Kategória: DIY

Na jar sa rýchlo zvyká, všakže? Slnko, zeleň, kvety, vône… Už mi to chýbalo. A ako! Ach!

Jarný bude aj dnešný postup.

Síce som si na poslednú chvíľu zmyslela, že namiesto drôtu v striebornej farbe by lepšie vyzeral pozlátený, a tak som ho najprv celý vykúpala v lepidle a potom na neho poprikladala metalické plátky v zlatej farbe. Neporiadok neskutočný, ale máme tu výsledok. Funguje aj tento zúfalý spôsob. Určite však odporúčam kúpiť radšej rovno zlatý drôt. A okrem tohto výmyslu je to naozaj pohodové tvorenie.

V postupe vám ukážem spolu štyri varianty výroby filcových kvetín či vetvičiek. Tie sa dajú aj navzájom kombinovať. Teda napríklad, vytvoríme si jednu kvetinu a navrstvíme na ňu inú z druhého postupu, ale veď všetko si ukážeme.

Materiál:

• filc (3 – 4 rôzne farby)
• pevnejší drôt (priemer cca 2 – 2,5mm)
• floristický drôt
• priesvitná lepiaca páska
• plstené brmbolce (nemusia byť)

Pomôcky: 

• nožnice
• kliešte na drôt
• tavná pištoľ

Postup:

1. Vetvička(prvý variant)

• Tvar vetvičky si na filc najprv načrtneme pomocou tenkej fixky alebo ceruzky a následne už len podľa vytvorených čiar vystrihujeme. Hravo to však ide aj bez náčrtu.
• Ak máme vystrihnuté, z jednej strany na ňu tavnou pištoľou prilepíme tenký floristický drôtik. Ten ju spevní a vetvičku tak bude možné rôzne ohýbať.

2. Vetvička(druhý variant)

• Nastriháme si niekoľko lístkov, približne v rovnakom rozmere a prilepíme striedavo na floristický drôtik.

3. Kvetina(prvý variant)

• Z filcu si tentoraz vystrihneme kruh, ktorý vôbec nemusí byť dokonale okrúhly. Následne od kraja začneme strihať špirálu a ukončíme ju v strede.
• Vezmeme stred kruhu a okolo neho postupne obmotávame celú nastrihanú časť, až kým sa nedostaneme na koniec. Ten zafixujeme pomocou tavnej pištole.
• Z inej farby vystrihneme lístok a nalepíme ho na spodnú stranu kvetiny tak, aby pretŕčal.

4. Kvetina(druhý variant)

• Odstrihneme si prúžok filcu v rozmere napríklad 3×30 cm, preložíme ho na polovicu (cez kratšiu stranu)a nastrihávame malé “čiarky” po celej dĺžke.
• Po roztvorení by mal vyzerať takto.
• Zložený prúžok potom už len postupne stáčame (aby sa nám stred neroztáčal, môžeme ho tiež fixovať lepidlom z tavnej pištole) a vznikne nám takáto kvetina.
• V tomto kroku si vezmeme hrubší drôt, z ktorého vytvoríme kruh a uzavrieme ho pomocou priesvitnej lepiacej pásky.
• A teraz už len dekorujeme. Najprv začneme s vetvičkami a prilepíme ich na miesto, ktoré sme spájali lepiacou páskou, aby sme tento spoj skryli.
• Na oživenie môžeme pridať aj plstené guličky.
• Potom už len kvetinky ukladáme jednu vedľa druhej, až kým s výsledkom nie sme spokojní. Všetky časti fixujeme (tradične) tavnou pištoľou. Ak niečo nedrží ako má, podlepíme to filcom.

A máme hotovo.

Text: Soňa Višňovská / Foto: Soňa Višňovská

Výroba domáceho mydla nie je vôbec zložitá a navyše si ako bonus môžeme vyskladať takú vôňu, na akú máme práve chuť. Priehľadná glycerínová hmota, ktorá tvorí základ nášho mydla dodá pokožke hydratáciu a nevysuší ju. Okrem glycerínovej hmoty môžeme do mydla pridať hmotu obsahujúcu podiel bambuckého masla, kozieho mlieka, olivového či argánového oleja, aloe vera… jednoducho, možností je na milión. Z „príchutí“ je taktiež z čoho vyberať. Napríklad taký mak a čerešne, ovsené vločky a med, levanduľa, malina a mäta, pomaranč a škorica, santalové drevo, med a mlieko… dnes si v postupe ukážeme výrobu kávového mydla s jemnou vôňou vanilky. Do glycerínovej hmoty môžeme tiež zamiešať použitý kávový grunt, ktorý pri umývaní bude pôsobiť ako jemný peeling a okrem príjemnej vône zbaví pokožku odumretej kože a zanechá ju jemnú.

Môžeme ísť teda rovno na to.

Pripravíme si:

• mydlovú hmotu
• mydlovú hmotu s bambuckým maslom
• vôňu
• farbu
• silikónovú formu
• sušené bylinky, ovsené vločky, kávu, mak…

Pomôcky:

• miska a hrniec na vodný kúpeľ
• voda
• lyžica na miešanie

Postup:

• Ako prvé si vezmeme priehľadnú glycerínovú hmotu a nakrájame ju na menšie časti. Urýchlime tak jej topenie.
• Rovnako si nakrájame aj mydlovú hmotu s obsahom bambuckého masla. Pomer je úplne na vás. Obe hmoty tuhnú rovnako, takže sa nemusíme báť prispôsobiť si pomer podľa seba.
• Nakrájané mydlové hmoty necháme roztopiť vo vodnom kúpeli. Topia sa pomerne rýchlo, takže nikam neodbiehame a sem-tam ich premiešame. Dôležité je, aby nám hmota neprešla varom alebo nezačala peniť.
• Do roztopeného mydla v tomto kroku môžeme pridať vôňu a farbu. V postupe som zvolila vôňu vanilky, keďže som však vyrábala kávové mydlá, kvapiek vanilky som pridala len zopár (2-3) aby vôňa nepôsobila príliš ťažko.
• Farbu pridávame po kvapkách a pokiaľ chceme, aby nám vznikol po stuhnutí na mydle jemný farebný závoj, premiešame len opatrne, párkrát. Farbu je možné tiež úplne rozmiešať a dostaneme tak jednofarebnú hmotu.

Táto moja mydlová hmota bola už zopárkrát roztápaná, pretože kým som sa dostala k foteniu, stihla mi stuhnúť a potom sa to opakovalo ešte dvakrát. Preto v sebe už má nejaké bublinky. Tie sa tam  však pri bežnom topení s občasným premiešaním nevyskytnú.

• Kávu môžeme zamiešať do roztopenej mydlovej hmoty, pred alebo po pridaní farby. Celá hmota sa tak ešte o čosi viac zafarbí. Pri tuhnutí mydla sa väčšina gruntu usadí na dne formy.
• Hmotu nalejeme do formy, na dozdobenie pridáme pár kávových zŕn a necháme úplne stuhnúť. Silikónovú formu nie je potrebné ničím vymazať. Samotné tuhnutie netrvá vôbec dlho a približne po polhodinke môžeme mydlo z formy jednoducho vybrať.

A takto vyzerá voňavý výsledok.

Text: Soňa Višňovská/ Foto: Soňa Višňovská

Toto som chcela vyskúšať už od prvého mrku na Pintereste. Mala som však obavy, či to bude skutočne zrealizovateľné a či sa výsledok bude rovnať tomu z fotiek na internete. Ďalším predsudkom bol neporiadok, ktorý po tvorení vznikne, no aj ten bol len v mojej hlave.

Na postup som použila biele vajíčka, ale je možné zafarbiť aj tie hnedé na bielo. Ak by na poslednú chvíľu vymizli z regálov. 🙂 Veľmi pekne by na nich vynikla napríklad kriedová farba. Hodí sa takmer na všetky druhy povrchov. Je krásne matná a po zaschnutí pôsobí mäkko. Okrem klasických vyfúknutých vajíčok je tiež možné použiť aj polystyrénové alebo plastové vajíčka, ktoré je dobré najprv natrieť nejakou základnou jednofarebnou vrstvou.

Materiál: 

• biele vajíčka
• lak na nechty

Pomôcky:

• drevené špajle
• väčšia nádobka
• voda

Postup:

• Pečiatky na vajíčku odstránime tak, že si kúsok látky namočíme do odlakovača na nechty a pečiatku jednoducho zotrieme.
• Takže, ak máme vajíčka na špajliach pripravené, vrhneme sa na farbenie.
• Lak je možné použiť akýkoľvek. Ja som sa špeciálne pre toto DIY vybrala na lov správneho odtieňa a ulovila tento modrý lak s jemnými trblietkami. A keďže budeme pracovať s lakom na nechty, ktorý má celkom intenzívnu vôňu,otvoríme si radšej okno.
• Vezmeme nádobku s  vlažnou vodou a po malom množstve nalejeme lak na hladinu. Ak by sme vyliali naraz veľké množstvo, lak sa usadí na dne nádoby a nenalepí sa nám na vajíčko. Lejeme teda pomalšie a po menších množstvách. Na hladine sa lak rozpije a zväčší svoju plochu.
• Ak sa nám zdá plocha príliš jednoliata, trochu ju “rozbijeme” pomocou špajle.
• Teraz už len vezmeme vajíčko, ponoríme ho, vo vode trochu pootáčame a vajíčko opäť vynoríme.
• Po každom vajíčku zvyšný lak pozbierame pomocou špajle. Stačí ak koniec ponoríme do vody a párkrát pokrúžime špajlou v miske. Lak sa na ňu nalepí a vo vode ostane naozaj len zanedbateľné množstvo, ktoré nám už prekážať nebude. Hladinu si potom znova môžeme pripraviť na ďalšie farbenie.
• Hotové mramorové výtvory necháme poriadne usušiť, odstránime špajle a máme to.

Tvorivé dni!

Text: Soňa Višňovská/ Foto: Soňa Višňovská

Pred tým, než som sa pustila do tvorenia so živicou, prečítala som aspoň tucet článkov s touto tematikou, pozrela niekoľko videí a prelúskala sa rôznymi fórami. Nasiaknutá všetkými informáciami som si bola istá, že ma už nič nemôže prekvapiť. A  predsa prekvapilo.

Ako prvé sa mi podarilo rozliať asi 10 ml tvrdidla (z celkového balenia 50 ml). Ako druhé som si namiešala veľa hmoty, ktorú som potom nemala kam naplniť. Ako tretie som sa prsteň z formy snažila vybrať keď bol ešte gumený a nedržal tvar. (veď predsa, keď ho z formy vyberiem, stuhne skôr. No stuhne, ale vyzerá akoby ho niekto obhrýzal a rapídne zväčší svoj obvod). Ako štvrté som zle rozmiešala zložky a po stuhnutí mi na prsteňoch vznikli biele závoje. A na záver, vzduchové bublinky v živici boli samozrejmosť.

Návod som sa preto snažila spracovať čo najpodrobnejšie a verím, že vás v tvorení týchto milých šperkov inšpiruje a dostatočne informuje.

Pripravíme si:

• krištálovú živicu
• formu
• sušené kvety, lístky
• špendlík
• zapaľovač
• rukavice

Postup:

• V balení krištálovej živice, s ktorou pracujem v postupe sa nachádzajú dve zložky. Tvrdidlo a živica. Tie miešame v pomere 1 : 2 (1 diel tvrdidla B, 2 diely živice A). Z 150 ml balenia vyjde odhadom približne 40 ks prsteňov.
• Podľa odmerky si nameriame potrebné množstvo. Ja som mala doma len 4 ks foriem, ktoré sú skutočne maličké, teda živicu na jedno tvorenie som merala v pomere: 5 ml – tvrdidlo, 10 ml – živica. Vzniklo mi tak 15 ml roztoku, ktorý vystačil akurát na tieto štyri formy.
• Najprv teda do odmerky nalejeme tvrdilo a potom prilejeme živicu.
• Drevenou paličkou pomaličky zmiešame obe zložky. Miešame skutočne pomaly aby sa nám nevytvorili vzduchové bublinky. Ak sa tak stane, zbavíme sa ich o pár fotiek nižšie. Ak je živica dobre namiešaná, bude opäť číra a nebudú sa v nej vytvárať závoje, ktoré sú zobrazené na foto.
• V rôznych postupoch na internete sa dočítate, že pred naliatím živice je formu potrebné vytrieť vazelínou na to určenou. Formy som zo začiatku vytierala kúsočkom olivového oleja na vatovej tyčinke a vytvrdnuté prstene z nich šli von naozaj jednoducho. Jednu várku som však vytrieť zabudla a prstene z nej šli von rovnako jednoducho. Vazelína je teda možno vhodná na väčšie formy alebo na príliš zložité.
• Dobre rozmiešanú živicu naberieme na drevenú paličku a naplníme ňou formu približne do 3/4.
• Keďže prstienky sú skutočne malinké, sušené kvety a lístky som do nich vkladala pomocou špendlíka. Najprv som si hrot špendlíka namočila do živice, priložila k lístkom, ktoré sa mi naň prichytili a potom už len ponárala do živice.
• Ak je forma kvetinami naplnená, zalejeme prsteň ešte pár kvapkami živice. Snažíme sa vyhnúť preliatiu živice z formy. Po práci odmerku neumývame v umývadle, odtok by sa nám mohol upchať. Stačí ak ju dosucha vytrieme obyčajnou papierovou servítkou a je pripravená na ďalšie tvorenie.
• Ak nám vzniknú bublinky, vezmeme zapaľovač a kratučkými polsekundovými intervalmi nad bublinou zapálime plameň (ozaj len krátko, lebo silikónová forma sa veľmi rýchlo topí ). Takto bublinky veľmi ľahko prasknú. Ak nám však bublinka vznikne na dne formy, stačí ju pomocou špendlíka poposúvať nahor a následne zapaľovačom prasknúť. Tento spôsob sa mi osvedčil ako najrýchlejší. Vzniknuté bublinky je tiež možné prepichnúť ručne pomocou, napríklad, ihly, no to je o čosi pracnejšie.

A ak vám náhodou aj nejaká bublinka ostane, hoďte to za hlavu. Až tak na tom nezáleží.

• Hotové šperky necháme minimálne 24 h tvrdnúť (ja často nechávam aj dlhšie). Po úplnom vytvrdnutí ich vyberieme z formy a ak nám vznikla nejaká ostrá časť, jemnozrnným brúsnym papierom ju vyhladíme. Dávame však pozor, pretože vybrúsené časti zmatnejú a nie sú úplne číre.

A máme hotovo.

Do živice je možné zalievať prakticky čokoľvek. Od korálok, cez sušené kvety, lístky až po metalické plátky … práve tie som použila v kombinácii sušených lupeňov a takto vyzerá výsledok.

Text: Soňa Višňovská/ Foto: Soňa Višňovská

 

 

Kúpeľ vo vani je momentálne môj najväčší relax.

Na Vianoce sme totiž dostali eukalyptovú soľ do kúpeľa a ňou to celé začalo. Nádherná svieža vôňa, a tá pokožka! Po kúpeli je vláčna a vôbec sa tak rýchlo nevysúša. Soľ je teda super, ale chcela som vyskúšať aj niečo nové. V poslednom čase sa v instagramovom svete stretávam s bombami do kúpeľa od Lush, ktoré sú vraj skutočne bombové. Keďže materiál na výrobu vlastných bômb nie je vôbec drahý, pustila som sa do toho. Šumivky síce nemajú taký veľkolepý efekt ako tie od Lush z fotiek na Instagrame či Pintereste, no navodia príjemnú voňavú, relaxačnú atmošku a čarovne zafarbia vodu.

Navyše, taká obyčajná sóda bikarbóna, ktorá je hlavnou zložkou týchto šumiviek, pôsobí dobre na bolesť svalov. Teda ak vás trápi svalovica, bežte ju vyležať do vane.

Materiál na výrobu sa dá kúpiť už vopred navážený a pripravený ako polotovar (s tým pracujem v postupe). Suroviny je tiež  možné kúpiť bežne v potravinách. Potom si stačí už len navážiť správne pomery a pustiť sa do výroby.

Na šumivky ani nemusíte kupovať guľatú formu, ktorú som použila v postupe. Využiť môžete napríklad aj plech na muffiny alebo formu na ľad. Popravde, je to aj praktickejšie. Odpadne tak starosť, či sa vrstvy dobre spoja, a ak ste ako ja a kúpite len jednu formu, bude to trvať celkom hodný čas. S plechom na muffiny je to rýchlovka na pár minút.

Bombový efekt efektuje približne 30 sekúnd a vodu jemne zafarbí. Do šumiviek je možné pridať okrem vône, farby a esenciálnych olejov aj rôzne sušené kvety či lístky (napríklad kvety harmančeka, pivonky, levandule, lístky mäty či trebárs aj ovsené vločky…), tie je možné zamiešať priamo do zmesi alebo ich vložiť na dno formy. Kvety a lístky však nevkladáme medzi vrstvením ako samostatnú vrstvu. Šumivka by sa nám potom mohla veľmi ľahko rozpadnúť.

A teraz už môžeme ísť na to.

Pripravíme si:

• Materiál na šumivky (sóda bikarbóna 600 g, kukuričný škrob 200 g, kyselina citrónová 400 g)
• tekutú glycerínovú farbu
• formu na šumivky
• vôňu
• sušené kvety (nemusia byť)
• rozprašovač s vodou
• čosi na miešanie (vidlička, drevená palička…)
• rukavice (počas celej výroby používame na ochranu gumené rukavice)

Postup:

• Obsah všetkých troch vreciek s materiálom na šumivky zmiešame dokopy, dobre premiešame a následne rozdelíme do toľkých nádob, koľko farieb chceme vytvoriť. Šumivky z postupu sa skladajú z dvoch farieb, teda zmes som rozdelila na polovicu.
• V ďalšom kroku pridáme do zmesi farbu. Množstvo kvapiek určuje intenzitu farby. Na začiatok stačí pridať len zopár, aby sme zistili ako veľmi farba farbí, a potom už len dofarbujeme podľa gusta. V postupe som použila ružovú (malinovú)
• Vytvorila som tak dva odtiene ružovej. Jednu jemnú a druhú sýtu.
• Ak je hmota príliš sypká, zvlhčíme ju pomocou vody z rozprašovača. Postačí len pár strekov a zakaždým hmotu dôkladne premiešame.
• Do šumiviek v tomto kroku môžeme tiež pridať zopár sušenýchkvetov čí lístkov (v postupe sú použité sušené kvety slezu). Následne už len zmes vrstvíme a striedame farby.
• Obe polovice naplníme až po okraj a spojíme.
• Šumivku vložíme na pár (10 – 15) minút do mrazničky a potom opatrne vyberieme z formy. Obe polovice by sa mali pekne spojiť a držať pokope. Ak sa tak nestalo, pravdepodobne je zmes ešte stále príliš sypká. Opäť ju teda navlhčíme pomocou rozprašovača, dobre premiešame a postup opakujeme.
• Šumivky vybraté z formy necháme voľne schnúť približne ešte 24 h a potom sú už pripravené na kúpeľ.

Do tvorenia!

Text: Soňa Višňovská/ Foto: Soňa Višňovská

Láska je keď … cítim vo vzduchu jar. ♡

Síce je do jari je to pár chvíľ, no dnes mám pre vás prichystanú aspoň takú malú upútavku. Tieto šaty! To kvôli nim si ju prajem. Isto mi rozumiete, všakže? Občas som, samozrejme, brutálne materialistická a kus látky mi vie spraviť deň. Aj týždeň. A vlastne toho vie spraviť celkom dosť na celkom dlhý čas.

Tie šaty! Ach! Už ste v tom so mnou?

Na dnešný postup nám toho veľa netreba. Na materiál postačí zájsť do second handu a uloviť kúsok, ktorý sa bude farebnosťou hodiť k šatám s ktorými budeme pracovať. Mne sa podarilo nájsť žltú košeľu, ktorú som si následne rozstrihala na väčšie kúsky, podlepila netkanou textíliou, ktorá látku spevnila a začala tvoriť. Takýmito mašľami je možné ozdobiť nielen akékoľvek šaty s rukávmi, ale napríklad aj rôzne blúzky či košele.

Pripravíme si:

• šaty s rukávmi
• látku
• vlizelín
• nožnice
• žehličku
• ihlu/niť

Postup:

Postup sa skladá z dvoch častí. Prvú tvorí výroba mašle a druhú lem na rukáve.

Mašľa

• Ako prvé si vezmeme látku s rozmerom približne 50 x 6 cm (z tohto rozmeru vytvoríme mašľu na jeden rukáv). Ak je látka tenká, podlepíme ju netkanou textíliou (vlizelínom). Ak však máme hrubšiu látku, tento krok môžeme pokojne aj vynechať.
• Z jednej strany preložíme po celej dĺžke cca 1 – 1,5 cm a tento prehyb zažehlíme.
• Rovnaký postup opakujeme aj z druhej strany a nakoniec pruh preložíme na polovicu a opäť zažehlíme.
• Vznikne nám tak pruh látky, ktorý sa nestrapká ani z jednej strany. Podľa fotografie ho zložíme do tvaru mašle.
• Vezmeme si malý kúsok látky, priložíme ho na stred mašle a zo zadnej strany zošijeme. Konce mašle takisto obšijeme alebo prehneme a zašijeme, aby sa nám nestrapkali.
• A mašľu máme hotovú.

Lem na rukáve

• Látka, ktorá je použitá v postupe, tvorila pôvodne košeľu. Vystrihla som z nej časť, na ktorej boli pripevnené gombíky. Tie som odstránila, zadnú stranu podlepila a zároveň spevnila vlizelínom.
• Takto hotový prúžok našijeme po obvode rukáva.
• Začiatok a koniec zašijeme alebo obšijeme, aby sa nám nepáral, a nemusíme ich ani zošívať dokopy. Vytvorí sa nám tak celkom milý mini rázporok.
• Z vonkajšej strany v tomto kroku prišijeme hotovú mašľu.
• Rovnaký postup opakujeme aj na druhom rukáve a takto vyzerá výsledok.

Čo poviete? Môže byť? 

Text: Soňa Višňovská/ Foto: Soňa Višňovská

Inšpirácia na dnešný postup si ma našla v detskom oddelení.

Veci na výrobu u mňa však ležali už takmer rok. Čipkované aplikácie som pred časom kúpila z internetu a vlastne som s nimi ani žiaden zámer nemala. No veď viete ,,… na niečo sa mi to isto zíde…” a zrazu to bolo u mňa. Dlhý čas. V krabičke. Na poličke. Potom som náhodou zablúdila do detského oddelenia a tam zrazu! Záplaty na kolenách! Myšlienky sa spojili a výsledok je tu.

Čipkované aplikácie vyniknú krásne aj na saku či obyčajnom svetríku, ak ich prišijeme na lakte.

Toto DIY teda zaraďme do kategórie – pozriem a vidím – a nazývajme ho, prosím, radšej inšpiráciou ako postupom.

Na výrobu si pripravíme: 

• nadkolienky (hrubšie pančušky, legíny)
• čipkovanú aplikáciu (2 ks)
• ihlu a niť
• nožnice
• bielu farbičku (krajčírsku kriedu)  

Postup:

• Oblečieme si nadkolienky a vyznačíme stred kolena.
• Aplikáciu umiestníme na stred a pomaly prišívame po jej obvode. Prácu si uľahčíme, ak nadkolienku v mieste šitia vyplníme niečím tvrdším, aby sme nemuseli stále kontrolovať, či sa nám nepodarilo zošiť obe vrstvy dokopy. Pre odvážne, šijeme priamo na kolene. Ideálny by bol však drevený hríbik, ktorý sa používa na štopkanie ponožiek.
• Rovnaký postup zopakujeme aj na druhej nadkolienke a máme hotovo.

Čo poviete?

Text: Soňa Višňovská/ Foto: Soňa Višňovská

Obrovské a mäkučké.

Už nejaký čas pinterest zahlcujú hygge fotky týchto rozprávkových diek, koberčekov, vankúšov či dokonca svetrov a šálov. Pletené na obrovských ihliciach alebo rukách a nadýchané ako cukrová vata. Ba ešte lepšie!

Dookola ich obzerám a slintám. Prišiel teda čas vyrobiť si niečo. Minulý týždeň mi dorazilo klbko a ja som sa mohla pustiť do pletenia. Spracovala som DIY na jednoduchý okrúhly koberček, ktorý sa pletie na rukách, a postupu prídete na zúbok za pár chvíľ.

Z jedného balenia s návinom 50 m vznikne koberček s priemerom približne 65 cm alebo štyri podsedáky s priemerom cca 25 cm.

Budeme potrebovať

• hrubú priadzu

Postup

• Začiatok priadze preložíme na polovicu, pretočíme a dlhú časť (namotanú na klbko) pretiahneme cez vzniknuté očko.
• Vznikne nám takýto uzol.
• Vložíme doň ruku a priadzu opäť pretiahneme cez očko.
• Postup opakujeme ešte raz.
• Takto nám vznikli tri očká.
• Posledné si navlečieme na prsty a priložíme na prvé očko.
• Vezmeme dlhú časť priadze, pretiahneme a navlečieme na zápästie.
• Priadzu znova uchytíme a pretiahneme cez obidve očká. Teraz máme hotový prvý steh. Ten opakujeme rovnakým postupom 5-krát.
• Prvých päť stehov tvorí prvý rad koberčeka.
• Uzavrieme ich tak, že si cez prvú hotovú slučku vložíme prsty, priadzu pretiahneme a navlečieme na zápästie.
• Opäť vezmeme priadzu a pretiahneme cez obe slučky. Postup stehu je stále rovnaký ako v prvej časti, kde sme tvorili prvý rad koberčeka. Zmena v druhom rade je vlastne len tá, že do každého vzniknutého očka vchádzame dvakrát, aby sa nám stehy zdvojnásobovali.
• Takto pletieme, až kým sa nám neminie klbko alebo nedosiahneme požadovanú veľkosť.

Pranie

Koberček by sa nemal prať v práčke, len jemne v rukách, v nie príliš horúcej vode. Sušíme ho rozprestretý a najlepšie na rovnej podložke, aby si zachoval svoj okrúhly tvar.

Mäkučké chvíle!

Text: Soňa Višňovská/ Foto: Soňa Višňovská

Už dlho som chcela vytvoriť niečo farebné, nielen v čiernobielej verzii a tentoraz sa mi to konečne podarilo. Spolu s manželom sme pre vás vymysleli Valentínske kartičky s námorníckym motívom. Len takým letmým. Pre lásku, ktorá si prešla akýmkoľvek dobrodružstvom.

Valentínky sme sa snažili navrhnúť tak, aby ste ich mohli darovať kedykoľvek počas roka, bez špeciálnej príležitosti. Len tak. Vo všedný deň. Keď je smutnô či radostnô, alebo keď chcete niekomu povedať, že je svetlom vo vašich búrkach…

 

Chcela som tiež vyskúšať, či to valentínka ustojí bez akejkoľvek ružovej či červenej farebnosti. A myslím, že to celkom zvláda.

Čo na to vravíte vy? Páči sa vám táto modro-žltá kombinácia? 

Text: Soňa Višňovská/ Foto: Soňa Višňovská

V tomto DIY nápade tvoríme brošňu, ktorá sa úplne ideálne hodí ku košeli a chytro nahradí náhrdelník. Na výrobu využijete všetky drobné zbytky stužiek. Kľudne nakombinujte aj niekoľko farieb naraz či stužky v rovnakých odtieňoch. Na strednú časť môžete na zvýraznenie mašle požiť aj gombík, väčšiu korálku či starú náušnicu ktorá prišla o svoj pár.

 

Dosť rečí, poďme tvoriť! 

Pripravíme si :

• širšiu saténovú stuhu
• tenšiu folklórnu stužku
• nažehľovaciu záplatu
• ihlu a niť
• nožnice
• brošňový mostík alebo zicherku
• kovový hot-fix (nemusí byť)

 

 

Postup :

• Saténová stuha je pomerne tenká, preto si ju hneď na začiatok podlepíme nažehľovacou záplatou. Takto sa spevní a práca aj životnosť brošňomašle sa tým predĺži.
• Rovnakou záplatou podlepíme aj vyšívanú stužku. V tomto prípade záplata stužku nie len spevní, ale zakryje aj všetky tie trčiace nitky z rubnej strany.
• Podlepenú saténovú stuhu zložíme podľa fotografie a v strednej časti prešijeme dvoma-troma stehmi.
• Rovnako pripevníme aj tenkú stužku.
• V ďalšom kroku si z vyšívanej krojovky odstrihneme dva rovnako dlhé pásy a prišijeme zo zadnej strany.
• V závere cez stred utiahneme ľudovú stužku.
• Prišijeme brošňový mostík alebo zapínací špendlík a stredovú stužku zašijeme.
• Na konce mašle som aplikovala kovový hot-fix, ktorý stačiť jednoducho priložiť na vybrané miesto, prehodiť cez to nejaký kúsok látky (napríklad utierku) a na pár sekúnd  priložiť žehličku. Namiesto hot-fixu ale môžeme konce nechať obhorieť nad sviečkou aby sa nám nestrapkali alebo ich len jemne prejdeme priesvitným lakom na nechty.

 

A máme to. 

Teším sa na vás pri ďalšom postupe.

Text: Soňa Višňovská / Foto: Soňa Višňovská