Hádky a hranice

O našich bonusových predmanželských náukách som sa už raz zmienila a spravím to znova. Stáli totiž za to a čerpáme z nich vlastne neustále.

Bol bežný pracovný deň a my sme sa ráno v klasickej bratislavskej premávke ponáhľali s Adamom do Podunajských Biskupíc. Mali sme tam stretnutie s veľmi milou pani Vierkou. Adam ju poznal oveľa lepšie a vravel, že nás s ňou čaká veľmi dobrý čas.

Vierka je psychologička s dlhoročnou praxou, v mnohých životných oblastiach je nám príkladom.

Usadili sme sa u nej doma v kuchyni a ona ako pravá dáma s trochou učiteľského citu začala rozumne a pútavo rozprávať.

Povedala toho veľmi veľa. Spomínala výchovu, život v komunite, ale pre nás sa asi najkľúčovejšia informácia týkala hraníc v manželstve. Čo patrí do manželstva a len tam. Boli to, okrem iného, práve hádky a nezhody.

Rozprávala nám príklad. Predstavte si, že sa vy dvaja medzi sebou pohádate. A ty, manželka, ako prvé, v hneve a v zlosti na svojho manžela zavoláš svojej mamke a všetko jej vyrozprávaš. Čo ten tvoj manžel spravil, ako ťa mohol tak uraziť, nepochopiť, ponížiť a kadečo iné. Skrátka, budeš potrebovať získať niekoho na svoju stranu. Stačí, že tak spravíš párkrát po tom, ako budete mať medzi sebou nezhody. Budeš sa predsa potrebovať len vyrozprávať a cítiť sa pochopená.

S manželom sa síce následne udobríte, ale v mamke už ostane zakódované, že ten chlap ubližuje jej milovanej dcére. Ona nebude vedieť, kto bol ozaj na vine a ako ste si to potom vydiskutovali – udobrili sa. V nej bude len tá informácia, ktorá začne pomaly rozkladať jej vzťah s tvojim manželom. Už aj v bežných situáciách bude v bojovnom nastavení voči nemu a automaticky mu bude za všetko prikladať vinu. Toto asi vážne nie je stav, po ktorom by sme my ženy túžili.

Preto nezhody, hádky, nepochopenia, krivdy a vnútorné zranenia, ktoré si medzi sebou dvaja manželia spôsobia majú vždy ostať medzi nimi. Nepozývajú sa do toho ani sestry, ani tety a babky už vôbec nie. (Samozrejme, že ak sa jedná a vážne krízy je dôležité do toho zainteresovať ďalšiu osobu, ale mal by to byť skôr niekto nestranný alebo odborník.)

Je totiž aj logické, že sa zvykneme na konflikty pozerať subjektívne ale onen problém je vždy na oboch stranách. Napokon, keby mamka aj mala možnosť počuť manželovu verziu, asi vždy jej bude milšia verzia je dcéry.

Máme teda zásadu. Navzájom sa pred rodičmi a rodinou iba chválime, ostatné si nechávame na doma. V konečnom dôsledku aj tak tie pozitívne stránky prevládajú a tie negatívne často nestoja ani o zmienku.

Mimka

0 komentárov

Pridaj komentár