Prvé, čo mi napadlo – nie, určite nedá ☺

Ale potom som začala pomenovávať rôzne situácie, ktoré boli pre mňa buď náročné alebo ťažšie predvídateľné a premýšľať, čo by mi pomohlo sa s tým lepšie vysporiadať. Vždy som došla k tomu istému záveru. Osobná skúsenosť. Chýbala mi v danej situácii osobná skúsenosť či vedomosť, že niečo také existuje a môže sa stať.

Samozrejme, nikdy sa nevieme pripraviť na všetko, všetko očakávať a všetko vedieť riešiť. Ale na tie v najľahšom a najpríjemnejšom možnom prípade sa pripraviť dá.

1. Knihy

Žijeme v čase, keď ich je viac ako veľa a je potrebné si dôkladne vyberať. Ale máme k dispozícii mnoho kvalitných titulov, ktoré vás prevedú rôznymi zákutiami detskej duše, tela, vnútorného prežívania, prvých príkrmov aj nápadmi na hry a trávenie času. V zdravej kombinácii s informáciami na internete sa tak rodičia môžu na veľa situácii pripraviť. Možno nevyužijú všetko, čo si prečítali, ale určite ich veľa údajov a faktov môže neskôr zachrániť. Zároveň sa naučia prepájať informácie z rôznych oblastí. Ako jedlo ovplyvňuje spánok alebo ako elektronika ovplyvňuje rast nervových buniek. ☺

Ja mám veľmi rada Psychológia pre milujúcich rodičov či Respektovat a být respektován. Ale je ich ozaj mnoho!

2.  Rozprávanie starých materí ☺

No, to je dvojsečná zbraň ako vyšitá. Nie všetko, čo platilo generáciu dozadu, platí dnes. Veľa vecí sa zmenilo. Spôsoby liečby pri chorobách, rôzne fyzioterapeutické pohľady, jedlo je kapitola sama osebe. Ale mnoho vecí stále platí. Ako napríklad, že deťom je najlepšie na záhrade v roli, v lese, v blate a vo vode. Že často je lepšie neriešiť ako riešiť. Že netreba deťom organizovať každú sekundu života krúžkom, detským kútikom, tabletom a baby plávaním. Často je lepšie to, ako to bolo voľakedy, keď rodičia na deti nemali až tak veľa času. Boli síce porozbíjané nosy a kolená, ale aj srdce plné radosti a zážitkov.

3. Kamarátky

Pre mňa je toto asi najsilnejší element. Od kamarátok sa najviac učím, aká chcem byť mama. Od žien, ktoré uznávam, lebo sú mi vzorom vo svojom osobnom živote. Sledovaním interakcie medzi mamou a jej dieťaťom sa dá tak veľa odpozerať. Ako rodič reaguje na dieťa, ako sa mu venuje a ako pristupuje k bežnej starostlivosti. Ako kombinuje vzťah k dieťaťu s ostanými vzťahmi a inými povinnosťami. Lebo práve vtedy je to také autentické a najhmatateľnejšie.

Ak sa chceme pripraviť na dieťa, môžeme sa snažiť o absorbovanie všetkých možných podnetov v danej oblasti. Ale nikdy sa nám to nepodarí dokonale. Lebo život. ☺ Kľúčom je sloboda a ochota prijímať akékoľvek situácie, nech sú ťažké, absurdné či humorné. A ešte jedno. Aj rodičia majú právo robiť chyby.

Autor: Martina Mackovjaková