Každý jeden z príbehov reálnych svadieb sa spája s dvoma ľuďmi, nevestou a ženíchom. A tak ako je jedinečná každá nevesta a je jedinečný aj každý ženích, rovnako osobitá je tiež atmosféra a pocity pri sledovaní jedného z ich najvýnimočnejších Dní.

Fotografie Eriky a Marcela vypovedajú samy o sebe. Sú originálne, inšpiratívne a tak tradične netradičné. Presne ako to milujeme.

Ako si na Deň svojej svadby spomína nevesta Erika?

Náš sobáš sa odohrával v krásnom kostolíku v Turzovke. Mne osobne sa páčia tie tradičné staré kostoly. Dýcha z nich neopakovateľná atmosféra. Na svadobnú hostinu sme sa presúvali asi päť kilometrov do obce Korňa, kde sa nachádza penzión Kriváň. Krásne priestory, dobré jedlo, ochotný personál a kúzelné prostredie boli jasnou voľbou.

V samotnej výzdobe som túžila skôr po jemných, nežných a čistých prvkoch. Z kvetov najviac zbožňujem pivonky, ktoré sa stali súčasťou svadobnej kytice aj kvetinovej výzdoby. V kombinácii s čipkou to bolo dokonalé. Z farieb bola v prevahe biela a jemná pudrovo ružová. Svetelná reťaz nad tanečným parketom dotvorila krásne, jemné a elegantné prostredie. V tanieri si každý hosť našiel drobné poďakovanie, ktoré som sama navrhla, doladené k menovkám, ktoré som tiež sama vyrobila.

Svadobné šaty som si išla vybrať v dostatočnom časovom predstihu, asi trištvrte roka pred svadbou. Predstava o jednoduchých a úzkych šatách, s ktorou som salón navštívila sa zmenila vo chvíli, keď mi do kabínky priniesli princeznovské šaty, v ktorých som sa napokon aj vydávala. Pri pohľade na ne mi zažiarili oči a ja som vedela, že sú to tie pravé.

Oblek pre Marcela sme síce kupovali dosť neskoro, no keďže sme sa hneď zhodli na modrej farbe a všetko sa nám podarilo kúpiť v jednom obchode, dá sa povedať, že obliekanie ženícha v našom prípade prebiehalo úplne hladko. Výnimočným kúskom bol ručne vyrábaný drevený motýlik a drevené  hodinky, ktoré dostal odo mňa v deň svadby ako darček.

Pred samotným obradom prišiel Marcel aj so svojimi rodičmi a krstnými rodičmi do môjho rodičovského domu, vymenili sme si svadobné koláče a rodičia nám udelili požehnanie. Neodmysliteľnou súčasťou zachovania tradícií na našej svadbe bolo aj čepčenie o polnoci, umocnené aj tým, že sme si obaja obliekli kroje, v ktorých sme sa aj deň pred svadbou fotili v skanzene Vychylovka.

Text: Anežka, nevesta Erika / Foto: Pavol Delej Photography / Svadobné šaty: Jadei svadobný salón / Oblek ženícha: OZETA / Make-up: Monika Steinbergerová / Vlasy: Katarína Beleščáková / Kvety a výzdoba: Jadei svadobný salón / Miesto svadobného obradu: Rímskokatolícky kostol v Turzovke / Miesto svadobnej hostiny: Penzión Kriváň – Korňa / Hudba: Skupina SystemTwo