S dvojzmyselnými narážkami sa v dnešnej spoločnosti stretávame relatívne často. Ak si však niekto myslí, že sú len dôsledkom dnešnej doby, je na poriadnom omyle. Dvojzmyselnosť sprevádzala Slovákov už odjakživa, preto sa jej v minulosti nevyhli ani budúci manželia, práve naopak. Svadba bola jednou z príležitostí, ktoré boli dvojzmyslami s erotickým podtónom poznačené najviac. Nielen slová piesní, ale aj jednotlivé úkony boli z pohľadu dnešnej komunikácie a vzťahov často za hranicou normálu.

Erotikou sú poznačené nielen svadobné ľudové piesne. Sú ňou typické aj svadobné ľudové zvyky, tance či dokonca spontánne prejavy svadobníkov. Jednoducho povedané – na svadbe si kedysi nik nedával servítku ani pred ústa, a ani pred svoje správanie. Počas svadobného veselia bolo nielen dovolené, ale aj tolerované oveľa viac, než počas bežného dňa. Mnohé z týchto prejavov boli neraz za hranicou slušnosti, no keďže mal v rámci ľudových obyčajov každý z nich svoje opodstatnenie, nik zo svadobčanov sa neopovážil ich počas žiadnej svadby zanedbať. Toto sú časti, v ktorých ich nachádzame.

Pri vítaní novomanželov

Vítanie novomanželov bolo súčasťou prvého svadobného dňa. Už deň pred svadbou, hneď po príchode od svojej budúcej nevesty, musel ženích čeliť niektorej z prezlečených kuchárok. Tá sa naňho pripravila rovno s dieťaťom, ktoré malo byť údajne jeho. Takýto divadelný prejav by nemusel byť najhorší, ak by kuchárka nahlas nevykrikovala, že ju „prespal“, a že dieťa, ktoré drží v náručí, je jeho. Takýto zážitok na ulici plnej ľudí by väčšinu z nás dnes len ťažko potešil.

Pri vození výslužky

O túto časť svadby sa väčšinou postarali mladí, slobodní muži a dievčatá, medzi ktorými to tiež neraz „poriadne iskrilo“. Dvojzmyselné narážky si najčastejšie vymieňali odkazmi. Mládenci si vtedy odkrojili krajec chleba, zapichli doň ženíchovu „vonicu“ a 5 mincí tak, aby symbolizovali koč. Potom sa striedavo obracali na ostatných mládencov a družičky, a vymieňali si medzi sebou rôzne, často aj vymyslené a neslušné odkazy. Pritom sa snažili „párovať“ družbov a družičky podľa toho, kto za kým potajomky chodil alebo naopak, nechodil, ale mohol by. Často však boli do tejto hry zapojené aj vdovy či staré dievky, ktorým sa neraz ušla nejedna erotická poznámka.

Pri pýtaní nevesty

Ešte predtým, ako sa ženích vo svadobný deň dostal k svojej vyvolenej, musel čeliť ďalšiemu zvyku plného dvojzmyselných narážok. Najskôr mu totiž podstrčili falošné ženy, ktoré sa zámerne prezliekli tak, aby ani náhodou neoplývali krásou. Kým sa tak ženích dostal k svojej vyvolenej, bola to neraz cesta plná viac než odvážnych a posmešných narážok.

Pri kupovaní nevesty

Kupovanie nevesty je už samo o sebe nemiestne. Ak si predstavíme, že by to nebol len „starý dobrý zvyk“ ale realita, zrejme by tým žiadna žena nadšená nebola. Okrem toho sa pri tomto prejave o neveste často hovorí ako o „jalovici“, čo nielen dnes, ale aj v minulosti iste pôsobilo nemiestne a urážlivo. Vrchol nemiestnosti však táto hra dosiahla až v momente, keď sa ženích spolu s ostatnými družbami bavili o tom, či je „prvička“, či už sa „behala“ alebo dokonca, či je „zapustená“. Aj toto je dôkaz toho, že pre ženy v minulosti rozhodne nebolo jednoduché vybudovať si od muža uznanie a rešpekt.

Pri prenášaní nevestinej výbavy

Prenášaním nevestinej výbavy začínal druhý svadobný deň. vtedy sa okrem dňa a noci značne obmenili aj svadobní hostia. Kým prvý deň patril skôr mládeži, toho druhého boli súčasťou najmä dospelí ľudia z dediny. Na obrátkach tak nabrala aj dvojzmyselnosť spojená s erotickými narážkami, keďže dospelí ľudia mali so svetom intímnosti aj oveľa bohatšie skúsenosti. Okrem toho si zo spoločenského hľadiska mohli toho na verejnosti aj viac dovoliť. Kým pri mladých sa takéto reči považovali skôr za opovážlivosť, pri dospelých to bola priam žiadúca téma, bez ktorej si niečo ako svadobný deň či večer nevedel nikto čo i len predstaviť. Jedným z úkolov, ktorý dospelé ženy poriadne okorenili, bolo prevážanie nevestinej výbavy. Spievali sa pri ňom piesne s erotickým podtónom. Pri prenášaní sa im však periny snažili ukradnúť muži z dediny, preto ich „duchnárky“ mali pevne priviazané o telo. Celá táto hra sa nezaobišla bez podvihovania sukní a odvážneho obchytkávania, ktoré však prítomnými nebolo nijako odsudzované. Všetci svadobníci ho jednoducho vnímali ako dobrý žart.

Pri „mužskej robote“

Jedným zo ženských zvykov bolo, že počas druhého svadobného dňa sa na chvíľu zahrali na mužov. Požičali si manželove nástroje na holenie a každého muža, ktorého na ulici stretli, oholili. Ani tento zvyk sa nezaobišiel bez parodovania, vtipných scén a prísľubov, že im oholia aj iné časti tela. Celá situácia sa zároveň nezaobišla bez spievania piesní s erotickým podtónom.

Pri vyplácaní družbov a družičiek

Vyplácanie družbov a družičiek bola záležitosť, ktorá ležala na pleciach ženatých mužov. V druhý svadobný deň položili doprostred miestnosti lavicu, na ktorú postupne vodili družbov a družičky v pároch. Každému páru pritom kládli viac než opovážlivé otázky o tom, či spolu v noci spali. V tejto hre však neexistovala správna odpoveď. Ak zaznelo ÁNO, dostali výprask preto, lebo sa dopustili hriechu. Ak odpovedali NIE, opäť ich vyplatili, pretože podľa názoru ženatých mužov spolu spať mali. To však nebolo všetko. Vyplatenie dostali družba a družička na holý zadok, a to dokonca pred očami početného publika.

Pri tanci

K erotickým prejavom dochádzalo na svadbe aj počas samotného tanca. Nebolo to vždy cielené, no v dobe, keď bežný ľud nepoznal to, čomu hovoríme spodná bielizeň, bolo jednoduché do tejto roviny skĺznuť. Stačilo sa silnejšie potočiť na rytmy hudby a všetky myšlienky okolitých mužov sa nekontrolovateľne strhli jedným smerom.

Dedinské prostredie sa ešte aj dnes zvykne často označovať ako puritánske, opak je však pravdou. A to neplatí len pre súčasnosť, no hlavne pre minulosť, ktorá na dedine často pripomínala jednu veľkú hostinu. Všetky tieto obyčaje naplnené dvojzmyselnými narážkami mali však novomanželom priniesť dar v podobe detí. Ku väčšine zvykov spojených s erotickým podtónom sa svadobníci uchyľovali najmä kvôli tomu, aby bola nevesta plodná a mala zdravé deti. Tie boli totiž v minulosti veľmi veľkým požehnaním.

Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová 

Foto: David Kamenský Photography