Írska svadba očami slovenského fotografa

Lukáša ako fotografa som zaregistrovala už dosť dávno. Ani neviem, ako som sa preklikala na jeho facebookovú stránku, ale fotky, ktoré som pod jeho menom sledovala ma neskutočne očarili. Z každej z nich vyžarovalo niečo jedinečné, hlboké a úprimné. Čím viac som ich sledovala, tým viac som si uvedomovala, akú moc má fotograf v rukách. Moc uchovať z vášho najvýnimočnejšieho dňa tie najkrajšie spomienky. Po tom, ako sme spoločne absolvovali ľudové fotenie v skanzene v Starej Ľubovni pre časopis Svadba som zistila, že Lukáš je nie len mimoriadne talentovaný fotograf, ale aj veľmi milý človek.

V portfóliu Lukáša Pastoreka nájdete množstvo inšpiratívnych príbehov, skladajúcich sa z nádherných fotografií krásnych mladých ľudí. O tom, aké bolo fotiť svadbu až v Írsku porozprával bližšie v rozhovore.

Čo ťa priviedlo k dráhe profesionálneho fotografa?

Foteniu sa venujem približne 5 rokov, ale začínal som s divou zverou. Potom som počas výšky skúšal fotiť portréty v provizórnom ateliéri v intrákovej izbe, no a prvý pár, ktorý to so mnou „riskol“ na svadbu, bola Blanka a Braňo. Od začiatku boli veľmi milí a kamarátski, takže urobili môj vstup do sveta svadieb veľmi príjemným. Dodnes pri fotení považujem za najdôležitejšie vytvoriť si dôveru medzi mnou a párom a snažiť sa o uvoľnenú atmosféru, v ktorej by sa cítili dobre a spontánne. Je to predsa veľká udalosť v ich živote a posledné, čo chcú, je byť v strese ešte aj z fotenia.

Čo na svadbách najviac zbožňuješ? Nelezú ti ešte „hore krkom“?

Čo mám na svadbách rád je, že sa aj spolu s ostatnými kolegami stávame súčasťou konkrétneho príbehu, v ktorom nie som iba zaplatený profesionál, ale predovšetkým človek. Fotil som okolo 200 svadieb, ale pocit zodpovednosti a ranný stres mám stále. A či mi svadby ešte nelezú krkom? Nie! Fotenie ma veľmi baví, ale nenapĺňa ma. Ako veriaci človek sa snažím čerpať zo vzťahu s Bohom a pozerať sa na svadobný pár i hostí tak, ako sa na nich díva On, teda s pohľadom plným lásky a trpezlivosti. Hlavne preto ma fotenie ľudí stále baví. Samozrejme, niekedy to ide ťažšie a niekedy aj ľahšie.

Poďme teda k tej írskej svadbe, ktorú si fotil. Ako si sa vôbec k páru Nancy a Matt dostal, resp. ako sa dostali oni k tebe a prečo si ťa vybrali?

Dobrá otázka, neviem. Pre istotu som túto otázku napísal Nancy a odpísala mi zhruba to, že si ma vybrali na základe odporúčania Mattovho známeho, Daniela, ktorý pochádza zo Slovenska, ale s rodinou žije v Írsku. Fotil som mu svadbu dva roky dozadu v Konskej. Po prezretí zopár fotiek z môjho portfólia si ma napokon vybrali.

Priblíž nám ako prebiehala ich svadba?

Musím konštatovať, že svadba nebola typická írska, no bola krásna a dojemná. Nancy a Matt mali prenajatý pekný kaštieľ alebo ako by som nazval tú starú, kamennú usadlosť, aké bývajú v Írsku. Celý deň od príprav až po párty prebiehal v tomto areáli. Svadobný obrad bol na trávniku pod veľkým stromom. Bol august, vonku bolo okolo 20 stupňov, svietilo slniečko a bolo to veľmi príjemné. Výnimočne vôbec nepršalo. Počas obradu hral jeden chlapec na gitare a spievalo s ním dievča, obaja boli zároveň aj hostia. Zopár blízkych malo počas obradu príhovor. S fotením mi pomáhala moja manželka Saška a podarilo sa jej pár veľmi pekných záberov, ktoré by som sám nemal šancu zachytiť, lebo keď fotíte pár, tak nefotíte hostí a naopak. Čerství novomanželia prijímali gratulácie vonku, urobili sme spoločnú fotku a presunuli sme sa do kaštieľa. Tam nasledoval asi dvojhodinový banket s malým občerstvením, počas ktorého do pozadia hrala a spievala hudobníčka na gitare. Hostia sa voľne presúvali z interiéru na terasu a fotili sa. Na spoločnú večeru všetci odišli do jedálne v podzemí, ja s manželkou sme čakali na poschodí a dolu som išiel odfotiť len výzdobu a zopár záberov. Zábava sa odohrávala v inej miestnosti, z ktorej bol voľný prístup do záhrady so svetielkami. Tanečná zábava odštartovala klasicky prvým tancom mladomanželov, pričom im hrala perfektná kapela. Vrúcne sme sa rozlúčili s novomanželmi okolo desiatej večer. Celý čas boli všetci veľmi milí, starostliví a ochotní v komunikácii, keďže tam predsa len je jazyková bariéra. Príjemne spomíname okrem Matta a Nancy aj na maminu, syna a družičky Nancy, s ktorými sme strávili čas príprav.

Aké bolo pre teba fotenie priamo v Írsku?

Bolo to skvelé. Priznám sa, že som mal trochu stres z írskeho akcentu, ale nakoniec to nebol problém. Nejako sme sa vždy pochopili. Fotenie svadby v zahraničí je pre mňa vždy výzva, no zároveň dobrodružstvo. Tešil som sa, že uvidím tradície, spoznám nových ľudí a budem mať nové zážitky. Matt je veľmi vtipný a príjemný človek, má svoj vlastný rádiový podcast. Nancy bola nevestou, ktorá sa tešila z každej chvíle a žiarila šťastím. Vizážou aj šatami všetkým pripomínala Marilyn Monroe. Jednoducho ideálny pár na fotenie. Okrem svadby sme si prešli aj okolie. Je to krajina, ktorá má svoj typický fotogenický ráz.

Nebál si sa, že ti niečo podstatné unikne a ty to nestihneš zachytiť? Myslím tým, že si Slovák a je jasné, že nemusíš poznať všetky ich zvyky a podobne.

Myslím, že asi tak trochu, ako vždy, či už je to svadba na Slovensku alebo v zahraničí. Vždy treba byť v strehu. Na svadbe neoddychujem, iba v nutných prípadoch. Veľmi pomáha priebežne o programe komunikovať s párom, hoci prekvapenia od hostí sú nepredvídateľné.

Čo mala táto írska svadba spoločné so slovenskou a v čom sa, naopak, odlišovali?

No, to nie je také ľahké určiť. Môžu byť svadby tradičné v zmysle určitých národných a regionálnych zvykov, menej tradičné alebo netradičné… Táto írska svadba, ako aj Nancy zdôraznila, nebola vôbec tradične írska, takže porovnávať ju s tradičnou slovenskou by bolo ťažké. V určitej miere už rozdiely medzi svadbami miznú a aj na Slovensku vidno vplyv západného štýlu. Väčšinou sa však doma nestretávam s tým, že by sa celá svadba odohrávala na jednom mieste, obrad by bol v záhrade a pred večerou by bol banket. Zaujímavé bolo, že svadobná párty mala tému karneval a v miestnosti na tancovanie (každá miestnosť bola určená na niečo iné) boli stánky s hrami pre hostí ako chytanie kačičiek, triafanie loptičkami atď.

Rozdielom bolo možno akurát to, že v Írsku si drinky počas párty hostia platia sami. Na tejto svadbe sa mi páčilo, že bola veľmi osobná. Myslím, že si ju Nancy a Matt zariadili presne tak, ako túžili, a zároveň to bolo blízke aj ich hosťom a všetci sa veľmi dobre zabávali.

A čo by si vyzdvihol ako svoj TOP zážitok z tejto svadby?

Portréty vo vnútri stromu, krásny obrad a prístup novomanželov.