre vy sami a dajú vašej svadbe šmrnc. LKáči takí presne sú. Žiadne strnulé pózy a silené bozky, všetko prebiehalo nejako prirodzene. Možno to bolo aj tým, že naše svadobné fotky sme fotili až pondelok po svadbe v botanickej záhrade. Nemali sme vtedy s Filipom už žiadny stres a užili sme si ten deň ako náš svadobný. Smutné však bolo lúčenie. Keď som sa s Matúšom dohodla, že si prídeme po darčekové krabičky s videom a fotkami bolo asi -5 stupňov. V ten deň som vedela, že sa celý ten svadobný ošiaľ končí, takže keď sme sa stretli, stále som sa ho niečo pýtala, len aby sme nemuseli ísť domov. Bol naozaj zlatý, lebo sa celý triasol od zimy, ale veľmi milo mi na všetko odpovedal. Na koniec sme sa rozlúčili a dodali, že „ Snáď sa na nejakej inej svadbe zase stretneme.“ 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio