Ako som už pár-krát zmienila v predošlých článkoch, svoju svadbu som si vizuálne naplánovala už dlho pred svadbou. Vlastne dlho predtým, ako bola myšlienka svadby realitou v mojom živote. Tiež som už písala o tom, ako veľmi rada pokukujem na Pintereste krásne vecičky: od interiérového dizajnu, cez módu až po všetko, čo sa týka svadby. Výnimkou neboli ani svadobné šaty. Popravde som strávila hodiny a hodiny prezeraním si všetkých štýlov a rôznych dizajnérov a čo ja viem čoho všetkého podobného.

Pôvodne som uvažovala nad tým, že si ich nechám ušiť na mieru. Hneď mi napadla skvelá a talentovaná Ivica, ktorú možno poznáte pod značkou RIVICA. (na Instagrame ju nájdete pod menom rivica.sk). Šije krásne sukne, ktoré sú tak nádherné, že by vám nemali chýbať v šatníku! A tak som sa jedného dňa na trhu v Starej tržnici v Bratislave (toto bolo ešte na jeseň- teda pred zásnubami) rozhodla, že tento nápad Ivici spomeniem. Najprv na mňa tak trochu prekvapene pozrela, že či si robím srandu alebo čo, lebo veď zasnúbená nie som a milý v Amerike, tak reku že na čo by mi boli svadobné šaty. Chápem, aj ja by som sa na seba takto pozerala a vtedy som samozrejme ani nevedela ako to celé bude, len som si snívala a brain-stormovala o svadobných šatách. Ale teda Ivica súhlasila, že by mi tie moje vytvorila a ja som sa tešila a dokonca som si aj nakreslila zopár návrhov. Nič super špeci – ja nie som dizajnér… veď posúďte sami:

Ale môj príbeh už poznáte a preto viete, že toto sa asi úplne neuskutočnilo, keďže som sa ocitla tu v Amerike. A tak keď prišiel čas plánovania svadby, začala som vymýšľať kde a ako ich zohnať. Ideu šiat od Ivice som odložila do šuflíka, hoci stále dúfam, že sa niečo také uskutoční. Možno na inú príležitosť alebo možno na svadobnú oslavu na Slovensku?

Potom mi napadlo posurfovať internety a možno si šaty objednať online. Neviem či ste niekedy na YouTube videli tie videá, na ktorých si slečny objednajú 4-5 šiat z rôznych e-shopov, vyskúšajú si ich a pošlú späť. Často sú tie šaty hrôzostrašné, ale niekedy sa stane, že padnú ako uliate. Ja som si povedala, že veď vyskúšam a uvidím…že keby niečo, tak môžem šaty jednoducho vrátiť. A tak som si najprv objednala šaty z jedného obchodu a o dva dni ďalšie štyri z iného.

Keď som bola mladšia, túžila som po takých klasických princeznovských šatách s veľkou nafúknutou sukňou, s čipkou a rukávmi. Túto predstavu som už však dávno zahodila, lebo viem, že to úplne nesedí s mojím štýlom. Teraz mám radšej minimalizmus a čisté línie asi vo všetkom. Dokonca som si už nebola ani istá tou čipkou. No a takéto jednoduché šaty sa online hľadajú omnoho ľahšie ako tie viac extravagantné.

Keď o pár týždňov šaty konečne dorazili, nevedela som sa dočkať a hneď som sa vrhla na skúšanie. Z prvých dvoch boli jedny ozaj krásne. Mali odvážny otvorený chrbát, jemnú látku, ktorá prekrývala ramená…boli také vílovské. Druhé boli celkom kvalitné a aj pekné, ale nebolo to ono. Mali pekný korzet poprešívaný bielymi kvetmi a veľkú sukňu strihanú do Áčka. Z ďalších štyroch som mala dvoch favoritov- oba boli veľmi minimalistické a elegantné kúsky, ktoré pekne komplimentovali moju postavu. Boli pohodlné a cítila som sa v nich taká svoja. A tak som sa po pár dňoch uvažovania rozhodla si jedny z nich nechať a všetky ostatné vrátiť. Verte či nie, tieto šaty ma vyšli necelých 70 dolárov! Povedala som si, že ak to sú tie, s ktorými napokon skončím aj na svadbe, tak je to skvelý úlovok.

No napriek tomu, že boli krásne a pohodlné, aj tak som chcela mať ten pravý salónový zážitok skúšania svadobných šiat. Onedlho som do jedného takého zavolala, vybavila si termín a tešila sa na ďalšie skúšanie! Obsluhovala ma veľmi milá dáma. Poprezerali sme si hádam všetky šaty, vybrali tie, ktoré ma oslovili a začali sme skúšať.

No takto vám poviem… po štvrtých šatách som aj zabudla ako vyzerali tie prvé a po tých 8. sa mi už zdali všetky také isté. Veď napokon, všetky boli biele a všetky boli svadobné. Neberte ma zle – oni tie salónové šaty boli ozaj krásne, veď sa na ne pozrite! Napokon sme sa vylučovacou metódou prepracovali k posledným dvom, ale pravdu povediac som nevedela prestať myslieť na tie, ktoré som už mala doma odložené. Tie, ktoré ma stáli bizarných 70 dolárov. Všetky v salóne začínali okolo tisícky (a to ešte pred úpravami, aby mi presne sadli!).

Keď som povedala ako nad tým premýšľam, táto milá dáma zo salóna sa ma nesnažila presvedčiť, ani za každú cenu mi vnútiť šaty. Chcela, aby som sa cítila príjemne a aby som si bola istá svojim rozhodnutím. Dala mi svoju vizitku a povedala nech si to v kľude celé premyslím. Vraj že keď mi inštinkt hovorí, že tie, ktoré mám doma sú lepšie, tak to musí niečo znamenať. Prišla som domov, poprezerala si fotky všetkých šiat, ktoré som skúšala a veru sa mi zdalo, že tie sedemdesiat-dolárové sú pre mňa aj tak najkrajšie. Vôbec nie príliš extra a omnoho pohodlnejšie. Och a nehovoriac o tej cene!

A tak som sa rozhodla nechať si ich, vymyslela som si, ako im pridať trošku viac charakteru (lebo sú ozaj úplne minimalistické) a s pokojom som si pogratulovala za úspešný lov svadobných šiat. Tieto šaty vám však ukážem až keď ich odfotím v náš svadobný deň…Tak zatiaľ toľko ku šatám. Zdá sa, že nemusia byť zo salóna alebo od najlepšieho dizajnéra (aj keď od Ivice by boli dokonalé tiež!!!) na to, aby to boli tie pravé šaty pre vás. Zdá sa, že je hlavné sa v nich cítiť dobre a príjemne. Vôbec nejde o to, koľko stoja či o to, akú veľkú majú sukňu a koľko čipky ich pokrýva…Ak sa vám páčia, tak sú tie pravé. A ak sa vám páčia obrovské nafúknuté sukne, tak je to skvelé. Ak sa chcete vziať v nohavicovom kostýme, aj to je super! Ako som písala aj minule: príprava svadby je celá o tom, čo sú vaše priority. O tom, na čom vám naozaj záleží. A ak sú to tie najlepšie šaty, tak nech! Ak je to hudba či dezerty či miesto alebo fotografie…tak nech! Hlavne nech je to tak, ako je vám najprirodzenejšie.

Text, Ilustrácie, Foto: Kaja Macinská