Kategória: DIY

Sieťovky na mňa minulý rok vykúkali zo všetkých strán. Viete, také tie úplne klasické, ktoré nosili ešte naše babky a bolo v nich vidno celý nákup. Nečudo, že sú opäť v ,,kurze”. Oproti klasickým pláteným taškám dokážu svoj objem zväčšiť niekoľkonásobne. Či už do nej vložíte citróny z trhu alebo nadýchaný páperový vankúš, taška sa prispôsobí a natiahne do požadovanej veľkosti. Dá sa poskladať do mini-pidi klbka a v kabelke tak nezaberie skoro žiadne miesto. Klasické sieťovky sú vyrábané z tenkého, no pevného a pružného materiálu, očká na nich sú malinké, a preto sú také prispôsobivé. Výroba takej tašky by nám však trvala dlho dlho.. trochu som preto postup upravila a dnes si vyrobíme jeho zrýchlenú verziu. Macramé tašku. Každý kto sa venuje macramé ma týmto potupom určite vysmeje, pretože toto je naozaj veľmi začiatočnícke macramé. Ide totiž o jeden uzol, ktorý budeme opakovať stále dookola, až kým z neho nevytvoríme sieť a nakoniec aj samotnú tašku.

Na postup som zvolila plochú tričkovinu. Ak by som však vyrábala tašku znova, siahla by som asi skôr po klasickej okrúhlej ale to len z estetického hľadiska. Myslím, že práca je s oboma, či už zvolíte plochú alebo okrúhlu, rovnaká. Z jedného klbka s návinom 125 m výjdu približne štyri tašky s rozmerom 45 x 25 cm (v nenatiahnutom stave).

Na výrobu si pripravíme

Materiál :

tričkovinu (plochú alebo okrúhlu)

prúžok kože (plochej alebo okrúhlej)

Pomôcky :

nožnice

pravítko / krajčírsky meter

Postup :

• Ako základný materiál budeme potrebovať tričkovinu alebo tzv. špagety z tričkoviny.
• Špagety si nastriháme na pásy dlhé cca 170cm 20ks.

• V strede, cca 85 cm ich zviažeme.

• A začíname s pletením.

• Viazať uzly začíname najprv s jednou polovicou a potom sa vrátime k druhej. Ako prvé si zväzok tričkoviny rozdelíme do piatich skupín po 4 špagety.

• Celá taška sa skladá z jedného uzla, ktorý opakujeme stále dookola, teda malina. Uzol vyzerá nasledovne. Vezmeme si prvú skupinu štyroch špagiet, dve necháme v strede a s tými nehýbeme. Prvú, z kraja preložíme pod stredné dve a na vrch štvrtej.

• Vezmeme štvrtú špagetu, preložíme ju nad stredné dve a pod prvú. (podľa fotografie)

• Následne steh jemne utiahneme a celý postup zopakujeme ešte raz. Teraz máme prvý uzol hotový a ten bude tvoriť celú našu tašku.

• Takto vyzerá štvorica, na ktorej sme vytvorili dva uzly. Uzliť začíname približne 20 cm od stredu (od časti, ktorú sme si v strede zviazali). V ďalšom kroku si vezmeme druhú štvoricu a znova celý postup opakujeme. Takto pokračujeme s treťou, štvrtou aj piatou štvoricou špagiet.

• Ak máme spracované všetky štvorice, prvý riadok máme hotový. Teraz sa vrhneme na druhý. Postup je stále rovnaký, len s tou zmenou, že teraz si prvé dve špagety, odložíme na kraj a vytvoríme novú štvoricu spojením dvoch špagiet z prvého zväzku a dvoch špagiet z druhého zväzku. Takto priberáme špagety po každom dokončenom uzle. Ak máme druhý riadok hotový, tretí je už malina. V treťom riadku si vezmeme dve špagety, ktoré sme si v tom predošlom odložili bokom, spojíme ich s ďalšími dvoma z prvého zväzku a uzlíme. Štvorice špagiet sú teda opäť rovnaké, ako sme ich mali v prvom riadku.

• Takto vytvoríme štyri riadky.
• Rovnako štyri riadky vytvoríme aj s druhou polovicou a teraz tieto obe časti dáme dokopy. Špagety 1 a 2 spojíme a zauzlíme a rovnaký postup opakujeme aj zo špagetami 3 a 4. Teraz máme uzavretý celý štvrtý riadok. Na taške nám vznikol kruh a následne už len striedame štvorice, uzlíme a vytvárame ďalšie riadky. Napísané to znie možno trochu chaoticky, no uvidíte že pri tvorení vám prirodzene samo vyplynie, čo s čím spojiť.

• Riadkov som vytvorila dvanásť, no je len na vás, akú veľkosť tašky si zvolíte. Podľa toho treba potom prispôsobiť aj dĺžku špagiet na začiatku tvorenia. Nakoniec tašku ukončíme uzlíkmi a spojením prednej a zadnej strany, aby sme vytvorili dno a kabelku uzavreli.

• Dno sa skladá z úplne klasických uzlov.

• Pretŕčajúce špagety odstrihneme.

• Teraz si vytvoríme uško na taške. Na jeho výrobu som použila okrúhlu koženú šnúrku, no môžete použiť aj nejakú plochú semišovú, prípadne akúkoľvek inú šnúrku.

• Ňou si obmotáme časť, za ktorú budeme tašku držať

• a máme to. Čo na ňu poviete? 🙂 

 

Text a foto: Soňa Višňovská

 

Podobné diy som zahliadla na pintereste a ako prvé ma napadlo, že na to predsa môžem zrecyklovať akúkoľvek starú taburetku, prípadne stoličku. Materiál dorazil a keď som začala skutočne uvažovať nad tým, akú stoličku použijem, prišla som k záveru, že vlastne žiadnu vhodnú nemám. Obehla som aj rodinu s nádejou, že u nich sa niečo nájde, no výsledok bol rovnaký. Začala som teda hľadať na internetových bazároch. Avšak tie, ktoré by sa mi na postup hodili, bolo možné kúpiť len cez osobný odber a všetky sa nachádzali ďaleko odo mňa. Tak som nakoniec skončila pri kúpe ,,taburetky” z klasického eshopu. Toľko z mojho recyklačného nápadu. Dnes vám teda predstavím aspoň potencionálny tip na recy taburetku.

Na výrobu sa okrem štvorcovej stoličky dá použiť aj okrúhla, prípadne aj taký ten malý drevený hokerlík, ktorý sa môže používať ako podnožka. Na ,,čalúnenie” som použila hrubú priadzu marsmallow (dá sa kúpiť na metráž, alebo aj ako celé balenie po 30 m) Je to vlastne bavlnený tunel, ktorý je vyplnený dutým vláknom a celá priadza je bez švíkov.

Na výrobu taburetky s rozmerom sedacej plochy 33 x 33 cm som použila približne 8 m.

Na výrobu budeme potrebovať 

Materiál :

priadza marshmallow

kovové pripináčiky

drevenú stoličku / taburetku

Nástroje :

nožnice

kladivko

pravítko / meter

Postup :

• Najprv si pripravíme priadzu. Odmeráme dĺžku sedadla a pridáme cca 7 až 8 cm. Moja stolička má štvorcový sedák s dĺžkou strany 33 cm. Priadzu som si teda nastrihala v dĺžke približne 40 cm – 18 kusov. Na začiatok odporúčam nastrihať len pár kusov a potom postupne dostrihávať, podľa toho, koľko ich bude potrebných.

• Stoličku/ taburetku obrátime sedákom nadol a zo spodnej strany začneme s pripínaním jednej priadze vedľa druhej. Šikovnejšie a rýchlejšie je určite použiť čalúnicku sponkovačku, no ak ste na tom s vybavením ako ja, postačia nám aj obyčajné kovové pripináčiky s plochou hlavičkou a kladivko. Priadzu pripíname jednu vedľa druhej a čo možno najhustejšie, ako sa dá. (Kľudne aj hustejšie, ako je to zobrazené na foto.) Vzor na stoličke bude potom hustejšie. vyplnený, krajšie vynikne a pôvodný sedák bude presvitať čo najmenej.

• Ak máme jednu stranu hotovú, rovnako sa pustíme do druhej. Tretiu a štvrtú stranu zatiaľ necháme bez priadze.

• Stoličku si v tomto kroku obrátime naspäť, teda sedákom nahor. Priadzu z jednej strany prehodíme na vrch

• a postupne po jednej prepletáme. Na prepletanie používame priadzu z druhej strany.

 

• Až sa nám všetky priadze minú a my zaplníme celú plochu sedadla. Časti, ktoré nám pretŕčajú, upevníme z vnútornej strany stoličky pomocou sponkovačky alebo pripináčikov, rovnako ako sme postup začínali.

• A máme hotovo. Čo na to vravíte?

Majte pekné dni!

 

Text a foto: Soňa Višňovská

“Ďalší rok.”

Presne týmito slovami som začínala písať prvý článok v roku 2018. A ten zbehol ani neviem ako. Na jednej strane mám pocit, že niečo trvalo večnosť (ako napríklad prvý trimester tehotenstva :D) a na tej druhej to zbehlo tak rýchlo, že by som si niektoré chvíle zopakovala aj na trikrát.

Ako môj prvý článok tohto roku som si pre vás pripravila kalendár. Je vo farebnej verzii a v trochu netradičnejšom formáte (10,5 x 21 cm). A nájdete ho v slovenskom aj českom jazyku.

Vytlačený kalendár sa dá napríklad zarámovať do obyčajných rámčekov na fotografie, alebo pripnúť klipom na pevnú podložku a už len oprieť na poličku, postaviť na stôl alebo zavesiť na stenu. 🙂

Nižšie si ho môžete voľne stiahnuť ako pdf súbor. Nech vám dobre slúži!

Kalendar (CZ)

Kalendar (SK)

Prajem vám veľa ľúbezností po celý rok!

Soňa

Plstené žalude sa dajú využiť nielen na kolotoč (teda pokiaľ práve nezariaďujete detskú izbu, smelo čítajte ďalej), ale aj ako zimná dekorácia, prípadne ich na Vianoce môžete doplniť o motúzik na zavesenie a sú z toho celkom milé ozdoby na stromček či girlanda na okno. Len teda, po tie žalude treba skočiť čím skôr. S týmto bojujem vždy v zime, keď mi napadne nejaké tvorenie so šiškami, ktoré sú už, samozrejme, pekne prikryté snehom a ja vtedy môžem vyrobiť viete čo.

Plstené guličky

Plstené guličky sú kapitola sama o seba. Tie si môžeme vyrobiť sami doma, suchým či mokrým plstením alebo ich kúpiť už priamo hotové. Všetky tri varianty majú aj svoje pozitíva či negatíva, tak len tak v krátkosti som vám ich spísala.

Hotové plstené guličky

Sú väčšinou balené len v jednej veľkosti, teda je potrebné vytriediť si hlavičky žaluďov, aby boli približne všetky rovnaké a guličky do nich pekne zapadli. Dajú sa dostať napríklad tuto.

Suché plstenie

Suché plstenie ste mi najviac odporúčali na Instragrame a Facebooku vy. Teda ďobať ihlou do plsti až kým sa z nej stane guľatá gulička. 🙂 Je to vraj celkom rýchle a skúsenosti na to treba minimálne. Ja som sa zatiaľ k tomuto suchému plsteniu guličiek ešte nedostala, no od vás mám odporúčania, tak nabudúce skúšam!

Mokré plstenie

Mokré plstenie vyžaduje cvik a kým sa podarí urobiť peknú guličku (fakt je to ťažké :D), minie sa veľa materiálu na pokusy. Na druhej strane, potom to už ide celkom hravo. Toto plstenie som skúšala pred nedávnom, tak vám pridávam aj mini fotopostup. Základ tvorí mydlová voda, do ktorej si namočíme ruky, vezmeme plsť, vytvoríme z nej najprv jemnú nadýchanú “guličku”, vložíme do dlaní a gúľaním a postupným pritláčaním z nej vytvoríme pevnú malú guľku.

Pripravíme si

Materiál:

• drevené drievka/ vetvičky (2x)
• plsť alebo hotové plstené guličky
• hlavičky od žaluďov
• skrutka s háčikom
• silon
• bezfarebný lesklý lak v spreji (nemusí byť)

Pomôcky:

• vŕtačka
• tavná pištoľ
• nožnice
• šidlo/ hrubšia ihla
• ihla

Postup:

• Zájdeme do lesa, nájdeme dve opustené vetvičky, tie si očistíme od kôry alebo ich ponecháme priamo s ňou. Dĺžka vetvičiek, ktorú som zvolila v postupe je približne 30 cm. V strede do oboch vetvičiek vyvŕtame malé dierky a pomocou skrutky s háčikom ich spojíme.

• Vznikne nám tak základná kostra na kolotoč.

• Následne si vezmeme žalude a oddelíme z nich hlavičky. Tie očistíme od nečistôt (celkom ľahko a rýchlo to ide pomocou starej zubnej kefky) a prípadne zľahka prelakujeme lesklým bezfarebným lakom. Následne do hlavičiek pomocou šidla alebo hrubšej ihly urobíme dierku.

• V ďalšom kroku tavnou pištoľou prilepíme plstené guličky do hlavičiek žaluďov.

• A takto vyzerá hotová pripravená kôpka. V postupe som na kolotoč použila 25 ks.

• Teraz už len pomocou ihly navlečieme na silon niekoľko žaluďov a za každým navlečeným žaluďom urobíme obyčajný uzlík, aby medzi sebou udržovali rozostupy. Ja som ich vôbec nemerala, snažila som skôr o to, aby boli rozmiestnené nepravidelne.

• Navlečené žalude môžeme na kostru pripevniť hneď niekoľkými spôsobmi:

– Silon uviažeme priamo na drevenú vetvičku.

– Silon pripevníme pomocou tavnej pištole zo spodnej strany vetvičky (do ktorej sme si pred tým predvŕtali dierky, ale približne len do jednej tretiny, nie cez celú vetvičku) –tento variant som zvolila ja.

– Na drevenú kostru pripevníme miniskrutky s okom a na ne priviažeme navlečené žalude.

 A máme to.

Text a foto: Soňa Višňovská

Máte už nejakú?

Pinterest je nimi obsypaný a ja nad nejakou slamenou kabelkou slintám už tiež hodný čas. ( Môj muž by vám vedel rozprávať.) Pôvodne som mala v pláne vyrobiť úplne iný tvar a typ ako je zobrazený v postupe. Veľmi rýchlo mi však došlo, že moje tvorivé schopnosti sa končia už pri zháňaní vhodného materiálu. Dnes si preto vyrobíme niečo jednoduché a pomerne rýchle. Počas samotnej výroby som však prišla na niektoré vylepšenia, ktoré som už síce nestihla zapracovať do postupu, ale posuniem vám ich aspoň takto písomne. Teda v článku nájdete aj tipy, čo sa oplatí a čo až tak veľmi nie.

Základnú kostru kabelky si vyrobíme z prúteného, slameného prestierania. Na výrobu je však vhodnejšie použiť prestieranie, ktoré je pevné a nie veľmi tenké. Kabelka tak bude svoj tvar držať lepšie a hravo ustojí aj nejaký ten náraz či pokrkvanie. Napriek tomu, že ju pohromade drží viac-menej len lepidlo z taviacej pištole, unesie malú fľašu vody a bežné ženské kabelkové veci ako mobil, kľúče, notes… celkom obstojne. Takže žiadne strachy, určite sa len tak jednoducho nerozlepí. Testovala som. Pre istotu som ešte spoje, ktoré sa mi veľmi nepozdávali, posilnila stehmi obyčajnou niťou a ihlou. K všetkému sa však dostaneme, tak poďme na to.

Materiál: 

• slamené prestieranie
• drevené korálky
• prievlak (2x) – nemusí byť
• remienok na popruh

Pomôcky: 

• tavná pištoľ
• nožnice
• ihla a niť

Postup:

• Prestieranie z rozmerom 35 x 45 cmcez dlhšiu stranu rozstrihneme na polovicu. Dostaneme tak dve časti s rozmerom približne 35 x 22,5 cm. Jednu si odložíme bokom. Druhú rozdelíme na dve časti v rozmere približne 20 x 22,5 cm a 15 x 22,5 cm.

Z menšieho kúsku (15 x 22,5 cm) vystrihneme dve časti, ktoré sú z jednej strany zaoblené (hľa foto). Tie budú tvoriť bočné strany kabelky.

• V tomto kroku si vezmeme časť prúteného prestierania, ktorú sme odložili bokom a druhú časť s rozmerom 20 x 22,5 cm. Preložíme ich cez seba tak, aby sa dotýkali aspoň 1,5 – 2 cm a spoj fixujeme lepidlom z tavnej pištole.

• Už sa to črtá.

• Vezmeme bočné strany a znova ich pomocou tavnej pištole prilepíme.

• Nakoniec som ešte, časti, ktoré boli lepené prešila jednoduchým stehom. Na fotke to nie je veľmi dobre vidieť. Steh je len taký občasný, na miestach, ktoré sa mi zdali príliš krehké.

• Základnú kostru kabelky máme v tomto kroku už hotovú.

• Teraz si vyrobíme pútka na popruh. Tie môžete tiež kompletne vynechať a pútko prišiť priamo na bočné strany kabelky (ukážeme si nižšie) Popravde, len som si týmito pútkami pridala viac práce a nemám pocit, že by nejako výrazne pozdvihli celkový vzhľad kabelky.

Na výrobu pútok budeme potrebovať kovový prievlak, cez ktorý prevlečieme vystrihnutú časť zo zbytku prestierania. Fixujeme ju opäť tavnou pištoľou.

• Následne pútko prilepíme na bočnú stranu kabelky. Ak ste výrobu pútok vynechali, na toto miesto prišijeme priamo remienok, ktorý bude tvoriť popruh.

• A teraz prichádza na rad remienok. Na ten som použila plochú, koženú šnúrku, do ktorej som pomocou šidla vyrazila dierky a prišila k pripravených pútkam. Namiesto kože sa dá použiť aj akýkoľvek opasok, z ktorého odstrihneme pracku a prípadne aj koncovú časť s dierkami.

• Na zatváranie kabelky je možné použiť magnetické zaváranie, ktoré stačí prilepiť tavnou pištoľou alebo použiť obyčajný gombík, ktorý sa prišije na nepohyblivú časť kabelky a nejakú šnúrku alebo gumičku, ktorú stačí prišiť na pohyblivú časť kabelky.

• Ja som zvolila len také “akože” zatváranie. Kde som na okrúhlu koženú šnúrku navliekla drevené korálky a prilepila z vnútornej strany na pohyblivú časť kabelky. Drevené korálky svojou váhou zatváraciu časť ťažia, a tak sa pri chôdzi kabelka samovoľne neotvára.

A máme to. 

Text: Soňa Višňovská / Foto: Soňa Višňovská

Z tohto postupu som bola na začiatku nervózna.. Totiž, chcela som ho spracovať tak, aby to bolo čo najjednoduchšie a pokiaľ možno aj čo najrýchlejšie. Tak som sa pustila do hľadania a skúšania. Poviem vám, niektoré rady na internete boli celkom zvláštne. Medzi najdivnejšie, čo som objavila bolo pranie riflí v práčke spolu s niekoľkými kameňmi. To by bolo asi posledné pranie v mojej práčke. Ďalej to boli postupy, ktoré vyzerali celkom v pohode, no keď som niektoré z nich vyskúšala, ani zďaleka som sa nedostala na koniec, pretože to trvalo príliš dlho.

Nakoniec sa mi podarilo urobiť remix viacerých postupov, vybrala som z nich (snáď) to najlepšie, spojila dokopy a výsledkom je celkom pohodový, a dá sa povedať, že aj rýchly, postup.

Materiál:

• Rifle

Pomôcky:

• Nožnice
• Šidlo alebo pevnejšia ihla
• Krieda alebo biela farbička

Postup:

• Najprv z riflí odstrihneme spodný lem.

• Kriedou alebo inou mäkkou farbičkou si vyznačíme, pokiaľ budú naše strapce siahať. Vyznačená čiara by mala byť o čosi rovnejšia ako tá moja.

• V tomto kroku nožnicami nastriháme 1,5 – 2 cm rozostupy. Na fotke to síce nie je dobre vidno, no zastrihávame len po vyznačenú bielu čiaru, ktorú sme si nakreslili krok dozadu.

• Ak máme nastrihané, vezmeme šidlo, zapichneme približne do jednej tretiny nastrihaného kúsku (hľa foto) a takto zapichnuté šidlo potiahneme smerom von.

• Vznikne nám toto.

• Šidlo tentoraz zapichneme na hranicu nakreslenej bielej čiary a znova potiahneme smerom von.

• Takto prechádzame po každom jednom nastrihnutom kúsku, až pokiaľ nemáme spracovaný celý obvod. Ak máme hotovo, na rozstrapkanom leme riflí sa stále nachádza veľa nitkového odpadu. Vezmeme si preto akúkoľvek hustú, rovnú kefu (ja som použila kefu nášho mačiaka na srsť )a prebytočné nitky z nej jednoducho vyčešeme.

• Rifle hodíme do prania, kde sa zbavíme všetkých ostatných čiastočiek, ktoré sa vyčesať nedali. Po vybratí z práčky ešte mokré strapce učešeme, aby nám po vyschnutí ostali rovné.

A postup máme hotový.

Text: Soňa Višňovská / Foto: Soňa Višňovská

Nosíte braletky? Pohodlný kúsok oblečenia, ktorý netlačí, neťahá a môže  vyzerať naozaj krásne. Aj keď som si zo začiatku myslela, že jeho výroba bude viac než ťažká, nakoniec to také zložité nie je a braletku si môžete ľahko vyrobiť aj sami doma.

Krajku, s ktorou pracujem v postupe som použila z mojich pyžamových nohavíc, ktoré máme doma už hádam aj tri roky a vôbec netuším, odkiaľ pramenila myšlienka na ich kúpu. Od začiatku mi dobre nesedeli  a navyše boli podšité takou tou tvrdou pichľavou  látkou. Vyzerá to tak, že ma na ne zlákala asi len tá krajka a pevne dúfam, že boli aspoň v zľave. 

Materiál:

• Krajka
• Nažehľovací vlizelín (nemusí byť)
• Guma (šírka cca 2 cm)
• Atlasová stužka alebo tenká plochá gumička

Pomôcky:

• Nožnice
• Ihla a niť alebo šijací stroj

Postup:

Na začiatok si vezmeme krajku a vystrihneme z nej tento tvar. To je super postup, však?

Ale nie, najprv som vám chcela pripraviť pdf šablónky na stiahnutie, podľa ktorých by ste si následne tvar mohli vystrihnúť, no potom mi došlo, že každá nosíme inú veľkosť podprsenky, tak by to veľmi nepomohlo. No vystrihnúť správny tvar nie je vôbec zložité. Ak si odmyslíme tú vlnitú krajkovanú časť, tak dve strany tvoria pravý uhol a tá tretia je strihaná v jemnom oblúku. A ak tieto dve časti spojíme (cez oblú stranu) veľkosťou by mali približne sedieť veľkosti košíka vašej podprsenky. Dá sa to teda ľahko premerať.

Dva vystrihnuté kusy tvoria jeden košík, teda rovno si pripravíme 4 kusy. Myslíme však na to, že ich treba strihať zrkadlovo, aby do seba zapadli.

Krajka bola veľmi priesvitná, tak som ju ešte podlepila tenučkým nažehľovacím vlizelínom. Pokiaľ vám  priesvitnosť nevadí alebo máte krajku, ktorá je hrubšia, tento krok pokojne preskočte.

Ak máme nastrihané, vezmeme dve (zrkadlovo obrátené) časti, položíme vnútornými stranami na seba a zošijeme po oblej strane cez obe vrstvy.

Po otvorení to vyzerá takto. Stredná časť je mierne vypuklá. Rovnaký postup opakujeme aj pri druhom košíku.

V druhej časti vezmeme gumičku so šírkou cca 2 cm. Keďže túto braletku budeme robiť bez zapínania, odmeriame si obvod hrudníka pod prsiami a pridáme naviac asi 1 cm. V ďalšom kroku si vezmeme krajku,

časť preložíme cez gumičku a po celej dĺžke zošijeme. Vznikne nám tak tunel pre gumičku a zo spodnej časti bude krajka ešte pár cm prečnievať. Dĺžku krajky si odstrihneme aspoň o 10 – 12 cm dlhšiu, ako je dĺžka gumičky. Po navlečení sa potom trošku nariasí a vytvorí malé volániky.

Teraz už len spojíme všetky časti. Ak by ste braletku nechceli s pevným zapínaním, na zadnú stranu môžete použiť podprsenkové zapínanie na háčiky, ktoré sa dá kúpiť bežne v galantérii a stojí okolo 1,50 €.

Následne prišijeme ramienka. Ja som použila atlasovú šnúrku, ktorá bola viac-menej z núdze cnosť, pretože som sa k lepšiemu materiálu už nestíhala dostať. Vhodnejšie budú určite klasické podprsenkové ramienka alebo prípadne tenká plochá gumička.

A máme to.

Text: Soňa Višňovská / Foto: Soňa Višňovská

Z detstva mám v hlave niektoré obrazy uložené veľmi jasne. Tak napríklad. Naši ma vychovali v tom, že neďaleko mesta, kde bývame je zrúcanina hradu na ktorom bývajú Flinstonovci (a pomerne do neskorého veku som tomu skutočne verila) teda vždy keď sme šli okolo hradu, rozmýšľala som ako sa im tam asi žije. Ďalším z obrazov sú drevené zvieratká, ktoré sme spoločne skladali a keď boli hotové, uložili sa na poličku kde sa ich nik nesmel dotknúť, (jedine v prípade, že z nich bolo treba utrieť prach) pretože neboli na hranie, len na “okrasu”. Aj vy ste to mali tak?

A práve dnes s jedným takýmto dreveným tvorom pracujeme, no tentoraz mu pridáme aj kúsok funkčnej hodnoty.

Lak, ktorý používam v postupe ma však trochu sklamal. Alebo som skôr od neho len veľa očakávala. Z nejakého neznámeho dôvodu som si myslela, že vrchnáčik z tohto laku je výsledok, ktorý po nasprejovaní dostanem. V popise pri výrobku sa tiež uvádza, že je to lak s extrémne chrómovým efektom a ja som od neho asi očakávala, že sa v jeho odraze uvidím. A tieto moje očakávania je ťažko dosiahnuť. Vo výsledku by som tento lak ako extrémne chrómový asi nenazvala, no nejaký odlesk tam predsa len je. Tiež je však pravdepodobné, že na drevo farba chytá inak ako povedzme na hladký plastový povrch.

Materiál:

• drevené 3D puzzle
• lak s chrómovým efektom
• kruhový drevený výrez

Pomôcky:

• kartónová krabica
• papierová lepiaca páska

Postup:

• Ak máme jeleňa poskladaného, najdlhšiu časť postupu máme za sebou.
• Kruhový drevený výrez, ktorý bude tvoriť podstavu nášho stojana som si lepiacou páskou rozdelila na polovicu a nafarbila farbou, ktorá po zaschnutí necháva jemne perleťový povrch. Pokojne však tento krok môžete aj vynechať a celú podložku zafarbiť spolu s jeleňom rovnakou farbou.

• Teraz nasleduje sprej.

• Časti, ktoré budeme sprejovať si vložíme do krabice. Takto to robím vždy, keď používam akýkoľvek sprej na farbenie. Nehrozí tak, že sprejom miniem cieľ a farba sa neocitne tam, kde nemá.
• Jeleň je celkom členitý, preto aplikujeme aspoň dve vrstvy farby. Najprv jednu, počkáme pár minút kým celý povrch zaschne a následne hneď druhú.

• Drevené časti necháme aj po druhej vrstve poriadne uschnúť a pokiaľ sme použili papierovú pásku na zakrytie niektorých miest, v tomto kroku ju odstránime.

• Na záver už len pomocou tavnej pištole alebo disperzného lepidla prilepíme jeleňa k podstave, aby mal stojan lepšiu stabilitu.Samotný jeleň na troch nôžkach veľmi nestojí a bez podstavy by sa vyvrátil veľmi ľahko.
• Namiesto drevenej podstavy je možné použiť napríklad aj porcelánový tanierik.

A máme to. 

Text: SoňaVišňovská / Foto: Soňa Višňovská

Po dlhšej dobe tu máme opäť doplnok do interiéru.

Posledné postupy boli samy o sebe jednoduché, no pred výrobou si bolo treba čo-to prečítať, aby sa výsledok podaril ako má. Preto som teraz mala chuť spracovať niečo prvoplánovejšie v štýle pozriem – vidím. A takto, na rovinu, je jasné, že Ameriku som týmto postupom neobjavila, ale tak pom-pomy! Veď s nimi to tvorí samo! Od oblečenia, topánok, cez deky, obliečky, závesy, rôzne obrúsky až po šperky. Nápadov sú tisíce a  nech sa pustíte do čohokoľvek, výsledok si zaručene ihneď obľúbite. 

Materiál:

• obliečka na vankúš
• vankúš
• brmbolcový prámik

Pomôcky:

• nožnice
• ihla a niť (alebo šijací stroj)
• špendlíky

POSTUP:

• V postupe pracujem s touto ľanovo-bavlnenou obliečkou, ktorá má zapínanie na zips. Pôvodne som chcela brmbolcový prámik prišívať len cez jednu vrstvu obliečky, len som trochu nedomyslela, na niektoré miesta sa so šijacím strojom jednoducho nedostanem. Pokiaľ však šijete ručne,  pokojne to vezmite cez jednu vrstvu.
• Prámik teda začneme prišívať klasicky od kraja a prišívame cez obe vrstvy obliečky. Tesne pri kraji.
• Môžeme ho nechať kúsok pretŕčať, aby z druhej strany jemne vykukoval. Pokiaľ chceme steh úplne skryť, stačí, ak spodnú niť v šijacom stroji použijeme v rovnakom odtieni ako je obliečka.
• Stranu so zipsom si necháme ako poslednú. Po začiatok zipsu prišívame prámik klasicky cez obe vrstvy obliečky až pokiaľ sa nedostaneme na miesto, kde zips začína. Po jeho celej dĺžke prišívame brmbolce len cez jednu vrstvu. Na mieste kde sa zips končí potom pokračujeme opäť cez obe vrstvy.
• Touto stranou obvod prámika uzavrieme.
• Vyskúšame či všetko funguje ako má.
• Teraz už len oblečieme vankúš
• a dnešné DIY máme hotové.

Užívajte chvíle!

Text: Soňa Višňovská / Foto: Soňa Višňovská

Články na blog si zvyknem plánovať mesiac dopredu. Len tak na hrubo aby som vedela, aký materiál je potrebné nakúpiť a keďže väčšinu objednávam cez internet, je potrebné mať časovú rezervu, lebo slovo skladom nemusí vždy znamenať, že je tovar skladom. A keďže aj my máme e-shop, dokonale tomu rozumiem.  Teda, dnešný postup sa skladá z dvoch častí. Drevené pologuľky a základ, ktorý bude tvoriť podložku. Pologuľky boli celkom špecifický tovar, tak som vedela, že naň treba pamätať vopred. Objednala som ho s dostatočným predstihom a do týždňa bol u mňa doma.

Ako základňu pre podšálky som mala v pláne použiť korkové podložky pod poháre. Vedela som, že tie nie je potrebné objednávať z internetu a že si po ne skočím do mesta.

Ubehli týždne. Bol pondelok a ja som šla do domácich potrieb. Potom do dvoch nákupných centier, ďalších domácich potrieb, umeleckých potrieb a domov. Získať okrúhle korkové podložky pod taniere či poháre v kamennom obchode je riadna výzva. Vedeli ste, že je to nedostatkový tovar? Objednať z netu som ich už nestíhala. Nakoniec mi v umeleckých potrebách na požiadanie pripravili drevený výrez z preglejky a zachránili tak dnešné DIY. Toľko k môjmu geniálnemu plánovaniu.

Potom mi však napadli aj ďalšie varianty. 

Namiesto korkových podložiek je možné použiť starú nástenku, ktorú si môžeme vystrihnúť v akýchkoľvek tvaroch alebo použiť aj hrubší filc.

A teraz už k samotnému postupu. Podložky nie sú vôbec zložité a celé je to hotové za pár minút (tuším túto vetu píšem v každom postupe, ale ozaj to tak je ). Pologuľky mali celkom peknú štruktúru dreva, tak som ich nechala v pôvodnom stave a nijako ich farebne neupravovala. Môžeme ich však nafarbiť akrylovými či trebárs jemnými kriedovými farbami alebo použiť napríklad metalický sprej…

Na podložku s priemerom 9cm je potrebných 19ks (20mm) pologuliek.

Materiál:

• Drevené pologule
• Kruhový drevený výrez
• Bezfarebný lak

Pomôcky:

• Pravítko
• Ceruzka
• Tavná pištoľ/ disperzné lepidlo

Postup:

• Ako prvé si na podložke ceruzkou vyznačíme stred a začíname s lepení
• Použiť môžeme tavnú pištoľ alebo tekuté disperzné lepidlo ako napríklad
• Lepiť začíname od vyznačeného stredu. Následne už len okolo stredovej pologuľky pridávame ďalšie a postupne zväčšujeme plochu.
• Ak sa rozhodneme pre prácu s tekutým lepidlom, po dolepení všetkých častí je potrebné podložku ešte zaťažiť, aby sa všetko spojilo ako má.
• Pologuľky pridávame, pokiaľ nie je plocha celá zaplnená.
• Hotovú podložku je na záver dobré zafixovať bezfarebným lakom.

A je to. Sme hotoví

Text: Soňa Višňovská / Foto: Soňa Višňovská