Pamätám si, ešte mnoho rokov dozadu, ako som čítala rozhovor s mojou vtedy obľúbenou slovenskou spisovateľkou. Rozprávala o tom, ako si žije po rozvode a prečo k nemu prišlo. Zrejme tam bolo viac dôvodov, ale najviac vo mne aj po rokoch rezonuje jeden. Spomínala, že nezvratný rozvodový osud nastal vtedy, keď si nedeľu čo nedeľu večer s manželom plánovali, kto bude kedy s deťmi a ktorý z nich bude mať viac priestoru pre svoju osobnú kariéru. Po čase zistili, že to takto spolu nevedia a rozviedli sa. Neviem teda,
či to potom mali jednoduchšie, ale o inom som chcela.

Myslím, aj na základe svojej aktuálnej skúsenosti, že po veľkej manželskej skúške zvanej deti je jedna z ďalších najväčších tá, ktorá nesie názov návrat manželky do práce. Nebudem generalizovať, každý proces je iný ale myslím, že majú niečo spoločné.

Kým som bola doma full time na materskej, neriešili sme veľmi otázku, či sa manžel má alebo nemá zúčastňovať všetkých pracovných záležitostí či má niečo odsúvať, odriekať a podobne. Keď bolo potrebné, išiel. Samozrejme, že vždy hľadal možnosti, ako byť s nami doma čo najviac ale aj ja som chcela, aby využil každú príležitosť na pracovné stretnutia, team buildingy či školenia. Ja zabezpečím pohodu doma a on nech má pohodu vonku.

Stále mi na jeho pracovnej pohode záleží. Aj na tom, aby sa čo najviac rozvíjal a vzdelával, šiel s kamarátmi na povestné pivo. Ale zrazu v tom všetkom figuruje aj môj pracovný život. Zrazu už aj my dvaja sedávame v nedeľu večer pri diároch a rozmýšľame, kto kedy kam môže ísť a kto kedy bude strážiť naše deti. Úplná novinka.

Raz to príde. Či už na 4 hodiny týždenne (ako môj prípad) alebo rovno na 8 hodinovky denne. Väčšina žien sa potrebuje a chce do práce po materskej vrátiť. Ale ten nástup môže byť kadejaký.

Buď s pocitom viny, že doma ju čaká neporiadok a deti so svojimi potrebami a neposledne hladný manžel. Že po pracovnej šichte ju čaká nemenej náročná doma, možno aj s množstvom výčiteik.

Alebo s pocitom, že vau, aké je krásne pracovať po materskej. Aké je to úžasné, keď viem, že môj manžel sa teší z každého môjho malého pracovného úspechu. Aké je príjemné vedieť, že vie, kde majú deti tričká a vie im ich aj obliecť. Že vie, kde máme jedlo a vie ho aj deťom dať. Že dokonca vie, že čo sa robí s čistým riadom v umývačke. Že toto všetko a veľa veľa iného ovláda a robí to rád. Akoby mi chcel zabezpečiť presne taký istý
bezpečný pracovný priestor aký som mu roky zabezpečovala ja.

Text: Martina (Mimka) Mackovjaková