Slovenské ľudové tradície sú veľmi úzko spojené s pohanskými poverami a zvykmi. Ich významu často prispôsobovali svoje správanie aj celé generácie. Význam povier a zvykov si prenášali aj na bežné, každodenné udalosti, preto niet divu, že v súvislosti s tak významným dňom, akým bola svadba, sa ich v slovenskej ľudovej múdrosti urodilo viac než dosť.
Byť nevestou, ktorá mala všetky zvyky a tradície dodržať, a ktorá sa mala zároveň úspešne vystríhať rôznym poverám, nebolo vôbec jednoduché. Pri ich nedodržaní nevesta často čelila pocitom menejcennosti a opovrhovacím pohľadom zo strany svadobčanov, ale aj istému psychickému nátlaku a podvedomému strachu zo samotných povier a ich naplnenia. Napriek tomu, že sa niektoré z týchto zvykov a tradícii dodnes dodržiavajú, nepripisuje sa im taký význam ako kedysi. Ich dodržiavanie je pre rolu nevesty skôr dobrovoľné, než povinné, vďaka čomu sú počas svadby častým zdrojom zábavy. Ako ste na tom vy? Považujete niektoré zo zvykov a tradícií za dôležité aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí?
Svadobné šaty
Podľa svadobných povier mohla mať nevesta oblečené len biele šaty, inak si do manželského života zarobí namiesto šťastia nešťastie. Zaujímavosťou však je, že tie prišli do módy až s vládou kráľovnej Viktórie, v 40. rokoch 18. storočia. Dovtedy sa ako svadobné šaty používali najlepšie slávnostné, väčšinou nedeľné šaty, aké dievka mala. V dedinskom prostredí sa namiesto svadobných šiat používal svadobný kroj – honosný a bohato zdobený oproti tomu, ktorý dievky bežne nosili počas pracovného dňa.
Závoj
Podľa tradícií musela byť nevesta zahalená pod závojom, pretože ženích ju pred sobášom nesmel vidieť. Jedna z verzií hovorí, že rodičia snúbencov sa báli, či sa nevesta bude ženíchovi páčiť, preto mohla svoju pravú tvár ukázať až pred oltárom. Druhý variant hovorí, že závoj mal nevestu ochrániť od vplyvov zlých duchov.
Svadobná kytica
Dnes je svadobná kytica uviazaná podľa predstáv nevesty, väčšinou z jej obľúbených kvetov. V minulosti však mala nevesta kyticu uviazanú zo silne aromatických bylín, prevažne z tymianu či cesnaku. Ich úlohou bolo zahnať zlých duchov, okrem toho však mala prekryť pach svadobných hostí, ktorí sa pred svadbou nestihli okúpať 🙂
Šaty družičiek
Družičky boli v minulosti, presne tak ako dnes, pravými rukami nevesty. Niet divu, že sa teda usilovali o jej blaho, a to aj na úkor svojej ujmy. V minulosti sa totiž verilo, že ak sa družičky oblečú do rovnakých šiat, aké má nevesta, dokážu zmiasť zlých duchov, ktorí chceli neveste ublížiť a vziať jej vytúžené šťastie.
Svadobná obrúčka
Svadobné obrúčky sú symbolom nekončiacej, doživotnej lásky. Táto symbolika vychádza najmä z ich tvaru – kruh totiž nemá začiatok, a ani koniec. A hoci sú dnešné obrúčky zo zlata, v minulosti sa vyrábali z akéhokoľvek druhu kovu, dokonca z konope. Podstatou bol však nekončiaci kruh, teda symbol večnosti.
Hádzanie lupeňov ruží, sypanie obilnín
Sypanie lupeňov je súčasťou niektorých svadieb až dodnes, jediným rozdielom je opäť symbolika. Dnes sa takýto akt robí skôr kvôli podčiarknutiu romantickej atmosféry, v minulosti však lupene padajúce na cestu k oltáru symbolizovali vyprosovanie si nevestinej plodnosti. Okrem lupeňov však svadobčania na novomanželov často hádzali aj orechy, zrno a neskôr ryžu, ktorými im chceli zabezpečiť bohatú žatvu a zdravé deti.
Vítanie chlebom a soľou
Chlieb a soľ sú základnými poživinami našich predkov, preto sa na ich dôležitosť nesmelo počas tak významného dňa, akým bola svadba, zabudnúť. Vždy po príchode zo sobáša sa nevesta a ženích vítali chlebom a soľou, aby mali v novom príbytku všetkého hojnosť.
Rozbíjanie porcelánu
Rozbíjanie taniera sa dnes interpretuje skôr tým, že jeho črepiny prinášajú ľuďom šťastie. Podľa starých povier bolo však cieľom tohto zvyku zbaviť sa zlých duchov, pretože sa vraj báli hluku. Okrem toho mal však rozbitý tanier od mladomanželov odháňať aj chudobu.
Prenesenie nevesty cez prah
Prenesenie nevesty cez prah sa na svadbách realizuje dodnes. Mnohí túto časť považujú za veľmi peknú a romantickú, málokto však vie, že pôvodne tento zvyk symbolizoval odhodlanie ženícha chrániť svoju manželku pred zlými duchmi, ktorí sa, podľa povery, skrývali práve pod prahom domu.
Redový tanec
Nie je žiadnym tajomstvom, že svadby v minulosti sa často konali s cieľom nadobudnutia majetku. V mnohých prípadoch však nevestino veno ženích dostal až po narodení potomka. Peniaze, ktoré si teda spoločne “vytancovali” počas redového tanca, im preto pomohli na začiatku mladomanželského života.
Všetky tieto zvyky a tradície boli skôr tou ľahšou časťou svadby, pretože sa o ich splnenie vedeli postarať samotný ženích s nevestou. Okrem toho sa však počas svadobného dňa stávalo aj viacero neovplyvniteľných situácii, ktoré podľa povery prinášali buď šťastie, alebo zármutok. A tie už, žiaľ, mladomanželia nie vždy dokázali ovplyvniť.
Šťastie prinášajúce povery
Podľa ľudových povier znamenalo šťastie pre novomanželov, napríklad, svietiace slnko, pekné počasie, dažďové kvapky či dúha na oblohe, ale aj letiace holuby, čierna mačka či kominár. Šťastie vraj nosili aj sviečky, ktoré počas svadobného obradu horeli rovným a vysokým plameňom. Ak sa vám nič z toho počas svadobného dňa nestalo, predsa len ste si mohli pár bodov ku šťastiu nadbehnúť aj svojím vlastným konaním. Šťastie vraj nosil aj sobáš v kostole, kde bola pokrstená nevesta či to, ak svadobný pár pri vchádzaní do kostola prekročí jeho prah pravou nohou. Nevesta okrem toho mohla niekoľko dní pred svadbou postaviť svoje svadobné topánky na parapet otvoreného okna či opustiť svoj dom vo svadobný deň prednými dverami a vykročiť na sobáš pravou nohou.
Nešťastie prinášajúce povery
Podľa povier vraj manželom prináša nešťastie búrka počas sobáša či nevhodný svadobný dar. Okrem toho nie je dobré ani keď mladomanželia uvidia kŕdeľ vrán, prasa či pohrebný sprievod. Nešťastie vraj nosili aj sviečky, ktoré počas svadobného obradu horeli nerovným, mihotavým plameňom. Slobodné ženy a dievčatá si tiež nemali skúšať svadobné šaty nevesty, no skúšať by si ich nemala ani sama nevesta, ak to nie je vyslovene potrebné. Okrem toho nemá mať nevesta na sebe perly a ani nič ružové či červené. Nemala by v deň svadby prejsť popod visiacu bielizeň a nemala by sa pozerať do zrkadla, keď je už kompletne pripravená. O nešťastí pre novomanželov sa hovorí aj v prípade, ak ženích vidí nevestu vo svadobných šatách skôr ako pred svadobným obradom. Obrúčky novomanželov by si tiež nemal skúšať nik iný a mladomanželia by mali dať pozor, aby sa niektorému z nich pri navliekaní na prst nezošmykla.
Či už týmto poverám veríte alebo nie, nezabúdajte, že silná a úprimná láska všetko prekoná. Ak sa však povier napriek tomu bojíte, nemali by ste ich porušovaním zbytočne pokúšať šťastie.
Text: Alžbeta Betka Jambrichová
Foto: Beba Photography