Či chceme, či nie, spolu s naším manželom / manželkou si berieme aj jeho rodinu. A nie je to len taká „povedačka“. Hoci si novú rodinu budete vytvárať vy dvaja, stále ostane mnoho príležitostí, kde sa s tou „starou“ budete stretávať (rodinné oslavy, výročia, narodeniny, sviatky či dovolenky). Sú tu predsa aj vaši rodičia, súrodenci, možno babičky a dedkovia, možno máte k sebe blízko aj s bratrancami a sesternicami či krstnými rodičmi. Rodiny sú rôzne, rôzne veľké a koľko ľudí, toľko chutí. Platí to aj o našich povahách, názoroch, predstavách. Každému sa páčia iné veci… Sobášom teda získate ďalších rodinných príbuzných.
Ak ste mali to šťastie a s budúcimi svokrovcami a súrodencami vašej polovičky ste si hneď „sadli“, blahoželáme vám a prajeme veľa spoločných príjemných chvíľ. No u niekoho to možno nešlo tak ľahko a tie vzťahy sú trošku zložitejšie, resp. nie úplne ideálne. Ako by sa to dalo, podľa nás, zlepšiť?
Ak ste sa už zasnúbili, a teda rozhodli spolu zdieľať aj zvyšok svojho života, mali by ste sa postupne zoznamovať navzájom aj s vašimi rodinnými príslušníkmi. Pravdepodobne už svojich rodičov navzájom poznáte, tak tie stretnutia s nimi už nie sú formálne či neisté a plné očakávania. Teraz treba popracovať na tom, aby boli prinajmenšom príjemné a obidve strany sa na ne tešili. Pravidelným stretávaním a prejavovaním záujmu jeden o druhého sa o sebe čo najviac dozviete a budete mať stále ďalšie témy na rozhovor. Je to náročnejšie, ak žijete s partnerom v inom meste či štáte, ale taký Skype či podobné aplikácie už dokážu ovládať aj babičky. Telefonát raz do týždňa, hoc len krátky, je lepší ako nič. A čo naučíte svojich rodičov o používaní takýchto vymožeností teraz, to len zúročia neskôr, keď budete mať deti a budete im posielať fotky či volať s nimi online s vnúčatami. A aj keď nie ste z tých, čo ku šťastiu potrebujú počuť či vidieť svojich rodičov minimálne raz do týždňa, verte, že udržiavať si dobrý vzťah s rodinou aj po svadbe je na nezaplatenie. Ak nie hneď, určite ich prítomnosť oceníte po narodení detí.
Ako sa teda čo najlepšie spoznať a začleniť do novej rodiny:
buďte sami sebou, prirodzení – to platí jednoducho všade (v novej rodine, medzi novými priateľmi, v novej práci…), faloš a neúprimnosť sa skôr či neskôr odhalí a vy sa môžete dostať do trápnej situácie.
zaujímajte sa o ostatných – pýtajte sa na ich názory, pocity, záľuby. To vám môže pomôcť nadviazať príjemnú konverzáciu. Nie je potrebné hneď začínať ťažké a kontroverzné témy ako politika, náboženstvo či nejaké rodinné tabu. Začnite zľahka. Prípadne nechajte partnerových rodičov samých vyrozprávať ich príbeh lásky a začiatky spoločného života ako manželov.
zisťujte si informácie u partnera – veľa informácií o svojej rodine vie predsa každý sám, takže sa s partnerom rozprávajte aj o nej, napríklad aké má pekné spomienky na detstvo, kde chodili s rodičmi a súrodencami na výlety, aké záľuby majú jeho rodičia a čo radi robia teraz, keď už majú deti veľké. Pri spomínaní pomôžu aj rodinné fotografie.
zorganizujte pravidelné stretnutia – ak s tým obaja súhlasíte, stretávajte sa s rodinami častejšie. Stretnutia sa môžu konať takisto na rôznych miestach, podľa okolností – u vás doma, u rodičov, u súrodencov, či na neutrálnej pôde niekde v prírode, reštaurácií, na výlete…
„netlačte na pílu“ – ak máte pocit, že z druhej strany necítite záujem, nech vás to hneď neodradí. Skúste sa s partnerom porozprávať o príčinách, možno je dotyčný len viac hanblivý, alebo ste sa ho možno niečím nechtiac dotkli alebo len potrebuje viac času na to, aby vás lepšie spoznal…
dokážte, že za to stojíte – ak náhodou rodičia nie sú veľmi spokojní s výberom životného partnera svojho syna či dcéry, môžete to mať zo začiatku ťažké. Aj ten najpevnejší kameň však pomalému a postupnému tlaku vody povolí. Takže nezúfajte a pomaly, deň po dni, dokážte všetkým, že za to stojíte. Že ste pre ich syna či dcéru to najlepšie a budete každý deň pracovať na tom, aby ste boli obaja šťastní. Že si ich syna či dcéru zaslúžite a vážite si, ako ho/ju vychovali.
Pamätajte však, že dobrý vzťah si nevytvoríte tým, že sa budete iba prispôsobovať a nepoviete vlastný názor. Ani nasilu sa prispôsobovať nikomu dlhodobo neprospeje, ani kupovať si niekoho drahým darom. To musí ísť zo srdca a musíte to sami chcieť. Rovnako to platí aj pre druhú stranu, aj oni by mali prejaviť záujem vás bližšie spoznať. Iba takto to bude fungovať. Pri vzájomnom rešpekte a porozumení. Nových členov rodiny ste nezískali iba vy, ale aj oni. Koniec – koncov, dobrý vzťah s rodinou ocenia neskôr aj vaše deti, ktoré sa budú mať kam tešiť na prázdniny alebo len tak na návštevu. Babky, dedkovia, tety a ujovia zohrávajú aj v živote detí dôležitú úlohu. A aj vy im svojim správaním k týmto rodinným príslušníkom dávate najavo, ako sa majú aj oni správať k starším členom rodiny, resp. ako sa v staršom veku budú správať oni k vám.
Vzťahy celkovo sú komplikované a tie rodinné a partnerské možno ešte viac. Tak či už budete mať tie svoje vrúcne, intenzívne, neutrálne, občasné, príležitostné či vždy príjemné…, nech sú také, aké ich chcete mať.
Text: Katarína (Katka) Bačíková
Foto: Fotobanka Freepik