S blížiacim sa svadobným dňom sa v našej mysli kopia pochybnosti o tom, či partner, ktorého si ideme vziať, je naozaj ten pravý. Ide o prirodzený jav, ktorý nastáva v momente, kedy si naša myseľ podvedome uvedomuje, že stojíme pred nesmierne dôležitým krokom ovplyvňujúcim celý zvyšok nášho života. Nezabudnite však pochybnosti, aj keď sú opodstatnené, riešiť s chladnou hlavou a namiesto zbrklých riešení sa najskôr pozorne zamyslite nad znakmi, ktoré vám jednoznačne dokazujú, že vy a váš partner ste spriaznené duše.
Pocit spätosti
Hovorí sa, že niekedy stačí chvíľa na to, aby ste vedeli, či s daným človekom máte predurčený spoločný osud alebo nie. Ak ste sa preto pre sobáš rozhodli skôr, než túto otázku riešili iné páry, nenechajte sa preto prenasledovať nepríjemnými pocitmi. Je totiž mnoho párov, ktoré spolu chodili len krátko a napriek tomu majú šťastný manželský život. A naopak, je mnoho tých, ktoré svadbu odkladali roky, a krátko po nej sa rozviedli.
Vzájomná úcta a rešpekt
Jedným z dobrých znakov spriaznenosti medzi vami a partnerom je aj ten, že sa navzájom nesnažíte jeden druhého zmeniť. Ak vás partner rešpektuje takú, aká ste, a nevnucuje vám svoje postoje, názory a presvedčenia o tom, ako by ste sa mali správať a rozhodovať sa, verte, že za to naozaj stojí.
Zhoda v hodnotách
Nikto na svete nenájde dvojníka, ktorý by myslel, cítil a správal sa presne rovnako, ako vy. Je preto logické, že nikdy nenájdete partnera, ktorý by vám na sto percent vyhovoval. Ak však máte vedľa seba niekoho, kto sa s vami zhoduje v základných životných otázkach, hodnotách, cieľoch, prioritách a životných postojoch, verte, že budúcnosť s ním bude krásna. Iste vás mnohokrát vytočí a stratíte pri ňom nervy kvôli mnohým maličkostiam, podstatné však je, že v tých najdôležitejších oblastiach vám bude dokonale rozumieť.
Opora a podpora
Ak ste s vaším partnerom spriaznené duše, cítite jeho oporu a podporu v krásnych, ale aj v ťažkých chvíľach. Nekladie vám pod nohy prekážky, práve naopak. Snaží sa pomáhať vám a nedá vám pocítiť, že ste na čokoľvek v živote sama. Okrem toho o vás nikdy nepochybuje a podporuje vás na ceste za plnením vašich snov.
Zmyselná intímnosť
Či chceme alebo nie, dôležitou stránkou partnerského vzťahu je aj intimita. To, ako sa so svojím partnerom cítite v posteli preto veľa napovie o tom, či si s ním naozaj rozumiete alebo nie. Toto je totiž oblasť, v ktorej nikto nemá právo vás do niečoho nútiť. Všetko, čo v rámci intímneho vzťahu robíte, má plynúť z hĺbky vašich citov a presvedčenia. Ak to tak je, a váš partner to rešpektuje, potom je pravdepodobnosť, že ste spriaznené duše, veľmi vysoká.
Zapálenie
Vo vzťahu spriaznených duší neexistuje apatia ani nezáujem. Obaja partneri za vzájomné šťastie bojujú najlepšie ako vedia. Vzájomné šťastie si vážia a chápu, že ak sa o vzťah nebudú starať, časom zovšednie, stratí iskru a stroskotá.
Otvorenosť a pochopenie
Vo vzťahu so spriaznenou dušou sa nemusíte nikdy na nič hrať. Nemusíte byť nalíčená, nemusíte mať zakaždým dobrú náladu, môžete sa posťažovať a povedať, čo vás trápi a nemusíte sa báť, že zostanete zo strany partnera nepochopené. Ak ale žijete vo vzťahu, kde sa partnerovi bojíte niektoré veci povedať a žijete v strese z toho, ako by ich mohol pochopiť či dokonca na ne zareagovať, určite by ste váš sobáš mali prehodnotiť, kým je ešte čas.
Odlúčenie nie je hrozbou
Ak je váš partner vašou ozajstnou spriaznenou dušou, nemusíte sa báť, že vzájomné odlúčenie či vyššie pracovné nasadenie váš vzťah naruší, práve naopak. V týchto vzťahoch je na mieste rešpekt a pochopenie, preto čas, s ktorým narábate ako s investíciou pre dosiahnutie krajšej budúcnosti pre vás oboch, vám zo strany partnera nikdy nebude vyčítaný. Spriaznený partner totiž chápe a je preňho úplne prirodzené, že na to, aby ste sa ľúbili, potrebuje každý z vás aj kúsok slobody.
Na záver už stačí len dodať, že je nevyhnutné, aby boli s takýmto postojom stotožnení obaja partneri. Snaha jedného totiž vo vzťahu nestačí. Staré príslovie hovoriace o tom, že na lásku treba dvoch, je predsa len pravdivejšie, než sme si možno mysleli.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: David Kamenský Photography