Koronavírus ovládol celý svet a zasiahol aj svadobnú oblasť. Asi každá jedna nevesta sníva o svadobnom dni, ktorý by mal byť perfektný, no dnešná situácia to komplikuje. Predstavujeme Vám krásnu Mišku a jej manžela Rolanda, ktorí sa rozhodli potvrdiť si svoju lásku 25. marca 2020, no pôvodný dátum svadby, ktorý zatiaľ stále platí je 28. augusta 2020. Ich láska bola tak silná, že sa rozhodli spečatiť ju skôr, aby mohli dnešnú situáciu na Slovensku prežiť už ako manželia.

O príbehu nevesty Mišky a ženícha Rolanda nám porozprávala okrem nevesty aj jej kamarátka Simonka. Simonka sa s nami podelila o to, ako rozhodnutie svojej kamarátky brala ona: „S Miškou sa poznám od detstva, ona a jej sestra sú moje najlepšie kamarátky. Málo kamarátstiev z detstva vydrží aj v dospelosti, ale my sme mali to šťastie, za čo som nesmierne vďačná.“

Miška a Roland sa spoznali pred 8. rokmi na chate, kde boli so svojou partiou kamarátov. „Chýbal nám niekto do počtu, aby nás bolo 20, tak kamarát z partie zavolal svojich 2 spolužiakov zo školy a zhodou náhod jeden z nich bol môj už teraz manžel.“ Zasnúbili sa v septembri 2018, teda pred rokom a pol. Roland kúpil Miške na narodeniny zájazd k moru. „Jeden deň sme sa podvečer, keď už na pláži nikto nebol, išli prejsť k moru, rozprávali sme sa a Roland si zrazu kľakol a požiadal ma o ruku. Miesto odpovede som len plakala a po pár minútach plaču prišla odpoveď ÁNO“.

Plánovanie svadby bez komplikácií

Miška (nevesta): Svadbu sme začali plánovať asi pred pol rokom, dlho sme hľadali vhodné miesto, ktoré by sa nám páčilo a aj by spĺňalo všetky naše požiadavky. Nakoniec sme ho našli a zarezervovali si termín na 28.8.2020. Rovnako sme si zarezervovali aj tento dátum na matrike, obrad sme pôvodne mali naplánovaný priamo na mieste konania svadobnej hostiny. Na tento dátum máme dohodnutého aj fotografa, kameramana, DJ a čepčenie, ktorým sme poslali aj zálohy. Čo sa týka obrúčok, tie sme stihli kúpiť asi pred mesiacom.

Koronavírus ovplyvnil ich rozhodnutie, vziať sa skôr.

Miška (nevesta): Koronavírus, ktorý ovládol celý svet, ovplyvnil skôr naše rozhodnutie, že nechceme čakať na august, ale chceme sa vziať čo najskôr. Nikto z nás netuší, dokedy bude koronavírus trvať a termín svadby sme mali mať až koncom augusta. Vzhľadom na situáciu a veľmi dlhy časový úsek, nikto nevie čo bude za týždeň, nie to ešte za pol roka. V auguste už môže byt všetko v poriadku alebo naopak, môže byť situácia ešte horšia. Opatrenia súvisiace s koronavírusom sa menili zo dňa na deň, správy o úmrtiach a o kolapsoch v nemocniciach v okolitých štátoch prichádzali čoraz častejšie. Tak sme sa rozhodli, že v tejto mimoriadnej situácii, ktorá vo svete nastala, chceme byť manželmi čo najskôr. Keby sa nedajbože jednému z nás niečo stalo (manžel je silný astmatik) a jednak z toho dôvodu, že sme si uvedomili, že celý život sa môže obrátiť hore nohami za jeden jediný deň. Ľudia zo dňa na deň začali nosiť rúška, prestali vychádzať na ulicu alebo sa obchádzajú na metrovú vzdialenosť, jednoducho ľudia sa boja jeden druhého a to nás utvrdilo v tom, že chceme byť svoji čím skôr. Nerozmýšľali sme nad tým či nám svadbu v auguste zrušia alebo nezrušia, rozmýšľali sme len nad tým, že chceme toto celé, čo nás ešte len čaká v súvislosti s koronavírusom, prežiť spolu už ako manželia. Pre niekoho je to síce len papier, ale pre nás to znamená oveľa viac. Tak sme začali hľadať možnosť, ako to urobiť.

Simonka (kamarátka nevesty): Išlo o spontánny nápad vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorú Korona vírus spôsobil. Neviete, čo príde o týždeň alebo o mesiac a ako to ovplyvní vás alebo vašich najbližších. Cítili ešte viac, že sa chcú vziať hneď a na nič nečakať. Miške sa rýchlo podarilo vybaviť termín na úrade a ďalšie prípravy neboli nutné. Obrúčky mali už kúpené a svadobné šaty nahradil krásny biely kostým so svadobnými doplnkami.

Svadba za 6 dní

Miška (nevesta): Jediné čo sme museli vybaviť, bolo nájsť niekoho kto nás oddá, všetky svadby boli totiž zrušené kvôli aktuálnej situácii. Nakoniec sa nám to našťastie podarilo vybaviť, samozrejme so všetkými bezpečnostnými opatreniami. Štvrtok 19. marca 2020 nám oznámili, že nám sobáš povolia a bude sa konať nasledujúcu stredu 25.marca 2020. Sobáša sme sa zúčastnili len my, naši svedkovia a ešte moja sestra, ktorá to cele natáčala a fotila. Všetci sme mali na tvári rúška. Z pôvodného termínu sme nič nerušili ani neprekladali. Ak to situácia dovolí plánujeme si to cele zopakovať ešte raz aj s našou rodinou a priateľmi a všetkým čo k tomu patri. Ak nie, tak to len preložíme na iný termín, ale svadobnú hostinu aj s provizórnym obradom mať určite budeme a radi si to ešte raz zopakujeme.

Všetci nás podporovali

Miška (nevesta): Reakcie, keď sme oznámili našej rodine a blízkym, že sa ideme brať pravdepodobne už budúci týždeň boli rôzne (haha). Prvotný šok to bol asi pre väčšinu a najčastejšia bola asi otázka: “a to prečo?” Keď sme vysvetlili dôvod nášho rozhodnutia, všetci nás pochopili a podporili, takže všetci reagovali nakoniec dobre. Od úplne najbližších sme dostali našťastie ihneď dobré reakcie a okamžite pochopili, prečo sme sa takto rozhodli. Dokonca sme dostali aj reakcie, ako napríklad od mojej svokry: “Som rada, že ste sa takto rozhodli a neprekvapuje ma to” alebo od našich rodinných priateľov: “Urobili ste správne rozhodnutie, držíme palce nech vám to vyjde. Tešíme sa z vás.” Tieto slová nás neskutočne podporili, síce aj keby reakcie boli iné, vzali by sme sa tak či tak. Boli sme rozhodnutí, že to chceme spraviť aj za týchto okolností.

Simonka (kamarátka nevesty): Keď mi oznámila, že sa chcú vziať a prekonať túto ťažkú dobu spoločne ako manželia, tešila som sa. Vzhľadom na množstvo negatívnych správ, ktoré každý deň počúvam, bol toto krásny nápad, kde hlavnú úlohu zohráva láska. Nestihli sme jej ani pripraviť rozlúčku so slobodou, tak sme si to vynahradili aspoň video rozhovorom aj s ostatnými kamarátkami.

Rozprávkový deň plný lásky, aj s rúškami

Miška (nevesta): Tato situácia nám dala do života veľa, sme veľmi radi, že sme sa takto rozhodli. Naše nečakané rozhodnutie uzavrieť manželstvo v takejto situácii nám ukázalo veľa o ľuďoch v našom okolí, za ktorých naozaj ďakujeme. Svokra nám okamžite, ako sme jej to oznámili, začala šiť svadobné rúška. Najprv som si myslela, že šije obyčajné biele, no keď mi ich ukázala, neverila som vlastným očiam. Boli prekrásne. Moje bolo cele čipkované a ozdobene perličkami a manželove bolo biele a po bokoch malo našite čierne stuhy ozdobené gombíkmi zlatej farby. O tri dni nám naši kamaráti poslali domov darček. Keď sme otvorili krabicu, ktorú poslali bolo tam venovanie a ručne ušité ďalšie dve svadobne rúška, čierne pre ženícha a čipkované biele pre nevestu. Nevedeli, že svokra nám už ušila, ale bolo to od nich naozaj nádherné gesto. No a do tretice sme dostali ešte jedny svadobne rúška, ktoré šila mojej najlepšej kamarátky (môjho svedka) mamina. Ušila dokonca štyri, dve pre nás a dve pre svedkov. Na mojom bola vyšitá nevesta so závojom, na manželovom bol vyšitý ženích s kravatou a oči mal nasmerované na nevestu. Na tých pre svedkov boli výšite tváre, ktoré jedným okom žmurkajú. Všetci si dali s tým naozaj dosť námahy, a za to im nesmierne ďakujeme. Budeme mat pamiatku do konca života.

Simonka (kamarátka nevesty): Aj napriek odlúčeniu sme im so snúbencom chceli dať svadobný dar, niečo na pamiatku. V tom čase sme si začali doma vyrábať rúška, šili sme ich ručne. Potom však mamina oprášila starý šijací stroj, a vtedy som si povedala, že im vyrobíme svadobné rúška. Za pár hodín merania, šitia a upravovania vzniklo biele čipkované rúško pre nevestu a čierne rúško pre ženícha. Ostávali 3 dni do svadby, tak som Miške oznámila, že jej niečo priveziem domov. Bola ako vždy zvedavá, čo to je, ale voči tomu som už za tie roky imúnna a odpoveď bola: „Prekvapenie“. Lenže v tom momente mi poslala fotku krásnych rúšok pre nevestu a ženícha. Myslela som si, že prekukla môj dar alebo že je to len nápad, ktorý by sa jej páčil. Bohužiaľ, budúca svokra nás v tomto nápade predbehla a ušila im dokonalé rúška na obrad. Keďže naše prekvapenie už nemalo zmysel (to som si vtedy myslela), poslala som jej fotku nášho nápadu a našich vyrobených rúšok. V správe mi prišli iba srdiečka, ktoré neskôr vystriedal telefonát, kedy sme len obe plakali. Bola dojatá tým nápadom, že absolútne nečakala, že by to niekomu bolo napadlo. Nakoniec sme ich teda poňali ako novomanželské rúška. Pre mňa však bola podstatná jej reakcia, jej dojatie, v tej chvíli to bolo to najmenej, čo som pre ňu, ako kamarátka, mohla urobiť.

Miška (nevesta): Ďalším prekvapením pre nás bolo, že nám niektorí naši blízki prišli zagratulovať a čakali nás po obrade vonku. Nečakali sme, že tam vôbec niekto bude, keďže je situácia aká je. Bola som naozaj dojatá, keď som tam zbadala stáť našich blízkych, ktorí nám tlieskali. Každý mal v ruke bielu ružu.

Simonka (kamarátka nevesty): Svadba mala byť iba o nich dvoch a svedkoch. Nikto ďalší sa obradu nemohol zúčastniť, čo sme, samozrejme, všetci rešpektovali. Jej sestra však dostala nápad, ako by sme ich ešte viac prekvapili. Po obrade sme ich s pár priateľmi a ich rodinami čakali pred vchodom, každý držal v rukách jednu bielu ružu. Dodržali sme však vzájomný odstup, každý sme mali rúško a rukavice. V tomto prípade nešlo o žiadne materiálne dary, ale o prejav priateľstva, ktoré je silnejšie, a to vyhralo aj teraz nad týmto vírusom. Novomanželom sme zagratulovali a išli domov. Nevesta bola taká krásna, aká len mohla v tej chvíli byť. Keď som videla mojich kamarátov, ako vychádzajú z budovy ako manželia, bola som taká dojatá. Bolo to tak dokonalé, že mi nechýbalo nič iné, nič iné nebolo podstatné, iba dvaja ľudia, ktorí sa milujú a chcú byť spolu navždy. Som vďačná, že sme v týchto ťažkých časoch mohli zažiť niečo tak krásne.

Miška (nevesta): Po obrade sme išli k manželovým rodičom, kde nám pripravili “svadobný” obed a nádhernú výzdobu. Dokonca sme aj rozbíjali tanier, kŕmili sa navzájom polievkou a manžel ma aj preniesol cez prah dverí. Urobili naozaj maximum, aby sme na náš svadobný deň nikdy nezabudli a bol pre nás výnimočným aj napriek situácii, v ktorej sme sa rozhodli vziať.

Keď som si myslela, že už ma nič nemôže prekvapiť, tak prišlo ďalšie prekvapenie. Moji rodičia spolu so susedmi, s ktorými zdieľame spoločnú karanténu (smiech) nám pripravili neskutočne prekvapenie, o ktorom sme vôbec netušili. V deň obradu nám susedia prišli zagratulovať a len tak letmo spomenuli, že v sobotu večer sa môžeme stretnúť u nich a oslávime to. Bolo to také neisté, ešte o štvrtej poobede v ten deň som nerátala s tým, že naozaj k nim večer pôjdeme, a že to mysleli vážne. Zrazu sa začali všetci u nás doma obliekať a pripravovať s tým, že spravíme si so susedov srandu a vyobliekame sa k nim ako na “ples”, keďže sa v tejto dobe nie je kam pekne vychystať, tak že spravíme si z nich taký fór. Zdalo sa mi to ako super nápad, tak som hodila na seba prvé šaty čo som v skrini našla, namaľovala sa a nahodila lodičky, manžela som tiež vychystala a išli sme. Pred vchodom do ich domu nám moja sestra začala zaväzovať oči, vtedy som prvýkrát nadobudla pocit, že sa asi niečo deje. Keď nás doviedli na miesto a rozviazali oči, bola som v šoku. Bol pripravený svadobný stôl s bielymi obrusmi a s prestieraním, zapálené sviečky, živé ružovo-biele kvety vo vázach na stoloch, biela stena s kvetinami za manželským stolom, ružové mašle okolo manželských stoličiek, svadobné poháre a množstvo ďalších detailov. Mali sme trojchodové menu a aj poschodovú svadobnú tortu. Celé to pôsobilo ako naozajstná svadobná hostina a bolo to prenádherné. Našu svadbu sme si aj napriek okolnostiam dokonale užili spolu v kruhu našich najbližších a za to ďakujeme hlavne im.

Nikdy nezabudneme v akej situácii sme sa brali, a že to bolo z čistej lásky. Už teraz sa tešíme, keď si to celé ešte raz budeme môcť zopakovať aj s celou našou rodinou a všetkými priateľmi.

Simonka (kamarátka nevesty): Mišku a Rolanda celá svadba ešte viac zblížila, o čom svedčí aj ich spontánne rozhodnutie. Už všetko zlé, čo najbližšie obdobie prinesie, budú prekonávať spolu ako manželia. Láska vždy pomáha prekonať ťažké časy. Verím, že sa nám upevnia aj priateľské vzťahy, predsa nie nadarmo sa vraví, že v núdzi poznáš priateľa. Aj napriek obmedzeniam sme ich my, ako priatelia a rovnako ich rodiny, podporili najviac, ako sme vedeli. Na záver im želám hlavne zdravie, ako aj všetkým, aby sme v zdraví prežili toto náročné obdobie, a aby sme sa čím skôr stretli a oslávili to spolu. Chcela by som aby nevesty nezabúdali na to, že naozaj nejde o dokonalé miesto, dokonalú výzdobu alebo šaty. Nech už vás táto situácia akokoľvek ovplyvní a prinesie akékoľvek komplikácie, podstatné ste vy a vaši partneri, láska, ktorú máte a hlavne zdravie.

Text: Veronika Grožajová, Michaela Müller

Foto: Michaela Müller